Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 38Cb/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211223120
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7211223120.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: BL Management, s. r.

o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. K. Z.,
narodený: XX.X.XXXX, bytom: K. Č.. X, E., 2. A. Z., narodený: X.XX.XXXX, bytom: Z. Č.. XX, E., 3. G. D.,
narodená: XX.X.XXXX, bytom: Z. Č.. XX, E., v konaní o zaplatenie 1.463,56 eur istiny s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 774,49 eur istiny.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky za poskytnutie úveru vo výške 29,99%

z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 1.451,31 eur od 25.2.2009 do 11.11.2011 a zo sumy 774,49
eur od 12.11.2011 do zaplatenia.

III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% z dlžnej
sumy ročne nasledovne: zo sumy 1.451,31 eur od 25.2.2009 do 11.11.2011 a zo sumy 774,49 eur od
12.11.2011 do zaplatenia.

IV. Konanie v prevyšujúcej časti zastavuje.

V. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

VI. To všetko sú žalovaní povinní zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 150,00 eur
splatnými vždy do konca príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia. Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný

okamžite.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Citibank Europe plc) sa žalobou podanou na súde dňa 17.8.2011 domáhal, aby
súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 1.463,56 eur titulom uhradenia
pohľadávky na základe úveru poskytnutého poručiteľovi G. Z. podľa Zmluvy o úvere č. 6061 zo dňa
25.5.2007. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok za poskytnutie úveru v dohodnutej
výške 29,99% ročne od 25.2.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% od 25.2.2009 do
zaplatenia a tiež si uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania. Podanie žaloby voči

žalovaným odôvodnil skutočnosťou, že smrťou poručiteľa do príslušného vzťahu ako dlžníci vstúpili
dediči po poručiteľovi, t.j. žalovaní v 1., 2. a 3. rade.2. Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 6.6.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie 689,07 eur istiny a to z dôvodu, že po podaní žaloby dňa 11.11.2011 došlo k uhradeniu tejto
časti uplatnenej pohľadávky.

3. Konajúci súd svojim Uznesením sp. značka 38 Cb 13/2012 na základe návrhu žalobcu rozhodol
o zmene v osobe žalobcu a to tak, že žalobcom sa stala spoločnosť BL Management, s. r. o.. Toto
rozhodnutie vyplynulo zo skutočnosti, že pôvodný žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
11.12.2012 postúpil v tomto konaní uplatnenú pohľadávku na súčasného žalobcu.

4. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Zmluvu o úvere č. 6061 zo dňa 25.5.2007 (č.l. 7-8), Všeobecné podmienky poskytovania úverov
(č.l. 10), prihlášku pohľadávky v dedičskom konaní (č.l. 11-12), Potvrdenie Okresného súdu Košice II o
dedičskom konaní (č.l. 17), Historický časová rad sadzieb ECB (č.l. 20), Zmluvu o postúpení pohľadávok
(č.l. 71-78), oznámenie po postúpení pohľadávky (č.l. 79).

5. Žalovaný v 1. rade sa k veci nevyjadril a pojednávania nariadeného na deň 24.10.2017 sa nezúčastnil.
Svoju neúčasť na tomto pojednávaní včas a riadne ospravedlnil, pričom uviedol, že súhlasí, aby sa
konalo a aj rozhodlo bez jeho účasti.

6. Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že časť uplatnenej pohľadávky vo výške 500,00 eur je už
podľa jeho vedomia uhradených. Zároveň uviedol, že po úhrade 500,00 eur bolo žalovanému v 1. rade
oznámené, že už netreba nič platiť. Zároveň uviedol, že nie je ochotný platiť úroky. S ohľadom na svoju
finančnú situáciu pre prípad neúspechu požiadal o umožnenie splatenia záväzku mesačnými splátkami
vo výške 150,00 eur.

7. Žalovaná v 3. rade uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného v 2. rade a tiež sa pripojila
k jej požiadavke o umožnenie splatenia pohľadávku pravidelnými mesačnými splátkami.

8. Žalovaní na podporu svojich tvrdení nepoužili okrem svojich vyjadrení žiadne ďalšie prostriedky

procesnej obrany, t.j. nepredložili žiadny dôkaz a ani nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu.

9. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa

rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.“

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.“

12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku omeškania: „Ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.“13. Podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (s účinnosťou od 1.1.2008) je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od
zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide
o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto
škode došlo aj inak.

15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (platnom v čase vzniku omeškania
s uhradením zostatku úveru): „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.“

16.Podľa§470Občianskehozákonníka:„(1)Dedičzodpovedádovýškycenynadobudnutéhodedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“

17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.“

18. S ohľadom na vyššie uvedené predložené listinné dôkazy ako aj na stanoviská strán sporu sú

nesporné nasledovné skutočnosti. Medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a poručiteľkou G. Z.
(matkou žalovaných) ako dlžníčkou vznikol spotrebiteľský úverový vzťah podľa § 2 písm. a) a b)
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v spojení s § 497 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka. Zároveň je nesporné (strany sporu to nerozporovali), že dlžníčka celý úver nevrátila, pričom
do omeškania s jeho splatením sa dostala ku dňu 25.2.2009. Ďalej je nesporné, že smrťou poručiteľky

podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešli záväzky z predmetného úveru na žalovaných
(dedičov dlžníčky). Je tiež nesporné, že pohľadávka s príslušenstvom z predmetného úveru prešla
na súčasného žalobcu a to jej postúpením podľa § 524 Občianskeho zákonníka v zmysle Zmluvy o
postúpení pohľadávok. Taktiež je nesporné, že žalovaní po podaní žaloby dňa 11.11.2011 uhradili časť
úveru vo výške 689,07 eur.

19. S ohľadom na stanovisko žalovaných v 2. a 3. rade zostala spornou otázkou výška zostatku
neuhradeného úveru a tiež skutočnosť, či má žalobca nárok na zaplatenie úrokov.

20.ZobsahuZmluvyoúvereč.6061jezrejmé,žedlžníčkebolposkytnutýúvervovýške1.825,66eur.T.j.

žalobca preukázal vznik pohľadávky voči dlžníčke vo výške vyššej ako si uplatnil v tomto konaní. Naopak
žalovaní v 2. a 3. rade nijako nepreukázali, že by z predmetného úveru bola vrátená vyššia suma ako si
žalobcapočiastočnomspäťvzatížalobyvočižalovanýmuplatňuje.Zuvedenéhotedavyplývazáversúdu
v tom zmysle, že žalobca má nárok na vrátenie zostatku úveru vo výške 774,49 eur, nakoľko žalovaní
nepreukázali vrátenie úveru vo väčšom rozsahu ako si to uplatňuje žalobca. T.j. obrana žalovaných bola

z uvedeného dôvodu neúspešná.

21. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali povinnosť platiť úroky, avšak ani táto obrana žalovaných nebola
úspešná. Dlžníčka sa dostala do omeškania so splatením úveru od 25.2.2009. Vychádzajúc z tejtonespornej skutočnosti, tiež z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení, z obsahu Zmluvy o
úvere (bod 3.2 zmluvy) a tiež z evidencie úrokových sadzieb ECB, súd konštatuje nasledovné. Žalobca
ako veriteľ má voči žalovaným ako dlžníkom podľa § 497 a § 502 Obchodného zákonníka nárok na

platenie dohodnutého úroku za poskytnutie úveru od doby poskytnutia až do jeho vrátenia (výrok II.
tohto rozsudku). Z dôvodu vzniku omeškania dlžníčky s vrátením úveru vznikol žalobcovi tiež nárok
na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške uvedenej vo výroku III. tohto rozsudku.

22. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“

23. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“

24. Žalobca svojim podaním zo dňa 21.3.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť, preto súd konanie

čiastočne zastavil a to podľa vyššie citovaných ustanovení uvedených v odsekoch 22 a 23 tohto
odôvodnenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.“

27. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu (čiastočné zastavenie

procesne spôsobili žalovaní svojou úhradou záväzku po podaní žaloby) rozhodnuté podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal
právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

28. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny

úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

29. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku: „(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“

30. Vychádzajúc z požiadavky žalovaných súd v súlade s § 232 Civilného sporového poriadku zaviazal

žalovaných na zaplatenie pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené
vo výroku VI. tohto rozsudku.

31. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho

žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže

sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.