Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216205032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216205032.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu:

HAIRTRIX, s.r.o., Pri Mlyne 12, Nitra, IČO: 35922346, zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát, Krížna
56, Bratislava, proti žalovanému: 1.) Q. Q., M.. XX.XX.XXXX, Ž. XX, L., 2.) Diners Club CS, s.r.o., Nám.
Slobody 11, Bratislava, IČO: 35757086, zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska
10, Bratislava, 3.) T.. T. M., P. V., W. XX/A, Q., zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o.,
Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie 8.750,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.750,00 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd konanie proti žalovanému v 2. a 3. rade z a s t a v u j e.

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2016 sa žalobca pôvodne domáhal aby súd zaviazal žalovaného

v 1. rade (v priebehu konania súd pripustil vstup žalovaného v 2. a 3. rade do konania a k tomu aj
prislúchajúcu zmenu petitu) na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 8.750,00 Eur s príslušenstvom,
titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2015 omylom zaslal žalovanému v 1. rade na
jeho bankový účet 8.750,00 Eur. Dňa 15.12.2015 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie
neoprávnene prijatej platby, ktorú nevrátil. Žalovaný v 1. rade dňa 15.12.2015 žiadal svoju banku

o vrátenie uvedenej platby, avšak banka žiadosť zamietla a uviedla, že potrebuje súhlas exekútora
(žalovaný v 3. rade), nakoľko účet žalovaného v 1. rade, na ktorý boli omylom zaslané finančné
prostriedky, je v exekúcii. Žalovaný v 1. rade žiadal žalovaného v 3. rade o tento súhlas, avšak, tennereagoval a banka previedla finančné prostriedky na účet žalovaného v 3. rade. Na strane žalovaného
v 1. rade tak vzniklo bezdôvodné obohatenie.

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že skutkový opis udalostí je
pravdivý. Žalobca mu bez dôvodu - omylom, zaslal na účet peniaze, ktoré následne požadoval vrátiť.
Účet, na ktorý tieto peniaze boli zaslané je v exekúcii u žalovaného v 3. rade. Peniaze, ktoré prišli na
účet, pre exekúciu, žalovaný v 1. rade nemal ani na okamih v dispozícii a boli ihneď prevedené na účet
žalovaného v 3. rade, ktorý ich následne zaslal oprávnenému v exekúcii (žalovaný v 2. rade). V rámci

exekúcie boli prevedené prostriedky žalobcu na účet žalovaného v 2. rade bez právneho dôvodu a došlo
tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nikdy nepoveril
žalobcu, aby za neho uhradil dlh, nikdy sa neobohatil na úkor žalobcu a ten za žalovaného v 1. rade
inému nič neplnil.

4. Žalobca v replike mal za to, že prioritne za bezdôvodné obohatenie zodpovedajú vo výške 7.036,80

Eur žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade. vo výške 1.713,80 Eur (ako trovy exekúcie) a až v prípade,
že by sa nepreukázala zodpovednosť jedného či oboch, bol by zodpovedný žalovaný v 1. rade. Je
zrejmé, že žalobca neplnil žalovanému v 2. ani 3. rade a títo plnenie priamo od žalobcu neprijali,
ale v ich prospech boli v rámci exekúcie prevedené prostriedky z majetku žalobcu, poskytnuté bez
právneho dôvodu na účet žalovaného v 1. rade. Na základe exekúcie proti povinnému (žalovaný v 1.

rade) žalovaný v 2. rade získal prostriedky nie z majetku povinného, ale z majetku žalobcu, ktorý voči
žalovanému v 1. a 2. rade nemal žiadny právny dôvod k plneniu.

5. Na základe uvedeného v priebehu konania súd na návrh žalobcu uznesením zo dňa 04.11.2016, č.
k. 50C/57/2016 - 39 pripustil vstup žalovaného v 2. a 3. rade do konania.

6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril nesúhlasným postojom. Uviedol, že ak peňažné ústavy na
základe Exekučného príkazu poukázali žalovanému v 3. rade akékoľvek peniaze, žalovaný v 3. a ani
žalovaný v 2. rade nemali a ani nemajú zákonnú povinnosť skúmať pôvod peňazí. Relevantné je, že
pripísaním danej sumy v prospech žalovaného v 1. rade vznikol žalovanému v 1. rade nárok na jej

výplatu, nebyť Exekučného príkazu. Z akého právneho dôvodu boli tieto peniaze pripísané na účet je vo
vzťahu k vykonávanej exekúcii nepodstatné. Medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom nie je žiadny právny
vzťah, a ak došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak akurát medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Vo
vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade nedošlo o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko právny dôvod na
plnenieboldaný-exekučnýtitulavykonávanáexekúcia.Predmetomexekúcieniesúkonkrétnefinančné

prostriedky, ale nárok povinného na výplatu finančných prostriedkov z účtu v banke. Prostriedky, ktoré sa
na účte povinného nachádzali a to bez ohľadu na ich pôvod. Uvedené finančné prostriedky sú majetkom
banky a nie povinného. Banka posiela na účet exekútora svoje peniaze a nie peniaze tretej osoby, čiže
peniaze povinného a tak jediný právny vzťah, ktorý existuje je vzťah exekútora a banky. Banka správne
a v súlade so zákonom použila peňažné prostriedky na účte povinného tak, ako jej ukladá doručený

exekučný príkaz a splnila si svoj záväzok voči povinnému vyplatiť mu pohľadávku z účtu v banke, a to
modifikovane doručeným Exekučným príkazom, teda vyplatením na účet exekútora. Exekútor - žalovaný
v 3. rade nemá povinnosť skúmať z akého zdroja finančné prostriedky boli. Nárok na bezdôvodné
obohatenie má tretia osoba iba proti osobe, ktorej poslala peniaze na účet omylom. Následné použitie
takto pripísaných finančných prostriedkov na účte povinného nemôže založiť zodpovednosť žalovaných

v 2. a 3. rade ako tretích osôb za omyl žalobcu. V opačnom prípade by došlo k nekonečnému reťazeniu
subjektov zodpovedných za bezdôvodné obohatenie v podstate pri každej ďalšej úhrade voči každému
ďalšiemu subjektu. Navyše navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Je tak
zrejmé, že žalovaný v 2. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný.

7.Žalovanýv3.radežiadalžalobuzamietnuť,nakoľkopredmetnúsumupeňazíobdržallegitímnevrámci
exekúcie V. XXXX/XXXX. Ak peňažné ústavy na základe exekučného príkazu poukázali žalovanému
v 3. rade akékoľvek peniaze, žalovaný v 3. rade nemal a ani nemá zákonnú povinnosť skúmať
pôvod finančných prostriedkov. V prípade, že je na účet povinného pripísaná suma, finančný ústav je
povinný tieto peniaze blokovať do výšky vymáhanej sumy a následne po vydaní exekučných príkazov

tieto prostriedky previesť na účet vedený v exekučnom príkaze. Samotný prevod prostriedkov z účtu
povinného má v kompetencií finančný ústav. Zákon nevylučuje žiadne prostriedky z exekúcie, preto aj
omylomposlanépeniazenaúčetpovinnéhobankapošlenazákladedoručenéhoexekučnéhopríkazuna
účet oprávneného, resp. exekútora, ktorý ich zašle oprávnenému. Tretej osobe, ktorá na účet povinnéhomylneposlalapeniazevznikávzťahlenprotipovinnému.Predmetomexekúcieniesúkonkrétnefinančné
prostriedky, ale nárok povinného na výplatu finančných prostriedkov z účtu v banke, ktoré sa na účte
povinného nachádzali, bez ohľadu na ich pôvod. Žalovaný v 3. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný

8. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami, ako aj
ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Žalobca dňa 14.12.2015 omylom zaslal žalovanému v 1. rade na jeho účet vedený v Tatra banke,

a.s. finančné prostriedky vo výške 8.750,00 Eur. Na predmetný účet a proti žalovanému v 1. rade,
ako povinnému, je na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.
29Cb/342/2009 - 79 zo dňa 24.03.2011 a na základe poverenia č. 5105*104586 udeleného súdnemu
exekútorovi - žalovanému v 3. rade vedené exekučné konanie č. EX/1368/2011 v prospech oprávneného
- žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 3. rade ako riadne poverený súdny exekútor vo veci vydal dňa
16.08.2011 Príkaz na začatie exekúcie a dňa 30.03.2012 Exekučný príkaz. Tatra banka, a.s. následne

uvedené finančné prostriedky previedla z účtu žalovaného v 1. rade do dispozície žalovaného v 3. rade,
ako plnenie na dlh povinného - žalovaného v 1. rade v prospech oprávneného - žalovaného v 2. rade.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 26.01.2018 zobral žalobu v časti voči žalovaným v 2. a 3. rade späť.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a čiastočné

späťvzatie žaloby žalobcom, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

17. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia - finančnej sumy vo
výške 8.750,00 Eur, omylom poukázanej na bankový účet žalovaného v 1. rade. Sporným v konaní
bolo posúdenie charakteristiky finančných prostriedkov na bankovom účte, ako aj ustálenie, kto zo

žalovaných je vo veci pasívne legitimovaný, resp. kto z nich sa bezdôvodne obohatil.
18. Občiansky zákonník pozná tieto formy bezdôvodného obohatenia: 1.) Majetkový prospech bol
získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na
plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej
sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli

zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy,
ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď
zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2.) Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného
právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak

podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten
typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky
ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo
z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). 3.) Majetkový prospech bolzískaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol.
Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením
od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740). 4.) Majetkový prospech bol získaný z

nestatočnýchzdrojov.Tutrebazahrnúťprípady,keďbolmajetkovýprospechzískanýtrestnoučinnosťou,
ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 454 Občianskeho zákonníka,
bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

19. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa

ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom
chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť
vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať
vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo
majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou

(či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je
ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu
majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti
za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani

jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané.

20. Cieľom úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez
relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. Funkciou je tak
náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie právneho dôvodu, teda bez
právnehodôvodu.Idetedaoposkytnutieplneniajednýmsubjektomdruhému,bezpočiatočnejexistencie
akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.

21. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454
Občianskeho zákonníka je, že
medzi tým, kto plnil za dlžníka jeho veriteľovi, a tým, komu sa plnilo (t. j. veriteľom), bolo zrejmé, že je
plnené za iného, t. j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré zaňho na

splnenie jeho dlhu poskytol niekto iný, zanikol jeho dlh splnením, alebo aspoň z časti. Ten, kto poskytol
plnenie za iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho
plnil, a nie od toho, komu plnil (Ro NS ČR z 23. 8. 2001, sp. zn. 25 Cdo 1208/2000).

22. Ku skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho

zákonníka sú potrebné dva
zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana;
tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej
je treba, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok
iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu

plnil (R 1/1979, s. 14 ods. 2 a 3). Skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia §
454 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu právneho vzťahu medzi bezdôvodne obohateným
a treťou osobou, ktorej bolo poskytnuté plnenie, čím došlo k splneniu záväzku.

23. Pre posúdenie otázky či peniaze na účtoch v banke sú alebo nie sú „veci“ a či prechádzajú alebo

neprechádzajú do majetku banky je potrebné vychádzať z Občianskeho zákonníka a Obchodného zá-
konníka. Právna úprava vkladov vychádza z ustanovenia § 778 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou a peňažným ústavom zložením vkladu
v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom, pričom vkladateľ má právo na úroky alebo iné
majetkové výhody určené peňažným ústavom. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú úroky

príslušenstvom pohľadávky a samotnú pohľadávku definuje ustanovenie § 488 Občianskeho zákonníka
tak, že ide o právo veriteľa na plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu, čomu
zodpovedá povinnosť dlžníka na splnenie záväzku. Záväzok tak spája v jednom slove a pojme pohľa-
dávku veriteľa a dlh dlžníka. Na uvedenú právnu úpravu nadväzuje Obchodný zákonník v tom smere, žeupravuje zmluvu o bežnom účte (§ 708 až § 715) a zmluvu o vkladovom účte (§ 716 až § 719a). Zmlu-
vou o bežnom účte sa banka zaväzuje zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho ma-
jiteľa, pričom je povinná prijímať na bežný účet peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech

majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo us-
kutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná pripísať v prospech bežného úč-
tu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa
patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť
vkladový účet v určitej mene pre jeho majiteľa a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ

účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a ponechať ich na využitie banke.

24. Z uvedeného potom vyplýva, že medzi osobou, ktorá si zriadila v banke účet (vkladateľom) a
medzi bankou vzniká záväzkovo-právny vzťah, v ktorom sa vkladateľ zaväzuje, že prenechá banke
finančné prostriedky na voľnú dispozíciu, ktorá s nimi môže následne podnikať (peňažný ústav má
povinnosť prijímať na účet peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu) a banka

sa, okrem iného, zaväzuje platiť vkladateľovi za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Banka je potom
povinná podľa písomného príkazu majiteľa alebo po splnení podmienok stanovených v zmluve, vyplatiť
požadovanú čiastku alebo uskutočniť v mene majiteľa účtu platby ním určeným osobám. Pritom peňažný
ústav je povinný prijímať peňažné vklady uskutočnené majiteľom účtu alebo platby realizované v jeho
prospech bez zreteľa na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet

vkladajú. Pri vykonávaní výplaty z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi majiteľa účtu a skutočnosť, kto
bol majiteľom peňažných prostriedkov vložených na účet, nie je významná. Zjednodušene povedané
medzi vkladateľom a bankou ide v danom prípade o určitý špecifický druh pôžičky, v ktorom vkladateľ
má postavenie veriteľa poskytujúceho banke finančné prostriedky na využitie a banka má postavenie
dlžníka. Na základe tohto záväzkovo-právneho vzťahu má vkladateľ voči banke pohľadávku. Uvedenú

skutočnosť zvýrazňuje aj ustanovenie § 5 písm. a) zákona o bankách podľa ktorého sa vkladom rozu-
mie zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.

25. Je tak možné uzavrieť, že vklady na účtoch v banke sú pohľadávkami a nie vecami v právnom zmys-
le slova. Pohľadávky sú súčasťou majetku vkladateľa, pričom tu treba pripomenúť, že pojem „majetok“

je širší ako pojem „vec“, pretože v sebe zahŕňa nielen veci (napríklad hnuteľné a nehnuteľné veci, pe-
niaze v hotovosti, cenné papiere a podobne), ale aj ďalšie majetkové hodnoty, ktoré sa za veci nepova-
žujú (napríklad pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty). Obchodný zákonník pri úp-
rave zmluvy o bežnom účte používa síce, vo vzťahu ku vkladateľovi peňazí, pojem „majiteľ účtu“, avšak
z povahy tohto záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa tým má na mysli osoba, ktorá je oprávnená dispo-

novať s peniazmi na príslušnom účte (účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu). V tomto smere treba
pripomenúť, že veriteľom banky je aj vkladateľ, ktorý uložil peniaze na účet do banky, respektíve ktoré-
mu boli peniaze na účet na podklade platieb pripísané. Vkladateľ teda nie je vlastníkom uložených pe-
ňazí, pretože tie nie sú v úschove v banke a ani ich banke nezveruje, ale stávajú sa jej majetkom, s kto-
rým banka hospodári (podniká) a platí za to vkladateľovi úrok. Peňažné prostriedky na účte vedenom v

peňažnom ústave na základe zmluvy o bežnom účte nie sú majetkom majiteľa účtu, v ktorého prospech
bol tento účet zriadený, ale sú majetkom peňažného ústavu.

26. Len pre úplnosť súd uvádza aj početné súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súdna prax
len potvrdzuje vyššie uvedené (napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2013,

č. k. 2Cob/317/2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.01.2016, č. k. 3Co/380/2013,
rozsudok Okresného súdu Košice II, zo dňa 30.05.2014, č. k. 18C/225/2013, rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 22.01.2013, č. k. 14C/92/2012, ako aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR). Ak tretia osoba
omylompoukázalafinančnéprostriedkynaúčetpovinnéhovpeňažnomústave,ktorébolivrámcivýkonu
rozhodnutia prikázaním pohľadávky vyplatené oprávnenému na účely uspokojenia jeho vykonateľnej

pohľadávkyvočipovinnému,oprávnenýzexekúcieniejepasívnelegitimovanývspore,vktoromsatretia
osoba domáha vrátenia omylom poukázaných peňažných prostriedkov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 10.11.2004, č. k. 35Odo/801/2002.

27. Súd na záver, aj vzhľadom na právnu istotu uvádza, že súdny exekútor neskúma charakter, pôvod

ani účel finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte povinného, teda ani to, či je na postihovaný
účet poukazovaná mzda alebo dôchodok povinného, resp. iné dávky povinného. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením pod sp. zn. 15 CoE 87/07, ustálil, že „V takomto prípade súdny exekútor postihuje
pohľadávky na účte v banke povinného a toto postihnutie nie je podmienené skúmaním, komu patrí tátopohľadávka a v akej výške (patrí povinnému, inej osobe ktorá napr. i omylom poslala peniaze na účet
povinnej osoby). Tu sa totiž postihuje pohľadávka z účtu v banke a nie peniaze.“

28. Nakoľko finančné prostriedky poukázané na účet povinného - žalovaného v 1. rade patrili banke, a
nie tretej osobe, nemôže sa neskorší nadobúdateľ týchto prostriedkov (oprávnený - žalovaný v 2. rade,
súdny exekútor - žalovaný v 3. rade) obohatiť na úkor žalobcu. Medzi treťou osobou a oprávneným
totiž nevznikol a ani neexistuje žiaden právny vzťah. Nárok na bezdôvodné obohatenie má tretia
osoba iba proti osobe, ktorej poslala peniaze na účet omylom, teda proti povinnému. Ako už súd

spomenul v odôvodnení vyššie, k obohateniu podľa § 454 Občianskeho zákonníka dôjde vtedy, ak
sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo k zníženiu
pasív. A k presne takémuto prípadu v prejednávanej veci aj došlo. Žalovaný v 1. rade ako povinný takto
získal neoprávnený prospech, a síce, jeho dlh vymáhaný v exekučnom konaní sa v dôsledku použitia
predmetných finančných prostriedkov znížil.

29. Súd v konaní vysvetlil právny vzťah ako i povahu finančných prostriedkov na bankovom účte, vzťah
majiteľa a banky k takémuto účtu, ako aj posúdil podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia, čo vo
výsledku znamená, že žalovaní v 2. a 3. rade nie sú vo veci pasívne legitimovaný (v tejto časti bola aj
napokonžalobavzatáspäť),čonadruhejstraneznamenábezdôvodnéobohateniežalovanéhov1.rade.

30. Na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a po dôslednom posúdení,
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

31. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci

samej.

32. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť a to v časti proti žalovanému v 2. a 3. rade bez udania
dôvodu. Vzhľadom na uvedené, súd konanie v tejto časti zastavil v rozhodnutí vo veci samej. Zavinenie
zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania. V prípade ak

strana, ktorá podala žalobu a bez rozhodnutia súdu túto žalobu bez uvedenia dôvodu zobrala späť, tak
zavinila zastavenie konania. Žalovaným v 2. a 3. rade teda nemožno pričítať procesné zavinenie. Trovy
v tejto časti znáša žalobca. V tomto konaní žalobca procesne zavinil, že sa konanie voči žalovaným v
2. a 3. rade zastavilo, čo predstavuje ich procesný úspech vo veci a v konečnom dôsledku aj nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní proti žalovanému v 1. rade
plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v
pomere 100 % proti tomuto žalovanému. Na druhej strane bol však žalobca proti žalovaným v 2. a 3.

rade neúspešný. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o
ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.