Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202933
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112202933.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: H. G., bytom R. nad R., ul. D. XXXX/XXX, zastúpený

JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 85/5, proti odporcom: 1. B..
A. L., bytom F., ul. G. XXX/XX, zastúpený JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne,
ul. Piaristická 273/21, 2. A. T., bytom E. republika U., Q. A. XX, XX XXX E., 3. B.. K. T., bytom Spolková
republika U., Q. A. XX, XX XXX E., obaja odporcovia v 2. a 3. rade zastúpení zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Železničná 90/12, o zaplatenie
20.978,66 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 2.152,57 eur, ktoré
pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 593,35 eur a
odporkyni v 3. rade trovy konania vo výške 576,05 eur, ktoré pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 01.02.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti pôvodnému
odporcovi, Mgr. F. E., domáhal, aby súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

sumu 20.978,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 22.06.2010
do zaplatenia. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ odporcovi dňa 03.09.2009 požičal finančné
prostriedky v celkovej výške 20.978,66 eur na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre
k.ú. O.: budova súp.č. XXX postavená na parc.č. XXXX/X, budova súp.č. XXX postavená na parc.č.
XXXX/X, budova súp.č. XXX postavená na parc.č. XXXX/X, vstupný portál postavený na parc.č. XXXX/
X, od mesta F.. Po dohode s odporcom navrhovateľ pôžičku previedol ako kúpnu cenu mestu F. dňa
03.09.2009 za odporcu. Podľa ústnej dohody mal odporca uvedenú sumu vrátiť do 31.12.2009. Do tohto

dňa mu odporca pôžičku nevrátil, preto sa ústne dohodli na inom termíne splatnosti, a to do 28.02.2010.
Ani tento termín odporca nedodržal. Preto ho opakovane písomne vyzval na vrátenie dlžnej sumy. Na
to mu odporca zaslal list, v ktorom uviedol, že dlžnú sumu mu uhradí do 21.06.2010. Ani tento termín
odporca nedodržal. Preto je nútený domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy na súde.

V priebehu konania, a to dňa 28.07.2012, pôvodný odporca zomrel. V dedičskom konaní po poručiteľovi
- pôvodnom odporcovi, boli zistení jeho dedičia, ktorými sú odporcovia v 1. až 3. rade. Z celkových

aktív dedičstva po pôvodnom odporcovi vo výške 136.737,97 eur zdedil odporca v 1. rade aktíva v
hodnote 108.000 eur, odporca v 2. rade aktíva v hodnote 15.425 eur a odporkyňa v 3. rade aktíva v
hodnote 13.312,97 eur. V zmysle ustanovenia § 107 ods.1, ods.3 Občianskeho súdneho poriadku súd
konal namiesto pôvodného odporcu s odporcami v 1. až 3. rade ako jeho právnymi nástupcami. Všetciodporcovia udelili v konaní plnú moc na ich zastupovanie advokátom. Vzhľadom k zmene účastníka na
strane odporcu, navrhol navrhovateľ zmenu návrhu na začatie konania, ktorú súd pripustil uznesením
zo dňa 05.02.2016. Zmeneným návrhom sa tak navrhovateľ voči odporcom domáha, aby súd rozhodol

o splnení povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.501,81 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 16.501,81 eur od 22.06.2010 do zaplatenia, povinnosti
odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.405,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 2.405,62 eur od 22.06.2010 do zaplatenia a povinnosti odporkyne v 3. rade zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.070,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.070,17

eur od 22.06.2010 do zaplatenia.

Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania, resp.
ich právnych zástupcov.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že právnym titulom žaloby je existencia dlhu

zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril navrhovateľ s pôvodným odporcom. V priebehu konania pôvodný
odporca súdu doručil písomnosti, z ktorých mala vyplývať jeho obrana proti návrhu v tom zmysle, že
dlh pôvodného odporcu mal zaniknúť započítaním pohľadávky pôvodného odporcu, ktorú nadobudol
od obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o.. Navrhovateľ popiera existenciu tejto pohľadávky v čase
postúpenia tejto pohľadávky z tejto spoločnosti na pôvodného odporcu. Pohľadávka tejto spoločnosti

voči navrhovateľovi v minulosti existovala, a to na základe zmluvy o pôžičke medzi nimi, avšak k vráteniu
pôžičky došlo tak, že navrhovateľ po dohode s touto spoločnosťou namiesto nej zaplatil kúpnu cenu,
na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným odporcom dňa 01.10.2010,
ako to vyplýva aj z písomného vyhotovenia tejto kúpnej zmluvy. Predávajúci, teda pôvodný odporca,
svojim podpisom potvrdil prevzatie kúpnej ceny. Z toho vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky na

pôvodného odporcu dňa 24.01.2011, táto pohľadávka zo zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a spol.
Zvarius s.r.o. bola zaniknutá. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že podal na pôvodného odporcu aj
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Navrhovateľ sa domáha voči
odporcom v 1. až 3. rade zaplatenia dlhu, ktorý na nich prešiel z dôvodu dedenia majetku po pôvodnom
dlžníkovi, teda poručiteľovi pánovi Mgr. F. E..

Právny zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporca v 1. rade navrhuje voči nemu
návrh zamietnuť z dôvodu, že pôvodná pohľadávka zanikla započítaním. Listinné dôkazy preukazujú,
že pohľadávka navrhovateľa voči pôvodnému odporcovi zanikla započítaním. Tvrdenie, že pohľadávka,
resp. dlh zo zmluvy o pôžičke navrhovateľa voči obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o. mala zaniknúť tým

spôsobom, že navrhovateľ vráti túto pôžičku tejto spoločnosti zaplatením kúpnej ceny za túto obchodnú
spoločnosť sú pre neho novou skutočnosťou, ktorú rozporuje.

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu
ako nedôvodnú a založenú na špekuláciách vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade zamietol. To,

že by navrhovateľ zaplatil za spoločnosť Zvarius s.r.o. kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 01.10.2010 nie je pravda. Od uvedenej kúpnej zmluvy bolo pôvodným odporcom odstúpené
práve pre nezaplatenie kúpnej ceny. Táto kúpna zmluva bola teda zrušená a právne vzťahy medzi
účastníkmi tejto kúpnej zmluvy sa vyriešili následnými právnymi úkonmi, medzi ktoré patrí aj predmetné
započítanie. Odporca v 1. rade sa závetným dedičom po pôvodnom odporcovi stal preto, že pôvodnému

odporcovi požičal sumu zodpovedajúcu žalovanej sume, približne do 30.000 eur, aby mohol pôvodný
odporca zaplatiť cenu za postúpenú pohľadávku od postupcu obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o.
voči navrhovateľovi, ktorú neskôr použil na započítanie tejto pohľadávky proti svojmu dlhu voči
navrhovateľovi. Tým sa všetko vyriešilo, vzťahy boli vybavené, akurát veriteľom pôvodného odporcu sa
stal odporca v 1. rade, ktorého z tohto dôvodu určil pôvodný odporca ako svojho závetného dediča. Z

kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010 takisto vôbec nevyplýva, že by kúpnu cenu mal za kupujúceho platiť
navrhovateľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka Ing. G. R. a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to: obsahom časti vyšetrovacieho spisu č. O.-XXXX/OEK-TN -XXXX, ktorý bol pripojený do

spisu, a to: zápisnica o výsluchu svedka B.. F. A. na č.l. 48-52, zápisnica o výsluchu svedka B.. D. G.
na č.l. 53-58, zápisnica o výsluchu svedka Mgr. W. na č.l. 61-63, uznesenie zo dňa 7.6.2012 na č.l.
111 a 112 a záložná zmluva na č.l. 10 a 11. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom spisu, a to: výzvou k
zaplateniu dlhu na č.l. 7, listom F. E. z č.l. 8, listom C.. O. D. zo dňa 17.1.2011 na č.l. 9, kúpnou zmluvouzo dňa 1.10.2010 a osvedčením o pravosti podpisov, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 23,
oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 25, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2011 na
č.l. 26, vyhlásením účastníkov Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2011 na č.l. 28, započítaním

zo dňa 24.1.2011, kópiou podacieho lístka na č.l. 30, Dohodou o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa
24.01.2011, úradným záznamom Správy katastra Trenčín zo dňa 28.5.2012, Osvedčením o dedičstve
sp.zn. 16D/163/2012, potvrdením o dedičoch na č.l. 83, Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy na č.l. 148,
výpisom z bankového účtu na č. l. 170 až 201, zmluvou o pôžičke zo dňa 20.12.2010 na č. l. 202,
osvedčením o pravosti podpisov na č.l. 205 a potvrdením Volksbank Slovensko, a.s. zo dňa 20.12.2010

na č. l. 206.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi navrhovateľom a pôvodným odporcom bola dňa
03.09.2009 uzatvorená ústna zmluva o pôžičke na základe ktorej navrhovateľ požičal pôvodnému
odporcovi sumu 20.978,66 eur a pôvodný odporca sa zaviazal vrátiť túto pôžičku navrhovateľovi do
21.06.2010. Takisto nebolo sporné, že z tejto sumy nebolo vrátené pôvodným odporcom v peniazoch

nič, a že medzi spoločnosťou Zvarius s.r.o. a navrhovateľom bola uzatvorená zmluva o pôžičke zo
dňa 02.09.2009, na základe ktorej mal navrhovateľ voči tejto spoločnosti zmluvnú povinnosť vrátiť tejto
spoločnosti pôžičku vo výške 24.350 eur do 02.11.2009.

Navrhovateľ v rámci svojho výsluchu uviedol, že v minulosti pán E. nadobudol od mesta Trenčín

predmetné stavby v kat. úz. O., pričom ide o budovy a jaskynný systém. On na základe ich vzájomnej
dohody, resp. zmluvy o pôžičke zaplatil kúpnu cenu mestu F. namiesto pána E.. V tomto obchode bola
zainteresovaná aj spoločnosť Zvarius s.r.o., ktorá mu poskytla na základe zmluvy o pôžičke peniaze na
pôžičku, ktorú následne poskytol pánovi E.. Boli dohodnutí, že s predmetnými nehnuteľnosťami budú
zarábať, napr. prenajímať ich a podobne. Opravili sa brány a začali zháňať prenajímateľov. Následne

sa však vyskytli problémy spočívajúce v tom, že ak aj našli potencionálnych prenajímateľov, pán E.
neprišiel, prípadne prišiel, ale zabudol si kľúče a podobne. Vzhľadom k tomu, že zarábanie na týchto
nehnuteľnostiach nebolo žiadne, konatelia Zvariusu na neho tlačili, aby im vrátil peniaze, alebo aby
zabezpečil prevod týchto nehnuteľností z pána E. na spoločnosť Zvarius. Následne bola uzatvorená
kúpna zmluva dňa 01.10.2010 a bolo dohodnuté, že namiesto spoločnosti Zvarius zaplatí pánovi E.

peniaze on. Keď sa išla kúpna zmluva zavkladovať na kataster, chalani zistili, že je tam záložné právo,
pričom nikto nevedel, aká je skutočná výška pohľadávky, ktorú zabezpečuje záložné právo. Kúpna
zmluva nebola fiktívna. Kúpnu cenu zaplatil pánovi E. potom, čo mu priniesol podpísané kúpne zmluvy.
V akej výške kúpnu cenu za spoločnosť Zvarius zaplatil, si nepamätá, pretože je tomu 6 rokov. Medzi
nimi boli iba ústne dohody. Nevie uviesť dôvod, pre ktorý nebolo v predmetnej kúpnej zmluve uvedené,

že kúpnu zmluvu zaplatí za Zvarius on. Peniaze odovzdal pánovi E. v hotovosti v jeho kancelárii na jeho
pracovisku v F. ihneď potom, čo mu odovzdal podpísané kúpne zmluvy. Pri odovzdávaní peňazí p. E. v
jeho kancelárii nebola prítomná žiadna iná osoba. Tieto peniaze si požičal od pani K. W., s ktorou má
podpísanú písomnú zmluvu. Tým, že je v kúpnej zmluve jasne napísané, že kúpna cena bola zaplatená,
nežiadal a nevystavil žiaden doklad o zaplatení kúpnej ceny. Medzi ním a spoločnosťou Zvarius bolo

ústne dohodnuté, že keď zaplatí kúpnu cenu za túto spoločnosť pánovi E. nemusí vracať pôžičku z roku
2009. Výslovne povedali, že ak im donesie podpísané zmluvy, že ich pôžička nezaujíma. Žiadny iný dlh
voči spoločnosti Zvarius okrem tejto pôžičky nemal. O započítaní pohľadávok, ktoré urobil pán Slabeňák
sa dozvedel, ale nevie kedy. Do konca roka 2010 sa s pánom E. stretával pomerne často, 2 až 3 krát
týždenne. Od roku 2011 sa stretli asi iba jedenkrát náhodne na polícii. Neskôr sa pán E. skontaktoval

so spoločnosťou Zvarius bez neho a následne zistil, že svoju pohľadávku voči nemu predali pánovi E..
Zrejme mu to povedali konatelia Zvariusu. Potom podal trestné oznámenie.

Svedok Ing. G. R. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná navrhovateľa už dlhšiu dobu, pričom má k nemu
neutrálny vzťah. V minulosti sa stretávali častejšie, boli priatelia. S odporcami sa nepozná. V minulosti

počul aj o pánovi E., nikdy sa s ním však nestretol, ani nevie ako vyzerá. Navrhovateľ ho požiadal, aby
vypovedal ako svedok ohľadne skutočností, ktorých sa zúčastnil v súvislosti s kúpou skladu pri Trenčíne
v Skalke. V minulosti mu navrhovateľ povedal, že má možnosť získať takýto sklad. Pozná aj konateľov
spoločnosti Zvarius, pána A. a pána G.. Navrhovateľ si mal požičať peniaze od pána G., nakoniec sa
dozvedel, že si tieto peniaze požičal od spoločnosti Zvarius. V minulosti mal kanceláriu v R. nad R.,

ktorá mala súvis s jeho podnikateľskou činnosťou. V neďalekej kaviarni sa stretávali s navrhovateľom a
pánom G.. Jedného dňa sa stretli u neho v kancelárii, kde pán Ďuračka dal určitý obnos peňazí, nevie
koľko, navrhovateľovi, aby kúpil uvedený sklad. Navrhovateľ si peniaze zobral a povedal, že túto kúpu
vybaví. On v tomto obchode nebol zainteresovaný. Ohľadne kúpy skladu bol účastný iba na začiatku priich rozhovoroch, čo sa dialo potom, už nevie. Vie, že po istom čase pán Ďuračka chcel od navrhovateľa
späť požičané peniaze. Navrhovateľ mu ich nevrátil, pričom mu povedal, že to vybaví tak, že sklad prejde
na spoločnosť Zvarius alebo na pána Ďuračku. Uviedol všeobecne, že to vybaví, nech to nechajú tak. Z

ich komunikácie vydedukoval, že pán G., resp. spoločnosť Zvarius má záujem o tento sklad. Potom už
nevie čo sa dialo. Po istom čase dokonca zrušil aj svoju kanceláriu.

Na základe vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné, súd
zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Súčasní odporcovia sú dedičmi po Mgr. F. E., (ďalej len „pôvodný odporca“) pričom hodnota dedičstva,
ktoré po ňom zdedili prevyšuje žalovanú sumu. Navrhovateľ a pôvodný odporca uzatvorili ústnu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej v znení ich neskoršej ústnej dohody, vznikol pôvodnému odporcovi
záväzok vrátiť poskytnutú pôžičku v sume 20.978,66 eur navrhovateľovi do 21.06.2010. Z tejto sumy
vrátené pôvodným odporcom v peniazoch nebolo nič. Medzi obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. a

navrhovateľom bola dňa 02.09.2009 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ
voči tejto spoločnosti zmluvnú povinnosť vrátiť tejto spoločnosti pôžičku vo výške 24.350 eur do
02.11.2009.

Kúpnou zmluvou zo dňa 23.09.2009 nadobudol pôvodný odporca od mesta Trenčín vlastnícke právo k

nehnuteľnostiamnachádzajúcimsavkat.úz.Opatová,ato:stavbasosúp.č.507postavenánapozemku
parc.č. XXXX/X, stavba so súp.č. XXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/X, stavba so súp.č. XXX
postavená na pozemku parc.č. XXXX/X. a vstupný portál bez súp.č. postavený na pozemku parc.č.
XXXX/X, ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“. Na zaplatenie kúpnej ceny bola použitá pôžička, ktorú
poskytol pôvodnému odporcovi navrhovateľ. Peniaze na poskytnutie tejto pôžičky mal navrhovateľ z

pôžičky, ktorú mu poskytla obchodná spoločnosť Zvarius s.r.o..

Dňa 01.10.2010 uzatvoril pôvodný odporca s obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. V nej bolo uvedené, že kúpnu cenu v sume 22.000 eur
zaplatil kupujúci predávajúcemu v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci potvrdzuje

vlastnoručným podpisom. K prevodu vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy nakoniec
nedošlo.

Dňa 24.01.2011 uzatvoril pôvodný odporca ako postupník s obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. ako
postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky, a to pohľadávky postupcu voči navrhovateľovi zo Zmluvy

o pôžičke zo dňa 02.09.2009, ktorá bola vyčíslená v sume 30.000 eur, z čoho istina predstavovala sumu
24.350 eur, úrok sumu 5.397,58 eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky sumu 252,42 eur. Odplata
za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá v sume 30.000 eur, pričom pôvodný odporca zo svojho
účtu bezhotovostným prevodom previedol na bankový účet postupcu túto odmenu dňa 24.01.2011
(výpis z účtu na č.l. 193). Postúpenie tejto pohľadávky oznámil postupca navrhovateľovi listom zo

dňa 24.01.2011. V rovnaký deň sa pôvodný odporca a obchodná spoločnosť Zvarius s.r.o. dohodli
na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010, ktorú spolu uzatvorili. Dôvodom tejto dohody o
odstúpení od kúpnej zmluvy bolo to, že kupujúci nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu, pričom údaj
uvedený v kúpnej zmluve o tejto skutočnosti nebol pravdivý.

Listom zo dňa 24.01.2011 oznámil pôvodný odporca navrhovateľovi, že sa stal vlastníkom pohľadávky
vo výške 30.000 eur voči nemu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s obchodnou
spoločnosťouZvariuss.r.o..Tútozapočítavavočinemunapohľadávkunavrhovateľavovýške20.978,66
eursprísl.,ktorúmávočipôvodnémuodporcoviztituluzmluvyopôžičkezodňa03.09.2009.Započítanie
sa vykonáva dňom, kedy sa pohľadávky stretli, teda dňom 24.01.2011. Súčet istiny a príslušenstva je

v sume 25.693,62 eur, pretože súčasťou pôžičky bol úrok vo výške 10 % za obdobie od 03.09.2009 do
31.01.2011 v sume 2.791,94 eur. Úrok z omeškania vyčíslil za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2011
v zákonnej výške, a to v sume 1.923,02 eur. Z tohto vyplýva, že jeho pohľadávka voči navrhovateľovi
je vyššia o 4.306,48 eur.

Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z
iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných

zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 470 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Na základe zisteného skutkového stavu, po posúdení návrhu a aplikácii citovaných ustanovení právnych

predpisov súd právne posúdil vec takto:

Navrhovateľ sa v tomto konaní pôvodne domáhal voči pôvodnému odporcovi práva na vrátenie
poskytnutej pôžičky. Nakoľko v priebehu konania pôvodný odporca zomrel, došlo aj k zmene právneho
dôvodu, na zaplatenie žalovanej sumy, na čo navrhovateľ reagoval pripusteným návrhom na zmenu

návrhu na začatie konania. Došlo tak ku kumuláciu právneho dôvodu na zaplatenie žalovanej sumy,
keď popri pôvodnom právnom dôvode, ktorým bolo právo na zaplatenie zmluvnej pohľadávky (vrátenie
pôžičky), pristúpila aj zodpovednosť odporcov (ako dedičov po dlžníkovi-pôvodnom odporcovi) za
dlhy ich poručiteľa v zmysle § 470 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že táto
zodpovednosť je daná, pretože na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovia zdedili

po pôvodnom odporcovi majetok prevyšujúci uplatnenú pohľadávku (teda tvrdený dlh poručiteľa). D.
sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu vo vzťahu k existencii pohľadávky navrhovateľa voči pôvodnému
odporcovi, teda existenciou uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ tvrdí, že jeho pohľadávka zo zmluvy o
pôžičke, ktorú uzatvoril s pôvodným odporcom existuje, nakoľko nedošlo k jej zániku splnením a ani z
iného dôvodu. Podľa obrany odporcov je týmto iným dôvodom zániku pohľadávky platné započítanie.

K nemu mal dôjsť listom zo dňa 24.01.2011, ktorým pôvodný odporca oznámil navrhovateľovi, že sa
stal vlastníkom pohľadávky vo výške 30.000 eur voči nemu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorú uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o.. Existenciu tohto listu má súd za preukázanú,
rovnako ako skutočnosť, že navrhovateľovi bolo toto započítanie oznámené, pretože to sám potvrdil vo
svojej výpovedi.

Argumentácia navrhovateľa voči tejto obrane odporcov (zánik pohľadávky navrhovateľa predmetným
započítaním) spočíva v tom, že tento popiera existenciu pohľadávky použitej na započítanie v čase
jej postúpenia zo spoločnosti Zvarius s.r.o. na pôvodného odporcu. Táto pohľadávka mala podľa nehozaniknúť tak, že navrhovateľ po dohode s touto spoločnosťou namiesto nej zaplatil kúpnu cenu, na
základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným odporcom dňa 01.10.2010. Z
toho vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky na pôvodného odporcu dňa 24.01.2011 nemala táto

pohľadávka zo zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a spoločnosťou Zvarius s.r.o. už existovať. Preto
sa súd zaoberal predovšetkým dôvodnosťou tejto argumentácie.

Podstatným pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa tak bolo ustálenie toho, či došlo k riadnemu a
platnému započítaniu pohľadávky pôvodného odporcu, ktorý ju mal nadobudnúť od spoločnosti Zvarius

s.r.o., a to voči pohľadávke navrhovateľa, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Z formálnej stránky súd nezistil
žiadne nedostatky započítacieho prejavu (listu pôvodného odporcu zo dňa 24.01.2011 adresovaného
navrhovateľovi), teda tento je spôsobilý vyvolať sledované právne následky, teda uskutočniť vzájomné
započítanie pohľadávok.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej

tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy
a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom
dôkazného bremena. Nutnosť preukázania tvrdení účastníka konania vyplýva zo skutočnosti, že súdy
rozhodujúce spory v občianskom súdnom konaní sú a musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by súd

rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia účastníka konania (ktoré je v rozpore s
opačným tvrdením protistrany) automaticky by tým porušil uvedenú základnú zásadu, a to zásadu jeho
nestrannosti, ktorej zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ sa vo svoj prospech odvolával na skutočnosť, že v kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril pôvodný

odporca so spoločnosťou Zvarius s.r.o. dňa 01.10.2010 bolo uvedené, že kúpna cena bola uhradená
pred jej podpisom. Pritom tvrdil, že to bol on, ktorý za kupujúceho uhradil pôvodnému odporcovi kúpnu
cenu. Avšak ak mal súd v jeho prospech vziať do úvahy túto skutočnosť, ktorá vyplýva zo znenia
uvedenej kúpnej zmluvy, je potrebné prihliadať aj na to, že v nej nie je uvedené, že túto kúpnu cenu
uhradil navrhovateľ. Naopak je uvedené, že ju uhradil kupujúci. Skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil za

kupujúceho kúpnu cenu nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Jeho tvrdenie nepotvrdzujú ani
ďalšie dôkazné prostriedky. Z výpovedí konateľov obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o. v trestnom konaní
vedenom pod ČVS: ORP-1136/OEK-TN-2011, ktoré súd oboznamoval ako listinné dôkazy, vyplýva,
že obaja nevedeli o zaplatení kúpnej ceny navrhovateľom pôvodnému odporcovi. V čase uzatvárania
zmluvyopostúpenípohľadávkyevidovalivočinavrhovateľovipohľadávky.Ing.D.G.vovýpovediuviedol,

že im nikdy navrhovateľ nespomenul, že ide zaplatiť peniaze. Ďalej uviedol, že koncom roka stále mali
voči navrhovateľovi pohľadávku. Ďalej uviedol, že im navrhovateľ ani slovom nespomenul, že ide vyplatiť
kúpnu cenu 22.000 eur. Túto skutočnosť nepotvrdil ani navrhovateľom navrhnutý svedok B.. G. R.,
ktorý mal potvrdiť jeho tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o.. Z jeho
výpovede takáto skutočnosť vôbec nevyplýva.

To, že tomu tak nie je, nasvedčuje aj legitímna otázka, z akého dôvodu platil navrhovateľ za obchodnú
spoločnosť Zvarius s.r.o. kúpnu cenu pôvodnému odporcovi a prečo tieto peniaze nepoužil na vrátenie
pôžičky tejto spoločnosti, keďže zmyslom zaplatenia kúpnej ceny za túto spoločnosť malo byť vyriešenie
dlhuzpôžičky,ktorúmutátospoločnosťposkytla.Onedôveryhodnostitvrdenianavrhovateľanasvedčuje

aj jeho výpoveď, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o. mal mať
od ďalšej tretej osoby, pani Aleny W., od ktorej si tieto peniaze mal požičať. Takéto konanie (splnenie dlhu
z pôžičky zaplatením kúpnej ceny za veriteľa z peňazí získaných ďalšou pôžičkou) postráda ekonomický
zmysel. Tobôž ak má byť kúpna cena zaplatená jeho vlastnému dlžníkovi.

O účelovosti tvrdenia navrhovateľa svedčí aj následné správanie spoločnosti Zvarius, s.r.o. ktorá
previedla na pôvodného odporcu svoju pohľadávku voči navrhovateľovi. Ak by táto zanikla spôsobom
ako uvádza navrhovateľ, neprevádzala by ju táto spoločnosť na pôvodného odporcu. Samotní konatelia
tejto spoločnosti zhodne uviedli, že nevedeli o zaplatení kúpnej ceny navrhovateľom pôvodnému
odporcovi a evidovali voči nemu pohľadávku z pôžičky.

Argumentácia právneho zástupcu odporcov v 2. a 3. rade spočívajúca v tom, že právne vzťahy medzi
pôvodnýmodporcom, obchodnouspoločnosťouZVARIUSs.r.o.anavrhovateľomsavyriešilináslednými
právnymi úkonmi, medzi ktoré patrí aj predmetné započítanie, sa javia hodnovernejšie ako vyššieuvedená argumentácia navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľ podal na pôvodného odporcu aj
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu nie je dôvodom ani dôkazom,
vyvracajúcim obranu odporcov. Nakoniec trestné stíhanie, začaté na základe tohto trestného oznámenia

navrhovateľa bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal jeho rozhodné tvrdenie o
tom, že pohľadávka, ktorú pôvodný odporca použil voči nemu na započítanie zanikla tak, že po dohode

so svojim veriteľom (spoločnosťou Zvarius s.r.o.) namiesto neho zaplatil kúpnu cenu, na základe kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným odporcom dňa 01.10.2010. Preto súd posúdil
obranu odporcov voči návrhu navrhovateľa ako dôvodnú a návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporcovia boli v konaní plne úspešní. Všetci odporcovia si uplatnili právo na náhradu trov konania.

Odporca v 1. rade vyčíslil svoje trovy v sume 2.272,09 eur v podaní jeho právneho zástupcu zo dňa
05.05.2016, pričom tieto pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Odporcovia v 2. a 3. rade si ich
vyčíslili v písomnom podaní ich právneho zástupcu zo dňa 06.05.2016. Odporcovia si teda vyčíslili trovy
právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Súd odporcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia, ktoré
pozostávajú odmeny za štyri uplatnené úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie veci zo dňa
23.02.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 12.01.2016, 15.03.2016 a 05.05.2016. Za každý z týchto
úkonov patrí právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/,
d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 370,14 eur (za
úkony právnej služby urobené do 05.02.2016), resp. 320,24 eur (za úkony právnej služby urobené po
05.02.2016). Za účasť na pojednávaní konanom dňa 12.01.2016 mu patrí odmena vo výške 740,28 eur,
pretože toto pojednávania trvalo viac ako začaté dve hodiny (od 08.15 hod. do 10.50 hod.). Základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky, vychádzajúc z

tarifnejodmenyvovýške20.978,66eurdo05.02.2016(dopripusteniazmenynávrhunazačatiekonania)
a vo výške 16.501,81 eur od 05.02.2016 (plnenie požadované od odporcu v 1. rade). Ku každému z
týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v
ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur a v roku

2016 je vo výške 858 eur. Spolu odmena s režijnými paušálmi v sume 1.793,81 eur. Právny zástupca
odporcu v 1. rade je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu
výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade
súd určil v sume 2.152,57 eur.

Súd odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy jeho právneho zastúpenia, ktoré
pozostávajú odmeny za štyri uplatnené úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie veci zo dňa
18.06.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 12.01.2016, 15.03.2016 a 05.05.2016. Za každý z
týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1
písm. a/, d/ vyhlášky odmena vo výške 370,14 eur (za úkony právnej služby urobené do 05.02.2016),

resp. 101,25 eur (za úkony právnej služby urobené po 05.02.2016). Za účasť na pojednávaní konanom
dňa 12.01.2016 mu patrí odmena vo výške 740,28 eur, pretože toto pojednávania trvalo viac ako začaté
dve hodiny (od 08.15 hod. do 10.50 hod.). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky, vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 20.978,66 eur do05.02.2016 (do pripustenia zmeny návrhu na začatie konania) a vo výške 2.405,62 eur od 05.02.2016
(plnenie požadované od odporcu v 2. rade). Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3
vyhláškyajrežijnýpaušál-náhradavýdavkovnamiestnetelekomunikačnévýdavkyamiestneprepravné

vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade zastupoval na pojednávaniach naraz
dvoch odporcov (aj odporkyňu v 3. rade), súd základnú sadzbu tarifnej odmeny pri týchto úkonoch
právnej služby znížil o 50 % podľa § 13 ods.2 vyhlášky, teda ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. Spolu je tak odmena a režijné paušály pri zastupovaní odporcu v 2. rade
vo výške 572,64 eur.

Súd odporkyni v 3. rade priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy jej právneho zastúpenia, ktoré
pozostávajú odmeny za štyri uplatnené úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie veci zo dňa
18.06.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 12.01.2016, 15.03.2016 a 05.05.2016. Za každý z

týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi odporkyne v 3. rade podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, d/
vyhlášky odmena vo výške 370,14 eur (za úkony právnej služby urobené do 05.02.2016), resp. 91,29 eur
(za úkony právnej služby urobené po 05.02.2016). Za účasť na pojednávaní konanom dňa 12.01.2016
mu patrí odmena vo výške 740,28 eur, pretože toto pojednávania trvalo viac ako začaté dve hodiny (od
08.15 hod. do 10.50 hod.).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky,
vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 20.978,66 eur do 05.02.2016 (do pripustenia zmeny návrhu
na začatie konania) a vo výške 2.070,17 eur od 05.02.2016 (plnenie požadované od odporkyne v
3. rade od 05.02.2016). Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný

paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý.

Aj v prípade odporkyne v 3. rade platí to, čo v prípade odporcu v 2. rade, že vzhľadom k tomu, že právny
zástupca odporcov v 2. a 3. rade zastupoval na pojednávaniach naraz dvoch odporcov (aj odporcu v 2.

rade), súd základnú sadzbu tarifnej odmeny pri týchto úkonoch právnej služby poskytnutých odporkyni
v 3. rade znížil o 50 % podľa § 13 ods.2 vyhlášky, teda ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb. Spolu je tak odmena a režijné paušály pri zastupovaní odporkyne v 3. rade vo
výške 552,73 eur.

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade si vyúčtoval aj trovy právneho zastúpenia pôvodného odporcu,
avšak súd v rámci náhrady trov konania toto vyúčtovanie nemohol vziať do úvahy. Náhrada trov konania
sa priznáva účastníkovi a nie jeho zástupcovi. Je zrejmé, že odporcom v 2. a 3. rade mohli vzniknúť trovy
právneho zastúpenia až od momentu ich účasti v konaní. Ak teda nejaké trovy konania nevznikli im, nie
je možné im túto náhradu priznať. V opačnom prípade by na ich strane nastalo bezdôvodné obohatenie

(prijatím plnenia bez právneho dôvodu).

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade má sídlo v Považskej Bystrici. Preto mu patrí aj náhrada
cestovných výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach. Tento použil na dopravu osobné
motorové vozidlo zn. Opel Corsa s ev. č. D. s kombinovanou spotrebou 7,1 litra benzínu na 100 km jazdy.

Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je približne 35 km. Priemerná cena 1 litra benzínu podľa
Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 2. týždni 2016 vo výške 1,163 eura, v 11. týždni 2016
vo výške 1,154 eura a v 18. týždni 2016 vo výške 1,227 eura. Základná náhrada za použitie vlastného
osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych
vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi odporcov v 2.

a 3. rade tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške 56,04 eur
( 5,78 eur + 12,81 eur + 5,73 eur + 12,81 eur + 6,10 eur + 12,81 eur).

Právnemu zástupcovi odporcov v 2. a 3. Rade patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1
vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny príslušného výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu

za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a
nie v Považskej Bystrici. Ide o prípad právneho zastúpenia na troch pojednávaniach. Cesta na jedno
pojednávanie vrátane cesty späť trvala štyri začaté polhodiny. Celkovú výšku náhrady za stratu času
strávený cestou na pojednávanie súd určil v sume 171,60 eur (3 x 4 x 14,30 eur).Náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času súd rozdelil medzi odporcov v 2. a 3. rade
v rovnakom pomere, teda na polovicu, pretože pri vzniku týchto náhrad zastupoval právny zástupca

oboch odporcov v 2. a 3. rade súčasne. Teda k náhrade trov právneho zastúpenia odporcu v 2. rade,
ktoré pozostávajú z odmeny a režijných paušálov vo výške 572,64 eur súd prirátal aj sumu 113,82 eur
a rovnakú sumu prirátal k náhrade trov právneho zastúpenia odporkyne v 3. rade, ktoré pozostávajú
z odmeny a režijných paušálov vo výške 552,73 eur. Spolu tak trovy konania odporcov v 2. a 3. rade
predstavujú sumu 1.353,01 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v nižšej celkovej sume, a to 1.169,40 eur, súd rešpektujúc zásadu
iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, priznal odporcom v 2. a 3. rade
náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške. Z celkovej sumy 1.169,40 eur tak odporcovi v 2. rade
pomerne patrí náhrada v sume 593,35 eur a odporkyni v 3. rade v sume 576,05 eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

ktorého použitie je výnimočné, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru
súdu nie sú dané.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov
konania zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade a na účet právneho zástupcu odporcov

v 2. a 3. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.