Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200773
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu
ALBA, s. r. o., so sídlom Flámska 9783/1, 036 01 Martin, IČO: 31 561 497, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava 4, proti
žalovanému: MS-SOFT SK, s.r.o., so sídlom Vajanského námestie 2, 036 01 Martin, IČO: 46 412 344,
zastúpenému právnou zástupkyňou Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, so sídlom O. XX,
XXX XX M., o zaplatenie 2.519,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/18/2015-317 zo dňa 9.3.2016 v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/18/2015-337 zo dňa 21.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/18/2015-317 zo dňa 9.3.2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/18/2015-337 zo dňa 21.06.2016 v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/18/2015-317 zo dňa 9.3.2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/18/2015-337 zo dňa 21.06.2016 v napadnutom výroku o

trovách prvoinštančného konania v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov právneho zastúpenia
v sume 1.198,79 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného,
z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomvspojenísopravnýmiuzneseniamiokresnýsúdžalovanémuuložilpovinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 697,40 Eur od 11.04.2013 do
03.05.2013. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odpor v sume 151,- Eur a v trovách právneho zastúpenia
v sume 1.198,79 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zák.
513/1991 Z.z. (ďalej aj len „OBZ"), § 572 ods. 2 OBZ, § 573 Občianskeho zákonníka zák. 40/1964 Zb.
(ďalej aj len „ OZ"), § 358 OBZ, § 524 ods. 1 OZ, § 526 ods. 1 OZ okresný súd žalobe čiastočne vyhovel.
Okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzavretiu ústnej Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka počítačového serveru spolu
s jeho inštaláciou a konfiguráciou. Tiež bolo preukázané, že pred dodaním servera žalovaný vystavil

žalobcovi preddavkovú faktúru č. 2020120002 vo výške 5.038,- Eur, ktorú žalobca uhradil v jednej
polovici, teda vo výške 2.519, Eur, čo mal okresný súd preukázané výpisom z účtu žalobcu. Celková
cena za Zmluvu o dielo, včítane konfigurácie, inštalácie a včítane dodávky serveru bola fakturovanáfaktúrou č. 120065 („ostrá") v celkovej sume 6.205,97 Eur s DPH. Z tejto faktúry cena za inštaláciu a
konfiguráciu predstavovala sumu 950,- Eur bez DPH, s DPH sumu 1.140,- Eur.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca síce v žalobe tvrdil, že nový
server vykazoval vady, tak došlo k jeho odovzdaniu späť žalovanému ako dodávateľovi. Výsluchom
účastníkov však bolo zistené, že žalobca uviedol, že keď sa vrátil z opravy starý server ten, ktorý
užívali pred tým, než žalovaný dodal server nový, tak chcela žalovaným dodaný server vrátiť a to aj
z toho dôvodu, že ako bolo zistené, tak pôvodný jeho server nikdy nebol v poruche. Kontaktoval teda

žalovaného, ktorý najprv odmietal prevziať server a následne požiadal žalobca svojho právnika, aby
zabezpečil vrátenie serveru. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyni bol dodaný nový server,
ktorý riadne fungoval, bol nainštalovaný, aj nakonfigurovaný a následne po dva a pol mesiaci kontaktoval
žalobca žalovaného, že chce server vrátiť z dôvodu, že je nepoužívaný, originál zabalený. Aj keď
žalovaný vedel, že toto nie je možné, rozhodol sa riešiť situáciu tak, že server od žalobkyne prevezme
späť a to z toho dôvodu, že evidoval voči žalobkyni neuhradené faktúry. Žalovaný uviedol, že sa teda

vzájomnedohodlinatom,žeserveržalovanýprevezmespäťstým,žemusiabyťvysporiadanévzájomné
nároky. V podstatných veciach teda výpovede žalobcu aj žalovaného spolu korešpondovali, preto
okresný súd vyhodnotil skutočnosti ohľadne vrátenia serveru ako dohodu o zrušení časti záväzku podľa
§ 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že keďže za tento server žalobkyňa už zaplatila, tak podľa
§ 573 Občianskeho zákonníka jej vznikol nárok na vrátenie tejto ceny a teda žalovaný vystavil dobropis

na celú sumu, ktorú žalobca zaplatil na základe preddavkovej faktúry a teda vystavil dobropis OD 13/01,
na sumu 2.519,- Eur, čím vlastne deklaroval vedomosť o tom, že túto sumu je povinný žalobkyni vrátiť,
k čomu však nedošlo, pretože podľa žalovaného tento jeho záväzok zanikol započítaním.

4. V ďalšom sa okresný súd zaoberal existenciou vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného

spôsobilých na započítanie. Okresný súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
pohľadávku žalobkyne voči žalovanému vo výške 2.519,- Eur za preukázanú a teda pohľadávku
existentnú.Vdruhomradeokresnýsúdskúmalpodľazápočtupohľadávky,ktoréjednostrannýmprávnym
úkonom započítal žalovaný voči existujúcej pohľadávke žalobcu.

5.Prvúpohľadávku,ktorúžalovanývočižalobcovizapočítalbolapohľadávkavovýške1.140,-Eurtitulom
Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom, pričom
cenazainštaláciuakonfiguráciubolavyúčtovanáfaktúrouč.120065.Okresnýsúdmalreálnevýsluchom
samotného žalovaného ako aj výsluchom svedkov I. a M. preukázané, že tieto činnosti a to konfiguráciu
a inštaláciu nového servera žalovaný uskutočnil, pretože ako vyplynulo z tohto dokazovania, tak na

novom serveri sa riadne pracovalo a bežala na ňom „celá ekonomika firmy". V zmysle vystavenej faktúry
č. 120065 cena za inštaláciu a konfiguráciu predstavovala sumu 1.140,- Eur (950,- Eur + 20 % DPH ) a
existenciu tejto pohľadávky považoval okresný súd za preukázanú a spôsobilú na započítanie. V zmysle
faktúry č. 120065, táto pohľadávka sa stala splatnou 17.10.2012.

6. Ďalšou pohľadávkou, ktorú si žalovaný voči žalobcovi započítal, bola pohľadávka vo výške 900,- Eur
(750,-Eur + 20 % DPH), ktorú si žalovaný uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, a to za užívanie
nového serveru, za obdobie 2,5 mesiaca, pričom pohľadávku žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrou
č. 130093, splatnou 3.5.2013. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom svedkyne p. I. a
svedka p. M. bolo preukázané, že žalobca reálne uvedený server užíval. Svedkyňa p. I. vypovedala,

že robila na ňom príjem, výdaj zo skladu, objednávky, maily, všetko vybavovala cez jeden server s
tým, že ona robila len základné veci a konateľka žalobcu p. Baťalová toho mala ďaleko viac. Svedok
p. M. vypovedal, že nový server bežal bezproblémovo, bežal normálne, to, že sa server používal, o
tom svedčili aj listiny predložené do spisu žalovaným, označené ako Prehliadač udalostí alebo listiny
označenej ako Súhrnná zostava o stave siete. Teda bolo preukázané, že žalobcom (ďalej aj ako

„žalobkyňa", vzhľadom na použité označenie okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku)
bol server riadne užívaný, keďže následne došlo k dohode o zrušení časti záväzku spočívajúcej v
dodávke servera, tak okresný súd vyhodnotil, že žalovanému vzniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol s tým, že bolo potrebné aplikovať § 457 Občianskeho
zákonníka a teda každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Keďže v danom prípade išlo o užívanie servera, bolo potrebné toto vyjadriť peňažným ekvivalentom,
pričom výšku tohto ekvivalentu 900,- Eur žalovaný preukázal doložením Znaleckého posudku, ktorý
okresný súd posúdil ako listinný dôkaz, z ktorého Znaleckého posudku č. 28/2016, vypracovaného
spoločnosťou JHS s.r.o. Martin, ktorá organizácia je zapísaná v zozname znalcov MS SR, v odboreekonomika a riadenie podnikov. Z tohto Znaleckého posudku vyplýva, že odplata za používanie servera
ML350G6,vyúčtovanáfaktúrouč.130093,zodňa19.4.2013jeúčtovanávceneobvyklejvdanommieste
a čase k porovnateľným obchodným prípadom. Okresný súd teda považoval túto výšku bezdôvodného

obohatenia za preukázanú a pokiaľ išlo o užívanie servera v období 2,5 mesiaca, tak okresný súd
konštatoval, že toto obdobie mal okresný súd nepochybne preukázané, lebo z vykonaného dokazovania
vyplývalo, že server bol užívaný dlhšie, a to odo dňa dodávky „26.9.2013 až do 22.3.2013", keď došlo k
odovzdaniu dodaného počítačového serveru. Preto, pokiaľ ide o existenciu pohľadávky vo výške 900,-
Eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie servera, tak okresný súd pohľadávku považoval

za preukázateľne existujúcu. Pokiaľ išlo o splatnosť tejto pohľadávky, tak okresný súd nevychádzal
zo splatnosti uvedenej vo faktúre, ktorou bolo bezdôvodné obohatenie vyúčtované, ale v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 1/2008, ustálil splatnosť nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 22.3.2013, teda okamihom, keď vzniklo bezdôvodné
obohatenie (dohoda o vrátení serveru), pretože v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR
vzájomná povinnosť účastníkov zrušenej zmluvy na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká na

základe zákona a nie je viazaná na splnenie ďalších úkonov účastníkov konania, ani výzvy podľa §
563 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že pohľadávka, ktorej
existenciu vo výške 900,- Eur mal okresný súd preukázanú, bola započítaná proti pohľadávke žalobcu
len čiastočne, ako vyplýva zo zápočtu zo dňa 3.5.2013, a to len vo výške 697,40 Eur.

7. Okresný súd vo vzťahu k ďalšej pohľadávke, ktorú žalovaný voči žalobcovi započítal, vo výške 680,-
Eur (568,- + 20 % DPH ), ktorý túto pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
medzi postupcom Michal Suchý - MS SOFT a žalovaným ako postupníkom. Zmluva je z 19.4.2013,
uviedol, že ju mal preukázanú samotnou listinou, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Predmetná
pohľadávka vznikla postupcovi z titulu Kúpnej zmluvy medzi postupcom ako predávajúcim a žalobcom

ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo dodanie náhradných dielov HP 146GB 10K 6G 2.5. SAS DP HDD
- RETAIL a SPS - power supply 1000W. 15.5.2013, oznámil postupca postúpenie pohľadávky žalobcovi.
Pohľadávka bola postupcom vyúčtovaná žalobcovi faktúrou č. 20120127, splatnou 4.7.2012. Žalobca
existenciu tejto pohľadávky spochybňoval s tým, že dodanie náhradných dielov na starý server bolo
úplne zbytočné, tieto dodával právny predchodca žalovaného na základe chybnej diagnostiky, pričom

vada starého servera spočívala len v používaní neprislúchajúcej klávesnice, z ktorého dôvodu starý
server nefungoval. Nepochybné však bolo a nespochybnil to ani samotný žalobca, že k dodávke týchto
komponentovprávnympredchodcomžalovanéhoskutočnedošlo.Dátumdodaniatovarujepodľafaktúry
datovaný 20.6.2012. Dňa 24.10.2012 žalovaný vrátil túto faktúru prípisom spoločnosti MS - SOFT SK
s.r.o., teda žalovanému, pričom však v čase, keď bola žalovanému táto faktúra vrátená ešte nebol

vlastníkomtejtopohľadávky,ktorúnadobudolnazákladezmluvyaž19.4.2013,tedažalobcavrátilfaktúru
nesprávnemu subjektu. K reklamácii uvedenej dodávky, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 20120127
došlo zo strany žalobcu dňa 28.2.2013, teda 8 mesiacov a 8 dní po dodávke uvedených komponentov.
Na túto reklamáciu reagoval právny predchodca žalovaného, terajší vlastník pohľadávky Michal Suchý
- MS SOFT dňa 22.3.2013, kde okrem iného uvádza, že reklamáciu neuznáva z toho dôvodu, že

dodaný tovar bol v poriadku a nevykazoval žiadne nedostatky s tým, že poukázal, že kupujúci je povinný
prezrieť tovar podľa možností čo najskôr, po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa
prihliadne na povahu tovaru. Toto vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného okresný súd považoval
za námietku nesplnenia si notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu „vyplývajúcu z ustanovenia § 562
ods. 2 a teda súd nemohol žalobkyni priznať právo z vád, pretože ich neoznámil bez zbytočného odkladu

po tom, čo ich zistil. Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa dozvedela o skutočnostiach
odôvodňujúcich reklamáciu nie prevzatím tovaru, ale okamihom nadobudnutia vedomosti o nesprávnej
diagnostike poruchy, tak aj napriek tomu nebola splnená notifikačná povinnosť, lebo nepochybne
už 24.10.2012 žalobkyňa túto vedomosť mala a vrátila faktúru nesprávnemu subjektu. S týmto
korešponduje aj výpoveď svedka M., ktorý uviedol že v novembri 2012 chystal nový server na vrátenie

žalovanému. Z toho dôvodu súd považoval pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy
za preukázanú a existentnú a spôsobilú na započítanie. V zmysle vystavenej faktúry č. 20120127 táto
pohľadávka bola splatná 4.7.2012."

8. Okresný súd teda považoval všetky pohľadávky, ktoré žalovaný použil na započítanie voči pohľadávke

žalobcu za existujúce a spôsobilé na započítanie. Pokiaľ ide o zánik pohľadávok započítaním, tak
žalovaný urobil voči žalobcovi jednostranný právny úkon, a to zápočet datovaný 3.5.2013. Žalovaný
však predložil do spisu dva zápočty, s rovnakým dátumom, rozdielneho znenia s tým, že argumentoval,
že pokiaľ ide o zápočet v celkovej sume 5.065,97 Eur, tento zápočet je účtovný a pokiaľ ide o zápočetna sumu 2.519,- Eur, ide o zápočet právny. Okresný súd vyhodnocoval tieto dva zápočty z rovnakého
dátumu s tým, že zápočet v celkovej výške 5.065,97 vyhodnotil okresný súd ako neplatný právny úkon
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Toto zákonné ustanovenie z hľadiska určitosti predpokladá
jasný obsah právneho úkonu. Zo započítacieho prejavu zo dňa 3.5.2013 na sumu 5.065,97 Eur nie je
zrejmá určitosť, tento zápočet je nejasný a nezrozumiteľný, pretože započítava dobropis voči faktúre
č. 120065, ktorá vlastne bola sama o sebe v časti dobropisovaná, ale zápočet zahŕňa celú faktúru,
pričom z účtovného hľadiska samotný dobropis v zmysle § 25 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty slúži ako oprava základu dane. Je to vlastne doklad, ktorý opravuje pôvodnú faktúru a takýto
opravný doklad započítať proti pôvodnej, chybnej faktúre podľa okresného súdu nie je možné, je to v
podstate nezrozumiteľný právny úkon, a preto tento zápočet okresný súd vyhodnotil za neplatný, naproti
tomu jednostranný zápočet žalovaného voči žalobcovi zo dňa 3.5.2015 na sumu 2.519,- Eur okresný
súd vyhodnotil ako právny úkon platný, a teda okresný súd konštatoval, že týmto úkonom pohľadávka
žalobcu voči žalovanému zanikla započítaním, a preto okresný súd, pokiaľ ide o istinu, nárok žalobcu

zamietol.

9. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil, tak, ak v zmysle zániku záväzku započítaním
záväzok zanikne ku dňu najskôr splatnej pohľadávky, tak potom je možné konštatovať, že časť nároku
žalobcu v sume 1.821,60 Eur zanikla ihneď v lehote splatnosti, pretože pohľadávky, ktoré boli použité

na započítanie, vyfakturované faktúrami č. 20120127 a 120065 boli splatné skôr, ako nastala splatnosť
pohľadávky žalobcu. Keďže v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 2N Cod1/2008, táto pohľadávka titulom
bezdôvodného obohatenia sa stala splatnou okamihom jej vzniku, „teda 22.3.2013, je teda možné
konštatovať, že sa žalovaný so záväzkom voči žalobcovi vo výške 1.821,60 € nedostal do omeškania.
Omeškanie nastalo len v zostávajúcej časti nároku, vo výške 697,40 €, pričom táto pohľadávka zanikla

zápočtom ku dňu 3.5.2013 a teda omeškanie z tejto sumy predstavovalo obdobie od 11.4.2013 do
3.5.2013. Za toto obdobie zo sumy 697,40 € súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej
zákonnej výške, ktoré je povinný v zmysle §160 ods.1 O.s.p. zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá."

10. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a žalovanému,
ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a to v časti úrokov z omeškania zo sumy 697,40 Eur
za obdobie od 11.4.2013 do 3.5.2013, teda ani nie za obdobie jedného mesiaca, okresný súd priznal
právo na plnú náhradu trov konania. Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za odpor
v sume 151,- Eur a v trovách právneho zastúpenia, ktoré okresný súd priznal v celkovej výške 1.198,79

Eur a „to v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.
2. písomné podanie na súd - Odpor zo dńa 23.3.2015 proti platobnému rozkazu, podľa ust. § 13a ods.
1 písm. c) cit. vyhl.

101,25 € + 8,39 € rež. p.
3. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 24.9.2015 podľa ust. § 13a ods.1 písm. d) cit.
vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.
4. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 4.12.2015, podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)

cit. vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.
5. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu k výške bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.1.2016,
podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.

6. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 8.2.2016, podľa ust. § 13a ods.
1 písm. c) cit vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.
7. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 25.2.2016, podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)
cit. vyhl.

2 x 101,25 € + 8,58 € rež. p.
8. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 1.3.2016, podľa ust. § 13a ods.
1 písm. c) cit. vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.9. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu k Vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 7.3.2016 , podľa ust.
§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.

10. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 9.3.2016, podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)
cit. vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. P. Spolu: 1.198,79 €"

11. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaný.

12. Žalobca v odvolaní navrhol, aby Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok podľa § 221 ods. 1
písm. h) OSP zrušil a vec vrátil podľa § 221 ods. 2 OSP prvostupňovému súdu späť na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čím podľa § 205 ods. 2 písm.
d) OSP dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň prvostupňový súd podľa § 205 ods. 2
písm. f) OSP nesprávne právne vec posúdil. Okresný súd podľa žalobcu „najmä nesprávne vyhodnotil

dôkazy, tvrdenia odporcu, ktoré predstavovali jeho obranu proti žalobe, viackrát sme poukázali v konaní,
že obrana vznikla účelovo, obsahuje viaceré nevyjasnené rozpory (absencia objednávky, dodacieho
listu, dohody o cene a pod.). V nadväznosti na uvedené skutočnosti následne aj súd nesprávne aplikoval
ustanovenia či už Obchodného zákonníka, tak aj Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa
použijú subsidiárne. Taktiež v časti náhrady trov súd nesprávne priznal odporcovi náhradu trov konania

aj za úkony právnych služieb, ktoré neboli účelne vykonané, keďže niektoré vyjadrenia boli v konaní
realizované s odstupom niekoľkých dní aj opakovane bez toho, aby tieto nadväzovali na medzitým
realizované dokazovanie vo veci, čím dochádzalo k umelému navyšovaniu trov súdneho konania zo
strany právneho zástupcu odporcu." Navrhol, aby odvolací súd vo veci „vydal nasledovné UZNESENIE
Krajský súd v Žiline rozsudok súdu Martin, č. k. 17Cb/18/2015-317, zo dňa 9.3.2016 ruší a vec vracia

Okresnému súdu Martin späť na ďalšie konanie."

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie „ proti výroku o náhrade trov konania v Rozsudku
Okresného súdu Martin zo dňa 09.03.2016, č. kon. 17Cb 18/2015." Napádaným výrokom okresný
súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet

právneho zástupcu žalovaného trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odpor v
sume 151,- Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 1.198,79 Eur, bez rozhodnutia o náhrade
trov konania titulom trov dôkazu. Žalovaný namietal, že „rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. §-u 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastávame názor, že navrhovateľ je
povinný nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odpor v sume

151,- Eur, v trovách právneho zastúpenia v sume 1.198,79 Eur a v trovách dôkazu za vypracovanie
znaleckého posudku v sume 501,98 Eur." Citoval v odvolaní § 142 ods. 1 OSP, § 137 OSP, §
149 ods. 1 OSP. Zdôraznil, že žalovaný si písomným podaním - Špecifikácia trov konania a trov
právneho zastúpenia zo dňa 10.03.2016 uplatnil voči žalobcovi okrem náhrady trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor a náhrady trov právneho zastúpenia aj náhradu trov

dôkazu za vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvého stupňa sa v Rozsudku Okresného súdu
Martin zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 17Cb 18/2015 s vyššie uplatneným nárokom žalovaného „vôbec
nevysporiadal; súd prvého stupňa v predmetnom Rozsudku nevyslovil ani že uplatnený nárok odporcu
(na náhradu trov dôkazu za vypracovanie znaleckého posudku) priznáva, a ani že tento nárok odporcu
nepriznáva. Súd prvého stupňa v Rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 09.03.2016, č. kon. 17Cb

18/2015 o uplatnenom nároku odporcu na náhradu trov dôkazu za vypracovanie znaleckého posudku
vôbec nerozhodol, a to aj napriek tej skutočnosti, že odporcovi priznal právo na plnú náhradu trov
konania." Súd prvého stupňa mal žalovanému priznať voči žalobcovi „aj náhradu trov dôkazu za
vypracovanieznaleckéhoposudku,nakoľkouvedenéjednoznačnepredstavujetrovypotrebnénaúčelné
uplatňovanie práva odporcu v súdnom konaní, a to s poukazom na nasledovné : Súd prvého stupňa na

pojednávaní konanom v predmetnej právnej veci dňa 04.12.2015 uložil Uznesením odporcovi povinnosť,
aby odporca predložil súdu a protistrane doklady preukazujúce výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré
bezdôvodné obohatenie si odporca v konaní uplatňoval. Vzhľadom na vyššie uvedené si dal odporca
vypracovať Znalecký posudok č. 28/2016 vypracovaný znalcom - spoločnosťou JHS s. r. o., so sídlom
Sládkovičova 10, 036 01 Martin, (ďalej len „Znalecký posudok"), a to vo veci preskúmania ceny

za užívanie Servera. Za vypracovanie predmetného Znaleckého posudku vznikli odporcovi v zmysle
ust. §-u 137 O.s.p. trovy dôkazu vo výške 501,98 Eur." V tejto súvislosti predložil listinné doklady,
ktoré podľa žalovaného jednoznačne preukazujú výšku sumy za vypracovanie znaleckého posudku,
„a to : - fot. faktúry č. 2016003 vrátane fot. Vyúčtovania odmeny za Znalecký posudok, ktoré listinnédoklady jednoznačne preukazujú výšku sumy; a - fot. Výpisu z účtu odporcu, ktorý listinný doklad
jednoznačne preukazuje, že odporca sumu za vypracovanie znaleckého posudku skutočne uhradil.
Predmetný Znalecký posudok bol do súdneho konania odporcom predložený za účelom preukázania

výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá výška bezdôvodného obohatenia bola predmetom súdneho
konania. Bez predloženia predmetného Znaleckého posudku by odporca nemohol preukázať výšku
svojej pohľadávky voči navrhovateľovi, ktorú odporca mal z toho titulu, že navrhovateľ Server užíval. S
poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že na strane odporcu vznikli trovy konania vo výške 501,98 Eur
titulom trov dôkazu za vypracovanie Znaleckého posudku." Podľa žalovaného žalobca v napadnutom

rozsudku mal byť viazaný k povinnosti nahradiť žalovanému
„- trovy konania vo výške 151,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku 2a podaný odpor, - trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.198,79 Eur,- trovy konania vo výške 501,98 Eur titulom trov dôkazu
za vypracovanie znaleckého posudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu odporcu. Odporca je v odvolacom konaní právne zastúpený advokátom, z ktorého dôvodu
mu vznikol nárok na náhradu trov advokátskej pomoci v odvolacom konaní." Žiadal odvolací súd, aby

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, „že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi
trovykonaniaspočívajúcevzaplatenomsúdnompoplatkuzaodporvsume151,-Eur,vtrováchprávneho
zastúpeniavsume1.198,79Euravtrováchdôkazuzavypracovanieznaleckéhoposudkuvsume501,98
Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu."

14. Odvolanie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi na adresu právneho zástupcu žalobcu
podľa obsahu doručenky na č.l. 342 rub spisu dňa 29.6.2016, ktorý sa však v stanovenej lehote
nevyjadril.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu považoval

za nedôvodné, pričom konštatoval, že odvolanie podané žalobcom nespĺňa náležitosti odvolania
ustanovené CSP s účinnosťou od 1. júla 2016 a citoval § 363 CSP. Žalovaný zastával názor, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy ako aj tvrdenia žalovaného a súčasne súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 2.519.- Eur zanikla, a to započítaním

predmetnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný
mal voči žalobcovi nasledovné pohľadávky : „Pohľadávku vo výške 1.140.- Eur (950,- Eur + 20
% DPH) titulom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako
objednávateľom. Predmetná pohľadávka žalovaného bola žalobcovi vyúčtovaná daňovým dokladom,
a to faktúrou č. 120065 vystavenou dňa 26.09.2012 a splatnou dňa 17.10.2012. Predmetná faktúra

bola vystavená titulom dodávky Servera HP ML350G6 (ďalej aj „Server"), titulom dodávky OEM MS
Windows SBS Premium 2011 a titulom inštalácie a konfigurácie HW, inštalácie OEM SBS 2011 Standart,
inštalácie technológie HYPER V, inštalácie OEM SBS Premium 2011, inštalácie SQL, konfigurácie SBS
2011 Standart, konfigurácie SBS 2011 Premium, konfigurácie Excange servra, vytvorenia užívateľov
konfigurácie SQL servra, rekonfigurácie firewallu, inštalácie AV programu, ERA servra, pripojenia 6

PC do systému, kopírovania užívateľských súborov, exportu a importu emailovej pošty. Pohľadávku vo
výške 900.- Eur (750,- Eur + 20 % DPH) titulom užívania Servera HP ML350G6 vrátane operačného
systému a príslušenstva žalobcom. Predmetná pohľadávka žalovaného bola žalobcovi vyúčtovaná
daňovým dokladom, a to faktúrou č. 130093 vystavenou dňa 19.04.2013 a splatnou dňa 03.05.2013.
Predmetná faktúra bola vystavená žalovaným žalobcovi titulom užívania Servera HP ML350G6 vrátane

operačného systému a príslušenstva žalobcom za obdobie 2,5 mesiaca. Pohľadávku vo výške 681.60
Eur (568,- Eur + 20 % DPH) titulom postúpenia pohľadávky. Dňa 19.04.2013 bola uzatvorená Zmluva
o postúpení pohľadávky medzi Michalom Suchým - MS SOFT ako postupcom a žalovaným ako
postupníkom." Postupca bol výlučným vlastníkom peňažnej pohľadávky voči žalobcovi celkom vo výške
681,60 Eur (istina), pričom predmetná peňažná pohľadávka vznikla z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi postupcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej kúpnej zmluvy bolo
dodanie náhradných dielov „HP 146GB 10K 6G 2.5 SAS DP HDD -RETAIL a SPS - power supply
1000W" žalobcovi. Skutočnosť, že dňa 19.04.2013 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky
medzi Michalom Suchým - MS SOFT ako postupcom a žalovaným ako postupníkom bola žalobcovi
oznámená písomne, a to podaním - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2013. Predmetom

postúpenia bola uvedená peňažná pohľadávka, ktorá bola žalobcovi (dlžníkovi) vyúčtovaná faktúrou č.
20120127 na sumu vo výške 681,60 Eur vystavenou dňa 20.06.2012 a splatnou dňa 04.07.2012. Na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.04.2013 postúpil postupca postupníkovi predmetnú
pohľadávku, a to so všetkým príslušenstvom a všetkými právami s pohľadávkou spojenými. Žalovanýmal voči žalobcovi pohľadávky celkom vo výške 2.721,60 Eur. Jednostranným právnym úkonom, a
to Započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 03.05.2013, započítal žalovaný
svoje pohľadávky voči žalobcovi v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli, s pohľadávkou žalobcu voči

žalovanému, t.j. vo výške 2.519,- Eur. Nakoľko žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávky vo vyššej
výške, ako bola výška započítanej sumy, bol žalobca v Započítaní pohľadávok jednostranným právnym
úkonom zo dňa 03.05.2013 súčasne vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 202,60 Eur, a to v
lehote do 22.05.2013. Bolo teda zjavné, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá pohľadávka je
predmetom tohto sporu, zanikla, a to započítaním pohľadávok. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému, ktorá pohľadávka je predmetom tohto súdneho konania, zanikla, preukazovali
aj skutočnosti „ Michal Suchý - MS SOFT (ako fyzická osoba - podnikateľ podnikajúca na základe
živnostenského oprávnenia) a žalobca jednoznačne uzatvorili medzi sebou zmluvný vzťah, na základe
ktorého Michal Suchý - MS SOFT dodal žalobcovi objednané náhradné diely, pričom žalobca tieto
náhradné diely prevzal. S poukazom na uvedené je nepochybné, že na strane žalobcu vznikla povinnosť
zaplatiť za predmetné náhradné diely Michalovi Suchému - MS SOFT sumu fakturovanú faktúrou č.

20120127 na sumu vo výške 681,60 Eur vystavenou dňa 20.06.2012 a splatnou dňa 04.07.2012."
Podľa žalovaného bolo zjavné, že Michal Suchý - MS SOFT vystavil oprávnene žalobcovi faktúru č.
20120127 na sumu vo výške 681.60 Eur vrátane DPH, pričom v predmetnej faktúre Michal Suchý
- MS SOFT oprávnene fakturoval žalobcovi dodaný hard disk (originálny diel) v sume 295,- Eur
bez DPH a dodaný napájací zdroj (repasovaný diel) v sume 273,- Eur bez DPH. Predmetná faktúra

bola Michalom Suchým - MS SOFT vystavená oprávnene, pričom žalobca vystavenie faktúry nijakým
spôsobom nespochybňoval, pričom túto faktúru žalobca v danom období dokonca uznával. Žalobca v
konaní na súde prvej inštancie uvádzal, že predmetnú faktúru neuhradil z dôvodu, že malo ísť údajne o
bezplatnúvýpožičkupredmetnýchnáhradnýchdielovžalobcovi.Žalovanýpredložil„podanieJUDr.V.M.,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca (v júli 2013) odmietal zaplatiť predmetnú faktúru s poukazom

na skutočnosť, že išlo „zjavne o bezplatnú výpožičku". Ak teda žalobca uvádzal, že išlo o bezplatnú
výpožičku predmetných náhradných dielov, bol podľa nášho názoru žalobca povinný v súdnom konaní
uniesť dôkazné bremeno na preukázanie uzatvoreného zmluvného vzťahu titulom zmluvy o výpožičke,
nakoľko všetky predložené listinné doklady predmetné tvrdenie žalobcu vyvracajú." V zmysle § 659
Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu

bezplatneužívať.Aktedažalobcavsúdnomkonanínasúdeprvejinštancieuvádzal,žemaloísťúdajneo
bezplatnú výpožičku, na akú dobu si bezplatné užívanie náhradných dielov žalobca s Michalom Suchým
- MS SOFT dohodol. V zmysle § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypožičiavateľ je povinný vec
vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. Dodaný hard disk sa v
predmetnom serveri nachádza ešte „aj dnešného dňa, nakoľko predmetný hard disk nebol od dodania

tohto náhradného dielu žalobcovi Michalom Suchým - MS SOFT vymenený." Žalobca užíva predmetný
náhradný diel ešte aj v tomto období, preto obrana žalobcu o údajnej bezplatnej výpožičke nemá
jednak oporu v predložených listinných dokladoch a ani uvedenej argumentácii nezodpovedá správanie
samotného žalobcu. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie uvádzal, že celý problém s poruchovosťou
servera bol spôsobený vadnou klávesnicou. Uvedené tvrdenie žalobcu sa však javilo ako nie celkom v

súlade s objektívnou pravdou, nakoľko sám žalobca predložil do súdneho konania dve faktúry vystavené
spoločnosťou PosAm, spol. s r.o., pričom vo faktúre č. 746308562 sa na serveri okrem iného vymieňala
základná doska v sume 683,- Eur bez DPH. S poukazom na výsledok konania sa obrana žalobcu v
konaní na súde prvej inštancie o chybnej klávesnici, ktorá jediná mala údajne byť príčinou poruchovosti
servera, javila podľa žalovaného ako nie vcelku vierohodná, preto faktúra č. 20120127 vystavená

Michalom Suchým - MS SOFT bola vystavená oprávnene a dôvodne, táto odzrkadľuje zmluvný vzťah
medzi žalobcom a Michalom Suchým - MS SOFT, t.j. dodanie náhradných dielov žalobcovi, v dôsledku
ktorej skutočnosti vznikla na strane žalobcu povinnosť za dodané náhradné diely zaplatiť Michalovi
Suchému - MS SOFT fakturovanú sumu. Žalovaný nemôže akceptovať reklamáciu žalobcu, a to jednak
z dôvodu, že žalobca nepostupoval pri reklamácii v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného

zákonníka, avšak, a čo je podstatné, žalobca si voči žalovanému, resp. voči Michalovi Suchému - MS
SOFT ani neuplatnil žiadne zodpovednostné nároky.

16. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca súčasne v súdnom konaní na súde prvej inštancie
uvádzal, že server dodaný žalovaným vôbec neužíval, ale tento bol pripojený len do elektrickej

siete, tak svedok, p. E. M., sa jednoznačne v súdnom konaní na súde prvej inštancie vyjadril, že
predmetný Server bol žalobcom užívaný. Svedok uviedol, že Server fungoval a dokonca na ňom boli
nainštalované programy „ekonomika a sklady" žalobcu. Spoločnosť PosAm, spol. s r.o., ktorá pôvodný
server žalobcovi opravovala, odovzdala predmetný server žalobcovi dňa 23.11.2012 (išlo o piatok).Následnedňa27.11.2012(utorok)bolServerdodanýžalovanýmvypnutý.Ododňa27.11.2012užServer
žalobcom užívaný nebol (nebol pripojený na počítačovú ani na elektrickú sieť), jedine dňa 18.12.2012
bol Server opätovne zapnutý a zo Serveru boli tzv. neodborne odstraňované (vymazávané) súbory,

to znamená, že Server bol tzv. čistený. Server nebol zapojený len v elektrickej sieti, ale tento bol
zapojený aj do počítačovej siete; ak by predmetný Server nebol zapojený do počítačovej siete, nebol by
žalovaný schopný predložiť do súdneho konania „print screeny" obrazoviek (ktoré do súdneho konania
žalovaný predložil), nakoľko tieto by neexistovali. Žalobca v súdnom konaní nebol schopný vierohodne
objasniť, prečo mal žalobca Server napojený na svoju počítačovú sieť, keď, ako uvádzal žalobca,

predmetný Server nebol používaný. Server dodaný žalovaným však bol zapnutý, tak v elektrickej ako
aj v počítačovej sieti, a to až do dňa 27.11.2012. Skutočnosť, že Server bol zapojený v elektrickej
a v počítačovej sieti jednoznačne preukazujú fotografie, tzv. print screeny obrazoviek, ktoré žalovaný
predložil do súdneho konania. Skutočnosť, že žalobca predmetný Server jednoznačne užíval preukazujú
aj listinné doklady, ktoré žalovaný do súdneho konania predložil. Keďže medzi žalobcom a žalovaným
došlo k ústnej dohode o vrátení Servera žalovanému je nepochybné, že žalobca je povinný zaplatiť

žalovanému za užívanie predmetného Servera. K predmetnej dohode medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo z toho dôvodu, že by žalovaný nevykonal všetky inštalačné práce správne, eventuálne by
Server vykazoval vady, resp. nedorobky, ale k tejto dohode došlo jedine a výlučne z toho dôvodu,
aby sa minimalizovali „straty" na strane žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená
platná nájomná zmluva, z ktorého dôvodu si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi svoj nárok titulom

vydania bezdôvodného obohatenia. Nárok žalovaného voči žalobcovi titulom vydania bezdôvodného
obohatenia je tu nepochybne namieste, nakoľko je preukázateľné, že: 1/ žalobca predmetný Server
vrátane operačného systému a príslušenstva užíval; a súčasne 2/ medzi žalobcom a žalovaným
nebola uzatvorená platná nájomná zmluva. Žalovaný zastával názor, že jeho pohľadávka voči žalobcovi
na zaplatenie sumy vo výške 900,- Eur vrátane DPH, fakturovaná faktúrou č. 130093, je v plnom

rozsahu dôvodná a oprávnená. Tvrdenie žalobcu, že server nemohol používať podľa žalovaného
nebolo pravdivé, nakoľko z predložených dokladov, ktoré žalovaný predložil do súdneho konania (ako
prílohu podania „Vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 08.02.2016"), jednoznačne vyplývalo, že
žalobca v rámci zasielania elektronickej pošty fungoval cez Server. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu
„print screeny" jednotlivých obrazoviek, ktoré „print screeny" žalovaný predložil do súdneho konania

a týkajú sa Serveru dodaného žalovaným. „Z predmetných „print screenov" jednoznačne vyplýva, že
Server dodaný žalovaným mal označenie „ALBASBSl.albasro.local". Predmetný názov Servera, a to
„ALBASBSl.albasro.local" obsahuje aj špecifikácia e-mailovej správy, ktorá bola zasielaná žalobcom
jednak dňa 21.09.2012, jednak dňa 03.10.2012 a jednak dňa 08.10.2012. Z uvedeného dôvodu
považujeme za jednoznačne preukázané, že žalobca zasielal e-maily jednoznačne cez Server, ktorý bol

dodanýžalobcovižalovaným."Akžalobcavsúdnomkonanínasúdeprvejinštancieuvádzal,žežalovaný
údajne zavádzal žalobcu vo vzťahu k dĺžke trvania servisných prác týkajúcich sa opravy pôvodného
servera; podľa žalobcu žalovaný uvádzal, že oprava servera bude trvať tri až štyri týždne (keďže sa
bude vymieňať základná doska), avšak v konečnom dôsledku oprava servera podľa vyjadrenia žalobcu
údajne trvala jeden až dva dni, tak toto sa nezhoduje, podľa žalovaného s objektívnou pravdou,

nakoľko samotný žalobca predložil do súdneho konania e-mailovú správu Ing. B. Z., servisného technika
spoločnosti PosAm, spol. s r.o., z ktorej e-mailovej správy jednoznačne vyplýva, že už dňa 18.10.2012
servisný technik testoval predmetný server, pričom predmetný server bol žalobcovi z opravy odovzdaný
až dňa 23.11.2012. Doprava servera v servisnom stredisku spoločnosti PosAm spol. s r.o. trvala viac
ako päť kalendárnych týždňov. Vo vzťahu k výpovedi žalobcom navrhnutého svedka, p. I., uviedol,

že samotná svedkyňa na pojednávaní na súde prvej inštancie uviedla, že žalovaný inštaláciu Servera
vykonával s tým, že zhruba jeden týždeň sa dolaďovali jednotlivé inštalácie a konfigurácie, ale následne
všetko fungovalo. Súčasne sa svedkyňa vyjadrila, že, ak aj mali nejaký problém a zavolali žalovanému,
žalovaný hneď, ako mu to umožnili pracovné povinnosti, prišiel a problém odstránil. Preto podľa
žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný nevykonal inštaláciu, z ktorého dôvodu neprináleží

žalovanému nárok na zaplatenie inštalačných prác fakturovaných faktúrou č. 120065.

17.Kdoručenémuvyjadreniužalovanéhokodvolaniužalobcusapísomnevyjadrilžalobca,ktorýuviedol,
že sa opakuje situácia, „kde sa nesprávne interpretujú vyjadrenia aj svedka p. M. z pojednávania, aj
toho, čo bolo na pojednávaní povedané. Zásadný problém spôsobil p. Suchý ako konateľ žalovaného

pri prenášaní pôvodného servera značky HP, ktorý funguje u žalobcu doposiaľ ako jediný server do inej
kancelárie žalobcu. Tento síce preniesol server, avšak nepreniesol a nezapojil aj originál klávesnicu HP,
ale zobral starú najbližšie položenú klávesnicu kam prekladal server, no táto bola vadná a spôsobovala
reštartovanie serveru. Server do tohto dátumu prekládky bez problémov fungoval. Až v decembri 2012žalobca zistil a to úplnou náhodou, keď bol p. M. (svedok) priamo pri serveri a práve vtedy vypol znovu
a to po opakovaných opravách v Žiline, že jediný problém bola neoriginálna klávesnica HP ktorú pripojil
p. Suchý ako konateľ žalovaného. Teda úplne zbytočne sa robili všetky opravy v servisnom stredisku v

Žiline. V Žiline bol totiž vždy iba predmetný server bez neoriginálnej klávesnice - nikto celú dobu netušil
v akej banalite bol celú dobu problém. Vzhľadom na to, že v servisnej firme v Žiline nefungujú tak, ako
dnes servisy na autá, že majú software a ten im napíše čo je vadné, ale musia skúšať, čo by vadu mohlo
spôsobovať, lebo nevedeli presne zistiť v čom je problém a tak sa aj vtedy vymenilo to, čo nie je síce
potrebné, ale je tu najvyššia pravdepodobnosť závady. Takýto majú iba doporučený postup." Teda až

začiatkom decembra 2012 sa zistilo, že jediný problém bol v tom, že nebola na pôvodný, teda aj súčasný
server napojená originálna klávesnica, ktorú mali dodanú spolu so serverom. Fakturácia na 900,- Eur -
inštalačné práce, ktoré boli dané do zápočtu tak, ako si server pripravil p. Suchý, tak si ho, vrátane tejto
všeobecnej inštalácie prevzal, teda ho žalobcovi nenechal a ani jeho inštaláciu žalobca nepoužíval a je
absolútne bezdôvodné sa tejto sumy domáhať u nového zákazníka, ktorému dodal tento istý server a iba
prepísal názov novej firmy, a to bola celá práca naviac. Prevzatie náhradných dielov z faktúry znejúcej

na 681,60 Eur - asi v októbri 2012 zavolala konateľka žalobcu p. Suchého ako konateľa žalovaného a
žiadala ho, aby preukázal dodanie predmetných náhradných dielov uvedených na faktúre, čo nevedel
urobiť, lebo povedal, že jeden diel vymenil za repasovaný a pôvodný zobral a druhý údajne hodil do
koša, teda po žalobcovej žiadosti, aby preukázal dodanie, keď tak nevedel urobiť. Teda k žiadnemu
objednaniu, odovzdaniu a prevzatiu ani nedošlo. Server bol zapojený v sieti a ako aj p. M. (svedok

činný v oblasti IT technológií a veci znalý človek) na okresnom súde potvrdil, skutočnosti, ktoré „doložil"
p. Suchý, že bol server síce v elektrickej sieti zapojený, ale nepotvrdzujú nič iné, a teda nie to, že ho
žalobca aktívne používal. Po celý čas mal žalobca zmenenú pracovnú stanicu (osobný počítač konateľky
žalobcu) na dočasný server, na ktorom fungovala cez sieť celá firma - žalobca. Z uvedených dôvodov
trval na podanom odvolaní a na dôvodoch odvolania.

18. Vyjadrenie žalovaného ku „Krátkemu stanovisku žalobcu" zo dňa 16.09.2016 bolo doručené dňa
6.10.2016, ktorý potom v rozsiahlom vyjadrení v podstatnom rozsahu zopakoval a opäť uviedol
argumentáciu ako v predchádzajúcom rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu žalobcu (č.l. 376 až 381
spisu). Zdôraznil v jeho závere, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli jednak vôbec preukázané (ani

listinnými dokladmi, ani svedeckými výpoveďami žalobcom navrhnutých svedkov a ani inými dôkaznými
prostriedkami) a jednak sa tieto skutkové tvrdenia žalobcu ani nezakladajú na pravde.

19. Vyššie uvedené vyjadrenie bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.02.2017
odvolacím súdom (č.l. 388 spisu). Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 10.3.2017. Toto vyjadrenie bolo

doručené žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 15.5.2017 v zmysle doručenky na č.l.
393 spisu.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným

vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v zvyšku zamietnutá potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie a vo výroku o trovách prvoinštančného
konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
v tejto časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere

hlasov 3:0.

21. Primárne k procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd uvádza, že v priebehu odvolacieho
konania s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil
Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP), preto krajský súd v

odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa CSP. Vyplýva to z § 470 ods.
1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že boli podané odvolania tak žalobcom, ako aj žalovaným.

23. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu vo veci samej poukazuje na rozhodnú právnu úpravu:24. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom.
Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne

skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto
meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods.

2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného
súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je

postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

29. Žalobca v rámci podaného odvolania vo veci samej namietal závery okresného súdu, mal za to,

že tento nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalobcu v
odvolaníboliposudzovanévovzťahuknamietanejvecnejsprávnostirozsudkuokresnéhosúduitvrdenia
žalobcu, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy i tvrdenia žalovaného, ktoré predstavovali jeho
obranu proti žalobe, že viackrát v konaní poukazoval na to, že jeho obrana vznikla účelovo a že obsahuje

viaceré nevyjasnené rozpory (absenciu objednávky, dodacieho listu, dohodu o cene a podobne).
Zároveň vytýkal okresnému súdu i nesprávnu aplikáciu Obchodného zákonníka, ale aj Občianskeho
zákonníka. Vo vzťahu k tejto argumentácií žalobcu v odvolacom konaní sa oboznámil odvolací súd s
dôvodmirozhodnutiaokresnéhosúdu.Niejemožnéprehliadnuť,ževrámcipodanéhoodvolaniažalobca
nekonkretizoval bližšie odvolacie dôvody, poukazoval vo všeobecnosti na to, že obrana žalovaného

vznikla účelovo a zároveň uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, nevyjasnil rozpory.
Vo vzťahu k tejto argumentácii však neposkytol žiadne bližšie odôvodnenie, ktoré by bolo možné
podriadiť odvolaciemu prieskumu tak, aby bolo možné konkrétne bez možnosti akejkoľvek zámeny
týchto tvrdení a takisto i porušenia rovnosti účastníkov konania, ich vyhodnocovať, preto je namieste
konštatácia odvolacieho súdu, že odvolací súd nemôže nahrádzať argumentáciu účastníka konania, v

dôsledku ktorej skutočnosti (absencia konkrétnej argumentácie), vzhľadom na všeobecnosť odvolacej
argumentáciepotomodvolacísúdpovyhodnoteníodôvodnenianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu,
zvýrazňuje, že nebol vytvorený pre odvolací súd priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa.
V tomto smere poukazuje odvolací súd na dôsledné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného
súdu. Je zrejmé, že odvolací súd tak ako aj okresný súd vyhodnotil ako nesporné, že medzi žalobcom a

žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka počítačového servisu
spolu s jeho inštaláciou a konfiguráciou. Tiež bolo preukázané, že pred dodaním servera žalovaný
vystavil žalobcovi preddavkovú faktúru vo výške 5.038,- Eur, ktorú žalobca uhradil v jednej polovici, teda
vo výške 2.519,- Eur, čo bolo preukázané výpisom z účtu žalobcu. Celková cena vyplývajúca zo zmluvyo dielo vrátane konfigurácie, inštalácie a vrátane dodávky serveru bola fakturovaná faktúrou č. 120065,
ktorá v odôvodnení napadnutého rozsudku bola označená i ako „ostrá" v celkovej sume 6.205,97 Eur s
DPH. Z tejto faktúry cena za inštaláciu a konfiguráciu predstavovala sumu 950,- Eur bez DPH, s DPH

1.140,- Eur. Žalobca podľa obsahu spisového materiálu tvrdil, že server vykazoval vady, a tak došlo k
jeho odovzdaniu späť žalovanému ako dodávateľovi. Uviedol, že kontaktoval žalovaného, ktorý najskôr
odmietol prevziať server, následne požiadal svojho právnika, aby zabezpečil vrátenie serveru. Žalovaný
na pojednávaní uviedol, že žalobcovi dodal nový server, ktorý riadne fungoval, bol nainštalovaný aj
nakonfigurovaný a následne po dva a pol mesiaci kontaktoval žalobca žalovaného, že chce server vrátiť

z dôvodu, že je nepoužívaný, originál zabalený. Žalovaný vo vzťahu k tomuto správaniu žalobcu uviedol,
že to nie je možné, rozhodol sa riešiť situáciu tak, že server od žalobcu prevezme späť a to z dôvodu,
že evidoval voči žalobcovi neuhradené faktúry. Žalovaný uviedol, že sa vzájomne dohodli na tom, že
server žalovaný prevezme späť s tým, že musia byť vysporiadané vzájomné nároky. Tak podľa záverov
okresnéhosúdu,akoajpodľazáverovodvolaciehosúdu,vovzťahukvšeobecnejargumentáciižalobcuv
odvolaní,došlok vyhodnoteniu skutočnosti ohľadom vráteniaserveruakokdohode o zrušenízáväzku

podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že keďže za tento server žalobca už zaplatil, tak podľa
§ 573 Občianskeho zákonníka mu vznikol nárok na vrátenie tejto ceny a žalovaný vystavil dobropis na
celú sumu, ktorú žalobca zaplatil na základe preddavkovej faktúry, vystavil dobropis OD13/01 na sumu
2.519,- Eur, čím vlastne deklaroval vedomosť o tom, že túto sumu je povinný žalobcovi vrátiť, k čomu
všaknedošlo,pretožepodľažalovanéhotentojehozáväzokzanikolzapočítaním.Akzatohtoskutkového

stavu okresný súd potom venoval pozornosť možnému zániku pohľadávky započítaním a vyhodnocoval
podmienky pre jednostranný zápočet, čomu venoval pozornosť na č.l. 7 rozsudku, tak s týmto záverom
sa odvolací súd stotožnil. V zmysle faktúry č. 120065 táto pohľadávka sa stala splatnou dňa 17.10.2012.

30. Podľa obsahu napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe na odvolacie dôvody ďalšou

pohľadávkou, ktorú si žalovaný voči žalobcovi započítal, bola pohľadávka vo výške 900,- Eur, ktorú si
žalovaný uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nového serveru za dva a pol mesiaca,
pohľadávku vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 130093 splatnou dňa 03.05.2013, pričom okresný súd
vo vzťahu k tomuto nároku venoval pozornosť výsluchu svedkyne p. I. a svedka p. M., ktorými bolo
preukázané, že žalobca reálne uvedený server užíval. Ak následne došlo k dohode o zrušení časti

záväzku spočívajúcej v dodávke servera, tak okresný súd vyhodnotil, že žalovanému vzniklo právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol s tým, že bolo potrebné aplikovať
§ 457 Občianskeho zákonníka a teda každý z účastníkov zmluvy bol povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa neho dostal. Keďže išlo o užívanie servera, bolo potrebné toto vyjadriť peňažným ekvivalentom,
pričompoukázalokresnýsúdnadoloženýznaleckýposudok,ktorýhodnotilakolistinnýdôkaz.Vovzťahu

k rozhodnutiu okresného súdu v tejto časti sa poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 378 ods. 2 CSP a nie je namieste, aby odvolací súd na tomto
mieste zopakoval závery okresného súdu, s ktorými sa stotožnil, navyše, ak odvolacia argumentácia
žalobcu zostala vo všeobecnej rovine. Okresný súd tiež zdôraznil, že pohľadávka, ktorej existenciu vo
výške 900,- Eur mal preukázanú, bola započítaná proti pohľadávke žalobcu len čiastočne, ako vyplývala

zo zápočtu zo dňa 03.05.2013, a to len vo výške 697,40 Eur.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplývalo podľa zistení odvolacieho súdu, že „Ďalšou
pohľadávkou, ktorú žalovaný voči žalobkyni započítal, bola pohľadávka vo výške 680,- € ( 568,- + 20
% DPH ), túto pohľadávku nadobudol žalovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi

postupcom Michal Suchý - MS SOFT a žalovaným ako postupníkom. Zmluva je z 19.4.2013. Túto
skutočnosť mal súd preukázanú samotnou listinou a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Predmetná
pohľadávka vznikla postupcovi z titulu Kúpnej zmluvy medzi postupcom ako predávajúcim a žalobcom
ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo dodanie náhradných dielov HP 146GB 10K 6G 2.5. SAS DP
HDD - RETAIL a SPS - power supply 1000W. 15.5.2013 oznámil postupca postúpenie pohľadávky

žalobcovi. Pohľadávka bola postupcom vyúčtovaná žalobcovi faktúrou č. 20120127, splatnou 4.7.2012.
Žalobca existenciu tejto pohľadávky spochybňoval s tým, že dodanie náhradných dielov na starý server
bolo úplne zbytočné, tieto dodával právny predchodca žalovaného na základe chybnej diagnostiky,
pričom vada starého servera spočívala len v používaní neprislúchajúcej klávesnice, z ktorého dôvodu
starý server nefungoval. Nepochybné však je a nespochybnil to ani samotný žalobca, že k dodávke

týchto komponentov právnym predchodcom žalovaného skutočne došlo. Dátum dodania tovaru je podľa
faktúry datovaný 20.6.2012. 24.10.2012 žalovaný vrátil túto faktúru prípisom spoločnosti MS - SOFT
SK s.r.o., teda žalovanému, pričom však v čase, keď bola žalovanému táto faktúra vrátená ešte nebol
vlastníkom tejto pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy až 19.4.2013, teda žalobkyňa vrátilafaktúru nesprávnemu subjektu. K reklamácii uvedenej dodávky, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č.
20120127 došlo zo strany žalobkyne dňa 28.2.2013, teda 8 mesiacov a 8 dní po dodávke uvedených
komponentov. Na túto reklamáciu reagoval právny predchodca žalovaného, terajší vlastník pohľadávky

Michal Suchý - MS SOFT dňa 22.3.2013, kde okrem iného uvádza, že reklamáciu neuznáva z toho
dôvodu, že dodaný tovar bol v poriadku a nevykazoval žiadne nedostatky s tým, že poukázal, že kupujúci
je povinný prezrieť tovar podľa možností čo najskôr, po prechode nebezpečenstva škody na tovare,
pričom sa prihliadne na povahu tovaru. Toto vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného súd považoval
za námietku nesplnenia si notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu vyplývajúcu z ustanovenia § 562

ods. 2 a teda súd nemohol žalobkyni priznať právo z vád, pretože ich neoznámil bez zbytočného odkladu
po tom, čo ich zistil. Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa dozvedela o skutočnostiach
odôvodňujúcich reklamáciu nie prevzatím tovaru, ale okamihom nadobudnutia vedomosti o nesprávnej
diagnostike poruchy, tak aj napriek tomu nebola splnená notifikačná povinnosť, lebo nepochybne
už 24.10.2012 žalobkyňa túto vedomosť mala a vrátila faktúru nesprávnemu subjektu. S týmto
korešponduje aj výpoveď svedka M., ktorý uviedol že v novembri 2012 chystal nový server na vrátenie

žalovanému. Z toho dôvodu súd považoval pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy
za preukázanú a existentnú a spôsobilú na započítanie. V zmysle vystavenej faktúry č. 20120127
táto pohľadávka bola splatná 4.7.2012. Súd teda považoval všetky pohľadávky, ktoré žalovaný použil
na započítanie voči pohľadávke žalobcu za exitujúce a spôsobilé na započítanie. Pokiaľ ide o zánik
pohľadávok započítaním, tak žalovaný urobil voči žalobcovi jednostranný právny úkon a to zápočet

datovaný 3.5.2013. Žalovaný však predložil do spisu dva zápočty, s rovnakým dátumom, rozdielneho
znenia s tým, že argumentoval, že pokiaľ ide o zápočet v celkovej sume 5.065,97 €, tento zápočet
je účtovný a pokiaľ ide o zápočet na sumu 2.519,- € ide o zápočet právny. Súd vyhodnocoval tieto dva
zápočty z rovnakého dátumu s tým, že zápočet v celkovej výške 5.065,97 vyhodnotil súd ako neplatný
právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť

slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Toto zákonné ustanovenie z hľadiska určitosti
predpokladá jasný obsah právneho úkonu. Zo započítacieho prejavu zo dňa 3.5.2013 na sumu 5.065,97
€ nie je zrejmá určitosť, tento zápočet je nejasný a nezrozumiteľný, pretože započítava dobropis voči
faktúre č. 120065, ktorá vlastne bola sama o sebe v časti dobropisovaná, ale zápočet zahŕňa celú
faktúru, pričom z účtovného hľadiska samotný dobropis v zmysle § 25 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z

pridanej hodnoty slúži ako oprava základu dane. Je to vlastne doklad, ktorý opravuje pôvodnú faktúru a
takýto opravný doklad započítať proti pôvodnej, chybnej faktúre podľa názoru súdu nie je možné, je to
v podstate nezrozumiteľný právny úkon a preto tento zápočet súd vyhodnotil za neplatný, naproti tomu
jednostranný zápočet žalovaného voči žalobcovi zo dňa 3.5.2015 na sumu 2.519,- € súd vyhodnotil ako
právnyúkonplatnýatedasúdkonštatuje,žetýmtoúkonompohľadávkažalobcuvočižalovanémuzanikla

započítaním a preto súd, pokiaľ ide o istinu nárok žalobcu zamietol.", s ktorými závermi sa odvolací
súd cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil a podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu.

32. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zvýrazňuje, že „....V občianskom súdnom konaní

účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci
konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú
povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k

vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci". (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M
Cdo 15/2010). Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva

pre rozhodnutie. „...Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil

a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.Otázkusplneniapovinnostitvrdeniaapovinnostioznačiťna preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).

33. Krajský súd len pre úplnosť v rovine záverov okresného súdu, s ktorými sa po vykonaní odvolacieho
prieskumu v rozsahu odvolacej argumentácie žalobcu stotožnil, uvádza, že „Vierohodnosť určitého
poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie

vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je
jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie
určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi
a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná

s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia
dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie
dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie

k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť
preukázaná." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára
2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav veci, nebol pre krajský súd priestor na základe
odvolacej argumentácie žalobcu a ani ním produkovaných tvrdení a dôkaznej situácie pred okresným
súdom, na odklon od záverov súdu prvého stupňa.

34. Krajský súd, vo vzťahu k odvolaniu žalobcu pre úplnosť uvádza, že sa s aplikovaným postupom
okresného súdu stotožnil a zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol
vykonaný navrhnutý dôkaz účastníkom konania, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti
konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za

dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§
120 ods. 1 veta prvá OSP, § 125 veta prvá OSP, účinných k momentu rozhodovania okresného súdu.
O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (a len z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané rozhoduje
však súd. Z uvedeného je zrejmé, že OSP (právny predpis účinný k momentu rozhodovania okresného

súdu) účastníkom konania priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné
oprávnenie žalobca ako odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté právo navrhovať dôkazy,
resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a však nemožno toto procesné oprávnenie zamieňať s
rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov
alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu odňal súd možnosť konať pred súdom, lebo

rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120
ods. 1 OSP účinný k momentu rozhodovania okresného súdu).

35. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu v rovine
odôvodnenia v napadnutom výroku vo veci samej, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá zdôrazňuje,

teda v tejto časti, je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý
bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu v zamietavom výroku veci samej,
než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v predmetnom výroku v odvolacom konaní ako vecne
správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný

súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možnoposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

36. Obe sporové strany podali odvolanie do výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorým bolo
rozhodované o trovách prvostupňového konania, pričom po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací
súd konštatuje dôvodnosť podaného odvolania, tak žalobcu ako i žalovaného. Žalovaný v podanom
odvolaníprimárnenamietal,žeokresnýsúdvrámcirozhodnutiaotrováchkonanianepriznalžalovanému
náhradu za vynaložené náklady na znalecké dokazovanie napriek tomu, že si takúto náhradu žalovaný
v podaní, ktorým určil špecifikáciu trov konania a trov právneho zastúpenia zo dňa 10.03.2006,

uplatnil. Odvolací súd konštatuje po oboznámení sa s podaním zo dňa 10.03.2016 (č.l. 307 spisu),
že žalovaný si v rámci špecifikácie trov konania uplatnil cez úpravu § 137 OSP trovy dôkazu vo
výške 501,98 Eur. Okresný súd o tejto uplatnenej náhrade trov konania žalovaného podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku nerozhodoval, neuviedol myšlienkové pochody v tomto smere, preto nebol
vytvorený priestor pre odvolací súd na to, aby posúdil (ne)správnosť postupu okresného súdu v tomto

smere. V rámci podaného odvolania žalobca v časti trov konania vyčítal okresnému súdu, že priznal
žalovanému náhradu trov konania za úkony právnych služieb, ktoré neboli účelne vykonané, keďže
niektoré vyjadrenia boli, podľa žalobcu, v konaní realizované s odstupom niekoľkých dní aj opakovane.
V súvislosti s touto argumentáciu žalobcu po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku
okresného súdu v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, nebol pre

odvolací súd priestor pre iný záver než ten, že okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyhodnocoval účelnosť priznanej náhrady trov.

37.Podľa§157ods.2OSP,vzneníúčinnomdo30.06.2016,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

38. Podľa § 211 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, pre
konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

39. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia

nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods.
2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť
záver svojho rozhodnutia.

42. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo
vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania
odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2
O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné." Ďalej sa

odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, podľa
ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj
nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným
súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn.
I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov

spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie
napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy
Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto
citovaného Nálezu Ústavného súdu SR obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy SR nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa
aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho
konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo strany
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť

v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne
konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na
dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej
veci.

43. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa
§ 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo
svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité,
zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané
náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá

strana konania možnosť, aby uplatnila svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom
súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti
konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž
odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený

záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil
by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale aj rovnosti účastníkov (sporových strán).

44. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolania, krajský súd teda primárne skúmal, či

má spôsobilý predmet skúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa §
220 ods. 2 CSP. Krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie- rozsudok okresného súdu v
časti nároku o náhrade trov konania nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, má za to,
že odôvodnenie rozsudku okresného súdu, v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania,
resp. o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.198,79 Eur je nedostatočné,

nepreskúmateľné, a tým aj predčasné.

45. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a

Španielskoz9.decembra1944,sériaAČ.303-A,HiroBalanic/aŠpanielskoz9.decembra1994,sériaA,
č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19.februára 1998). Ak teda
okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové pochody v
tejto rovine, ktoré skutočnosti nepochybne predstavovali základ rozhodnutia okresného súdu, tak nebol
vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto

rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia,
prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní vzhľadom na dvojinštančnosť
konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná, predovšetkým právna
otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového ako i odvolacieho.Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským súdom by mohlo dôjsť k odňatiu možnosti
účastníkov konať pred súdom. Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd v tomto smere
poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla

2009, v zmysle ktorého „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že
odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel

možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných,
avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení."

46. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
žalovaného zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

47. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

48. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania. Súčasne nové
rozhodnutie o trovách konania náležité odôvodní, za dodržania § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234
ods. 2 CSP a dôsledne sa vysporiada so všetkými skutočnosťami vo vzťahu k náhrade trov konania,
uvádzanými v celom prvostupňovom konaní a tiež žalovaným v podanom odvolaní, ako aj v odvolaní

žalobcu.

49. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.