Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Rob/491/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239804
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114239804.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR s.r.o., so sídlom Senecká cesta
1881, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, právne zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so
sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanej: Andrea Skupeňová, s miestom
podnikania 013 12 Turie 80, IČO: 35 122 013, o zaplatenie 3.252,14 eur s príslušenstvom, o sťažnosti
žalovanej proti výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 04.03.2015

č. k. 19Rob/491/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Zamieta sťažnosť žalovanej zo dňa 20.03.2015, podanú osobne na súde dňa 23.03.2015 proti výroku o
trováchkonaniaplatobnéhorozkazuOkresnéhosúduŽilinazodňa04.03.2015č.k.19Rob/491/2014-57.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.12.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
3.252,14 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Súd žalobe žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 19Rob/491/2014-57 zo dňa
04.03.2015, pričom súčasne žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 195 eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 310,10 eur.

3. Dňa 23.03.2015 bolo súdu doručené podanie žalovanej zo dňa 20.03.2015, označené ako „Vyjadrenie

k platobnému rozkazu, odvolanie voči výroku o trovách konania“, v ktorom žalovaná uviedla, že v
súčasnej dobe nie je v jej silách zaplatiť požadovanú sumu, a to z dôvodu poklesu tržieb v podnikaní.
Nemá iné príjmy. Poberá polovičný invalidný dôchodok. Pre zlú ekonomickú a sociálnu situáciu
uvažuje aj o ukončení podnikateľskej činnosti. Uhrádza rôzne iné platby, po úhradách (nájomné za
podnikateľské priestory, elektrina) jej neostávajú financie na bežné živobytie. Vzhľadom na uvedené
žiada o zohľadnenie jej finančnej situácie a možnosť urovnať dlh v splátkach. V jej finančných

možnostiach je schopnosť platiť dlh v splátke do 100 eur mesačne. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o
zaplatenie trov konania, voči tomuto výroku podáva žalovaná odvolanie. Žiada, aby súd výnimočne
nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko sú tu podľa jej názoru dôvody hodné osobitného
zreteľa. Je poberateľkou polovičného invalidného dôchodku, uvažuje aj o ukončení podnikania a z
dôvodu jej osobných, majetkových, zárobkových pomerov, by priznanie trov žalobcovi pre žalovanú
predstavovalo neprimerane tvrdé finančné zaťaženie. Takýmto výnimočným nepriznaním náhrady trov

konania by podľa názoru žalovanej nebola výrazne dotknutá majetková sféra žalobcu, kým pre žalovanú
by to znamenalo vzhľadom na jej postavenie a iné náklady priam likvidačné zaťaženie.

4. Žalobca sa k predmetnému podaniu žalovanej nevyjadril.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 (ďalej

len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť.6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

8. Podľa § 245 CSP, sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu

a okolnosti sporu možné a účelné.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12.Podľa§265ods.1CSP,akjemožnévovecisamejaleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ustanovenia § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do
30.6.2016 (ďalej len OSP), súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby

v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

15. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

16. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

17. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

18. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa Čl. 4 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného

zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorýchspočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. Podľa ustanovenia § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

21. Súd primárne uvádza, že podanie žalovanej zo dňa 20.03.2015 v jeho prvej časti, v ktorej žalovaná
žiada s poukazom na svoju ekonomickú a sociálnu situáciu o možnosť splniť predmetný dlh v splátkach,
posúdil pri aplikácii § 124 ods. 1 CSP podľa obsahu ako žiadosť žalovanej o splátkový kalendár. Žiadosť

o možnosť plnenia dlhu v splátkach, ako spôsob splnenia dlhu, nie je spochybnením nároku žalobcu, a
teda takáto žiadosť nespĺňa náležitosti odporu (s odôvodnením vo veci samej). Vzhľadom na uvedené
súd posúdil túto časť podania, ako vyplýva aj z jeho označenia, ako vyjadrenie a žiadosť o splátky,
pričom s návrhom na dohodu o splátkach sa žalovaná môže obrátiť priamo na žalobcu.

22. V ďalšej časti podania žalovaná podala odvolanie voči výroku o trovách konania. Odvolaním napadla

výrok platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 04.03.2015 č. k. 19Rob/491/2014-57 vydaného
vyšším súdnym úradníkom, ktorým súd rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 195 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 310,10 eur. Odvolanie bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963Zb.
účinného do 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok č. 160/2015

Z.z., ktorý sa v zmysle ust. § 470 ods. 1 použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že v ďalších prechodných ustanoveniach nie je ustanovené inak, súd
prejednal odvolanie žalovanej proti výroku o náhrade trov konania v platobnom rozkaze vydanom vyšším
súdnym úradníkom analogicky podľa ust. § 239 a nasledujúce CSP upravujúcich sťažnosť prípustnú
proti výroku o trovách konania platobného rozkazu vydaného súdnym úradníkom.

23. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom sťažnosti (odvolania) žalovanej proti
výroku o trovách konania platobného rozkazu vydanému v prejednávanej veci dospel súd k záveru,
že sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. Žalovaná sa v sťažnosti domáha v súvislosti s rozhodovaním o
trovách konania aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa, odôvodňujúcich nepriznanie náhrady

trov konania, spočívajúcich v jej nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Vyšší
súdny úradník pri rozhodovaní o trovách konania v platobnom rozkaze č. k. 19Rob/491/2014-57 zo
dňa 04.03.2015 postupoval podľa ustanovenia v tom čase platného a účinného § 142 ods. 1 OSP, v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd žalobe

žalobcu vydaním platobného rozkazu v predmetnej veci v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v
konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a to titulom zaplateného
súdneho poplatku za žalobu a titulom trov právneho zastúpenia.

24. Pokiaľ ide o žalovanou navrhované zohľadnenie dôvodov osobitného zreteľa pri rozhodovaní o
trovách konania, uvedenú situáciu upravuje ustanovenie § 257 CSP, účinné v čase rozhodovania o
sťažnosti žalovanej (ktoré v zásade prevzalo dovtedajšiu právnu úpravu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP),
v zmysle ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Z hľadiska princípov rozhodovania o trovách konania v sporovom konaní platí, že povinnosť

nahradiť trovy konania sa spravuje primárne zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. OSP, teraz § 255
CSP). Ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (teraz § 255 CSP) vyjadruje povinnosť súdu priznať účastníkovi
konania, ktorý mal vo veci plný úspech, plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu,
pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane

žalobcu je stav, pri ktorom súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Naproti tomu, aplikácia ustanovenia
§ 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 OSP) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v zmysle
zásady úspechu v konaní, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Nakoľko uplatnenie tohto osobitného kritéria pre nepriznanie
náhrady trov konania prichádza v zmysle citovaného ustanovenia § 257 CSP do úvahy len výnimočne, je
potrebné naplnenie podmienok pre nepriznanie náhrady vykladať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznanínáhrady trov konania sa zároveň nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. V danom prípade súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že napadnuté
rozhodnutie súdu nie je rozhodnutím vo veci poplatkovej povinnosti, kedy v zmysle ustanovenia 254 ods.

1 CSP (podľa ktorého súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery
strany) zákon výslovne predpokladá pri rozhodovaní súdu zohľadnenie osobných pomerov strany, ale
jedná sa o rozhodnutie o trovách konania, kedy je potrebné, ako už bolo uvedené, primárne aplikovať
zásadu úspechu v konaní, a len výnimočne túto zásadu moderovať aplikáciou § 142 ods. OSP, teraz
§ 255 CSP. Pritom, odvolávajúc sa na ďalej citovanú judikatúru, ani prípadné priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov strane sporu nie je samo o sebe dôvodom pre súčasnú aplikáciu § 150 ods. 1
OSP (teraz § 257 CSP). Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP (teraz § 257 CSP) neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby
ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal
náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára
2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011). Nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (teraz § 257

CSP) nemožno odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere dlhotrvajúco prejednávanej právnej
veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov účastníkov a poukazom na sociálnu
situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (Rozhodnutie Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol
oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008).

25. Žalovaná vo svojej sťažnosti proti výroku o trovách konania platobného rozkazu tvrdené dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v jej nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch uviedla len všeobecne, bez podrobnejšej špecifikácie a odôvodnenia, keď poukázala na

poberanie polovičného invalidného dôchodku bez uvedenia jeho výšky, ďalej na zamýšľané ukončenie
podnikania a všeobecne na svoje iné výdavky bez ich konkretizácie čo do obsahu a rozsahu. Súčasne,
žiadne zo svojich tvrdení žalovaná súdu nepreukázala, nakoľko neoznačila ani nepredložila súdu na
podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v konaní neboli
preukázané na strane žalovanej žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie

náhrady trov konania žalobcovi ako v konaní úspešnej strane.

26.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostisúdzaanalogickejaplikácieust.§250ods.1CSP
zamietol sťažnosť žalovanej zo dňa 20.03.2015, podanú osobne na súde dňa 23.03.2015 proti výroku o
trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 04.03.2015 č. k. 19Rob/491/2014-57

ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.