Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obo/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013899484
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Seman

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9013899484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a členiek

senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD., v právnej veci navrhovateľa Ing. K. I.,
S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. proti odporcovi INA Kysuce, spol. s r.o. (pred zmenou právnej formy
INA Kysuce, a. s.), so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553, zastúpenému
JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátom, so sídlom Hurbanovo námestie 5, Bratislava, o zaplatenie sumy
165 023, 24 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.
k. 16Cb/133/2001-368 z 30. mája 2013 a uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 16Cb/133/2001- 389
z 26. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 16Cb/133/2001-368 z 30. mája 2013
p o t v r d z u j e .

Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 16Cb/133/2001-389 z 26. júna 2013
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume

759,70 eur na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvŽilinerozsudkomč.k.16Cb/133/2001-368z30.mája2013zamietolnávrh.Navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 4 283,49 eur na účet jeho právneho zástupcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný navrhovateľ Aplikácia elektroniky v strojárstve, spol. s r.
o. so sídlom v Bratislave (ďalej len „AES s. r. o.") si proti odporcovi uplatnil zaplatenie sumy 165 023,24
eur (4 971 490 Sk) s príslušenstvom. Predmetom konania je nárok navrhovateľa z titulu postúpenej
pohľadávky pôvodným veriteľom BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. na základe dohody o postúpení

pohľadávky z 26. júla 2000. Postúpená pohľadávka predstavuje pohľadávku z titulu zaplatenia ceny
dodávky investičných celkov zo zmluvy č. YT59B/D01/SD1BK v sume 4 036 580 Sk (zostatok faktúry
č. 200015 z 5. júna 2000) a zo zmluvy č. YT86B/D01/SD1BK v sume 934 910 Sk (zostatok faktúry č.
200016). Odporcovi postúpenie pohľadávky oznámil postupca BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. dňa 2.
augusta 2000 oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo opakovane zaslané odporcovi poštou dňa
3. augusta 2000. Po telefonickej žiadosti odporcu mu postupca zaslal aj dohodu o postúpení pohľadávky,
a to faxom dňa 7. augusta 2000 a poštou dňa 10. augusta 2000. Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-135 zo

4. augusta 2000 krajský súd vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa AES
s. r. o. vstúpil Ing. U., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom P., X. a uznesením č. k. 16Cb/133/2001-240
z 29. marca 2012 súd vyhovel návrhu, aby na miesto navrhovateľa Ing. U. vstúpil do konania Ing. K. S..,
s ktorým súd následne vo veci aj konal.Rozsudkom č. k. 16Cb/133/2001-242 z 29. marca 2012 krajský súd návrh navrhovateľa zamietol.
Na základe odvolania podaného navrhovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
1Obo/54/2012-304 z 30. októbra 2012 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Žiline v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„NS SR") uznesením z 15. februára 2013 pripustil zmenu návrhu v zmysle prednesu navrhovateľa na
pojednávaní súdu dňa 7. októbra 2010 a doručil uznesenie o pripustení zmeny účastníkov na strane
navrhovateľa účastníkom konania.
Z vykonaného dokazovania, obsahu návrhu, pripojených listín, ako aj vyjadrenia navrhovateľa mal

krajský súd preukázané, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom uplatnil
z titulu postúpenej pohľadávky na základe dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000, z dôvodu
ktorého súd skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Krajský súd poukázal na
to, že zásadne platí, že právoplatný rozsudok o určovacej žalobe rieši záväzne pre neskoršie podanú
žalobu o plnenie z toho istého právneho vzťahu existenciu tohto právneho vzťahu. Dohoda o postúpení
pohľadávky z 26. júla 2000 bola v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn.

25Cb/261/00 právoplatne určená za neplatnú. Vychádzajúc z určenia absolútnej neplatnosti predmetnej
dohody o postúpení pohľadávky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), z ktorej
navrhovateľodvodzujeuplatnenýnárok,krajskýsúdkonštatoval,žeprávneúkonypostihnutéabsolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti, nakoľko absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči

každému. Súd (resp. iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať a vyvodzovať z nej dôsledky
z úradnej povinnosti.
Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal existenciu právneho
dôvodu uplatneného nároku tvoriaceho predmet sporu, teda ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
spore. Navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal, že mu patrí uplatňované právo, nakoľko iba

platná dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 by zakladala jeho aktívnu vecnú legitimáciu
v predmetnom spore. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľa nemá vplyv ani uzavretá Dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych
vzťahov z 29. septembra 2000 (ďalej aj „dohoda z 29.9.2000) medzi INA Kysuce, a. s., BLOCK
SLOVAKIA, spol. s. r. o., BLOCK SK, s.r.o. a BLOCK a. s. (založená je v spise na č. l. 162), na ktorú

navrhovateľ poukazoval a ktorou sa snažil preukázať, že spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r.
o. nebola aktívne vecne legitimovaná vo veci sp. zn. 25Cb/261/00 z dôvodu, že dňa 29.09.2000 túto
pohľadávku postúpila spoločnosti BLOCK SK, s. r. o., ktorá je úplne inou právnickou osobou, a nie je
ani účastníkom konania. Navrhovateľ poukazoval na to, že pôvodné konanie začalo na základe návrhu
z 5. októbra 2000, kedy spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. už nebola vlastníkom predmetnej

pohľadávky. Dohodu z 29.09.2000 navrhovateľ predložil ako nový dôkaz k návrhu na povolenie obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/261/00 s tým, že tento dôkaz
nemohol predložiť v pôvodnom konaní, pretože ho získal z trestného spisu vedeného na OR PZ Nitra. Z
uznesenia Okresného súdu Bratislava II. č. k. 42Cb/5/2009-123 z 9. júna 2011 Krajský súd v Žiline zistil,
že právny zástupca BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. založil do spisu Dohodu o vzájomnom usporiadaní

vzťahov z 3. októbra 2000 s poukazom na to, že táto pohľadávka patrí spoločnosti BLOCK SLOVAKIA,
spol. s. r. o., pričom k dohode z 29.09.2000 uviedol, že táto riešila zabezpečenie zodpovednosti za vady
vykonaného diela, avšak cena diela mala byť zaplatená spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., ako
je uvedené v bode 3.3 § 3 dohody predloženej navrhovateľom. K rozsudku Okresného súdu Bratislava
II. sp. zn. 25 Cb/261/00 krajský súd uviedol, že v predmetnom konaní nie je oprávnený preskúmavať

právoplatné rozhodnutie iného súdu. Ustálenie otázky aktívnej, prípadne pasívnej vecnej legitimácie
v spore je vždy vecou konkrétneho konania. V predmetnom konaní o plnenie preto neprislúcha súdu
preskúmavať otázku vecnej legitimácie účastníkov v inom konaní o určovacej žalobe. Naviac, súd
poukázal na to, že Okresný súd Bratislava II. v uznesení č. k. 42Cb/5/2009-123 z 9. júna 2011 (ktoré bolo
potvrdené Krajským súdom v Bratislave v konaní sp. zn. 1Cob/358/2011) k navrhovateľom predloženej

dohode z 29.09.2000 konštatoval, že táto dohoda vysporiadavala záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo
a riešila zabezpečenie zodpovednosti za vady vykonaného diela v zmysle § 3 bodu 3.3 dohody, avšak
uvedená dohoda nemá vplyv na určenie aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie účastníkov v konaní
vedenom pod sp. zn. 25Cb/261/00.

Navrhovateľ v predmetnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od skutočnosti, že právny
nástupca pôvodného navrhovateľa- Ing. U. I. nadobudol pohľadávku tvoriacu predmet sporu na základe
dohody o postúpení pohľadávky dňa 7. novembra 2004 od AES s. r. o., t. j. v čase, keď táto spoločnosť
bola právoplatnou vlastníčkou pohľadávky a preto podľa jeho názoru ani okolnosť, že následne vmimoriadnom opravnom konaní bol rozsudkom NS SR zrušený rozsudok odvolacieho súdu, na základe
ktorého bolo potvrdené spoločnosti AES s. r. o. jej vlastníctvo k pohľadávke, nemohlo mať vo vzťahu
k tretím osobám dopad na ním nadobudnuté práva s poukazom na ust. § 243d ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
K tomuto krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru zamietnutie žaloby o neplatnosť dohody o postúpení
pohľadávky nebolo takým rozhodnutím, ktorým by súd akýmkoľvek spôsobom upravil, resp. deklaroval
právne vzťahy medzi účastníkmi. Zamietnutie žaloby o neplatnosť dohody o postúpení nemožno
vykladať tak, že by týmto rozhodnutím súd deklaroval, že postupník je právoplatným nadobúdateľom

pohľadávky. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Cob/263/2003 z 8. septembra 2004
(ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa BLOCK SLOVAKIA, spol.
s. r. o. o neplatnosť dohody o postúpení z 26. júla 2000 bol zamietnutý) nezaložilo a ani nedeklarovalo
žiadne právo, ktoré by mohla spoločnosť AES s. r. o. ďalej previesť na iného- tretiu osobu, ktorá by
mohla odvodzovať svoju dobromyseľnosť pri jeho nadobudnutí. Naviac, spoločnosť AES s. r. o. nemohla
na Ing. U. previesť viac práv, ako sama mala, nakoľko v konečnom dôsledku dohoda o postúpení

pohľadávky z 26. júla 2000 bola súdom určená za neplatnú. Z neplatného právneho úkonu právne
následky nenastanú a ani tým, že Ing. U. nebol účastníkom konania o neplatnosť dohody o postúpení
pohľadávky z 26. júla 2000 nemožno ustáliť, že by ho nezaväzoval určovací rozsudok súdu, ktorým bola
dohoda o postúpení pohľadávky vyhlásená za neplatnú.
K uplatneniu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov v platné právo a k k

uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere krajský súd uviedol, že uvedená zásada,
okrem toho, že právo musí byť nadobudnuté v dobrej viere, vychádza z toho, že právo bolo skutočne
nadobudnuté, a teda že niekto sa stal jeho subjektom. Preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený
dodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na základe ktorého sa stal prevodca vlastníkom
veci.Predpokladomuplatneniatejtozásady,atedaajprincípuprávnejistotyje,ženadobúdateľvecalebo

právonadobudolodskutočnéhovlastníka,anieodnevlastníka.Ajztohtopohľadujepretopreposúdenie
veci určujúce zistenie, či spoločnosť AES s. r. o. nadobudla pohľadávku BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r.
o. v rozpore, resp. bez rozporu s ust. § 39 OZ. Ak totiž dotknutý právny úkon bol postihnutý absolútnou
neplatnosťou, k platnému postúpeniu pohľadávky na obchodnú spoločnosť AES s. r. o. nedošlo a na
takýto úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. V zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac

práv, než sám má, je rovnakou vadou postihnutý aj právny úkon urobený spoločnosťou AES s. r. o. a
následne aj Ing. U. I.. Na základe vyššie uvedeného krajský súd zamietol návrh z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému
účastníkovi, priznal trovy konania v celkovej sume 4 283,49 eur.

Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-389 z 26. júna 2013 Krajský súd v Žiline nepriznal navrhovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podaním z 10. mája 2012 sa
navrhovateľ domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že jeho pomery takéto oslobodenie
odôvodňujú a vo veci nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Krajský súd v Žiline po tom, čo rozsudkom z 30. mája 2013 návrh navrhovateľa vo veci

samej opätovne zamietol, posudzoval dôvodnosť navrhovateľom uplatneného návrhu na oslobodenie o
súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia možno oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznať, len ak sú súčasne splnené
dve podmienky: 1/ majetkové, resp. širšie pomery žiadateľa majúce základ v okolnostiach, ktoré nie
sú dočasnej, či prechodnej povahy odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť

poplatkovúpovinnosť,resp.žejejsplnenieodnehonemožnospravodlivožiadaťa2/nejednásaozrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva žiadateľa. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti
AES s. r. o. krajský súd zistil, že Ing. K.. (navrhovateľ) je spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti,
výška jeho vkladu predstavuje 11 352,32 eur a základné imanie spoločnosti je 16 596,96 eur,pričom
navrhovateľ v uvedenej spoločnosti vykonáva aj funkciu konateľa. V nadväznosti na toto zistenie krajský

súddospelknázoru,ževdanomprípadenastranenavrhovateľaniesúsplnenépodmienkyprepriznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., nakoľko navrhovateľ na jednej strane tvrdil,
že je nemajetný a mimo invalidného dôchodku nepoberá žiaden príjem, avšak na strane druhej bolo
preukázané, že vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti a zároveň je aj jej spoločníkom. Krajský súd
tiež zohľadnil správanie navrhovateľa, ktorý súc si vedomý, že je invalidným dôchodcom s výškou

invalidného dôchodku približne 500 eur mesačne, prevzal na seba neistú pohľadávku vo výške 165
023,24 eur s príslušenstvom, zaplatenie ktorej je predmetom súdneho konania na Krajskom súde v
Žiline, avšak ktorej základ a právny dôvod bol spochybnený, pretože dohoda o postúpení pohľadávky,
od ktorej navrhovateľ svoje práva v predmetnom konaní uplatňuje, bola v konaní vedenom na Okresnomsúde Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/261/00 právoplatne určená za neplatnú. Správanie navrhovateľa
krajský súd vyhodnotil ako snahu vyhnúť sa plateniu súdnych poplatkov, ktoré v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky na súde vznikajú a zároveň povinnosť úhrady súdneho poplatku preniesť na štát.

Proti rozsudku a uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.
V odvolaní proti rozsudku navrhovateľ (ďalej aj „odvolateľ") uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo
vyneseniu rozsudku mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom, ďalej súd vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konanie má tiež inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil článok
20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR"), keď v prospech odporcu vyvlastnil jeho
vlastníctvo nadobudnuté originárnym spôsobom. Namietal tiež, že súd porušil jeho právo podľa článku
12 ods. 1 Ústavy SR a § 18 O.s.p. na rovnosť práv v konaní, nakoľko súd konal v záujme odporcu,
keďže sám z vlastného podnetu vyslovil každé tvrdenie a obstaral každý dôkaz namiesto odporcu.
Všetky dôvody uvedené v rozsudku sú tak dôvodmi súdu a odporca ich nikdy nepoužil, napr. tvrdenie

konajúcej sudkyne, že nedošlo k prevodu práv z BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. na BLOCK SK,
spol. s. r. o., s tvrdením ktorým odporca dokonca nesúhlasil. Výlučne konajúca sudkyňa v rozsudku
argumentuje skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi, ktoré odporca nikdy nepoužil, nikdy neboli
predmetom skutkového a právneho skúmania a na ktoré on v konaní nedostal príležitosť reagovať.
Právny zástupca odporcu do zápisnice o pojednávaní dňa 30. mája 2013 výslovne uviedol, že sa

nevyjadruje k navrhovateľom predloženým dôkazom. Konaním v mene odporcu konajúca sudkyňa
založila neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú nesprávne rozhodla.
Odvolateľ poukázal na to, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že a) súd nevykonal výsluch odporcu a návrh navrhovateľa na výsluch
odporcu na pojednávaní dňa 30. mája 2013 uznesením zamietol. Na rozdiel od predchádzajúceho

rozsudku sa zmenilo len to, že súd vypočul jeho, resp. umožnil mu neobmedzené vyjadrenie, ako
aj záverečný prednes. Jeho výpoveď však nie je dostačujúca, pretože právny zástupca odporcu sa
odmietol vyjadriť k dôkazom vo veci. Len zo záverečnej rekapitulácie dôkazov, ktorú súd vykonal na
pojednávaní dňa 30. mája 2013 sa dozvedel, že súd do spisu založil aj uznesenie Krajského súdu v
Bratislaveč.k.1Cob/358/2011-152z31.októbra2012.Súdmuznemožnildokazovanieohľadneaktívnej

vecnej legitimácie v konaní sp. zn. 25Cb/261/00 vedenom na Okresnom súde Bratislava II. a súd tiež
nijako nereagoval ani na jeho žiadosť na získanie vyjadrenia k dohode z 29.09.2000, ktorú jej účastníci
označili za platnú od 2. októbra 2000. Súd odporcu k tejto otázke nevypočul, pričom právny zástupca
odporcu k uvedenej zmluve na pojednávaní dňa 7. októbra 2010 uviedol, že sa nemôže relevantne
vyjadriť k týmto skutočnostiam, nakoľko dohodu o vzájomnom usporiadaní právnych vzťahov nepozná.

On preto mal za to, že súd nemá žiadne pochybnosti o platnom postúpení všetkých práv voči odporcovi
na spoločnosť BLOCK SK, spol. s. r. o. Napriek opačnému tvrdeniu súdu neexistuje tiež ani súvis medzi
konaním na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb/261/00 a predmetným konaním na Krajskom
súde v Žiline. Súd nevykonal ani navrhnuté dôkazy k odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3Cob/166/2006-330 z 3. júla 2006, hoci tento rozsudok cituje a nedbal na spisom preukázaný stav

a predložené dôkazy, najmä rekapituláciu plnení BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. podľa bodu 7.4 a
bodu 7.5 zmluvy o odškodnení a dodávke č. BA01S/ZF04 z 27. júla 2000, ktorou je preukázané, že
pohľadávku voči odporcovi odkúpila AES s. r. o. platbou v plnej výške, a nie bezodplatne a tiež dohodu z
29.09.2000, ktorou je preukázané, že spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. nezostalo vo vzťahu
k odporcovi nič, teda ani povinnosti. Nepravdivé tvrdenie o vstupe Ing. U. I. do konania má vyvolať

dojem, že k postúpeniu pohľadávky došlo v čase, keď navrhovateľ nebol vlastníkom pohľadávky. V
skutočnostidňa26.júna2009pôvodnýnavrhovateľibapotretíkrátsúdurgoval,abyzmenunavrhovateľa
navrhnutú už v podaní zo 16. júna 2006 vykonal s ohľadom aj na okolnosť, že konajúcej sudkyni takúto
povinnosť uložil už dovolací súd vo svojom uznesení č. k. 1ObdoV/12/2008-125 z 29. januára 2009. On
súdu na pojednávaní dňa 7. októbra 2010 ponúkol dôkazy o časovom období, v ktorom bol pôvodný

navrhovateľ právoplatným vlastníkom pohľadávky, ako aj dôkazy preukazujúce, že nemôžu existovať
pochybnosti o tom, že k postúpeniu pohľadávky z vlastníka na U. I. došlo v čase právoplatného a
vykonateľného rozsudku č. k. 25Cb/261/00-91 zo 14. októbra 2004. Konajúca sudkyňa tieto jeho návrhy
ani nezapísala do zápisnice tvrdiac, že dôkaz vykoná ona sama pripojením príslušného spisu. Neučinila
tak a preto on zmienený dôkaz do spisu založil opätovným, tentokrát úspešným pokusom z 29. marca

2012. Spisom je preukázané, že súd dňa 4. augusta 2009 vyhovel návrhu na zmenu navrhovateľa zo 16.
júna 2006. Tvrdenie uvedené v rozsudku o zmene navrhovateľa dňa 26. júna 2009 je preto nepravdivé.
Súd ďalej nevykonal navrhnuté dokazovanie k oznámeniu o postúpení pohľadávky odporcovi. Zo spisu
je preukázané, že dňa 2. augusta 2000 spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. odporcovi ničneoznámila a ani nespochybnila platnosť žiadneho postúpenia. Je vylúčené, aby dňa 2. augusta 2000
odporca získal pochybnosti o pravosti postúpenia, pretože na oznámení je potvrdené jeho prevzatie
odporcom dňa 7. augusta 2000 s pokynom štatutára odporcu na úhradu pohľadávky postupcovi, teda

odporca s postúpením dňa 7. augusta 2000 nakladal ako s nepochybne platným. Odporca potvrdil
pravdivosť tohto tvrdenia keď prehlásil, že sa k tomuto dôkazu nebude vyjadrovať. Súd však toto jeho
vyvrátené nepravdivé svedectvo naďalej cituje, ako by bolo platné. Hoci išlo o krivé svedectvo, toto
svedectvo malo podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd mu znemožnil dokazovanie k trovám
konania, pretože mu neposlal vyčíslenie trov konania odporcom a on preto nemohol zistiť, či je splnená

zákonná podmienka včasnosti a obsahu ich vyčíslenia, čo je o to naliehavejšie, že súd odporcovi priznal
náhradu úkonu - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Krajského súdu v Žiline v zmysle ust. § 14
ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., avšak taký úkon neexistuje, pretože citované písmeno a/
určuje prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom. Odporca si buď
tieto úkony zákonným spôsobom neuplatnil a dodatočne tak už urobiť nemôže alebo ide len o zrejmú
nesprávnosť odôvodnenia rozsudku, spôsobenú omylom súdu.

Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.)
z nasledovných dôvodov : A/ Spoločnosť AES s. r. o. bola od 26. júla 2000 do 7. novembra 2004
právoplatným vlastníkom pohľadávky. Súd nikdy neskúmal dobromyseľnosť nadobúdateľa Ing. U. I.,
avšak túto nemožno spochybniť. Dňa 7. novembra 2004, kedy mu AES s. r. o. odpredala svoju

pohľadávku, ani spoločnosť AES s. r. o. nevedela, že spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r.
o. má v úmysle podať vo veci dovolanie. Súd tvrdením, že rozhodnutím z 8. septembra 2004 (o
žalobe podanej podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) nedošlo k určeniu žiadneho práva, nepoužil správne
ustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstavohľadnevlastníctvapohľadávky.Toto
konštatovanie súd použil s cieľom nepravdivo tvrdiť, že nadobúdateľ Ing. U. I. pohľadávku neodkúpil od

pravého vlastníka a teda že jeho vlastnícke právo nevzniklo originárne postupom podľa ust. § 132 ods. 1
OZ. Konajúca sudkyňa tak dôvodí preto, aby v prospech odporcu mohla porušiť článok 20 ods. 1 Ústavy
SR a porušiť základné právo navrhovateľa na ochranu vlastníctva. B/ Ing. U. I. bol od 7. novembra 2004
do 29. marca 2012 právoplatným vlastníkom pohľadávky. Rozhodujúcim kritériom určenia vlastníctva
je právoplatnosť rozsudku z 8. septembra 2004, a nie otázka, či bol právny úkon, z ktorého právo

vzniklo,neplatnýrelatívnealeboabsolútne.Súdsvojimopačnýmtvrdenímnepoužilsprávneustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne vlastníctva pohľadávky od 7. novembra
2004. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/68/2007 z 25. marca 2008. C/
Spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. nemôže byť vlastníkom pohľadávky, pretože túto postúpila
dňa 29.09.2000 na spoločnosť BLOCK SK spol. s. r. o. Preto rozhodnutie o vzťahu medzi touto

spoločnosťou a spoločnosťou AES s. r. o. nemá žiadny význam pre predmetné konanie na Krajskom
súde v Žiline. Odporca tvrdil, že nevie, kto je vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom konania, a z
dôvodu tejto pochybnosti dňa 5. júna 2003 zložil spornú pohľadávku do úschovy na Okresnom súde v
Žiline v prospech jedného z príjemcov BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. a AES s. r. o. Dňa 7. októbra
2010 navrhovateľ založil do spisu dohodu o vzájomnom usporiadaní vzájomných vzťahov medzi INA

Kysuce, a. s., BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., BLOCK SK spol. s. r. o. a BLOCK, a. s. z 29.09.2000,
ktorou boli na spoločnosť BLOCK SK spol. s. r. o. prevedené všetky práva, teda najmä vlastnícke právo k
pohľadávkeuplatnenejvpredmetnomkonaní.Natejtookolnostiničnemeníaniantidatovanádohodaz3.
októbra 2000, ktorou sa právni zástupcovia BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., pokúsili zvrátiť preukázaný
stav veci tvrdiac, že na jej základe táto spoločnosť získala vlastníctvo spornej pohľadávky späť ešte

skôr, než začalo konanie na Okresnom súde Bratislava II. vedené pod sp. zn. 25Cb/261/00. Podľa jeho
názoru dohoda z 3. októbra 2000 je absolútne neplatná a odporuje zákonu, pretože jej účastníkom
nie je odporca. Tým, že konajúca sudkyňa tvrdí, že dohoda z 3. októbra 2000 je dôkazom o zmene
právnych vzťahov ohľadom aktívnej vecnej legitimácie, tak týmto tvrdením porušuje ust. § 525 ods. 2
OZ. Konajúca sudkyňa nesprávne právne posúdila absolútnu neplatnosť dohody z 3. októbra 2000 a

určila ju za platnú napriek tomu, že platná dohoda z 29.09.2000, uzavretá s dlžníkom, vylučuje existenciu
predloženej dohody z 3. októbra 2000 pod sankciou dôsledkov podľa ust. § 39 OZ. Naopak, v zmysle
ust. § 41 a § 41a OZ a bodu 4.1 dohody z 3. októbra 2000 je právoplatným potvrdením vlastníctva
spornej pohľadávky spoločnosťou BLOCK SK spol. s. r. o. Súd riadiac sa nesprávnym právnym názorom
nesprávne zistil skutkový stav ohľadne nedostatku vecnej legitimácie k spornej pohľadávke a sporného

vlastníctva pohľadávky v období po 29. septembri 2000. D/ Rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č. k. 25Cb/261/00 je zmätočný, pretože bol získaný podvádzaním súdu zo strany právneho zástupcu
odporcu a vo vzťahu k predmetnému konaniu je irelevantný, pretože priznáva právo odporcovi, ktoré
mu nikdy nepatrilo, keďže mu nepatrilo ani právo účasti v konaní o určenie neplatnosti spornej zmluvy.Práva zo zmluvy o dielo č. YT59B/D01/SD1BK a č. YT86B/D01/SD1BK odporca postúpil ich prevodom
na BLOCK SK spol. s. r. o. dňa 29.09.2000. Návrh na začatie konania na Okresnom súde Bratislava
II pod. sp. zn. 25Cb/261/00 podal na súd dňa 5. októbra 2000 subjekt, ktorý nebol na takýto úkon

vecne legitimovaný (hoci poštou ho dňa 28. septembra 2000 odoslal subjekt, ktorý vtedy ešte bol
na to oprávnený). Konanie o určenie neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky, ktorá bola meritom
tohto konania, sa preto medzi vecne legitimovanými subjektami nikdy nezačalo. Rozsudkami, ktorými
odporca dôvodí, súdy (uvedené do omylu) prekročili svoje právomoci, keď nimi rozhodli vec, v ktorej
navrhovateľ nebol procesne spôsobilý. Túto okolnosť pred súdmi utajil aj odporca, ktorý v danom konaní

krivo svedčil (svedok P.). Odporca je ako dlžník zmluvnou stranou dohody o vzájomnom usporiadaní
právnych vzťahov z 29.09.2000. V tento deň spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. oznámila
dlžníkovi INA Kysuce, a. s., že sporné práva možného príjemcu previedla na BLOCK SK spol. s.
r. o. S prevodom tejto pohľadávky, vrátane všetkých práv a povinností k nej, dlžník súhlasil. Dlžník
podviedol súdy a dňa 5. júna 2000 pri zložení sumy v hodnote záväzku v prospech postupcu BLOCK
SLOVAKIA, spol. s. r. o., ako príjmateľa 1/, sa záväzku nemohol zbaviť, pretože za vecne legitimovaného

v konaní o úschove v pozícií príjmateľa 1/ označil postupiteľa. Z tohto dôvodu dlžník, ktorý uznal, že
jeho záväzok patrí buď BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., alebo AES, spol. s. r. o. svoj záväzok zložil
do úschovy v prospech jediného subjektu, o ktorom mal spoľahlivo preukázané, že má spôsobilosť
byť vecne legitimovaný k pohľadávke, a to v prospech spoločnosti AES s. r. o. Po uznaní pohľadávky
odporcom nikomu inému, než právnemu nástupcovi tohto jediného vecne legitimovaného účastníka

konania, nemožno pohľadávku vydať. Súd, ktorý nedbal na právoplatný právny úkon odporcu, ktorý
popísaným spôsobom prostredníctvom právoplatného uznesenia súdu uznal svoj záväzok voči AES s. r.
o. nedostatočne zistil skutkový stav a preto nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Výsledok
obnovy konania vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod. sp. zn. 25Cb/261/00 je irelevantný pre
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci.

V závere odvolania navrhovateľ namietal výšku priznanej náhrady trov konania odporcovi. Uviedol, že
bol to odporca a jeho právny zástupca, ktorí svojim úmyselným podvádzaním súdu spôsobili prieťahy v
konaní mierou, ktorú by súd mal vyhodnotiť ako pohŕdanie súdom. Vzhľadom na lživé tvrdenia odporcu
navrhol, aby súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi nepriznal náhradu trov konania,
resp. aby odporcovi náhradu trov konania nepriznal podľa ust. § 147 ods. 1 O.s.p., a to najmenej za

nasledovné tri úkony: 1/ prevzatie veci, príprava a porada s klientom, pri ktorom sa odporca so svojim
právnym zástupcom dohodli na zavádzaní súdu, 2/ vyjadrenie z 19. apríla 2001, v ktorom podvodnou
argumentáciou navrhli prerušenie konania a 3/ pojednávanie, režijný paušál, náhrada za stratu času
a cestovné dňa 7. októbra 2010, kedy právny zástupca odporcu na pojednávaní tvrdil, že pohľadávka
patrí spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. až dovtedy, kým konfrontovaný dohodou z 29.09.2000

neprehlásil, že sa k veci nevie vyjadriť. Jedná sa o úkony, ktorými odporca uviedol súd do omylu.
Odvolateľ ďalej navrhol, aby odvolací súd zrušil povinnosť, ktorú mu uložil súd prvého stupňa na náhradu
trov právneho zastúpenia (pojednávanie plus režijný paušál, náhrada za stratu času plus cestovné dňa
25. apríla 2013), pretože toto pojednávanie súd vytýčil len za tým účelom, aby mu doručil listiny, ktoré
mu dovtedy z vlastnej viny doručoval na nesprávnu adresu a preto tak činil márne. Navrhol preto, aby

túto povinnosť splnil súd prvého stupňa. Ďalej poukázal na to, že súd priznal odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za úkony v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za
zastupovanie na meritórnom pojednávaní Krajského súdu v Žiline v dňoch 7. októbra 2010, 29. marca
2012, 25. apríla 2013 a 30. mája 2013. Predpokladá, že súd si zmýlil písmená právnych úkonov, pretože
§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nepozná žiaden úkon spojený s pojednávaním. Zrejme

súd mal na mysli písmeno c/ citovaného ustanovenia. Citovaná vyhláška vo svojom texte nepozná úkon
snázvom„zastupovanienameritórnompojednávaní",natakýtoúkonpretonemožnopoužiťustanovenie
§ 14 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a právnemu zástupcovi odporcu preto nie je možné priznať
odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Pokiaľ súd tvrdil, že odporcovi patrí
odmenavovýškezákladnejsadzbyzaúkon-účasťnameritórnompojednávaní,potomnepoužilsprávne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Sohľadomnadôkazy,ktoréodvolateľvpriebehukonaniazaložildospisumázato,žejehonároktak,ako
si ho uplatnil, plynie priamo zo znenia zákona a v tejto súvislosti upozornil súd na všetky judikáty, na ktoré
poukázal vo svojom podaní z 22. apríla 2013. Ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 338/06 z 3. novembra 2006 týkajúce sa výkladu právneho predpisu všeobecným súdom. Domnieva

sa, že súd mal za účelom odstránenia pochybností a tiež pre zaistenie dvojinštačnosti rozhodovania
rozhodnúť o potrebe vykonať dokazovanie k relevancii konania Okresného súdu Bratislava II vedeného
pod. sp. zn. 25Cb/261/00 ku konaniu Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci. Za závažný nedostatok
doposiaľ vykonaného dokazovania považuje to, že krajský súd odmietol vykonať výsluch odporcu.Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
návrhu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o trovách

konania zmenil tak, že ich náhradu neprizná odporcovi. V prílohe odvolania navrhovateľ predložil vo
fotokópiidovolanienavrhovateľavkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIIsp.zn.42Cb/5/2009,
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/149/2011 z 26. septembra 2012 a dohodu o vzájomnom usporiadaní
právnych vzťahov z 3. októbra 2000, uzavretú medzi BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. a BLOCK SK spol.
s. r. o. so sídlom Cabajská 4, Nitra.

V odvolaní proti uzneseniu krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľ
uviedol, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Výpis z obchodného registra je potvrdením o vzniku
spoločnosti, avšak nie dôkazom hodnoty spoločnosti. Ako dôkaz č. 1 k odvolaniu priložil kópiu potvrdenia
o podanom daňovom priznaní, ako dôkaz č. 2 priložil súvahu, ktorá bola vypracovaná na základe
účtovnej uzávierky a podaná ako príloha daňového priznania za rok 2012 pričom riadkom č. 067 je

preukázané, že vlastné imanie spoločnosti je záporné vo výške -92 205 eur, spoločnosť je predĺžená a
existuje len z dôvodu účasti v súdnych sporoch. Tvrdenie súdu o tom, že pohľadávka uplatnená konaním
je neistá, predstavuje obdobu tvrdenia, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, s čím nesúhlasí, pretože oprávnenosť uplatnenej a odporcom uznanej pohľadávky
plynie z § 243d ods. 2 O.s.p. Nemožno prejudikovať jeho neúspech v konaní, a to aj napriek tomu, že

súd svojmu zamietavému prvostupňovému rozsudku nepochybne dôveruje. Na vyplatenie zmienenej
pohľadávky musel použiť všetko svoje imanie, ktoré v priebehu svojej praxe zhromaždil, pričom tak
činil s presvedčením, že pohľadávka nie je v žiadnom prípade neistá. Podľa jeho názoru predloženými
dôkazmi preukázal, že mu patrí oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože to jeho pomery odôvodňujú
a nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil a jeho návrhu na oslobodenie
od súdnych poplatkov vyhovel.
K odvolaniu navrhovateľa zaslal odporca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok Krajského
súdu v Žiline považuje za správny, vydaný v súlade so zákonom a riadne odôvodnený. Za preukázané
považuje to, že dňa 25. januára 2000 odporca na strane objednávateľa uzavrel so spoločnosťou BLOCK

SLOVAKIA, spol. s. r. o. (zastúpenej Ing. K. I.) na strane zhotoviteľa zmluvy o dielo, predmetom ktorých
bola dodávka a montáž vzduchotechniky. Cena diela bola dohodnutá v sumách 40 365 800 Sk bez DPH
a 9 349 100 Sk bez DPH, pričom 90% ceny diela podľa oboch zmlúv bolo zhotoviteľovi vyplatených na
základe čiastkových faktúr počas realizácie diela a zvyšná cena diela mala byť zhotoviteľovi vyplatená
vo výške 5% po odstránení chýb a nedorobkov a vo výške ďalších 5% po založení termínovaného

účtu zhotoviteľa vinkulovaného v prospech odporcu pre prípad neplnenia záručných podmienok, resp.
po uzavretí servisnej zmluvy v zmysle bodu 6.1.3 zmlúv o dielo. Dňa 2. augusta 2000 bolo odporcovi
doručené oznámenie spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. (podpísané Ing. K. I. S..) o tom, že
pohľadávka uvedenej spoločnosti na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela v sume 4 971 490 Sk bola
postúpená spoločnosti AES s. r. o., pričom následne bola odporcovi zaslaná aj kópia dohody o postúpení

pohľadávky z 26. júla 2000. Dňa 2. augusta 2000 však bolo zároveň oznámené spoločnosťou BLOCK
SLOVAKIA, spol. s. r. o., že o postúpení pohľadávky nemajú vedomosť a že Ing. K. I. v čase zaslania
oznámenia o postúpení pohľadávky už nebol konateľom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o.
a preto nebol oprávnený postúpenie pohľadávky oznámiť odporcovi. Spoločnosť BLOCK SLOVAKIA,
spol. s. r. o. odporcovi zaslala aj zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia z 28. júla 2000, na

ktorom bol Ing. K. I. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., čo malo
za následok, že odporca už nemohol konať v dobrej viere v zápis v obchodnom registri v zmysle ust. §
27 Obchodného zákonníka. Dňa 22. augusta 2000 spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. zaslala
odporcovi oznámenie, že postúpenie pohľadávky považuje za neplatné a odporcu vyzvala na plnenie
v prospech spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. Dňa 29. septembra 2000 bola odporcovi zo

strany navrhovateľa doručená výzva na úhradu postúpenej pohľadávky v lehote 7 dní od jej obdržania,
avšak záväzky zo zmlúv o dielo naďalej plnil zhotoviteľ - BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. Dňa 2. októbra
2000 bolo odporcovi spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. oznámené, že naďalej trvá na
neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky a návrhom z 28. septembra 2000 sa domáha na súde
určenia neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000, uzavretej medzi BLOCK SLOVAKIA,

spol. s. r. o. a AES s. r. o.
O návrhu na určenie neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky rozhodol Okresný súd Bratislava II
v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/261/00, ktoré bolo konaním v merite veci a od jeho výsledku
je závislá existencia nároku navrhovateľa. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-91z 25. júna 2002 v spojení s rozsudkom z 20. mája 2003 č. k. 25/261/00-107 rozhodol tak, že určil
neplatnosť postúpenia pohľadávky na AES, s. r. o. Proti tomuto rozsudku podala spoločnosť AES
s. r. o. odvolanie, ktorému Krajský súd v Bratislave vyhovel rozsudkom č. k. 14Cob/262/2003-244,

14Cob/263/2003, 14Cob/40/2003 a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Spoločnosť
BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o. podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, o ktorom
rozhodol NS SR rozsudkom č. k. 4Obdo/43/2004-298 zo 6. apríla 2006 tak, že napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/166/2006 z 3. júla 2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II

č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002. Týmto právoplatným rozsudkom súd určil neplatnosť postúpenia
pohľadávky, v dôsledku čoho nie je pochybnosť o tom, že oprávneným veriteľom pohľadávky je BLOCK
SLOVAKIA, spol. s. r. o., a nie spoločnosť AES, s. r. o. Z týchto dôvodov je záver Krajského súdu v
Žiline o tom, že navrhovateľ nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní správny a v rozsudku
aj riadne odôvodnený.
Odporca nesúhlasil tiež s tvrdením odvolateľa, že nemal možnosť sa oboznámiť s dôkazmi založenými v

spise. Uviedol, že navrhovateľ mal možnosť nahliadnuť do spisu a v odôvodnení rozsudku nie je žiadna
zmienka o takej písomnosti, ktorú by odvolateľ nepoznal, resp. nemal možnosť sa s ňou oboznámiť.
Pred vyhlásením rozhodnutia bol spis oboznámený a navrhovateľ vyzvaný, aby sa vyjadril k doplneniu
dokazovania a uplatnil návrhy. Pokiaľ odvolateľ namietal povinnosť na zaplatenie náhrady trov konania,
on jednoznačne popiera, že by svojim konaním spôsobil prieťahy. Je v záujme jeho klienta, aby konanie

bolo riadne a včas skončené a na jeho trvanie nemal od počiatku žiadny vplyv. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí,
že odporca nebol vypočutý, uviedol, že súd dal odporcovi možnosť, aby sa k vykonaným dôkazom
vyjadril, čo právny zástupca odporcu využil niekoľkokrát počas súdneho konania. Počas pojednávania
sa niekoľkokrát vyjadril aj za prítomnosti navrhovateľa, ktorý mal možnosť vyjadriť sa k jeho prednesom.
Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdil a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré na výzvu odvolacieho súdu
vyčíslilvpodaníz15.mája2004,vktoromsiuplatniltrovyprávnehozastúpeniazavyjadreniekodvolaniu
v sume 751,89 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur, t. j. spolu v sume 759,07 eur podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec

podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetomsporujeprávonazaplateniecenydodávkyinvestičnýchcelkovvyplývajúcezozmluvyodielo
č. YT59B/D01/SD1BK a zmluvy o dielo č.YT86B/D01/SD1BK, vyúčtovanej faktúrami, z ktorých zostala
nezaplatená faktúra č. 200015 z 5. júna 2000 v sume 4 036 580 Sk a faktúra č. 200016 z 5. júna 2000

v sume 934 910 Sk. Zmluvy o dielo boli uzavreté medzi odporcom ako objednávateľom a spoločnosťou
BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o., so sídlom Nové Záhrady III/6, Bratislava ako zhotoviteľom. Z obsahu
spisu vyplýva, že odporca pohľadávku uplatnenú v konaní čo do základu a výšky nespochybnil, avšak
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Z návrhu na začatie konania
vyplýva, že pôvodným navrhovateľom v konaní bola spoločnosť AES s. r. o., ktorá si zaplatenie žalovanej

pohľadávky uplatnila proti odporcovi. Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-135 zo 4. augusta 2009 krajský
súd rozhodol o zmene navrhovateľa, ktorým sa stal Ing. U. I., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom P., X.
z dôvodu postúpenia mu žalovanej pohľadávky postupcom AES s. r. o. na základe dohody o postúpení
pohľadávky zo 7. novembra 2004. Uznesením č. k. 16Cb/133/2001-240 z 29. marca 2012 v spojení s
opravným uznesením z 15.februára 2013 krajský súd opätovne rozhodol o zmene navrhovateľa, ktorým

sa stal Ing. K. I. CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, X. z dôvodu postúpenia mu žalovanej pohľadávky
na základe dohody o postúpení pohľadávky z 24. marca 2012, uzavretej medzi Ing. U. I. ako postupcom
a Ing. K. I. ako postupníkom. O zmene účastníka konania na strane navrhovateľa vyššie citovanými
uzneseniami rozhodol krajský súd z procesného hľadiska podľa ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.
Následne vzhľadom na odporcom uplatnenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

navrhovateľa v konaní krajský súd upriamil svoju pozornosť na zistenie, či z hľadiska hmotného práva
navrhovateľ je alebo nie je nositeľom práva uplatneného v konaní. Žalovaná pohľadávka bola pôvodným
veriteľom a postupcom BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. postúpená postupníkovi AES s. r. o. na základe
dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000. Za postupcu túto dohodu uzavrel a podpísal Ing. K.
I. CSc., (súčasný navrhovateľ). Následne dňa 7. novembra 2004 bola žalovaná pohľadávka postúpená

postupcom AES s. r. o. (za ktorého dohodu uzavrel a podpísal Ing. K. I. CSc.) postupníkovi Ing. U. I.
a dňa 24. marca 2012 bola žalovaná pohľadávka postúpená postupcom Ing. U. I. postupníkovi Ing. K.
I. CSc. na základe dohody o postúpení pohľadávky. V konaní nie je sporné, že súčasný navrhovateľsa domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom proti odporcovi z titulu postúpenej mu
pohľadávky (tzv. singulárna sukcesia).
Dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 bola v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II

právoplatne určená za neplatnú rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-107 z 20. mája 2003 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3Cob/166/2006-330 z 3. júla 2006, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti uvedenej
dohody podľa ust. § 39 OZ. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku správne konštatoval, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex

tunc) voči každému a právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu
alebo zánik práva alebo povinnosti, pričom súd, resp. iný štátny orgán musí na túto neplatnosť prihliadať
z úradnej povinnosti. Na základe absolútne neplatnej dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000
nedošlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky spoločnosti AES s. r. o. (ktorá ako pôvodný navrhovateľ
podala návrh v predmetnom spore), pričom následne nedošlo ani k platnému postúpeniu žalovanej
pohľadávky zo spoločnosti AES s. r. o. na U. I. (na základe dohody o postúpení pohľadávky zo 7.

novembra 2004) a následne tiež nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky ani z Ing. U. I. na Ing. K. I.
S.. (na základe dohody o postúpení pohľadávky z 24. marca 2012). Krajský súd v odôvodnení rozsudku
správne poukázal na zásadu, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má", preto pokiaľ je
právny úkon (dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000) absolútne neplatným právnym úkonom,
rovnakoneplatnýmiprávnymiúkonmisúajnásledneurobenéúkony-dohodaopostúpenípohľadávkyzo

7. novembra 2004 a dohoda o postúpení pohľadávky z 24. marca 2012. Napriek nesúhlasu navrhovateľa
s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č. k. 25Cb/26/00-91 z 25. júna 2002 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/166/2006-330 z 3. júla 2006, je
vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava II. záväzný pre súd v predmetnom konaní o plnenie
vyplývajúce z dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000, nakoľko predpokladom toho, aby plnenie

zo zmluvy mohlo byť priznané oprávnenému subjektu, je vyriešenie (predbežnej) otázky, či dohoda o
postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom. Keďže otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho
úkonu - dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 bola predmetom osobitného súdneho konania
na základe určovacieho návrhu podaného podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., je právoplatný rozsudok o
určovacom návrhu záväzný pre neskôr podaný návrh o plnenie z toho istého právneho úkonu, ktorý bol

súdom v inom konaní právoplatne určený za (absolútne) neplatný právny úkon. Právoplatný rozsudok
súdu o určovacom návrhu (ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) nie je oprávnený preskúmavať iný súd v inom
súdnom konaní, pretože právoplatné súdne rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné, čo je vyjadrením
formálnej a materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktorému mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje,
že krajský súd dospel k správnemu záveru o tom, že navrhovateľ nie je v spore aktívne vecne
legitimovaný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že mu patrí uplatnené právo na zaplatenie žalovanej
pohľadávky s príslušenstvom, keďže dohoda o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000 je absolútne
neplatným právnym úkonom. Na základe dohody z 26. júla 2000 preto nemohlo dôjsť k platnému

postúpeniu žalovanej pohľadávky na pôvodného navrhovateľa AES s. r. o. a následne ani na Ing. U. I.
a Ing. K. I. S.. (súčasného navrhovateľa), nakoľko absolútnou neplatnosťou sú postihnuté aj následne
uzavreté dohody o postúpení pohľadávky zo 7. novembra 2004 a 24. marca 2012.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu aj v tom, že ustanovenie § 243d ods. 2 O.s.p.
(podľa ktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím

dotknuté), ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/28/2007 vychádzajú z iných skutkových a právnych
okolností prípadu, než je posudzovaný prípad, na ktorý ich nemožno použiť. Citované rozhodnutie
rieši ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere, teda ak niekto nadobudol vlastnícke právo v dobrej
viere, nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého
sa stal prevodca vlastníkom veci, pričom predpokladom uplatnenia tejto zásady (teda aj princípu

právnej istoty) je, že nadobúdateľ vec alebo právo nadobudol od skutočného vlastníka, a nie od
nevlastníka. V posudzovanom prípade navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že on, ako aj jeho
právny predchodcovia nadobudli žalovanú pohľadávku dobromyseľne a že im patrí na základe dohôd o
postúpení pohľadávky, pričom navrhovateľ osobitne zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002, ktorým bola určená neplatnosť dohody o postúpení pohľadávky

z 26. júla 2000 bol najskôr zmenený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Cob/263/2003-244 z
8.septembra2004tak,žeurčovacínávrhbol zamietnutý.Včase,keďuvedenýrozsudokbolprávoplatný
došlo k uzavretiu dohody o postúpení pohľadávky zo spoločnosti AES s. r. o. na postupníka Ing. U. I.,
pričom až následne na základe podaného dovolania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušenýuznesením NS SR č. k. 4Obdo/43/2004-298 zo 6. apríla 2006 a vec bola vrátená krajskému súdu na
ďalšie konanie, v rámci ktorého následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/166/2006-330
z 3. júla 2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/261/00-91 z 25. júna 2002 v

spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 25Cb/261/00-107 z 20. mája 2003. Odvolací súd, rovnako ako
krajský súd, je toho názoru, že v posudzovanom prípade bolo postúpenie žalovanej pohľadávky od
začiatku sporné, o čom mali vedomosť aj jej nadobúdatelia na základe dohôd o postúpení pohľadávky,
teda nemohli byť dobromyseľní pri jej nadobúdaní. Prvú dohodu o postúpení pohľadávky z 26. júla
2000 uzavrel za veriteľa a postupcu Ing. K. I. S.. (súčasný navrhovateľ) so spoločnosťou AES s. r. o.

Pôvodný veriteľ BLOCK SLOVAKIA spol. s. r. o. postúpenie pohľadávky neuznal, o čom dňa 2. augusta
2000 zaslal odporcovi oznámenie, v ktorom poukázal na to, že Ing. K. I. CSc. bol odvolaný z funkcie
konateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. na valnom zhromaždení dňa 28. júla 2000 a preto
oznámenie o postúpení pohľadávky odporcovi dňa 2. augusta 2000 nemohol urobiť s právnym účinkom,
keďže v tom čase už nebol konateľom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. Zároveň spoločnosť
BLOCK SLOVAKIA, spol. s. r. o. podala dňa 28. septembra 2000 na Okresnom súde Bratislava II

určovací návrh o neplatnosť dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000. Návrh bol podaný proti
odporcovi AES s. r. o., spoločníkom a konateľom ktorej boli od 25. januára 1999 aj Ing. K. I. S.. a U. I.,
teda títo mali vedomosť o spornosti postúpenej žalovanej pohľadávky a preto nemohli byť dobromyseľní
pri uzavretí dohôd o postúpení žalovanej pohľadávky dňa 7. novembra 2004 a dňa 24. marca 2012. Na
uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že spor o určenie neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky

z 26. júla 2000 prebiehal niekoľko rokov a v rámci niekoľkých inštancií, pričom v určitom okamihu (rok
2004) sa U. I. domnieval, že je vlastníkom žalovanej pohľadávky po tom, čo Krajský súd v Bratislave
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II tak, že zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti
dohody o postúpení pohľadávky z 26. júla 2000. Na základe podaného dovolania bol však následne
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v rámci ktorého

krajský súd rozsudkom z 3. júla 2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 25. júna 2002.
Predmetné konanie je konaním sporovým, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý
ak chce byť v spore úspešný, musí preukázať oprávnenosť a dôvodnosť ním uplatneného nároku voči
odporcovi. Rozhodujúcou otázkou, ktorá bola pre posúdenie veci kľúčová, bola otázka aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v konaní. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že mu v

predmetnomsúdnomkonaní(ktorézačalovoktóbri2000)neboloumožnenévyjadriťsakveci,navrhovať
dôkazy, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Tiež skutočnosť, že súd nevykonal dôkaz výsluchom odporcu nemožno považovať
za postup, ktorým by bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca, resp. jeho
právny zástupca sa zúčastňovali na pojednávaniach súdu, predkladali písomné vyjadrenia a stanoviská

v rámci svojej obrany tak, ako to považovali za postačujúce. Keďže dôkazné bremeno v spore spočívalo
na navrhovateľovi, bolo predovšetkým na ňom, či ho v spore unesie alebo neunesie. Odvolací súd
súhlasí s konštatovaním krajského súdu v odôvodnení rozsudku v tom, že na posúdenie otázky aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní nemá žiadny vplyv dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych
vzťahov z 29.09.2000, resp. dohoda o vzájomnom usporiadaní právnych vzťahov z 3. októbra 2000,

nakoľko tieto dohody nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v predmetnom konaní.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd vo
veci správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie
v konaní. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu

vo veci samej podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Na základe odvolania podaného navrhovateľom aj proti rozhodnutiu o trovách konania odvolací
súdu preskúmal ním napadnuté rozhodnutie. Vyčíslenie trov konania právnym zástupcom odporcu sa
nachádza na č. l. spisu 246 a 364 a bolo vykonané v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia
rozsudkupodľaust.§151ods.1O.s.p.Námietkaodvolateľa,žemuvyčíslenietrovnebolopredloženéna

vyjadrenie nie je relevantná, pretože o náhrade trov konania rozhoduje ex offo súd na návrh účastníka,
pričom povinnosťou súdu je uplatnené trovy konania prekontrolovať a priznať v súlade s právnym
predpisom. Účastníkom predložené vyčíslenie trov konania súdu sa nezasiela druhému účastníkovi na
vyjadrenie, nakoľko rozhodnúť o trovách konania je povinnosťou súdu. V posudzovanej veci odporca
mal v konaní úspech, súd mu preto priznal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania,

ktoré si právny zástupca odporcu v zákonnej lehote uplatnil na súde s ich vyčíslením a špecifikáciou.
Priznané trovy konania v sume 4283,49 eur pozostávajú z odmeny advokáta za poskytovanie právnych
služieb s pripočítaním tzv. režijného paušálu. Jedná sa o 6 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 27. októbra 2000 v sume 235 eur podľa § 16 ods. 1písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb. (ďalej aj „vyhláška č. 240/1990 Zb."), režijný paušál v sume 3,32 eur
podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb., t. j. spolu 238,32 eur, 2/ vyjadrenie k návrhu z 19. apríla

2001 v sume 235 eur podľa § 16 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 240/1990 Zb., režijný paušál v sume 3,32
eur podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb., t. j. spolu 238,32 eur, 3/ zastupovanie na pojednávaní
dňa 7. októbra 2010 v sume 751,89 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ (a nie § 14 ods. 1 písm. a/) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
do 30. júna 2013 (ďalej aj „vyhláška č. 655/2004 Z. z.") a režijný paušál v sume 7,21eur podľa §16 ods.

3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., t. j. spolu 759,10 eur. ( v odôvodnení rozsudku krajského súdu je nesprávne uvedené,
že ide o úkon podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky), 4/ zastupovanie na pojednávaní dňa 29. marca 2012
v sume 751,89 eur podľa § 14 ods.1 písm. c/ (nie § 14 ods. 1 písm. a/) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom
právny zástupca odporcu vo vyčíslení trov konania na č. l. spisu 246 uviedol nesprávny dátum 29. marca
2011 a následne si uplatnil režijný paušál v sume 7,41 eur (t. j. v nesprávnej - nižšej sume, v ktorej mu

súd režijný paušál aj priznal), t. j. spolu 759,30 eur (v odôvodnení rozsudku krajského súdu je nesprávne
uvedené, že ide o úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), 5/ zastupovanie na pojednávaní dňa 25.
apríla 2013 v sume 751,89 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál v
sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. spolu 759,70 eur a 6/ zastupovanie na
pojednávaní dňa 30. mája 2013 v sume 751,89 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

a režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. spolu 759,70 eur. Ďalej
súd priznal odporcovi náhradu za stratu času - za cesty na pojednávania (Bratislava - Žilina a späť) á 8
začatých polhodín podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dňa 7. októbra 2010 v sume 96,16 eur, dňa 29.
marca 2012 v sume 98,80 eur (právny zástupca odporcu vo vyčíslení trov konania v spise na č. l. 246
uviedol nesprávny dátum 29. marca 2011 a následne si uplatnil náhradu za stratu času v nesprávnej -

nižšej sume, v ktorej mu súd náhradu aj priznal), dňa 25. apríla 2013 v sume 104,08 eur, dňa 30. mája
2013 v sume 104,08 eur a náhradu cestovných výdavkov - za cesty na pojednávania (Bratislava - Žilina
a späť) podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to dňa 29. marca 2012 v sume 124,53 eur (400
km, základná náhrada 0,183 eur/km, spotreba 8,71 l/100 km, cena PHM 1,475 eur/l), dňa 25. apríla 2013
v sume 120,876 eur (vzdialenosť 400 km, základná náhrada 0,183 eur/km, spotreba 8,71 l/100 km, cena

PHM 1,37 eur/l) a dňa 30. mája 2013 v sume 120,528 eur (vzdialenosť 400 km, základná náhrada 0,183
eur/km, spotreba 8,71 l/100 km, cena PHM 1,36 eur/l).
Po preskúmaní rozhodnutia o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd priznal
odporcovi náhradu trov konania v správnej výške v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
vyjadrujúcim zásadu úspechu v konaní. Napriek tomu, že krajský súd v odôvodnení rozsudku pri dvoch

právnych úkonoch nesprávne uviedol ust. § 14 ods. 1 písm. a/ namiesto ust. § 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky, krajský súd trovy konania odporcovi priznal v správnej výške a za tie úkony právnej služby,
ktoré právny zástupca odporcu vykonal v súlade s vyhláškou č. 240/1990 Zb. a vyhláškou č. 655/2004
Z. z. Odvolací súd preto navrhovateľom napadnuté rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nezistil v konaní žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý by nemal odporcovi priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti.
Rovnako odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by odporcovi nemal priznať trovy konania podľa ust. §
147 ods. 1 O.s.p. za tie tri úkony právnej služby, ktoré v odvolaní namietal navrhovateľ, nakoľko nebolo
zistené, že by sa jednalo o trovy konania za úkony, ktorými by odporca uviedol súd do omylu tak, ako
to tvrdil navrhovateľ.

Odvolací súd preskúmal aj navrhovateľom napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd nepriznal
navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Z ust. § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd môže
priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka
odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie (alebo bránenie) práva.
V posudzovanom prípade nie sú kumulatívne splnené obe podmienky v zmysle ust. § 138 ods.1 O.s.p.,

pretože návrh navrhovateľa bol rozsudkom krajského súdu zamietnutý, teda jedná sa o bezúspešné
uplatnenie práva navrhovateľom. Vzhľadom na skutočnosť, že obe podmienky priznania oslobodenia
od súdnych poplatkov musia byť v každom prípade splnené kumulatívne, nemá námietka odvolateľa
(nepriaznivé majetkové pomery navrhovateľa) vplyv na správnosť v posúdení navrhovateľovej žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov, a to s poukazom na bezúspešné uplatnenie práva navrhovateľom,

teda nesplnenie druhej podmienky v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Žiline preto rozhodol
v súlade s ust. 138 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ust. §219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, aj keď čiastočne z iného dôvodu.V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom odporca, ktorému podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si trovy odvolacieho
konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu a vyčíslil v písomnom podaní z 15. mája 2004. Odvolací súd

odporcovi priznal trovy odvolacieho konania v súlade s jeho špecifikáciou a vyčíslením za jeden úkon
právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej ) v sume 751,89 eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm.
c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál v sume 7,81 eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004
Z. z., t. j. spolu 759,70 eur.

Rozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.