Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010212
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614010212.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalackyvsenátezloženomzpredseduJUDr.ErikaTomusaaprísediacichJánaŽelipského

a Jany Pavlíkovej, v trestnej veci obžalovaného Q. R., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a),
písm. f), ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. januára 2018 takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Q. R., narodený XX. X. XXXX v O., trvale bydliskom E. XXXX/XX, XXX XX O., prechodne č. d. XXX,
XXX XX Z. O.,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky zo 17. júna 2014, sp. zn. 1Pv 91/11/1106-64,
v ktorej sa mu po zmene právnej kvalifikácie kládlo za vinu spáchanie zločinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu

alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

spoločne V. Q. a s doposiaľ nezisteným páchateľom v čase od 18.00 hod. dňa 16.12.2010 do 09.00
hod. dňa 17.12.2010 v W. na Z. ulici č. XX sa vlámali do predajne I. tým spôsobom, že vyhli kovanie
na plastových dverách predajne a za pomoci prineseného náradia - prípravkom na vylomenie zámku
dverí, vylomili zámok na dverách a skrutkovačom odomkli dvere vedúce do predajne, pričom spoločne
vošli dnu, kde odcudzili 10 ks notebookov zn. Asus, HP, Dell a z pokladne odcudzili finančnú hotovosť vo

výške 2.700,- €, následne s odcudzenými vecami odišli na neznáme miesto, čím poškodenej spoločnosti
I., s. r. o. so sídlom G. č. XXXX/XA, W. spôsobili škodu v celkovej výške 6.280,70 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť I., s.r.o., so sídlom G.
XXXX/XA, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Malackách podala dňa 17. júna 2014 na tunajší súd obžalobu zo
17. júna 2014, pod č. k. 1Pv 91/11/1106-64, na o. i. Q. R. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), písm. f), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnenéhozásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. R., poškodeného I. W., svedka (bývalého
spoluobvineného) V. Q. a ostatných svedkov Ing. S. Q., A. Q. a K. R., prehratím záznamu na CD
nosiči - kamerového záznamu, čítaním znaleckých posudkov KEU PPZ Bratislava č. PPZ-16215/KEÚ-
BA-EXP-2010 a č. PPZ-KEU-BA-EXP-2010/16215, oboznámením zápisníc o rekognícii, o obhliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, a o konfrontácii medzi obvinenými, ďalej oboznámením zoznamu

odcudzených notebookov a ďalších podstatných listinných dôkazov, pričom zistil, že sa nedokázalo, že
skutok spáchal obžalovaný Q. R..

Obžalovaný Q. R. vypovedal, že je nevinný. S touto vecou nemá vôbec nič spoločné, zrejme v W. ani
nikdy nebol. Obžalovaného Q. pozná z ulice, z podniku Q. v V., pozná aj jeho prezývku, ale nevie, či aj
on jeho tak pozná. Nevie, koľko krát sa spolu stretli. Vie, že ho vzali policajti a našli u neho notebook,

policajti tam šli, lebo tam mal drogy, zavolala ich jeho vtedajšia priateľka K. P., teraz R., obžalovaný je s
ňou v rozvodovom konaní, nevie, kde teraz býva. Vedel, že vtedy spolu tvorili pár, ju osobne nepoznal.
Nevie, kedy po skutku prišli k Q. policajti, 1 - 2 týždne na to, ako ho vzali policajti, sa dal dokopy s
K.. Keď Q. zavreli, bol v tom, že je voľná, v tom čase spolu ani nežili. V prípravnou konaní ju vypočuť
nenavrhol, lebo ju do toho nechcel zaťahovať. V čase skutku Q. asi poznal tak, ako teraz. Q. sa o nich

musel dozvedieť, keď bol vo výkone. Osobu „V.“ nepozná, nikdy o tom nepočul. Má za to, že Q. ho
(obžalovaného) označil za spolupáchateľa z dôvodu pomsty, nakoľko si začal s jeho priateľkou K., ani
sa spolu s Q. poriadne nepoznali, nevie o tom, že by mal mať s ním iný problém. K. vedela, že Q. ho
obvinil, bavili sa o tom, vtedy mu povedala, že to ona zavolala na neho policajtov. Chcela ísť za niekým,
nevie presne, za kým, asi niekým z polície, zrejme za tým istým, koho volala na Q. pred tým. Nakoniec

nikde nebola, ani nikomu nič nepovedala, on jej povedal, že až keď bude súd, budú to riešiť, bol vtedy vo
výkone. Potom, ako naposledy vyšiel z výkonu v roku 2015, prestali si s K. rozumieť, začala žiť s iným.

Svedok - poškodený I. W. vypovedal, že o tejto trestnej veci vie to, že jedno ráno prišiel do predajne a táto
bola vykradnutá - boli vypáčené dvere, bolo obdobie pred Vianocami, predajňa bola plná notebookov,

boli rozbité vitríny, notebooky popadané na zemi, rozbité, poškodené. Odcudzených mu bolo asi 6 - 7
notebookov, nepamätá sa, v akej boli hodnote, túto uviedol v prípravnom konaní. Spôsobená škoda mu
nahradená nebola, ak, tak mu nejaký tovar bol vrátený, ale aj ten bol poškodený. V rámci tohto skutku im
bola odcudzená aj hotovosť z pokladne - niečo od 1.000,- do 2.000,- eur (asi 1.900,- eur). Podrobnosti
o trestnej činnosti páchateľa alebo páchateľov nevie.

Na návrh prokurátora bola prečítaná skoršia výpoveď svedka - poškodeného, v rámci ktorej uviedol,
žeo skutku, teda, že došlo k vlámaniu do prevádzky I. v W., sa dozvedel až ráno, dňa 17.12.2010. Po
príchode zistil, že zámok na vstupných dverách bol poškodený a dvere boli tiež z časti poškodené, ale
tieto následne opravili. V predajni sa nenachádzal kamerový systém, ale len signalizačné zariadenie,

ktoré sa pravdepodobne spustilo s oneskorením niekoľkých sekúnd, cca 15 sekúnd. V predajni sa
nachádzali dve „čidlá“ na spustenie alarmu, každé v jednej miestnosti. Alarm nebol napojený na políciu
a ani na zamestnanca a ani na telefón. Páchatelia museli konať veľmi rýchlo a zobrať notebooky, tak
asi 30 sekúnd na to mali. Z tohto dôvodu predpokladá, že boli aspoň dvaja. Notebooky zobrali z pultu
z druhej miestnosti predajne, táto nie je oddelená dverami, je tam voľný priechod, a takisto nejaké

notebooky zobrali z presklenej vitríny pri vstupných dverách. Počas krádeže im aj dva notebooky spadli
na zem, pričom jeden z nich mal poškodený display a uvádza, že tento je v podstate nepredajný.
Páchatelia takisto odcudzili peniaze v hotovosti vo výške 2.700,- eur, ktoré boli uložené v hornej zásuvke
stolíka. Na tomto stolíku sa nachádzala aj registračná pokladňa. Peniaze pochádzali z tržby za niekoľko
predchádzajúcich dní. Na inom mieste peniaze v hotovosti neboli, len tu. Páchatelia celkovo odcudzili 9

ks notebookov, toto vie podľa toho, že po týchto ostali na prevádzke prázdne krabice, v počte 9 kusov.
Presný zoznam notebookov bol priložený k predchádzajúcej zápisnici. Ešte chce uviesť, že jeden z
notebook bol počas krádeže poškodený, tento odcudzený nebol, jedná sa o notebook zn. dell vostro,
tento je prvý na zozname. Čo sa týka príslušenstva, tak myslí, že nebolo nič odcudzené, len možno
ak v niektorom ostala batéria, tak notebook odcudzil aj s ňou. K odcudzenej hotovosti vo výške 2.700,-

eur dospel tak, že vždy po ukončení pracovného dňa je presne spočítané. „kasa“, aby vedel, koľko sa
predalo, resp. čo sa predalo, aby vedel, čo má objednať. Táto evidencia je vedená v programe Excel a
túto evidenciu mu vždy po ukončení pracovného času zamestnanec posiela na email, takže má prehľad,
koľko a akých druhov bankoviek v pokladni je. Na základe tohto dospel k sume 2.700,- eur. On viehociktorý deň doložiť stav pokladne. Uvádza, že vyšetrovateľovi doloží potvrdenie o odcudzení finančnej
hotovosti, ale len v elektronickej podobe, nakoľko išlo len o jeho súkromnú evidenciu. Na otázku, že
hotovosť z pokladne fyzicky berie raz za nejaký časový úsek a či si vedie evidencie aj o týchto výberoch,

svedok - poškodený odpovedal, že áno, vie uviesť, kedy vybral z pokladne a akú sumu. Otázka obhajcu:
Pokiaľ ide o to, či má vedomosť otom, že polícia brala z miesta činu odtlačky prstov a bol prítomný
pri odobratí týchto odtlačkov, či brali od neho odtlačky a či vie, z ktorých miest brali odtlačky, svedok
- poškodený uviedol, že áno, vie o tom. Pri odoberaní bol prítomný jeho zamestnanec B. O.. Nevie, či
poškodenému brali odtlačky, nepamätá si, z ktorých miest brali, to nevie.

V súvislosti s čítanou výpoveďou svedok - poškodený uviedol, že asi sedí všetko tak, ako to bolo
prečítané.

Svedok Ing. S. Q. vypovedal, že viem, že sa jedná o nejakú krádež, ich syn (spoluobvinený Q.) bol
vtedy vyhodený z domu, nakoľko bol narkomanom. Od manželky si pýtal nejaké štartovacie CD, tieto

mu dali, cez dvere a poslali ho preč. Žiadal od nich aj nejakú nabíjačku na notebook, značky Asus, tento
notebook na vlastné oči nevidel. Nevie presne, kedy to bolo, avšak syn sedel nejako od roku 2011, takže
to muselo byť pred tým. Viac o synovi nevie, nestarali sa o neho, nakoľko bol vyhodený z domu.

Na návrh prokurátora bola prečítaná skoršia výpoveď svedka, v rámci ktorej svedok uviedol, žečo sa

týka skutku, ktorého sa mal dopustiť syn V., tak k tomuto sa vyjadriť nevie. Vie, že syn mal nejaký
notebook, lebo si požičiaval od nich nabíjačku na notebook, akej presne značky, nevie, či Asus, alebo
Acer. Nabíjačku si požičiaval niekedy pred Vianocami, minulý rok. Vie, že ten notebook, čo mal, bol
starší, akej značky nevie, ale vie, že bol čierny a mal ho v novej taške. Syn V. si takisto požičiaval
inštalačné CD, MS OFFICE 2007, možno aj nejaké iné. Niečo si pýtal na inštaláciu, ale čo presne, to

nevie, týchto CD-čiek majú viac.

V súvislosti s čítanou výpoveďou svedok uviedol, že čítaná výpoveď sedí. Syn je teraz v poriadku. Viac
sa s ním o tomto skutku nebavili.

Svedkyňa A. Q. vypovedala, že si myslí, že vie o čo ide, obžalovaného nepozná. So synom vykradli
nejaký počítačový obchod, čo sa dozvedeli následne od polície. Nevie, čo presne ukradli. Syn si od nich
požičiaval nabíjačku na notebook (nevie na aký presne) a nejaké štartovacie CD-čka, nepamätá sa,
kedy presne to bolo. So synom sa už o tom nebavili.

Na návrh prokurátora bola prečítaná skoršia výpoveď svedkyne, v rámci ktorej svedkyňa uviedla, že čo
sa týka skutku, ktorého sa mal dopustiť jej syn V. Q., tak o tomto nevie nič povedať, o tomto nemá žiadne
vedomosti. Netušila, že by sa mohol dopustiť nejakej krádeže. Jej syn V. si prišiel, nevie kedy presne
to bolo, od nej požičať nabíjačku na notebook, to bola zn. ASUS, lebo oni majú doma notebook značky
Asus. Či V. mal nejaký notebook, to takisto nevie, on si len prišiel požičať jej nabíjačku na notebook.

Túto odvtedy, ako si ju požičal, nevidela. Ešte sa jej marí, že si chcel syn niečo nainštalovať, takže, či
zobral nejaké CD-nosiče, to nosiče, to nevie, ale je to dosť možné. Nevie povedať, musela by som sa
pozrieť doma a presvedčiť.

V súvislosti s čítanou výpoveďou svedkyňa uviedla, že čítaná výpoveď sedí.

Svedok (predtým spoluobvinený) V. Q. vypovedal, že jeden deň prišiel za ním Q. - obžalovaný, že
našiel nejakú predajňu s počítačmi, ktorú by mohli vykradnúť. Išli tam traja, on, obžalovaný a ešte jeden
chlapec, vylomili dvere, zámok a vošli dnu. Zvnútra vzali asi 7 ks notebookov, dali ich do tašky a išli preč.
Z predajne nevzali žiadnu hotovosť. Zámok vylomili asi oni dvaja (on a obžalovaný). Jeden notebook

vzal ten tretí chlapec, čo bol s nimi, svedok vzal asi 3 - 4 kusy notebookov a obžalovaný vzal asi 3
notebooky. Notebooky boli bez akéhokoľvek príslušenstva, bez batérii, bez programu. Zadržané neboli
žiadne počítače, okrem jedného z nich u neho, tento jeden počítač vydal policajtom a vydal im aj náradie
na vylomenie zámku. S obžalovaným sa spoznali na ulici asi jeden rok pred skutkom. Nepamätá sa,
ako potom naložili s počítačmi, ani ako obžalovaný naložil s počítačmi. Po skutku každý išiel domov,

nepamätá sa, či sa potom o tomto neskôr bavili, ani čo sa ďalej dialo s počítačmi si nepamätá. Po skutku
išli všetci do V. kam ich odviezol ten tretí chalan. Myslí, že išli do pivnice v bytovke, kde býval obžalovaný,
myslí, že to bola ulica E., nakoľko myslí, že v tom čase obžalovaný prespával v tejto pivnici a v tejto
pivnici si notebooky rozdelili a až potom si išli každý svojou cestou domov.Svedkyňa K. R. vypovedala, že obžalovaného pozná, v čase skutku, teda v decembri 2010, bola
priateľkou V. Q.. Vie, že by malo ísť o nejakú majetkovú trestnú činnosť. V čase, keď sa mal skutok

stať, bola drogovo závislá, na nejaké konkrétnosti si nepamätá, nevie, čo by v tejto súvislosti mala
alebo vedela uviesť. V decembri 2010 žila v spoločnej domácnosti s V. Q., nie s obžalovaným. Hoci
toho poznala, chodil spolu s Q. behávať. Vie len, že u nich sa v tom čase premlelo veľa vecí, ale na
nejaké konkrétnosti si nepamätá. V marci 2015 si vzala obžalovaného, dovtedy sa veľmi nebavili. Nevie
o žiadnych indíciách z obdobia decembra 2010 vo vzťahu ku skutku. O žiadnych okolnostiach týkajúcich

sa skutku sa nebavila ani s obžalovaným. To oni dvaja si zbabrali životy. Ona keby niečo vedela, tak
to určite povie.

Na prehratom zázname na CD nosiči - kamerovom zázname, je zachytený krátky časový nočný úsek z
časového intervalu určeného v skutkovej vete, pričom tento mestský kamerový záznam snímal ulicu s
hlavnou cestou v W., jej nočný život, s niekoľkými autami a niekoľkými osobami, identifikovateľnými ak

tak len ako siluety, vrátane prítomného taxíku, pričom nebol nasnímaný priestor poškodenej predajne
(ktorá na nachádza na ulici vedúcej kolmo z ulice snímanej predmetným záznamom).

V závere znaleckého posudkuKriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave
č. PPZ-16215/KEÚ-BA-EXP-2010 sa skonštatuje, že upotrebiteľná daktyloskopická stopa č. 2 bola

porovnaná s kontrolnými odtlačkami domácej osoby: B. O., nar. XX. W. XXXX, pričom bola zistená zhoda
stopy č. 2 s odtlačkom časti dlane pravej ruky osoby: B. O..

V závere znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave
č. PPZ-KEU-BA-EXP-2010/16215 sa skonštatuje, že vložka, z ktorej pochádza predložená časť (vecná

stopa: predmet č. 1 - časť zámkovej stavebnej cylindrickej vložky), bola prekonaná jej násilným
rozlomením v mieste otvoru pre upevňovaciu skrutku.

Zo záveru zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografií vyplýva, že V. Q. nepozná ani jednu z osôb
nachádzajúcu sa na predloženom fotoalbume. V prípade osoby č. 6 sa nejedná o osobu „V.“. Ani v

predloženom fotoalbume č. 2 neopoznal osobu, ktorá sa dňa 16. decembra 2010, resp. 17. decembra
2010 zúčastnila krádeže do predajne I..

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii medzi obvinenými vyplýva, že V. Q. označil obžalovaného ako toho,
kto sa zúčastnil pri predmetnej krádeži. Obžalovaný to naopak vylúčil, o ničom takom nevedel. Podľa

svedka Q. si notebooky rozdelili len on a obžalovaný.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a
medzi stranami to ani nebolo sporné, že v čase od 18.00 hod. dňa 16. decembra 2010 do 09.00 hod. dňa
17. decembra 2010 v W. na Z. ulici č. XX sa svedok (predtým spoluobvinený) V. Q. vlámal do predajne I.

tým spôsobom, že sa vyhlo kovanie na plastových dverách predajne a za pomoci prineseného náradia
- prípravkom na vylomenie zámku dverí, bol vylomený zámok na dverách a skrutkovačom sa odomkli
dvere vedúce do predajne, pričom po vojdení dnu došlo k odcudzeniu 10 ks notebookov zn. Asus, HP,
Dell, následne s odcudzenými vecami odišiel preč, čím poškodenej spoločnosti bola spôsobená škoda
krádežou a poškodením.

Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či V. Q. sa tejto krádeže vlámaním dopustil v
spolupáchateľstve s obžalovaným Q. R., príp. ďalšou osobou, a v prípade pozitívneho zistenia, kto bol
akým spôsobom účastný tohto skutku, ale napr. aj aká škoda a na základe čoho presne poškodenej
spoločnosti vznikla.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie musel súd, ako základnú otázku, posúdiť to, či bolo mimo rozumné
pochybnosti preukázané, že skutok spáchal (aj) obžalovaný Q. R., t. j. najmä posúdiť, či sa obžalovaný
v čase a na mieste skutku nachádzal, zúčastnil sa krádeže vlámaním, resp. konal v súčinnosti s V. Q.,
príp. ďalšou osobou, a ak áno, čoho presne sa dopustil a aká škoda vznikla.Súd vyhodnotením dôkazov

vykonanýchnahlavnompojednávanídospelknegatívnemuzáveruotejtoskutkovejotázke,tedaktomu,
že obžalobe sa nepodarilo - mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázať, že obžalovaný spáchal
skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby. Súd k uvedenému záveru viedli nasledovné konkrétne
skutočnosti, argumenty a úvahy.Ako je naznačené vyššie, od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania skutku:
obžaloba na základe výpovede svedka (predtým spoluobvineného) V. Q. tvrdila, že obžalovaný sa

zúčastnil predmetnej krádeže vlámaním, realizovanej - v súčasnosti za daný skutok už odsúdeným - V.
Q., ktorý sa k spáchaniu skutku priznal. Naproti tomu stálo tvrdenie obžalovaného, ktorý tvrdil, že skutok
nespáchal, v danom čase sa na danom mieste ani nenachádzal.

V nadväznosti na uvedené sa žiada opätovne poukázať na výpoveď svedka V. Q., ktorý uviedol, že

že jeden deň prišiel za ním obžalovaný Q. R., že našiel nejakú predajňu s počítačmi, ktorú by mohli
vykradnúť. Išli tam traja, on, obžalovaný a ešte jeden chlapec, vylomili dvere, zámok a vošli dnu. Zvnútra
vzali asi 7 ks notebookov, dali ich do tašky a išli preč. Z predajne nevzali žiadnu hotovosť. S obžalovaným
sa spoznali na ulici asi jeden rok pred skutkom. Po skutku išli všetci do V. kam ich odviezol ten tretí
chalan.

V prípade tejto výpovede by v podstate malo ísť o jediný dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe; žiadny iný priamy či nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní
obžalovaného so spáchaným skutkom nespája. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu Jtk 11/09
(uznesenie Krajského súdu v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009) vyplýva, že ak má slúžiť
výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov,

musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň
nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V prejednávanom prípade má však
súd za to, že v judikáte označenými atribútmi výpoveď svedka V. Q. nedisponuje.

V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na okolnosti spáchania skutku, týkajúce sa počtu osôb,

ktorésahomalidopustiť,podľasvedkaV.Q..Maloísťo3osoby,okremsvedkaQ.aobžalovanéhotretím
spolupáchateľom mal byť chlapec, ktorý má mať podľa svedka prezývku „V.“; žiadne ďalšie identifikačné
znaky ohľadom tejto tretej osoby známe nie sú. Na jednej strane by táto osoba mohla uviesť okolnosti
významné pre objasnenie účasti, alebo vylúčenie účasti obžalovaného na skutku. Na strane druhej, je
len veľmi ťažko uveriteľné, že by svedok Q., pokiaľ ide o túto tretiu osobu, o nej nevedel nič viac, len

že má prezývku „V.“, o to viac v situácii, ak všetci spolu majú vykradnúť obchod s počítačmi. Nič na tom
nemení ani to, že by svedok v období spáchania skutku mal byť narkoman; ani táto okolnosť by sama
osebe nemala odôvodňovať nepodložené tvrdenia o účasti inej, tretej, v podstate anonymnej osoby na
závažnom majetkovom trestnom čine. Svedok Q. o tejto osobe neuviedol nič zásadné, napr. či na miesto
činu prišla so svedkom, alebo s obžalovaným, ako dobre ju svedok poznal (koľko krát ju videl), a z

toho vyplývajúc, prečo tejto osobe svedok veril až do tej miery, aby sa s ňou bez problémov vlámal do
predajne s počítačmi a tieto odcudzil.

Hodnovernosti výpovedi svedka Q. nenasvedčuje ani jej nekonzistentnosť v časti, v ktorej svedok
popisoval to, ako si rozdelili ukradnuté notebooky. Podľa zápisnice o konfrontácii medzi obvinenými,

svedok Q. potvrdil, že notebooky si rozdelili len on a obžalovaný v pomere 4 : 3. V rámci výpovede
učinenej na hlavnom pojednávaní svedok uveidol, že 1 notebook si vzala aj tretia osoba, a až ostatné
si rozdelili svedok s obžalovaným.

V prospech presvedčivosti výpovede svedka V. Q. nie je ani jeho trvdenie, že z predajne, z ktorej ukradli

notebooky, nevzali žiadnu hotovosť. Opak tvrdí svedok - poškodený I. W., podľa ktorého v rámci tohto
skutku im bola odcudzená aj hotovosť z pokladne - niečo od 1.000,- do 2.000,- eur (asi 1.900,- eur),
pričom túto škodu (okrem odcudzených notebookov) si poškodený uplatňuje počas celého trestného
konania. Pokiaľ poškodený po celý čas uvádza aj detailný zoznam odcudzených notebookov vrátane
ich hodnoty, a tieto skutočnosti vrátane ďalších poškodeným tvrdených neboli žiadnym spôsobom

spochybnené, nie je dôvod domnievať sa, že práve ohľadom odcudzenia hotovosti z predajne by
poškodený nehovoril pravdu.

Súd považuje za potrebné vysloviť s veľkou pravdepodobnosťou možný motív, ktorý viedol svedka V. Q.
k takej výpovedi, ktorou zo spáchania skutku obvinil aj obžalovaného Q. R.; tento sám skonštatoval, že

má za to, že svedok Q. ho (obžalovaného) označil za spolupáchateľa z dôvodu pomsty, nakoľko si začal
s jeho priateľkou K.. Z výpovedí obžalovaného Q. R., svedka V. Q., a svedkyne K. R. možno vyvodiť,
že skutočne v roku 2010 svedkyňa K. R. žila v spoločnej domácnosti so svedkom V. Q., pričom 1 - 2
týždne na to, ako svedka V. Q. vzali policajti, sa obžalovaný dal dokopy so svedkyňou K. R. (keď svedkaV. Q. zavreli, obžalovaný bol v tom, že je voľná, v tom čase spolu ani nežili), až sa napokon v roku 2015
obžalovaný so svedkyňou vzali. Naznačený motív výpovede svedka V. Q. nebol jednoznačne vylúčený
výpoveďou žiadnej osoby.

Súd uzatvára, že sa nepodarilo mimo rozumné pochybnosti preukázať to, že verzia, že obžalovaný R. sa
(minimálne) so svedkom Q. vlámal do predajne s notebookmi v W., je pravdivá a že sa skutočne stala; z
hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala, ohľadom tejto krádeže vlámaním, situácia „tvrdenia proti
tvrdeniu“, keď nie je možné objektívne uzavrieť, ktorá z verzií sa stala. Okrem výpovede svedka V. Q.,

ako už súd skôr konštatoval, neexistuje žiadny iný priamy, či nepriamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného
Q. R. zo spáchania skutku, ktorý sa mu v prejednávanom prípade kladie za vinu. Na uznanie viny
obžalovaného je takýto ďalší dôkaz nevyhnutne nutný, pretože bez neho dochádza podľa názoru súdu
k situácii, kedy sa nemožno odvolávať na uvádzaný judikát Jtk 11/09, tzn. kedy výpoveď svedka V. Q. v
mnohých-vyššiepopísaných-aspektochkrívavtakomsmerearozsahu,ženespĺňaatribútykladenéna
takú výpoveď, aby len na jej základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu obžalovaného

Q. R..

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad
2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce
k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech

obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie
skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného.
Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje,
že obžalovaný nekonal tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že si spoločným konaním
prisvojil cudiu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním, bol za obdobný čin v predchádzajúcich

dvanástich mesiacoch postihnutý a spôsobil väčšiu škodu, súčasne protiprávne vnikol do nebytového
priestoru iného, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je tam uvedené, ale súd konštatuje, že
nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že sa vlámal do predajne s počítačmi a tieto odcudzil
práve v čase a na mieste uvedenom v obžalobe a spôsobom tam uvedeným, teda, že skutok uvedený v
obžalobesastaltak,akojetamuvedené.Nedokázanávinamávšakpreobžalovanéhorovnakédôsledky

ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste
o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po

vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s
použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Vzhľadom na to, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, musel obligatórne (§ 288 ods.

3 Trestného poriadku) odkázať poškodený subjekt s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.