Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010411
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414010411.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovanej E. H., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/165/2014 zo dňa 05.09.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.
marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

E. H., F.. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. H.,
J. X,

podľa § 285 písm. f/ Trestného priadku s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv 66/14/1104 zo dňa 26.11.2014 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu detí F. Š.Q., F.. XX.XX.XXXX, a H. Š.,
F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom T., E. Č.. XX, vyplývajúca jej z ustanovenia § 62 Zákona o rodine,
deklarovanej jej i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/257/2009 zo dňa 20.04.2010,

právoplatný dňa 27.05.2010, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu svojej dcéry F. sumou 100,-
Eur mesačne a syna H. sumou 80,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca E. Š., F..
XX.XX.XXXX, bytom T., E. Č.. XX, si túto vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnila od mesiaca
september 2013 do vyhlásenia rozsudku - 19.08.2015, s výnimkou 18.09.2015, kedy uhradila 80,- Eur,
dňa 18.08.2015, kedy uhradila 80,- Eur, dňa 20.07.2015, kedy uhradila 80,- Eur, dňa 21.03.2015, kedy
uhradila 1.360,- Eur, dňa 20.05.2015, kedy uhradila 160,- Eur, dňa 16.06.2015, kedy uhradila 80,- Eur
a dňa 30.08.2016, kedy uhradila 160,- Eur (predmetné čiastky boli uhradené len vo vzťahu k H.), a

dňa 17.03.2015 uhradila čiastku vo výške 300,- Eur vo vzťahu k F., v dôsledku čoho jej vznikol dlh na
výživnom vo výške 2.000,- Eur len vo vzťahu ku dcére F., pričom v tomto období poberala štátnu dávku
materského a rodičovský príspevok,

pretože zanikla trestnosť činu. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/165/2014 zo dňa 05.09.2016 bola obžalovaná E.
H. uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí F. R.,
nar. XX.XX.XXXX a H. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T., E. č. XX, vyplývajúcej jej z ustanovenia § 62
Zákona o rodine, deklarovanej jej i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/257/2009 zo dňa
20.apríla 2010, právoplatný dňa 27.mája 2010, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu svojej dcéry
F. sumou 100,- Euro mesačne a syna H. sumou 80,- Euro, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. č. XX, si túto vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnila od

mesiaca september 2013 do vyhlásenia rozsudku - 19.augusta 2015, s výnimkou 18. septembra 2015,
kedy uhradila čiastku 80,- Euro, dňa 18.augusta 2015, kedy uhradila 80,- Euro, dňa 20. júla 2015, kedy
uhradila 80,- Euro, dňa 21. marca 2015, kedy uhradila 1 360,- Euro, dňa 20. mája 2015, kedy uhradila
160,- Euro, dňa 16. júna 2015, kedy uhradila 80,- Euro a dňa 30.augusta 2016, kedy uhradila 160,- Euro
(predmetné čiastky boli uhradené len vo vzťahu k H.), a dňa 17. marca 2015 uhradila čiastku vo výške

300,- Euro - vo vzťahu k F. - v dôsledku čoho jej vznikol dlh na výživnom vo výške 2 000,- Euro - len vo
vzťahu ku dcére F., pričom v tomto období poberala štátnu dávku materského a rodičovský príspevok.

Za to jej bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej bol výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne
odložený, pričom jej bola podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden)
rok.

Proti tomuto rozsudku podala dňa 16.09.2016 v zákonom stanovej lehote uvedenej v § 309 ods.
1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Podané odvolanie
obžalovaná písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu v súlade s § 311 ods. 2 a ods. 3
Trestného poriadku písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016. Tvrdila, že sú dané dôvody
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Trestného poriadku.

Navrhovala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby sám obžalovanú spod obžaloby
oslobodil v súlade s § 285 písm. c) Trestného poriadku.

Odvolací súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré vykonal dňa 20.03.2018. Pred začiatkom

verejného zasadnutia obhajca obžalovanej predložil odvolaciemu súdu ospravedlnenie neúčasti
obžalovanej na verejnom zasadnutí a súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Odvolací súd preto
v súlade s 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej.

Odvolaciemu súdu bol na verejnom zasadnutí obhajcom obžalovanej zároveň predložený doklad o

zaplatení dlžného výživného vo výške 2.000,- Eur, a síce poštová poukážka zo dňa 17.03.2018, z ktorej
vyplýva, že peniaze boli obžalovanou zaslané na adresu pobytu oprávnenej osoby F. R..

Odvolací súd na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/189/2016 zo dňa

30.11.2017 a vyššie uvedeného dokladu o zaplatení dlžného výživného vo výške 2.000,- Eur.

Obhajca obžalovanej navrhol, aby odvolací súd obžalovanú oslobodil podľa § 285 písm. f) Trestného
poriadku, keďže trestnosť činu zaplatením dlžného výživného zanikla.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a nahradil ho
vlastným rozhodnutím, ktorým obžalovanú spod obžaloby oslobodí z dôvodu zániku trestnosti činu.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako ajsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
prihliadal len v tom prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle ustanovenia § 2 odsek 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na
verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v
tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Tak, ako bolo uvedené už vyššie, odvolací súd okrem dôkazov, ktoré boli vykonané na súde prvého
stupňa, vzal do úvahy aj dôkazy, ktoré boli v súlade s ustanovením § 326 ods. 5 Trestného poriadku
vykonané pred odvolacím súdom a z ktorých vyplynuli podstatné závery pre rozhodnutie odvolacieho
súdu o vine.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na obžalovanú bola dňa 27.11.2014 podaná
obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 26.11.2014 sp. zn. 1Pv
66/14/1104.

V prejednávanej trestnej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie výsluchom obžalovanej,
výsluchom svedka E. R. a prečítaním listinných dôkazov, a to najmä evidencie priestupkov a odpisu
registra trestov obžalovanej, lustrácií v evidencii Sociálnej poisťovne, zápisníc z pojednávaní vo veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/115/2012, potvrdenia o návšteve školy, správy

ÚPSVaR Bratislava, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/115/2012, rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 6C/453/2015, čestného vyhlásenia F. R. zo dňa 28.11.2014 a spisu sp. zn.
15Er/2468/2014.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že vyživovacia povinnosť bola

obžalovanej určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/257/2009-47 zo dňa 20. apríla
2010, ktorým bolo manželstvo účastníkov (obžalovanej a svedka E. R.) rozvedené a ktorým bola
schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej obe v tom čase maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti otca a matka (obžalovaná) bola zaviazaná prispievať na výživu dcéry F. výživným vo výške
100,- Eur mesačne a na výživu syna H. výživným vo výške 80,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Napriek tomu, že obžalovaná si
bola vedomá svojej zákonnej povinnosti prispievať na výživu svojich detí, obžalovaná výživné neplatila
(a vyživovaciu povinnosť si neplnila ani v naturálnej forme), pričom sa spoliehala, že sa trestnej
zodpovednosti za svoje konanie zbaví poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov (keďže v
predmetnom období bola na materskej a rodičovskej dovolenke). Obžalovaná si svoju vyživovaciu

povinnosť riadne neplnila od mesiaca september 2013 až do vyhlásenia prvého rozsudku vo veci dňa
19.08.2015, pričom až v priebehu konania pred súdom prvého stupňa pristúpila k čiastočnej úhrade
dlžného výživného. Vo vzťahu k maloletému synovi H. obžalovaná svoju povinnosť platiť výživné v
stanovenej výške 80,- Eur mesačne nepopierala a túto svoju povinnosť si dodatočne v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa v celom rozsahu (teda za relevantné obdobie od septembra 2013 do

vyhláseniaprvéhorozsudkuvovecidňa19.08.2015)splnila,keďposkytlaspoluvýživnévovýške2.000,-
Eur: dňa 21.03.2015 uhradila 1.360,- Eur, dňa 20.05.2015 uhradila 160,- Eur, dňa 16.06.2015 uhradila
80,- Eur, dňa 20.07.2015 uhradila 80,- Eur, dňa 18.08.2015 uhradila 80,- Eur, dňa 18.09.2015 uhradila
80,- Eur a dňa 30.08.2016 uhradila 160,- Eur. Vo vzťahu k dcére F. obžalovaná splnila svoju povinnosťplatiť výživné v stanovenej výške 100,- Eur mesačne len za obdobie od septembra do novembra 2013,
keď dňa 17.03.2015 (teda v priebehu konania na súde prvého stupňa) poskytla dcére výživné vo výške
300,- Eur.

Dokazovanie vo veci bolo pred odvolacím súdom doplnené prečítaním listinných dôkazov, a to
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/189/2016 zo dňa 30.11.2017 a vyššie uvedeného
dokladu o zaplatení dlžného výživného vo výške 2.000,- Eur (poštová poukážka zo dňa 17.03.2018).
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/189/2016 zo dňa 30.11.2017 bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C/453/2015 zo dňa 17.03.2016, ktorým súd prvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľky (obžalovanej) na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej
dcére F.. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/257/2009 zo dňa 20.04.2010 tak v časti
povinnosti navrhovateľky (obžalovanej) platiť na výživu dcéry F. výživné vo výške 100,- eur mesačne
zostal bez zmeny. Z predloženej poštovej poukážky zo dňa 17.03.2018 mal odvolací súd preukázané,
že obžalovaná dlžné výživné vo výške 2.000,- Eur zaplatila svojej dcére F. R. predo dňom konania

verejného zasadnutia na odvolacom súde.

Súdom prvého stupňa bolo ustálené dlžné výživné za obdobie od septembra 2013 do 19.08.2015 (kedy
bol vo veci vyhlásený v poradí prvý rozsudok) vo výške 4.140,- Eur, teda za obdobie 23 mesiacov, z
toho v sume 1.840,- Eur sa jednalo o dlžné výživné na syna H. (23 x 80,- Eur) a v sume 2.300,- Eur o

dlžné výživné na dcéru F. (23 x 100,- Eur). V skutočnosti však mala obžalovaná za predmetné obdobie
zaplatiť výživné za 24 mesiacov v celkovej výške 4.320,- Eur. Keďže však vo veci bolo opakovane
podané odvolanie len obžalovanou, je vylúčené zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v neprospech
obžalovanej. Tento záver sa opiera taktiež o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.

Tpj 102/2010 prijaté dňa 06.12.2010, v zmysle ktorého ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení
vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa
a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného obžalovaným, nemôže odvolací súd
aplikovať § 122 ods. 13 Trestného zákona (veta druhá). Došlo by tým k porušeniu zákazu reformatio in
peius ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta druhá. Aj v

predmetnej veci preto odvolací súd pri určení výšky dlžného výživného vychádzal zo sumy 4.140,- Eur,
resp. vo vzťahu k plnoletej dcére F. zo sumy 2.300,- Eur.

Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, ako aj dokazovania vykonaného v
rámci odvolacieho konania mal odvolací súd za dostatočne preukázané, že suma dlžného výživného

stanovená prvostupňovým rozsudkom bola ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v celom
rozsahu zaplatená. Obžalovaná zaplatila dlžné výživné na syna H. vo výške 1.840,- Eur (v skutočnosti
zaplatilaaž2.000,-Eur)anadcéruF.vovýške2.300,-Eur,tedaspoluvovýške4.140,-Eur(vskutočnosti
až vo výške 4.300,- Eur). Ohraničenie doby páchania prečinu zanedbania povinnej výživy bolo pri
rozhodovaní o odvolaní stanovené momentom vyhlásenia (v poradí prvého) rozsudku súdu prvého

stupňa dňa 19.08.2015 a k tomuto dátumu bola stanovená aj výška dlžného výživného.

Podľa § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť
činu zanikla.

Keďže obžalovaná splnila svoju povinnosť zaplatiť dlžné výživné skôr, ako sa odvolací súd odobral na

záverečnú poradu, zisťoval odvolací súd, či bola splnená aj druhá podmienka stanovená v § 86 písm.
a/ Trestného zákona, a síce či neplatenie výživného obžalovanou nemalo trvalo nepriaznivé následky
vo vzťahu k deťom obžalovanej. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím
súdom bolo zistené, že otec detí, ktorému boli deti po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, sa
s podporou iných členov rodiny dokázal o deti riadne postarať a pokryť všetky nevyhnutné náklady

na ich výživu, dokázal im zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, riadnu školskú dochádzku,
financovať ich mimoškolské aktivity a podobne. Naopak, v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že by neplatenie výživného obžalovanou malo na deti trvalo nepriaznivé
následky. Odvolací súd však nemôže neuviesť, že uvedené je takmer výlučne zásluhou otca detí.Vzhľadom na to, že boli splnené všetky podmienky uvedené vo vyššie citovaných zákonných
ustanoveniach, krajský súd postupoval v zmysle 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku v spojení s §

322 ods. 3 Trestného poriadku, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a s použitím § 285 písm. f/ Trestného
poriadku obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu v súlade s § 86 písm. a/ Trestného
zákona zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.