Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/21/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7703899985
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7703899985.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

L. súd B., sudkyňa W.. D. O. v právnej veci žalobcov: 1/ D. V., nar. XX.X.XXXX a 2/ B. V., nar. XX.X.XXXX,

oboch bývajúcich v N. č. XXX proti žalovaným: 1/ Q. A., nar. XX.X.XXXX, 2/ Q. A., bývajúcemu v N.
č. 202, zastúpených advokátkou W.. Y. R., X. kancelária so sídlom v B., C.. L. č. XX, o odstránenie
neoprávnených zásahov do vlastníckych práv a náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. H. v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vykonať opatrenia na odstránenie stavu aby zrážkové vody
vznikajúce na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. prenikali k základom rodinného domu
súp. č. XXX vedeného na LV XXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná v 2. rade podľa znalcom navrhovanej
alternatívy č. X - vybudovanie odvodňovacieho rigolu do rigolu pozdĺž cesty podľa nákresu v prílohe č.

X a X znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného v tomto konaní znalcom Y.. Q. C. dňa X.X.XXXX
a to v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. H. o náhradu škody z a m i e t a .

Y.. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

H. v 1. rade sa žalobou došlou na tunajší súd dňa XX.X.XXXX domáhal najprv proti žalovanému v
1. rade, aby tento upravil terén svojho dvora na úroveň susedných pozemkov v súlade so stavebným

zákonom - stavebným povolením, a aby mu uhradil škodu na majetku, na základe znaleckého posudku
súdneho znalca z odboru stavebníctva. H. navrhol, aby mu žalovaný uhradil trovy konania. L. to tým, že
žalovaný potom, čo dostaval rodinný dom a tento bol skolaudovaný, urobil terénne úpravy, a to tak, že
zvýšil svoj dvor tým, že naviezol zeminu nad úroveň susedných pozemkov so spádom k ich rodinnému
domu. D. úpravami spôsobil, že zrážková voda steká k ich rodinnému domu, čím dochádza k trvalému
zamokreniu, znehodnocovaniu stavby a bytových priestorov nadmernou vlhkosťou, čo má za následok
plesnenie bytu. D., že tento stav pretrváva od roku XXXX a v priebehu tohto času došlo k poškodeniu

omietky domu, dlažby v dvoch miestnostiach a trvalému plesneniu bytu, čo má za následok nezdravé
prostredie. P., že tento spor bol viackrát riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku pri L. úrade
v N., ako aj L. úradom, odborom životného prostredia v B., avšak aj napriek tomu nedošlo zo strany
žalovaného k zmenám, aj keď mu to bolo nariadené označenými správnymi orgánmi.

O. po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX
tak, že žalobu zamietol a uložil žalobcovi v 1. rade uhradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v

sume X.XXX,- Sk. M. tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca v 1. rade odvolanie. I. súd v I.
uznesením č. k. XCo XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení uložil súdu 1. stupňa, aby tento sa jednakzaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v 1. rade, ako aj aby nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
vzhľadom na námietky žalobcu v 1. rade k znaleckému posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný.

O. na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX uznesením pripustil do konania ako ďalšiu účastníčku na
strane žalobcu žalobkyňu v 2. rade na návrh žalobcu, keďže žalobkyňa súhlasila s jej vstupom do
konania na strane žalobcu (§ 92 ods. X O.s.p.).

V priebehu konania žalobcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby pokiaľ ide o ich nárok na

vykonanie stavebných úprav a to tak, že aby uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vykonať na ploche
nachádzajúcej medzi rodinným domom súp. č. XXX stojacom na parcele č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, vedeného pod B1 na mene žalobkyne v 2. rade, zapísanom na LV č. XXX
k. ú. N. a garážom stojacom na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísanom na LV č. XXX k. ú. N., ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný tieto stavebné úpravy:

1/vybetónovaťoznačenúplochuavyspádovaťjutak,abyvodaodtekalamimoobjektvyššieoznačeného
rodinného domu súp. č. XXX,

2/ vytvoriť žľab z prefabrikovaných tvárnic - betónových, alebo plastových a prespádovať ho do priestoru
verejnej priekopy tak, aby sa vlhkosť a dažďové zrážky nesústreďovali do severnej strany vyššie

označeného rodinného domu súp. č. XXX, a to všetko v lehote do XX.X.XXXX.

V prípade nároku žalobcov o náhradu škody navrhli, aby súd uložil žalovanému zaplatiť im škodu v
sume X.XXX,XX € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O. na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX
pripustil takto navrhovanú zmenu žaloby.

H. v 1. rade na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX vzniesol vo vzťahu k obom nárokom námietku
premlčania poukazujúc na to, že už v žalobe žalobcovia tvrdili, že tak stav, ktorý mal spôsobiť svojim
konaním žalovaný ako aj škoda vznikli a pretrvávajú od roku XXXX, pričom žaloba bola podaná na
súd XX.X.XXXX. H. namietal v konaní aj nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu v 1. rade z

dôvodu, že tento nie je vlastníkom rodinného domu, ktorý mal byť poškodený, ale touto je jeho manželka
- žalobkyňa v 2. rade, čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXX k. ú. N..

O. vo vykonanom dokazovaní vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 9C XX/XXXX-XXX dňa
XX.X.XXXX v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že v časti

vyhovela žalobe a uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vykonať na ploche nachádzajúcej medzi
rodinným domom súp. č. XXX stojacom na parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, vedeného pod B1 na mene žalobkyne v 2. rade, zapísanom na LV č. XXX k. ú. N. a garážom
stojacom na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na LV č.
XXX k. ú. N., ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný tieto stavebné úpravy:

1/vybetónovaťoznačenúplochuavyspádovaťjutak,abyvodaodtekalamimoobjektvyššieoznačeného
rodinného domu súp. č. XXX,

2/ vytvoriť žľab z prefabrikovaných tvárnic - betónových, alebo plastových a prespádovať ho do priestoru

verejnej priekopy tak, aby sa vlhkosť a dažďové zrážky nesústreďovali do severnej strany vyššie
označeného rodinného domu súp. č. XXX, a to všetko v lehote do
XX.X.XXXX. A. o nároku žalobcov o náhradu škody vylúčil na samostatné konanie. P. žalovanému v 1.
rade povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania v sume XXX,XX € a trovy štátu v sume XXX,XX € na
účet tunajšieho súdu, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O. sa v označenom rozsudku zaoberal žalovaným v 1. rade namietanou otázkou aktívnej legitimácie
žalobcu v 1. rade v tomto konaní a dospel k záveru, že síce z LV č. XXX k. ú. N. vyplýva, že výlučnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX -
zastavané plochy o výmere XXX m2, ako aj parcely č. XXX - záhrady o výmere X.XXX mX je žalobkyňa

v 2. rade - manželka žalobcu v 1. rade, keďže tieto nehnuteľnosti nadobudla titulom daru V-XXX/XX,
z.d. XX.X.XXXX od svojich rodičov, avšak zistil aj to, že potom čo žalobcovia uzavreli manželstvo
v roku XXXX tak odvtedy bývajú v predmetnom rodinnom dome. D. postupne zrekonštruovali (novú
elektroinštalácia, zaviedli plyn, vodovod a ďalšie úpravy) zo spoločných finančných prostriedkov, ktorénadobudli za trvania manželstva a tieto investície podľa ich vyjadrení predstavovali sumu XXX.XXX,-
Sk až XXX.XXX,- Sk. Y. o ich spoločné investície a žalobca v 1. rade po celú dobu od jej nadobudnutia
spoločne aj so žalobkyňou v 2. rade až doteraz predmetnú nehnuteľnosť užíva ako svoje vlastníctvo a je

jej oprávneným držiteľom v zmysle § 130 občianskeho zákonníka. X. oprávnenému držiteľovi mu zákon
priznáva rovnaké práva ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, teda žalobkyni, a to prinajmenšom
v rozsahu investícii, ktoré vynaložil na zveľadenie tejto nehnuteľnosti ( § 130 L. zákonníka). O. preto
uzavrel, že okrem vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti - žalobkyne v 2. rade je aktívne legitimovaný
v tomto konaní aj žalobca v 1. rade, keďže predmet tohto konania sa týka ohrozenia vlastníckeho,

teda aj užívacieho práva žalobcov v dôsledku konania žalovaného v X.rade v zmysle § X27 ods.
1 L. zákonníka. M. ide o vznesenú námietku premlčania žalovaným v 1. rade súd takisto uzavrel,
že v tomto prípade sa jedná o nárok žalobcov vyplývajúci z výkonu ich vlastníckeho práva, ktoré je
ohrozované konaním žalovaného. L. sa na ust. § 100 ods. 1, ods. X dospel k záveru, že vlastnícke právo
ako vyplýva z citovaných právnych ustanovení sa nepremlčuje. Z tohto dôvodu považoval námietku
premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade vo vzťahu k nároku o odstránenie zásahov do ich vlastníckych

a užívacích práv k nehnuteľnosti žalobcov za nedôvodnú. O. po doplnení dokazovania z výsledkov,
ktorého mal za preukázané, že zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý vykonal nevhodné úpravy svojho
terénu na pozemku susediacom s pozemkom, na ktorom stojí predmetný rodinný dom č. XXX došlo
k zamáčaniu tohto rodinného domu a následne k jeho poškodeniu a tak došlo ku konaniu, ktorým
spôsobil ohrozenie výkonu práv žalobcov súd vyhovel v tejto časti žalobe a opätovne rozhodol vyššie

označeným rozsudkom. M. rozsudku sa odvolal žalovaný v 1. rade a I. súd v I. rozsudkom č.k.
XCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX a zrušil vyššie označený rozsudok súdu prvého stupňa v
spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. P. súdu, aby sa
vyporiadal nevyhnutne so závermi znaleckého posudku, na základe ktorého súd rozhodol hlavne pokiaľ
ide o percento zodpovednosti účastníkov a v tomto smere aby súd odstránil rozpory v znaleckých

posudkoch, prípadne doplnil znalecké dokazovanie na jednoznačné preukázanie aké nevhodné úpravy
svojho pozemku vykonal žalovaný v 1. rade a jednoznačne uzavrieť a odôvodniť pokiaľ ide o percento
zodpovednosti účastníkov.

V priebehu konania na základe návrhu žalovaného v 1. rade súd uznesením č.k. 9C XX/XXXX-XXX zo

dňa XX.X.XXXX pripustil, aby do konania vstúpil na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade Q. A. ml. -
syn žalovaného v 1. rade z dôvodu, že tento ako predávajúci kúpnou zmluvou uzavretou dňa X.X.XXXX
previedol svoj podiel X-ice nehnuteľností vedených na L č. XXX k.ú. N. na neho ako kupujúceho. P.
nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX. X. vyplýva z označeného LV vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. V XXXX/XX dňa X.X.XXXX.

O. mal z predložených listinných dôkazov a výpovedí účastníkov jednoznačne preukázané tieto
skutočnosti:

F. sú vlastníkmi, resp. oprávnenými užívateľmi (žalobca v 1. rade) susediacich nehnuteľností zapísaných

na: a/ LV č. XXX k. ú. N. - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX - zastavané plochy
o výmere XXX m2, parcely č. XXX - záhrady o výmere X.XXX m2, ktorých výlučnou vlastníčkou je
žalobkyňa v 2. rade - manželka žalobcu v 1. rade ( titulom daru V-XXX/XX, z.d. XX.X.XXXX), b/ LV č.
XXX k.ú. N., a to parciel č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXX/X -

žalovaný v X. rade v podiele 1 (titulom daru RI XXXX/XX - XX/XX) a žalovaný v 2. rade v podiele X
(titulom kúpy V XXXX/XX dňa X.X.XXXX).

Z výpovedí účastníkov jednoznačne bolo zistené, že susedské vzťahy medzi účastníkmi sú narušené
od roku XXXX-XXXX, t.j. potom čo žalovaný v 1. rade ukončil výstavbu svojho rodinného domu, ktorý

susedí s rodinným domom žalobkyne a v tom čase aj upravil terén na pozemku s tým, že žalobcovia
tvrdia, že následkom týchto terénnych úprav sa hromadí na pozemku žalovaných voda, ktorá steká
k múru rodinného domu žalobkyne a následne spôsobuje zamokrenie jeho múrov a následkom toho
sa vytvára pleseň v tomto rodinnom dome. D. problémy sa najprv pokúšal riešiť otec žalobkyne W. N.
(zomrel v roku XXXX) prostredníctvom L. úradu v N.. X. dôkaz o tomto tvrdení žalobcovia predložili H.

zo šetrenia komisie ochrany verejného poriadku pri L. úradu v N. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. X spisu), z
ktorého záznamu vyplýva, že už v tom čase sa žalovaný v 1. rade priznal, že následkom toho, že na svoj
pozemok navozil zeminu, tak v dôsledku toho dochádzalo k stekaniu splaškovej vody na pozemok, v
tom čase ešte vo vlastníctve otca žalobkyne a dochádzalo k poškodzovaniu stavby ich rodinného domu.A. sa žalovaný zaviazal, že do XX dní tieto nedostatky odstráni, čo sa však nestalo, čo vyplýva z obsahu
listu označenej komisie zo dňa X.X.XXXX adresovaného žalovanému v 1. rade kde je vyzývaný, aby tak
urobil dodatočne do XX.X.XXXX. Q. XX.X.XXXX odstúpil L. úrad N. tento priestupok žalovaného v 1.

rade na prejednanie L. úradu v B.. H. v 1. rade sa listom zo dňa X.X.XXXX požiadal L. N. aby žalovanému
uložili povinnosť vykonať úpravy na svojom pozemku tak, aby znova nebol poškodzovaný rodinný dom,
v ktorom býva. V priebehu celého konania žalobcovia zhodne tvrdili, že v dôsledku označeného konania
žalovaného v 1. rade boli nútení v roku XXXX vymeniť dlažbu na chodbe ich rodinného domu ako
aj dlážku v detskej izbe, pretože popraskala, tvrdili, že múr, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom

žalovaných je prevlhnutý, plesnivie, rozpadáva sa betón a je poškodená vonkajšia omietka. C. závery
znaleckého posudku vypracované v konaní Y.. O. a poukázal aj na to, že aj keby chcel vykonať nejaké
úpravy týkajúce sa steny rodinného domu, ktorá susedí s pozemkom žalovaných, tak takúto možnosť
nemá, pretože mu to neumožní žalovaný v 1. rade.

H. v 1. rade popieral tvrdenia žalobcov, že vykonal také terénne úpravy na svojom pozemku, v dôsledku

ktorých by dochádzalo k poškodzovaniu nehnuteľnosti patriacej žalobkyni. D., že žalobcovia takýmto
spôsobom chcú získať finančné prostriedky, aby si mohli zrekonštruovať svoju nehnuteľnosť, pretože
si to vyžaduje. D., že je toho názoru, že jeho dvor nie je vyspádovaný ako to tvrdia žalobcovia ale je
rovný a vodu tak dažďovú ako aj zo snehu vypúšťa do priekopy nachádzajúcej sa pred jeho domom
pri hlavnej ceste. M., že v rokoch XXXX - XXXX si postavili s manželkou svoj rodinný dom na mieste

kde stál starý dom, ktorý tiež zamákal, keďže nebol dobre zaizolovaný a to preto, že v obci N. je vysoká
hladina spodných vôd. D., že všetky opatrenia, ktoré mu uložila vykonať komisia L. úradu N. vykonal,
t.j. namontoval odkvapové žľaby na svoj rodinný dom v časti susediacej s rodinným domom žalobcov
a nenesie žiadnu zodpovednosť za technický stav predmetnej nehnuteľnosti žalobcov ako aj za škodu,
ktorá mala údajne žalobcom v tejto súvislosti vzniknúť.

O. vo veci jednak vykonal aj ohliadku susediacich nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sú účastníci konania
a to dňa XX.X.XXXX (č. l. XX - XX spisu), avšak vzhľadom na skutočnosť, že na zistenie dôvodnosti
žaloby boli potrebné odborné znalosti, súd vo veci nariadil uznesením č. k. 9C XX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Y.. A. O., ktorému uložil povinnosť vypracovať

znalecký posudok tak, aby vykonaným znaleckým dokazovaním zistil čo je príčinou zamáčania
rodinného domu žalobcov a v prípade že zistí, že jednou z príčin, alebo príčinou zamáčania rodinného
domu žalobcov je úprava terénu zo strany žalovaného, aby špecifikoval aký podiel na následkoch, t. j. na
zamáčaní má takáto úprava terénu a určil spôsoby, ako je možné tomuto stavu zabrániť. H. vypracoval
dňa XX.X.XXXX znalecký posudok č. XX/XXXX (č. l. XX a nasl.) zo záverov ktorého bolo zistené, že

úprava terénu žalovaného je vytvorená násypom, jedná sa o trávnatú plochu a terén je upravený v
rôznych spádoch. H. však skúmal, či rodinný dom žalobcov je poškodený tak ako tvrdili žalobcovia, a v
akom rozsahu a dospel k záveru, že dochádza k vlhnutiu steny v severozápadnom rohu miestnosti v
predmetnom rodinnom dome (označenej ako č. X), čo sa prejavuje plesňami nad podlahou a vlhnutiu
vonkajšej severnej steny domu smerom od pozemku žalovaného a deliacej steny medzi miestnosťami

predmetného domu (označenými ako č. X a XX v znaleckom posudku), odlupovaniu keramickej dlažby ,
sadaniu domu najmä od základu od pozemku žalovaného, tvoreniu vlasových trhlín na vnútornej strane
omietok predmetného domu, zavlhnutiu a rozpadávaniu sa vonkajšej omietky sokla domu žalobcov zo
severnej strany od pozemku žalovaného. O., že k ovplyvňovaniu vlhkostného režimu domu navrhovateľa
dochádza len pri vysokej intenzite dažďa - lejakoch, pretože pri miernom bežnom daždi voda vsakuje

do terénu a neovplyvňuje vlhnutie domu navrhovateľa. M. ide o spôsoby odstránenia existujúceho stavu
pri zamáčaní rodinného domu žalobcov, skonštatoval že je potrebné zriadiť odtok dažďovej vody z
plochy dvora žalovaného tak, aby voda stekala z pozemku od domu žalobcov smerom do záhrady
žalovaného v prirodzenom, alebo v spevnenom žľabe s odtokom do priekopy na ulici. Je však nutné, aby
žalobca zamedzil na dome padaniu snehu zo strechy a to namontovaním zachytávačov snehu, pretože

aj sneh, ktorý padá zo strechy na pozemok žalovaného pri topení vsakuje pod dom žalobcov. D. aj
vodu z dažďových žľabov, ktorá je vyvedená bez ďalšieho odvodnenia a vyteká tesne pri rohu domu od
ulice je nutné odtransportovať do priekopy na ulici, pretože hrozí podmáčanie základu rodinného domu
a vytvoreniu nebezpečných prasklín v murive. H. skonštatoval, že príčinou problémov s vlhkosťou, je
sadanie predmetného domu, nedostatočná, resp. poškodená izolácia proti vlhkosti, ako aj ďalšie príčiny,

ktoré v znaleckom posudku uviedol. H. tohto znaleckého posudku však jednoznačne namietal žalobca,
poukázal na to, že znalec nedostatočne tento posudok spracoval, pretože sa nevysporiadal s podielom
množstva vody, ktorá mala mať vplyv na zamáčanie ich domu a podľa jeho názoru mal vykonať výpočet
za účelom tohto zistenia. D., že pokiaľ by príčinou škody na dome mali byť všeobecné podmienky, akoje napríklad spodná voda a vzlínavosť vody, ako to tvrdí znalec, tak by sa tieto negatívne vplyvy prejavili
po celom obvode stavby domu a nielen na mieste, ktorý susedí s pozemkom žalovaného. M. znova na
skutočnosť, že kým žalovaný nevykonal terénne úpravy na svojom pozemku tak, že následkom toho sa

tento zvažuje smerom k stavbe ich rodinného domu tak k zamáčaniu domu nedochádzalo a nepodliehal
ani statickým tlakom, pričom dom bol postavený ešte v roku XXXX podľa v tom čase stavebných
poznatkov. P., že tvrdenia znalca, že mohlo dôjsť po rokoch k narušeniu izolácie rodinného domu nie
je ničím preukázané. M. na to, že aj rodinný dom žalovaného, ktorý je na obdobnej technickej úrovni
ako dom žalobcov a je postavený v rovnakých klimatických podmienkach, nevykazuje rovnaké znaky

poškodenia ako je to v prípade ich rodinného domu. Aj pokiaľ ide o tvrdenie znalca, že v obci N. je vysoká
hladinaspodnýchvôd,anitotoniejeničímpodložené.Zostavebnéhopovoleniažalovanéhonavýstavbu
jeho rodinného domu vyplýva, že sa nevyžadujú zvláštne požiadavky tykajúce sa izolácie stavby, a
podľa žalobcu rodinný dom žalovaného nezamáka z dôvodu, že jeho stavba nie je preťažovaná vodou
z vyspádovaného terénu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku
navrhol, aby žalovaný upravil terén, ktorý by spôsobil obmedzenie zamáčania rodinného domu žalobcov,

a teda pripustil, že príčinou negatívneho stavu rodinného domu sú aj spádové pomery umelo vytvorené
žalovaným na jeho pozemku.

A. na opodstatnené námietky žalobcu voči znaleckému posudku vypracovanému znalcom Y.. O., súd
nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Y.. Q. M. (č. l. XXX) za účelom

odstránenia namietaných nedostatkov predchádzajúceho znaleckého posudku.

D. znalec vypracoval dňa XX.X.XXXX znalecký posudok č. XX/XXXX z ktorého záverov vyplýva, že
sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. O., a to pokiaľ ide o príčiny,
ktoré mali spôsobiť poruchy na dome žalobcov s tým, že pokiaľ ide o technický stav terénnych úprav

žalovaného a ich vplyv na vlhnutie domu žalobcov, dospel k záveru, že na tomto má vyšší podiel
vsakovanej vody z dôvodu nevhodného spádovania trávnatých plôch žalovaného. Z obsahu znaleckého
posudku vyplýva, že príčinami vlhnutia rodinného domu žalobcov je jednak neodborne realizovaný detail
prechodu zvislej omietky sokľa a vodorovnej konštrukcie okapového chodníka a neprevádzanie jeho
údržby. X. ďalšiu príčinu vlhnutia predmetného rodinného domu však určil aj nevhodné spádovanie

terénnych úprav trávnatej plochy na dvore žalovaného, kde v dôsledku prudkých prívalových dažďov sa
vyskytujú nevsiaknuté zrážky na ploche medzi objektom rodinného domu žalobcov a objektom garáže
a hospodárskeho objektu žalovaného.

H. v 1. rade namietal závery znalecký posudok z dôvodu, že je v rozpore s obsahom znaleckého

posudku. H. Y.. Q. M. aj pred súdom uviedol, že na základe merania nivelizačným prístrojom zistil,
že v čase keď dochádza k prudkým prívalovým dažďom, tak pôda nestíha vsakovať všetku vlhkosť
a preto dochádza k zadržiavaniu vody medzi objektom rodinného domu žalobcov a objektov garáže
a hospodárskeho objektu žalovaného, o čom svedčí aj stav pivnice rodinného domu žalobcov. D., že
príčinami vlhnutia a zamáčania rodinného domu žalobkyne sú jednak terénne úpravy trávnatých plôch

pozemku žalovaného v dôsledku čoho steká voda z jeho pozemku na pozemok žalobcov, resp. pod
ich rodinný dom, avšak do určitej miery však aj zlá údržba okapového chodníka nachádzajúceho sa
na pozemku žalobkyne. H. Y.. M. doplnil znalecký posudok (č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX), v ktorom
doplnení mal podľa pokynov súdu stanoviť jednak v akom pomere sa účastníci podieľali na príčinách
zamáčania stavby rodinného domu žalobcov a určiť aké vhodné opatrenia, by mali účastníci vykonať,

aby zabránili, resp. zamedzili ďalšiemu zamáčaniu predmetného rodinného domu. Q. z záverom, že v
prípade zamáčania predmetného rodinného domu žalobcov zo strany žalobcov je ich podiel na týchto
príčinách spočívajúcich v nesprávnych stavebných úpravách na ploche medzi objektom ich rodinného
domu a objektom garáže a hospodárskeho objektu žalovaného XX% a podiel žalovaného na tomto
zamáčaní zapríčinený nesprávne upraveným trávnatým terénom na dvore žalovaného je XX%. H.

zároveň určil aké stavebné úpravy má vykonať žalovaný v 1. rade, aby zabránil ďalšiemu zamáčaniu
rodinného domu žalobcov s tým, že žalovaný by mal vybetónovať a vyspádovať plochu nachádzajúcu
sa medzi objektom rodinného domu žalobcov a objektom garáže žalovaného tak, aby voda odtekala
mimo objekt rodinného domu žalobcov, ako aj vytvoriť žľab z prefabrikovaných tvárnic betónových,
alebo plastových a prespádovať ho do priestoru verejnej priekopy, aby sa vlhkosť a dažďové zrážky

nesústreďovali zo severnej strany rodinného domu žalobcov.

A. k tomu, že Y.. O. už nie je zapísaný v zozname znalcov, súd nevykonal konfrontáciu znalcov a keďže
žalovaní namietali aj závery znaleckého posudku znalca Y.. M. na základe ktorých súd vo veci rozhodolvyššie označeným rozsudkom tak nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil za týmto
účelom ďalšieho znalca Y.. Q. C.. W. úlohou bolo zodpovedať na tieto otázky súdu:

1/ O. v akom rozsahu a pomere sa účastníci - žalobcovia a žalovaní, t.j. každý z nich podieľali na
príčinách zamokrenia stavby rodinného domu žalobcov v 1. a 2. rade súp. č. XXX stojacom na parcele
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú
žalobcovia v 1. a 2. rade zapísanom na LV č. XXX k. ú. N..

2/ V akom rozsahu ovplyvnili zamokrenie domu žalovanými nimi vykonané terénne úpravy na ich
susediacich parcelách;

3/ X. vhodné opatrenia je potrebné vykonať zo strany účastníkov, aby zabránili, resp. zamedzili ďalšiemu
zamáčaniu označeného rodinného domu.

4) Či sú vhodné spôsoby odstránenia následkov zamokrenia nehnuteľnosti žalobcov, ktoré navrhujú
žalobcovia v tomto konaní (č.l. XXX a nasl. spisu), prípadne aké sú iné vhodné a účinné opatrenia
a spôsoby, ktoré by mali účastníci (žalobcovia a žalovaní) vykonať, aby sa následky zamokrenia
nehnuteľnosti žalobcov odstránili.

5/ prípadne, nech uvedie ďalšie zistenia dôležité pre toto konanie.

H. vypracoval dňa X.X.XXXX znalecký posudok č. X/XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo,
že sa nedá určiť v akom pomere sa účastníci konania, každý z nich podieľali na príčinách zamokrenia
stavby rodinného domu súp. č. XXX, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa a to z toho dôvodu, že množstvo

vody, ktoré vniká do podložia - základov rodinného domu závisí od viacerých faktorov, ako sú napríklad:
priepustnosť zeminy, hydrogeologické podmienky v okolí rodinného domu, intenzita zrážok, dĺžka trvania
zrážok, spôsob odvodnenia striech rodinných domov účastníkov. M. ide o odpoveď na otázku č. 2,
t.j. v akom rozsahu ovplyvnili zamokrenie domu žalovanými nimi vykonané terénne úpravy na ich
susediacich parcelách, tak znalec dospel k záveru, že skutočne terénne úpravy vykonané žalovanými

na ich nehnuteľnosti, resp. žalovaným v 1. rade čiastočne ovplyvňujú zamokrenie rodinného domu
vo vlastníctve žalobkyne, nakoľko spád terénu v časti vo vzdialenosti cca X,X m od rodinného domu
žalobkyne sa pohybuje v intervale od 2% v úrovni západnej fasády, do X,X% pri murovanej garáži
na parcele č. XXX/X. M. takomto spáde a predpokladanom zatrávnení pozemku bežné zrážkové vody
nachádzajúce sa na teréne v období keď tento nie je zamrznutý nestekajú k rodinnému domu žalobkyne,

ale vnikajú do jednotlivých vrstiev zeminy na parcele č. XXX/X. V období keď je tento terén nasiaknutý
dlhodobými zrážkami, resp. je zamrznutý, hlavne v období február - marec, keď sa topí sneh, zemina
je nasiaknutá a vnikanie vody do podložia môže byť obmedzené, dažďové zrážky sa môžu dostávať k
základom rodinného domu žalobkyne z dôvodu jeho zlého stavebno-technického stavu (hydroizolácia
po životnosti, čiastočne prekrytá hydroizolácia vonkajšou omietkou) do konštrukcii ako sú základy, zvislé

nosné steny, podlahy v styku so základmi do zvislého nadzemného muriva. C. teda znalec navrhol v
zmysle otázky č. X aké vhodné opatrenia majú vykonať obe strany - účastníci konania, aby sa zamedzilo
ďalšiemu zamáčaniu rodinného domu žalobkyne.

M. ide o žalobcov, tak títo by mali vykonať tieto opatrenia:

- opraviť prelomený strešný žľab na rodinnom dome žalobkyne (aby nedochádzalo k jeho pretečeniu),

- všetky dažďové vody z rodinného domu žalobkyne odviesť trvalým napojením M. kanalizačnými rúrami
mimo parcelu č. XXX/X pre dažďový zvod č. 4:

a) vsakovacia jama (trativod)
b) odvedenie dažďových zvodov č. X,X,X rodinného domu žalobkyne do rigolu juhozápadne od domu
na parcele č. XX, ktorej vlastníkom je L. N. (príloha č. X ZP),

- opraviť omietku na soklovom murive rodinného domu žalobkyne, priznať škáru kde sa nachádza

hydroizolácia (osekanie muriva a vyčistenie muriva v časti, kde sa nachádza hydroizolácia)

- zateplenie stien rodinného domu žalobkyne, aby nedochádzalo ku kondenzácii zo steny rodinného
domu.M. ide o žalovaných, tak títo by mali vykonať tieto opatrenia:

- odviesť dažďové vody zo strechy garáže pevným napojením dažďového zvodu do M. kanalizačnej rúry
a následne do vsakovacej jamy - trativodu do záhrady (parcela č. XXX) v minimálnej vzdialenosti XX
metrov od rodinného domu žalobkyne (príloha č. X ZP)

- vybudovať odvodňovací rigol a to dvoma spôsobmi (možnosťami):

a) alternatíva X - odvodenie vody z odvodňovacieho rigolu do rigolu pozdĺž cesty - príloha č. 4, X ZP
b) alternatíva X - odvedenie vody odvodňovacieho rigolu do trativodu (príloha č. 6, X ZP)

F.tohtoodvodňovaciehorigolujeodvedeniezrážkovejvodyzterénunachádzajúcehosamedzirodinným
domom súp. č. XXX a rodinným domom súp. č. XXX, jeho vyspádovaním a odvedením zachytených vôd
do rigolu na parcele č. XX, ktorá je vo vlastníctve L. N.. M. ide o alternatívu X, tak je možné namiesto

vyvedenia do rigolu v juhovýchodnom rohu parcely č. XXX/X vybudovať vsakovaciu jamu o objeme
minimálne X m2 s minimálnou hĺbkou X,X metra, do ktorej vyústi odvodňovací rigol (príloha č. X,X).

C. účastníci konania v podstate nenamietali závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y..
C. tak súd na pojednávaní konanom na súde dňa XX.X.XXXX sa pokúsil o to, aby sa účastníci

dohodli prípadne uzavreli súdny zmier vo veci v zmysle záverov znaleckého dokazovania pokiaľ ide o
odstránenie zásahov navrhovanými opatreniami znalcom. Za týmto účelom preto súd prerušil konanie
do XX.X.XXXX a odročil pojednávanie za účelom aby účastníci vykonali opatrenia navrhované znalcom
Y.. C. za účelom odstránenia zásahov do nehnuteľnosti žalobcov namietaných v tomto konaní. M.
uzneseniuoprerušeníkonaniasažalobcoviaodvolalizdôvodu,ženiesúochotníuzavrieťsožalovanými

súdny zmier v tomto konaní a nesúhlasia s prerušením konania vo veci. O. preto vo veci nariadil termín
pojednávaniaapokračovalďalejvkonaní.H.podanímzodňaXX.X.XXXXdoručenéhosúduXX.X.XXXX
navrhli, aby súd uložil znalcovi Y.. C. doplniť znalecký posudok a aby určil percentuálny podiel vody,
ktorá spôsobuje zamáčanie rodinného domu alebo aby prípadne súd rozhodol v zmysle znaleckého
posudku znalca Y.. M., ktorý určil tento podiel percentuálne tvrdiac, že tento záver nebol nikým a ničím

doteraz spochybnený.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX navrhli žalobcovia, aby súd pripustil zmenu žaloby, tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, okrem určenia lehoty na plnenia povinnosti keď žalobcovia
sa domáhali toho, aby povinnosť splnili žalovaní v lehote do XX.X.XXXX. P., že táto alternatíva 1/

určená znalcom je vyhovujúca, nakoľko pri alternatíve 2/ - vybudovanie vsakovacej jamy nie je možné
aby bola dodržaná potrebná vzdialenosť X m od hlavného stavebného objektu, t.j. rodinného domu
súp. č. XXX. H. v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa pokúšal vykonať úpravy v zmysle znaleckého
posudku vypracovaného znalcom Y.. C., avšak bolo mu v tom zabránené žalobcom, resp. žalobca sa
obrátil na L. úrad N., kde podal sťažnosť na jeho konanie. M. súdu O. poriadkovej komisie pri L. úrade

N. zo dňa X.X.XXXX č. XXX/XXXX (č.l. XXX), v ktorom mu doporučila komisia aby pozastavil tieto
práce, ktoré vykonával X.X.XXXX, keď začal vykonávať výkopové práce a uviesť všetko do pôvodného
stavu a počkať kým vo veci nerozhodne súd. H. L. N. ako príslušný stavebný úrad zaujala stanovisko a
neodporúčala stavebníkovi (žalovaným) vôbec aby ju požiadali o možnosť vykonať predmetné stavebné
práce, až kým súd vo veci nerozhodne. H. v 2. rade na pojednávaní uviedol, že až neskôr keď

začal tieto práce vykonávať si však uvedomil, že mal oznámiť stavebnému úradu, že tieto práce bude
vykonávať a že sa nedostatočne informoval, aké opatrenia má urobiť. H. prehlásili na pojednávaní, že
sú ochotní urobiť opatrenia navrhnuté znalcom Y.. C.. Na druhej strane však prostredníctvom právnej
zástupkyne navrhli aby súd aj v tejto časti žalobu zamietol odvolávajú sa na závery znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Y.. C., z ktorého podľa ich názoru jednoznačne vyplýva, že príčiny zamokrenia

domu žalobcov sú kumulované a sú spôsobené jednak pôdnymi pomermi, priepustnosťou zeminy,
hydrogeologickými podmienkami, intenzitou zrážok ako aj tým, že žalobcovia nemajú odvodnenú
strechu, že vypúšťajú vodu pod svoj dom a dažďové zvody na ich dome sú nefunkčné.

M. § 123 L. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

M. § X24 L. zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.M. § 126 ods. 1 L. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

H. sa v tomto konaní domáhajú odstránenia už vykonaného rušivého zásahu do výkonu vlastníckeho
právaapretojepotrebnéichnárokposúdiťpodľaust.§X26ods.1L.zákonníkapretožetotoustanovenie
chráni vlastnícke právo k veci pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali, trvajú alebo hrozí, že
sa budú opakovať. C. teda v tomto prípade aplikácia ustanovení § 4X7 ods. X L. zákonníka a ani

ustanovenia § XX7 ods. 1 L. zákonníka. P. § 417 ods. 2 L.. zák. pôsobí preventívne v prípade akejkoľvek
škody, ktorá ešte len hrozí. V zmysle ust. § 127 ods. 1 L.. zákonníka nie je možné požadovať, aby bola
uložená vlastníkovi povinnosť niečo konkrétne konať tak, ako sa domáhajú žalobcovia v tomto konaní
podanou žalobou.

O. mal vykonaným dokazovaním preukázané vlastníctvo (oprávnené užívanie) k sporným susediacim

nehnuteľnostiam(rodinnýchdomovsúp.č.XXXaXXXakoajpriľahlýchparcielviď.vyššieoznačenéLV).
Z výsledkov znaleckého dokazovania - znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Y.. C. (č.l.
XXX a nasl.) mal ďalej za preukázané, že žalovaní vykonali na svojej nehnuteľnosti terénne úpravy, ktoré
čiastočne ovplyvňujú zamokrenie rodinného domu súp. č. XXX (následkom zrážkových vôd vznikajúcich
na parcele č. XXX/X, ktoré prenikajú k základom rodinného domu súp. č. XXX). D. skutočnosť vyplýva

z odpovede znalca na 2. otázku (č.l. XXX -XXX) kde je podrobne znalcom popísané, že spád terénu v
časti vo vzdialenosti cca X,X m od rodinného domu súp. č. XXX sa pohybuje v intervale od 2% v úrovni
západnej fasády do X,X% pri murovanej garáži stojacej na parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných
a v období keď je nasiaknutý tento terén nie je zamrznutý tak bežné zrážkové vody nachádzajúce sa
na tomto teréne nestekajú k rodinnému domu súp. č. XXX ale vnikajú do jednotlivých vrstiev zeminy na

parcele č. XXX/X a v období keď je terén nasiaknutý dlhodobými zrážkami, prípadne je zamrznutý hlavne
v období február - marec keď sa topí sneh a zemina je nasiaknutá a vnikanie vody do podložia môže byť
obmedzené tak sa dažďové zrážky môžu dostávať k základom rodinného domu súp. č. XXX z dôvodu
jeho zlého stavebno-technického stavu. H. dospel k záveru, že aj pokiaľ ide o technický stav rodinného
domusúp.č.XXXtaktentozlý(č.l.XXX)t.j.,žemáhydroizoláciupoživotnosti,resp.ječiastočneprekrytá

vonkajšouomietkouaajztohtodôvodusazrážkovévodydostávajúdokonštrukciídomu,t.j.dozákladov,
zvislých nosných stien, podláh, ktoré sú v styku so základmi do zvislého nadzemného muriva. M. ide
o množstvo vody, vniká do podložia - základov rodinného domu súp. č. XXX tak ako znalec dospel k
záveru tak toto závisí tiež od viacerých faktorov (odpoveď na otázku č. X č.l. XXX) okrem iného aj jeden
zo zistených dôvodov je aj spôsob odvodnenia striech na domoch účastníkov, keď bolo znalcom zistené,

že zo strechy garáže žalovaných je vypúšťaná voda priamo na terén, dažďový žľab nachádzajúci sa na
severnej strane rodinného domu súp. č. XXX je nesprávne namontovaný čo spôsobuje pri intenzívnom
daždi jeho nefunkčnosť a dochádza k pretečeniu vody zo žľabu dažďové zvody rodinného domu súp.
č. XXX sú vyvedené na terén a sú podložené len starými dažďovými žľabmi, ktoré by mali odvádzať
zrážkové vody od tohto rodinného domu čo spôsobuje, že už pri dažďoch menšej intenzity k vnikaniu

zrážkových vôd do podložia v okolí základov označeného predmetného rodinného domu a následne k
podmáčaniu základovej škáry v mieste vnikania zrážkových vôd čo následne spôsobuje nerovnomerné
sadanie stavby tohto rodinného domu žalobkyne a vznik trhlín. M. intenzívnejšom daždi dochádza k
prelievaniu zrážkových vôd zo žľabu.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. C. teda jednoznačne vyplýva, že rodinný
dom súp. č. XXX poškodený v dôsledku zamáčania stavby, jej vlhnutia vo vyššie uvedenom rozsahu
zisteného znalcom a že terénne úpravy vykonané žalovanými ovplyvňujú zamokrenie tohto domu, v
dôsledku čoho bol poškodený. Na druhej strane však ako znalec dospel k záveru aj žalobcovia svojimi
neodbornými zásahmi do vlastného domu, resp. aj svojou nečinnosťou sa podieľajú na existujúcom

stave, ktorý pretrváva podľa ich vyjadrenia od roku XXXX. I. znalec navrhol v znaleckom posudku aké
konkrétne opatrenia by mali žalovaní (ale aj žalobcovia) vykonať, aby sa zabránilo ďalším zásahom do
vlastníctva žalobcov a prípadne aj k odstráneniu následkov tohto zásahu a žalobcovia na pojednávaní
konanom dňa XX.X.XXXX spresnili petit žaloby a navrhli, aby žalovaným súd uložil povinnosť, aby títo
vykonali opatrenia na odstránenie stavu kedy by mohli zrážkové vody vznikajúce na parcele č. XXX/X

zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. prenikať k základom rodinného domu súp. č. XXX vedeného na LV XXX,
ktorého vlastníčkou je žalovaná v 2. rade podľa znalcom navrhovanej alternatívy č. X - vybudovanie
odvodňovacieho rigolu do rigolu pozdĺž cesty podľa nákresu v prílohe č. X a X znaleckého posudku
č. X/F. vypracovaného v tomto konaní znalcom Y.. Q. C. dňa X.X.XXXX v lehote troch mesiacov odprávoplatnosti rozsudku. X. vyplýva zo záverov znaleckého posudku tak úlohou takto vybudovaného
odvodňovacieho rigolu je odviesť zrážkové vody z terénu nachádzajúceho sa medzi rodinnými domami
súp. č. XXX a XXX, jeho vyspádovaním a odvedením zachytených vôd do rigolu, ktorý sa nachádza

na parcele č. XX, ktorej vlastníčkou je L. N.. I. súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené
zákonné podmienky pre poskytnutie ochrany v zmysle ust. § X26 ods. 1 L.. zákonníka, ktorú požadovali
žalobcovia v tomto konaní vo vzťahu k žalovaným pred ich neoprávneným zásahom do vlastníckych
práv, ktorý už nastal vyhovel žalobe a uložil žalovaným povinnosť vykonať vyššie označené opatrenia
navrhované znalcom za účelom odstránenia tohto zásahu a zabránenia aby aj naďalej pretrvával. M. ide

o lehotu, v ktorej majú splniť žalovaní túto povinnosť, súd ju určil odlišne, ako to navrhovali žalobcovia
a určil lehotu troch mesiacov od právoplatnsoti rozsudku, narozdiel od lehoty do XX.X.XXXX, ktorú
navrhovli žalobcovi, pretože túto povinnosť by nebolo možné zo strany žalovaných dodržať, vzhľadom pr
ekrátkosť času, prípadne ak bude podané zo strany účastníkov odvolanie, tak lehota takto navrhovaná
žalobcami nie je reálna, a preto určil lehotu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pretože by
rozhodnutie inak bolo nevykonateľné v tejto časti. Je potrebné však uviesť, že aj zo strany žalobcov

je potrebné vykonať znalcom navrhované opatrenia aby sa dosiahlo trvalé odstránenie tohto zásahu,
keďže na tomto stave sa podieľajú aj žalobcovia.

H. si zároveň voči žalovaným uplatňovali aj náhradu škody v sume X.XXX,XX €, ktorú im majú zaplatiť v

lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. I. súd vec o tomto nároku vylúčil na samostatné konanie
(rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX č.l. XXX) a bola zapísaná pod sp. zn. XXC XXX/XXXX tak uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) spojil túto vec s vecou vedenou pod
sp. zn. na spoločné konanie s tým, že toto spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 9C XX/XXXX. H. o
náhradu škody žalobcovia spresnili a súd uznesením pripustil aj v tejto časti zmenu žaloby (č.l. XXX). A.

škodyodvodzovaližalobcoviaodlistinnýchdôkazov,ktorésúdupredložiliatotechnickejsprávy,krycieho
listu rozpočtu a výkazu výmer, týkajúcej sa predpokladanej sumy finančných prostriedkov v prípade
opravy rodinného domu žalobkyne po zamákaní, kde z technickej správy vyplýva, že po vykonanej
obhliadke rodinného domu bude potrebné zrealizovať práce:

- vybúranie poškodeného odkapovaného chodníka na parcele č. XXX/X
- vybúranie podláh a podkladových vrstiev v poškodených miestnostiach od parcely č. XXX/X
- obitie prasknutých omietok v špajzy a sokli zo severnej strany od parcely XXX/X
- zhotovenie izolácií proti zemnej vlhkosti na sokli a v poškodených miestnostiach domu
- betónovanie v poškodených miestnostiach

- debnenie, oddebnenie a betónovanie okapového chodníka
- zhotovenie vonkajšej omietky sokľa.

M. cena týchto prác predstavuje sumu X.XXX,XX a po odpočítaní XX% t.j. sumy XXX,XX € je to suma
X.XXX,XX €, čo je suma škody, ktorej zaplatenia sa voči žalovaných domáhajú žalobcovia. H. tvrdili, že

v dôsledku zásahov žalovaného v 1. rade im od roku XXXX postupne vznikla škoda na predmetnom
rodinnom dome v dôsledku čoho už v roku XXXX museli vymeniť dlažbu na chodbe a postupne museli
tieto následky poškodenia odstraňovať. M. ide o rozsah škody tak poukázali na to, že im popraskali
dlažby v dome, bol poškodený múr domu od pozemku žalovaných, ktorý je prevlhnutý a plesnivie, je
poškodená omietka domu.

H. navrhli žalobu o náhradu škody zamietnuť. D. na vznesenej námietku premlčania a zároveň tvrdili,
že tento nárok uplatňovaný žalobcami nemá žiaden racionálny základ. H. namietali aktívnu legitimáciu
žalobcu v 1. rade tvrdiac, že keďže žalobca nie je vlastníkom rodinného domu nemôže sa domáhať voči
nim náhrady škody. S námietkou nedostatku aktívnej legitimácie sa súd vysporiadal vyššie.

M. § 420 ods. X, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

M. § 442 ods. 1 L. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

M. § 442 ods. 3, L. zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

M. § 443 L. zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.M. § X00 ods. 1 L. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § X01 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

M.§106ods.1L.zákonníka,právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

M. § 106 ods. X L. zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

A. k tomu, že žalovaní vzniesli námietku premlčania aj vo vzťahu k tomuto uplatňovanému nároku
žalobcov tak sa súd v prvok rade ňou zaoberal. H. účelom inštitútu premlčania je totiž pôsobiť

na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu,
aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu vystavené nutnosti splniť svoje povinnosti.
Y. premlčania, v súlade s požiadavkou právnej istoty, takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcich povinností, ktoré môžu byť, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou,
pochybnosťami a spornosťou a tým i prípadnými súdnymi spormi. L. osoby tak majú zaistenú možnosť

vykonať svoje práva v určitej dobe (lehote). Ak zákonom stanovená premlčacia doba uplynula a
oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom na súde svoje právo nevykonala, vzniká povinnej
osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s
úspechom domáhať na súde svojho práva. Q. vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom
konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ X00 ods. 1 L.

zákonníka). V dôsledku toho nezostáva súdu, ktorý zistí, že námietka premlčania je dôvodná, nič iné
než žalobu oprávnenej osoby bez ďalšieho zamietnuť.

M. na náhradu škody je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. M.
na náhradu škody sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ XXX ods. 1) ako aj objektívnej dobe (§

106 ods. X). O. je kratšia (dvojročná) a objektívna je dlhšia - trojročná. Y. začiatok je upravený odlišne.
D. dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Y. vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba.

L. premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti. V
tomto prípade objektívna trojročná premlčacia lehota začala plynúť odkedy došlo prvýkrát k zásahom
žalovaného v 1. rade - terénnym úpravám v dôsledky ktorých došlo k poškodzovaniu rodinného domu
súp. č. XXX, čo v tomto prípade bol rok XXXX kedy podľa vyjadrenia žalobcu v 1. rade mal žalovaný v
1. rade naviesť zeminu na svoj dvor - pozemok susediaci s pozemkom, na ktorom je postavený rodinný

dom súp. č. XXX. H. bola podaná žalobcom v 1. rade dňa XX.X.XXXX (o XX rokov neskôr) a žalobkyňu
v 2. rade vstúpila do tohto konania podaním došlým súdu XX.X.XXXX (o XX rokov neskôr) a následne ju
súd vyššie označeným uznesením pripustil do konania na strane žalobcu. Z uvedeného je teda zrejmé,
že obom žalovaným objektívna trojročná premlčacia doba uplynula.

O. dvojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel o tom, že mu vznikla
škoda v určitej sume vyčísliteľnej v peniazoch a kto za túto vzniknutú škodu zodpovedá. H. už v roku
XXXX vedeli, že im vzniká škoda a že žalovaný v 1. rade zodpovedá za túto vzniknutú škodu. A. k tomu,
že v tomto prípade však ako to už z vyššie uvedeného vyplýva uplynula objektívna premlčacia doba v
rámci, ktorej iba môže plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a nemôže ju presiahnuť tak súd

žalobu o náhradu škody z dôvodu, že nárok na náhradu škody uplatňovaný v tomto konaní žalobcami
je premlčaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. X O.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.