Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210216774
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2210216774.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo STAVBYT,
Veľký Meder, Kvetná 3, IČO: 00 589 721, zastúpenému advokátom: JUDr. Milan Bányi, so sídlom Veľký
Meder, Nám. Bélu Bartóka 5, proti žalovaným: 1. P. K., nar. X.X.XXXX, bytom K., T. M. XX/XX, 2. V. C.,
nar. X.X.XXXX, bytom M. V., M. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom

Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, 3. R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. V., A. XX, zastúpenému
splnomocnencom: AK JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, o zaplatenie
3.497,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2 a žalovaného 3 proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 6C/61/2011-140 zo dňa 16.9.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. odporcom v 1. až 3. rade (aktuálne žalovaným)
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) spoločne a nerozdielne sumu 6.048,34 Eur
s ‰ omeškania vo výške 0,02328 ‰ počnúc od 1.1.2008 za každý deň omeškania až do zaplatenia

podľa rozpisu vo výroku predmetného rozsudku, ďalej počnúc dňom 1.1.2009 vo výške 0,02876 ‰ za
každý deň omeškania podľa rozpisu vo výroku, ďalej počnúc dňom 1.1.2010 vo výške 0,0287 ‰ za
každý deň omeškania podľa rozpisu vo výroku, ďalej počnúc dňom 1.1.2011 vo výške 0,02876 ‰ za
každý deň omeškania podľa rozpisu vo výroku, ďalej počnúc dňom 1.1.2012 vo výške 0,024 ‰ za každý
deň omeškania podľa rozpisu vo výroku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Výrokom II. súd odporcom

1 až 3 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na súdnom
poplatku 362,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia 955,44 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcovi zaniká vo výške plnenia
povinnosť ostatných odporcov.

2. Opravným uznesením č.k. 6C/61/2011-145 zo dňa 24.10.2014 súd prvej inštancie opravil výrokovú

časť predmetného rozsudku v časti priznaného príslušenstva k istine tak, že príslušenstvo z istiny je
úrok z omeškania namiesto nesprávne uvedeného poplatku z omeškania s tým, že vo zvyšku úroková
časť rozsudku zostáva nezmenená.

3. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalovaná 2, pričom
rozhodnutie žiadala zmeniť tak, že žalovaná 1 a žalovaný 3 sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 6.048,34

Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.4. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalovaný
3, ktorým žiadal, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Nepoprel pritom dôvodnosť základu nároku, avšak namietal nesprávne ustálenie sumy s tým, že

žalovaný 3 časť pohľadávky zaplatil čo v celkovej sume nebolo zohľadnené. Dlh podľa neho mal činiť
5.292,40 Eur.

5. Skôr ako odvolací súd stihol o podanom odvolaní rozhodnúť, žalobca prostredníctvom svojho
advokáta doručil súdu dňa 21.2.2017 podanie zo dňa 20.2.2017 označené ako späťvzatie návrhu, v

ktorom uviedol, že v zmysle § 144 ods. 1 CSP berie návrh v celom rozsahu späť a to z dôvodu zániku
predmetu pohľadávky, nakoľko bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade
vydražená. Na výzvu odvolacieho súdu doplnil, že dražbou pohľadávka žalobcu zanikla. vzhľadom na
to, aj na skutočnosť, že návrh na vykonanie dražby bol podaný z dôvodu extrémne vysokého nedoplatku
žalovaných a prieťahov v konaní, navrhol, aby odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 2 a § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z pripojenej notátskej

zápisnice sp. zn. N 1614/2015 vyplýva, že dražba predmetného bytu v spoluvlastníctve žalovaných
sa úspešne prebehla 25.6.2015, pričom predmet dražby bol zaťažený zákonným záložným právom v
prospech ostatných vlastníkov bytov.

6. Toto späťvzatie žaloby bolo doručené všetkým trom žalovaným s tým, že majú možnosť sa ku nemu

v stanovenej lehote vyjadriť. Žiaden z nich ponúknutú možnosť vyjadrenia sa nevyužil, nesúhlas so
späťvzatím žaloby nevyslovil. Na výzvu odvolacieho súdu, aby sa v nadväznosti na späťvzatie žaloby
vyjadrili k náhrade trov konania sa žalovaná 1 a 2 nevyjadrili. Žalovaný 3 sa k otázke náhrady trov
konania nevyjadril, avšak uplatnil si náhradu trov na trovách právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie
a odvolanie) po 131,13 Eur plus režijný paušál 7,81 a 8,04 Eur, spolu 278,11 Eur.

7. V zmysle aktuálne od 1.7.2016 účinného § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP (použitého s odkazom na § 470 ods. 1 CSP), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana

z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci v čase, keď už vo veci rozhodol súd prvej

inštancie vyššie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie v dôsledku podaných odvolaní ešte
nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, pričom
žalovaní, ktorým bolo späťvzatie doručené, nevyslovili nesúhlas so späťvzatím. Keďže v predmetnej
veci boli splnené všetky podmienky cit. § 370 CSP, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

9. V zmysle § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Pojem procesné zavinenie použitý v cit. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým

zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane
trovy konania. Platí pritom, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná
dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Pri
posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či
niektorá zo strán spor zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Zmyslom využitia zásady zavinenia je

sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich zavinil. Keďže v danom prípade žalobca dodatočným späťvzatím žaloby fakticky procesne
zavinil zastavenie konania, v zmysle § 256 ods. 1 CSP by malo dôjsť zásadne k priznaniu náhrady trov
konania protistrane, teda žalovaným.11. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Ani pri aplikácii cit. § 256 ods. 1 CSP ale nie je vylúčené, aby súd súčasne došiel k záveru, že
sú splnené predpoklady aj na aplikáciu cit. ust. § 257 CSP. Podľa záverov v uznesení Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 4MCdo/4/2010, o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v
sporovom konaní) súd preto rozhoduje podľa § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 150 OSP. Predpokladom

výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku
zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú

nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150
ods.1OSP.Priposudzovanívýnimočnostidôvodovvhodnýchosobitnéhozreteľa,jepotrebnéprihliadnuť
k pomerom oboch strán.

13. Cit. ust. § 257 CSP teda rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo

zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť
a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ust. tak rozširuje
prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh
súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

14. Ust. § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné

právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,

pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

15. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci bolo dôvodné

aplikovať § 257 CSP, keďže považoval za splnené jeho zákonné predpoklady, t. j. dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle uvedeného výkladu citovaného
zákonného ustanovenia.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti k náhrade trov konania výnimočne
prihliadnuť, ktoré sú dané nielen predmetom konania, ale aj charakterom procesnej situácie, ktorá
nastala.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca Stavebné bytové družstvo podal dňa 19.10.2010 na súd

žalobu o zaplatenie žalovanej istiny voči žalovaným spoluvlastníkom predmetného bytu v dôsledku
toho, že dlhodobo nehradili na účet správcu preddavky a úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, následkom čoho od roku 2007 do podania žaloby v roku 2010 vznikli nedoplatky v celkovej
žalovanej výške 3.497,90 Eur. V priebehu konania súd uznesením č.k. 6C/61/2001-96 zo dňa 18.1.2013právoplatným 20.4.2013 pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby bolo žalovaným uložené spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi vyššiu sumu 6.048,34 Eur aj s príslušenstvom s tým, že dlh žalovaných
bol vyčíslený k 30.12.2011. Zo žalobcom predloženej notárskej zápisnice sp. zn. N 1614/2015 vyplýva,

že žalobca ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby,
pričom predmetom dražby bol predmetný byt v spoluvlastníctve žalovaných, pričom na nehnuteľnosti
ostalo viaznuť záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa §
15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predmet dražby tak zostal
zaťažený právami a záväzkami z tohto záložného práva. Predmetná dražba bola úspešná a byt bol

vydražený. V dôsledku toho potom žalobca s odôvodnením, že predmetnou dražbou zanikla i jeho
žalovaná pohľadávka, žalobu v celom rozsahu späťvzal. Predtým ale Okresný súd Dunajská Streda vo
veci rozhodol vyššie citovaným rozsudkom, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku s prísl. včítane náhrady trov konania
na súdnom poplatku (362,50 Eur) aj na trovách právneho zastúpenia (955,44 Eur). Proti rozsudku bolo
podané odvlanie. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že žalobca podal žalobu až po cca dvoch rokoch

od vzniku dlhu žalovaných, ktorí v priebehu konania postupne narastal až ku dňu 30.12.2011 dosiahol
nemalú sumu 6.048,34 Eur plus príslušenstvo, a až po cca piatich rokoch neukončeného súdneho
konania došlo k dražbe predmetného bytu s následkom zániku spoluvlastníctva žalovaných k nemu,
pričomzáložnéprávožalobcunanehnuteľnostivovzťahukjehopohľadávkamviažucimsanabytzostalo
zachované.

18. S prihliadnutím na popísané okolnosti daného prípadu, odvolací súd je toho názoru, že na
tieto zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa je dôvodné výnimočne prihliadnuť. Žalobca sa totiž
dlhodobo domáhal voči žalovaným svojich nárokov a keď súdny spor ani po štyroch, resp. piatich rokoch
neviedol k skorému výsledku, rozhodol sa realizovať svoje zákonné právo navrhnúť vykonať dobrovoľnú

dražbu vo vzťahu k predmetnému bytu. Žalovaní pritom ani v priebehu konania dlh neuhradili, naopak
tento narastal. Za daných okolností odvolací súd bol toho názoru, že priznanie náhrady trov konania
žalovaným, konkrétne žalovanému 3, ktorý si prostredníctvom svojho advokáta náhradu trov konania
uplatnil, by bolo neprimerane tvrdou a nespravodlivou aplikáciou zákona a na odstránenie resp.
zmiernenie tejto tvrdosti je potom nevyhnutné aplikovať cit. ust. § 257 CSP a výnimočne pre existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa popísaných vyššie, žalovaným náhradu trov konania nepriznať.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).