Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225296
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315225296.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica
Spálová a JUDr. Martina Valentová, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO:
35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, proti povinnému: Z. A., nar. X.X.XXXX, bytom J. V. XXXX/XX, A., vedenej u súdneho
exekútora: Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad so sídlom Trnava, Andreja Hlinku 3858/1, pod č. k.

Ex 2695/2015, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.314,02 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante č. k. 17Er/1259/2015-18 zo dňa
13.9.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. s § 39 ods. 4, §
243f ods. 1, ods. 5 Exekučného poriadku (ďalej len Ex. por.) . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v lehote
podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil v zmysle § 243f ods. 5 Ex. por. . O
trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodne samostatným rozhodnutím bezodkladne po doručení ich

vyčíslenia súdnym exekútorom. Účastníkov poučil, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 27.10.2016 odvolanie oprávnený a navrhuje, aby
súd prvej inštancie odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zrušil napadnuté uznesenie, resp. aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. V písomných
dôvodochodvolaniauviedol,žepokiaľsaexekučnékonaniezačínananávrh,ktorýsadoručujesúdnemu

exekútorovi, je logické a v súlade s princípom právnej istoty, že doplnenia tohto návrhu sa doručujú
priamo súdnemu exekútorovi, čo vyplýva naviac aj z ustanovenia § 40 EP. Oprávnený má za to, že svoju
povinnosť si splnil riadne a včas a v 30-dňovej lehote dňa 21.1.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie
o náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 EP súdnemu exekútorovi, t.j. osobe poverenej vedením exekúcie na
základe poverenia exekučného súdu v súlade s EP. Tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie napriek
tomu, že exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP, v rozpore s ust. § 58 ods. 5 EP, ako aj ust.

§ 357 písm. a) CSP v poučení uznesenia nepripustil voči napadnutému uzneseniu podať odvolanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok
pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť § 386 písm.

c) CSP, nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok prípustný nie je.4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je možné podať odvolanie, pokiaľ je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je.

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v

lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až
h), k) až m) je prípustné odvolanie.

14. V súvislosti s odvolaním podaným voči zastaveniu exekúcie odvolací súd uvádza, že je nutné
vychádzať s citovaných ustanovení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 v spojení s

ustanovením § 355 ods. 2 CSP s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017.
Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (v znení k 31.3.2017) nezakladá prípustnosť odvolania proti
uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Z
uvedeného potom vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa.

15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, proti ktorému podľa zákona odvolanie prípustné
nie je. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol.

16. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

17. V danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia jednoznačne vyplýva, že exekučný
súd zastavil exekúciu v zmysle ust. § 243f ods. 5 EP, nakoľko oprávnený svoj návrh na vykonanie

exekúcie nedoplnil v lehote 30 dní podľa ust. § 243f ods. 1 EP. Preto námietka oprávneného, že súd prvej
inštancie napriek tomu, že exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP, v rozpore s ust. § 58
ods. 5 EP, ako aj ust. § 357 písm. a) CSP v poučení uznesenia nepripustil voči napadnutému uzneseniu
podať odvolanie, neobstojí. Exekučný súd totiž nezastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP,
pretože k doplneniu návrhu ani nedošlo v zmysle ust. § 243f ods. 5 EP v spojení ust. § 243f ods. 1 EP

v 30 dňovej lehote, preto ani nemohlo prísť k preskúmaniu súdom v zmysle ust. § 243f ods. 6 EP, či
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Pokiaľ by prišlo k zastaveniu
exekúcie v zmysle podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, odvolanie by bolo prípustné zmysle ust. § 58 ods. 5
EP, avšak preskúmavané rozhodnutie nebolo zastavené v zmysle tohto ustanovenia, ale v zmysle ust. §243f ods. 5 EP a žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (v znení k 31.3.2017) nezakladá prípustnosť
odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku, preto prvoinštančný súd účastníkov konania správne poučil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím

sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu

mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.

Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,

za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).