Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201120
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu U. A., nar. XX. X. XXXX, W. XXXX/

X, F., zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.07.2008
je neplatná.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 5. 2. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaniami doručenými súdu dňa
30. 8. 2016 a dňa 28. 9. 2016 a ktorou žiadal určiť, že zmluva o úvere č. XXXXXXX, uzavretá medzi

účastníkmi konania dňa 31.07.2008, je absolútne neplatná. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na
náhradu trov konania.

Z obsahu podanej žaloby a jej doplnení vyplýva, že Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 31. 7. 2008,
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 331,93 eur (10 000 Sk). Tento úver
sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach s tým, že už splatil veriteľovi sumu 399
eur, pričom poslednú splátku uhradil dňa 2. 10. 2014. Veriteľ, teda žalovaný, prostredníctvom spoločnosti

S. Y. s.r.o., požaduje od žalobcu, aby mu uhradil ďalšiu sumu vo výške 3372 eur. Žalovaný podal taktiež
návrh na vykonanie exekúcie, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá a
to uznesením zo dňa 23. 9. 2015 č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky,
ktoré sú neplatné. Žalobca má za to, že konanie žalovanej pri uzatváraní zmluvy nebolo v súlade s
dobrými mravmi, žalovaná nerešpektovala povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch
a Občianskym zákonníkom na ochranu spotrebiteľa, čo daný úkon - zmluvu o úvere ako celok robí
neplatným v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 24. 5. 2016 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX).

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Má za to, že v zmysle
ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatné sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu a je neplatná len táto časť.
Vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy ako celku nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani
európskeho práva.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o úvere, so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s oznámením o začatí konania vymáhaniazo dňa 16. 5. 2014, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23. 9. 2015 č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX a zistil
tento skutkový stav.

4. Dňa 31. 7. 2008 žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX.
Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 331,93 eur (10 000 Sk). Tento úver sa
dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 265,55 eur (8000 Sk), t.j. zaviazal
sa vrátiť celkovo sumu 597,49 eur (18 000 Sk) a to v 10mesačných splátkach po 59,75 eur (1800 Sk)
počnúc dňom 18. 8. 2008. V zmluve je zaškrtnuté, že dlžník čerpal na výkon povolania.

Ďalej táto zmluva obsahuje splnomocnenie udelené J.. U. Ž. zo strany dlžníka, v zmysle ktorého okrem
iného, splnomocniteľ splnomocňuje advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude
zriadenie záložného práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých
z tejto zmluvy.

V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy.

5. Podmienky zmluvného vzťahu mali byť bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru žalovaného.

Podľa bodu 03 Všeobecných podmienok poskytovania úveru (ďalej len ,,Úverové podmienky“), dlžník
sa zaväzuje vrátiť dohodnuté finančné prostriedky v zmysle podmienok tejto zmluvy o úvere formou
vkladov jednotlivých splátok na účet veriteľa.

V zmysle bodu 04 Úverových podmienok, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7
dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandanta v hotovosti spolu so zmluvnou
pokutou 300,- Sk (9,96 eur) za každý jeden prípad omeškania.

Podľabodu05Úverovýchpodmienok,dlžníksveriteľomsúčasneuzatváradohoduozrážkachzomzdya
zinýchpríjmovakoformuzabezpečeniauspokojeniapohľadávkyveriteľa,ktorejúčinnosťjepodmienená
neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.

Podľa bodu 06 Úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že ak sa stane splatný celý dlh naraz

v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal celý dlh splatným až do jeho
uhradenia. V takomto prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia
záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 pristúpiť k
okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne

veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečeniu dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy
o úvere alebo týchto úverových podmienok. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných
povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9 400,- Sk (312,02 eur) ktorá je určená ako úhrada
všetkýchnákladovvynaloženýchveriteľomvsúvislostisvykonanímúkonovsmerujúcichkzabezpečeniu
dlhu dlžníka.

V zmysle bodu 07 Úverových podmienok, dlžník je povinný vždy, keď ho k tomu veriteľ vyzve, zabezpečiť
svoj záväzok veriteľovi dohodnutým spôsobom. Dlžník vyhlasuje, že žiadnym konaním neznemožní
veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu alebo
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam a to sám alebo prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu. V prípade porušenia tohto ustanovenia berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za
svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk (331,94 eur).

Podľa bodu 08 Úverových podmienok, je dlžník oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred
termínom splatnosti, avšak aj v tomto prípade je povinný zaplatiť poplatok v dohodnutej výške.

Podľa bodu 09 Úverových podmienok, dlžník sa zaväzuje platiť dohodnuté splátky včas a v súlade
s uzatvorenou zmluvou a ďalej sa zaväzuje, že v prípade zmeny adresy alebo zásadných zmien v
osobných pomeroch, alebo v prípade zmeny miesta podnikania alebo zásadných zmien v podnikateľskejčinnosti , túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť veriteľovi. V prípade porušenia tejto
povinnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- Sk (33,19 eur) do 5
dní od doručenia písomnej výzvy veriteľa.

V zmysle bodu 13 Úverových podmienok, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluvy.
Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 17 Úverových podmienok - rozhodcovská doložka, všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

6. Listom zo dňa 16. 5. 2014 spoločnosť S. Slovensko s.r.o. oznámila žalobcovi, že táto spoločnosť na
základe plnej moci zastupuje spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vo veci neuhradeného dlhu 3372,26 eur, kde
variabilný symbol je XXXXXXXX. Uvedená firma ponúkla žalobcovi možnosť mimosúdneho vyrovnania
a to úhradou celkovej dlžnej čiastky alebo uzatvorením splátkového kalendára.

Tunajšísúduznesenímzodňa23.9.2015č.k.XXEr/XXX/XXXX-XXzamietolžiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému U. A., W. XXXX/X, F., o vymoženie 681,94 eur.
Exekučným titulom v tejto vec bol rozsudok vydaný Y. N. Y. zriadeným zriaďovateľom Y. N. a.s. č. Y.

XXXXX/XX zo dňa 24. 8. 2009, ktorý bol vydaný zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31. 7. 2008.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na
to, že dlžník (žalobca) v danom úverovom vzťahu už uhradil veriteľovi (žalovanému) sumu 399,25 eur,
teda celú sumu, ktorú si od veriteľa požičal a aj ju preplatil. Žalobca podal žalobu na súd z dôvodu, že

žalovaný nerešpektoval výhrady žalobcu a atakoval ho SMSkami, písomnými výzvami a požadoval od
neho ďalšie plnenie na základe tejto zmluvy v ešte oveľa vyššej sume.

8. Podľa ustanovenia §137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a
účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),

zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľaustanovenia§2ods.1písm.a)Zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomv

časeuzavretiazmluvy,spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku
2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa ustanovenia §8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje,
ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia §52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ustanovenia §22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ustanovenia §23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ustanovenia §31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ustanovenia §37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o úvere, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými
pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd mal za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala

finančné prostriedky na osobné účely. Zo samotnej zmluvy, teda údajov v nej sa nachádzajúcich, okrem
zaškrtnutého políčka, že úver je čerpaný na výkon povolania, nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý
na výkon povolania žalobcu. Žalobca je v zmluve identifikovaný ako fyzická soba, v zmluve je uvedené
jeho rodné číslo. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu bola zamestnaný, kdebol zamestnaný, resp. údaj o tom, že je osobou samostatne zárobkovo činnou. Zo strany žalovaného
teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na
výkon jeho povolania. Preto súd dospel k záveru, že žalobcovi bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe,

spotrebiteľovi.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

10. V danej právnej veci bola za strany žalobcu podaná určovacia žaloba a podmienkou prípustnosti

určovacej žaloby v zmysle ustanovenia §137 písm. c) C.s.p. je osvedčenie naliehavosti právneho
záujmu.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(navrhovateľ). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMcdo/X/XXXX z 31.07.2009 „za určovaciu žalobu v
zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so

zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a končený zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia (porov. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

Pri skúmaní podmienok uvedených v §137 písm. c) C.s.p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho
vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potreba mať vyriešenú otázku,
aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude

vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka)“.Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať na zreteli základné interpretačné pravidlo
a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 31. 7. 2008, je neplatná.

Naliehavý právny záujem na určení, či určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je, spočíva
v tom, že právne postavenie žalobcu by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Naliehavosť

právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné
právne otázky medzi účastníkmi konania, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy
a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. V
spotrebiteľských vzťahov je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení
cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne v prejednávanej veci.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná, je daný z dôvodu právnej istoty žalobcu. Neistotu v právnom
postavení žalobcu alebo stav ohrozenia jeho práva, dostatočne odstráni len rozhodnutie súdu, ktorým
žalobe žalobcu vyhovie.

Vzhľadomnavyššieuvedenésúddospelkzáveru,ženastranežalobcujedanýnaliehavýprávnyzáujem
na určení, že úverová zmluva je neplatná.

11. Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza
z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho

obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že zmluva a Všeobecné
podmienky, boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov
na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú zmluvu, a preto povinný dlžník ani

nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka).

Ako súd vyššie uviedol, na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom
práve, a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd

bral do úvahy aj to, že v takejto forme napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky - maličké písmenká,
nahustený text bez odsekov, ktorá forma znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa,
sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto
spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone
ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku.

12. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách (ďalej len ,,Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa prílohy
smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku
implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení

a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-XXX/XX, C-2XX/XX, C-
XXX/XX, C-XXX/XX a C-XXX/98, O. G. E. S. proti N.. J.. V.. I.. Y.. P.. Y.. proti H.. J.. Y.. G.. R.., H.. S..
O.. U.., J.. U.. G. P.. T.. A.., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle §54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa

od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4
Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.

Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanejrozhodcovskejdoložky,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Len
zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

13. Súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je
aj rozhodcovská doložka bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je

zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam,atedaajtomu,žeprípadnýsporsabuderiešiťvrozhodcovskomkonaní.Otakútozmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný

dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému
výsledku. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel

toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. XXXX/
XX z 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale
predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých
je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumnéusporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia,
ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne
prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky

a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby
zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bolo následne vedené aj rozhodcovské konanie pred zo
strany žalovaného určeným rozhodcovským súdom a vo veci bol aj vydaný rozhodcovský rozsudok,

ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie, pričom je zrejmé, že zo strany rozhodcovského súdu zmluva
o úvere nebola podrobená kontrole zameranej na ochranu žalobcu ako spotrebiteľa.

Vzhľadomnauvedené,súddospelkzáveru,žedojednanierozhodcovskejdoložkyvpredmetneúverovej
zmluve je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné.

14. Súd v ďalšom podrobil kontrole aj ostatné ustanovenia úverovej zmluvy a podľa ich obsahu, tak
ako ich súd vyššie uviedol, dospel k záveru, že takmer v každom článku úverovej zmluvy je prítomný
rozpor so zákonnými ustanoveniami spotrebiteľského práva, tieto ustanovenia zákonu odporujú alebo
ho obchádzajú a sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje veľké
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom, zákon

obchádzajú alebo v rozpore sú s dobrými mravmi.

15. Zo strany žalovaného zmluva obsahuje celý rad nárok na zaplatenie zmluvných pokút v prípade
porušenia konkrétne uvedených povinností na strane žalobkyne (tak ako ich súd vyššie uviedol - body
04, 06, 07, 09 Úverových podmienok), pričom súd je toho názoru, že takto dojednané podmienky sú

podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor
žalobcu ako spotrebiteľa. Okrem toho, tieto podmienky sú súčasťou Úverových podmienok, ktoré nie sú
zo strany žalobcu ani podpísané, teda nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

16. Súd dáva do pozornosti, že niektoré zmluvné podmienky uvedené v rámci Úverových podmienok boli

viacerými súdmi vyhlásené za neprijateľnú podmienku, napr. bod 13 Úverových podmienok - rozsudok
Okresného súdu R. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 13.09.2013, Okresný súd R. sp. zn. XXC/XX/XXXX
zo dňa 16.09.2015.

17. Okrem toho v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o

výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov,
o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu
podpisu zmluvy. Zmluva teda neobsahuje náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Absenciu týchto zákonných náležitostí zákon sankcionuje tým, že úver poskytnutý na základe takejto
úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

18. Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku odplaty, ktorá mala byť tvorená poplatkom vo výške 265,55 eur, táto
predstavuje 80% zo sumy istiny 331,93 eur za obdobie 10 mesiacov, čo predstavuje 96% ročne. Podľa
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia
(EC) Q./XXXX P., priemerná úroková miera z úverov do 1 roka v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v

hodnote 13,82% ročne. Podľa názoru súdu, takto stanovená výška odplaty je v hrubom nepomere ku
skutočnej výške poskytnutého úveru.

Úroky dohodnuté pri poskytnutí Úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie poskytnutej istiny.
Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky

pri pôžičke peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na
dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam a aj v tomto prípade platí
ustanovenie §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bolprávny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto

pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že
ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie

požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na
najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na
skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere takmer 7násobne (teda
podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v

zmluve o úvere je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

19. Súčasťou spornej zmluvy bolo aj splnomocnenie udelené J.. U. Ž., ktoré mu mal udeliť žalobca
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uzavretie záložnej zmluvy podľa §522
Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve

žalobcu.

Splnomocnenie, ktoré udelil žalobca v zmluve o úvere, nie je ním osobitne podpísané. Toto
splnomocnenie je koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny
rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej

osoby) a následne teda nie ej možné ani posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§32 a §33 Občianskeho zákonníka). Žalobca
mal splnomocniť tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo

možné predpokladať. Tým sa žalobca vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý
vznikne či nevznikne v budúcnosti. Žalobcovi bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a
konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože
neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či
určité významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú.

Žalovaný predformuloval J.. U. Ž. vo formulárovej zmluve a teda nešlo ani o výber zástupcu zo strany
žalobcu. Súd naviac poukazuje aj na rozpor záujmov žalobcu a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom
na ustanovenie §22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného
zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu

vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o
slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad
pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem žalobcu ako aj slobodná voľba pri
výbere svojho splnomocnenca. Zástupca by konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak by podpísal
zmluvu o zriadení záložného práva za žalobcu.

Vzhľadom na uvedené nie je možné vysloviť právny záver, že žalobca podpísaním úverovej zmluvy
mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť svoju vôľu
pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.

Okrem vyššie uvedeného, znenie plnomocenstva udelené J.. Ž. nie je ani dostatočne formulované
ohľadom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v čase podpisu záložnej zmluvy a žalovaný a ani žalobca
v čase uzavretia uzatvorenia dohody o plnomocenstve nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami
sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadené záložné právo. Preto je možné tiež konštatovať, že toto
plnomocenstvo ako právny úkon je neplatné aj z dôvodu, že je neurčité. Žalobca ako spotrebiteľ v čase

popisu úverovej zmluvy nebol v stave bdelosti a nemal možnosť predvídať následky podpisu dohody
o plnomocenstve.

Všetky tieto skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva.20. Zmluva o úvere v rámci Úverových podmienok obsahuje aj viacero spôsobov zabezpečenia
pohľadávky žalovaného - úrok z omeškania 0,25 % denne, zrážky zo mzdy a iných príjmov, uznanie

dlhu formou notárskej zápisnice, zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiach (body 05, 06, 07
Úverových podmienok), pričom vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru a ostatné podmienky
jeho poskytnutia súd je toho názoru, že aj uvedené dojednania boli dohodnuté v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa a na jeho úkor spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
konania v neprospech žalobcu.

21. Súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv
v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus). Považoval však za dôležité posúdiť, či
z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte
udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy,
ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6

ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za
dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci
interpretačnéhopravidlasavychádzalozdobromyseľnostispotrebiteľa,ktorémubolapredloženávopred
naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že úverová zmluvy uzatvorená medzi účastníkmi
konania dňa 31. 7. 2008 ako celok nie je udržateľná a je potrebné považovať ju za absolútne neplatný
právny úkon. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.