Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219179
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216219179.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova
13, Bratislava, proti žalovanému: N. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. M. S. XXXX/XX, E., o zaplatenie
384,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súdkonanievčastiozaplateniezmluvnéhoúrokuvovýške29,5%ročnezosumy384,69€od9.11.2016
do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu
dňa 14.11.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 384,69
€, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených ku dňu 8.11.2016 vo výške 569,67 €, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia, zmluvným
úrokom vo výške 29,50 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na

tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 4.1.2012 uzatvoril úverovú zmluvu č. 4012147212, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a
včas nesplácal, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu 31.8.2015 pohľadávka žalobcu
pozostávala z dlžnej istiny vo výške 384,69 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vo výške 569,67
€. Žalovaný svoj dlh riadne neuhradil. V tomto konaní si uplatnil na zaplatenie zvyšnú časť dlžnej sumy
pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 384,69 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vo výške

569,67 €, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne z dlžnej istiny odo dňa 9.11.2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny od 9.11.2016 do zaplatenia. Titulom náhrady
trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, z obchodnej
spoločnosti Poštová banka, a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2016 z 6.10.2016. O
zmene strany sporu vystupujúcej ako žalobca tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/171/2016-45

zo dňa 20.4.2017.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení
sa s obsahom listín založených v spise, a to zmluvy o úvere, obchodných podmienok, všeobecnýchobchodných podmienok, výzvy na úhradu, kópie doručenky, sadzobníka poplatkov, aktuálneho stavu
úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok, uznesenia č.k. 14Csp/171/2016-45 zo dňa 20.4.2017,
čiastočného späťvzatia žaloby ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
Poštová banka, a.s. dňa 6.10.2016 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
voči žalovanému titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok.

5. Dňa 4.1.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 4012147212. Na
základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400,- €. Tento úver
sa žalovaný zaviazal splácať v 40 mesačných splátkach po 16,- € v období od 9.2.2012. Úroková sadzba
bola v zmluve dojednaná vo výške 29,50 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 33,83
% pri priemernej RPMN vo výške 45,66 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola ustálená v sume

232,45 €. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 9.5.2015. Neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.8.2011 ako aj obchodné podmienky
účinné od 1.8.2011. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil,
preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 1.7.2013
vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 4012147212 zo dňa

4.1.2012 za splatnú (kópia doručenky na č.l. 24 spisu, podľa ktorej žalovaný prevzal listinu od právneho
predchodcu žalobcu dňa 4.7.2013). Žalovaný celkove titulom úveru do rozhodnutia súdu (vychádzajúc z
výpisu ohľadne aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2015 ako aj z podanej žaloby) uhradil sumu 15,31 €.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 384,69 € s

príslušenstvom (vyčísleným zmluvným úrokom a úrokom z omeškania ku dňu 8.11.2016 a zmluvným
úrokom a úrokom z omeškania od 9.11.2016 do zaplatenia), keď v priebehu konania písomným podaním
zo dňa 30.8.2017 (doručeným súdu dňa 8.9.2017) vzal podanú žalobu v časti zmluvného úroku vo výške
29,50 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovejzmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych

vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy.
I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

8. V prejednávanej veci súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP o čiastočnom späťvzatí žaloby pred
otvorením pojednávania rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 29,5
% ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia zastavil.

1. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku (o zaplatenie istiny vo výške 384,69 € s príslušenstvom

- zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným k 8.11.2016 vo výške 569,67 € a úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 384,69 € za obdobie od 9.11.2016 do zaplatenia)
súd konštatujúc, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, sa v danej veci vychádzajúc
z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zaoberal skúmaním, či nárok žalobcu nie je čo i len
sčasti premlčaný, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej
zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,

ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli
dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo
odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne

právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,
nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu

dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods.
5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá
na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka

si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri
rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutiapremlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí

od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

9. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vychádzajúc z listiny predloženej žalobcom v priebehu sporu -
výzvy na úhradu zo dňa 1.7.2013, z ktorej listiny vyplynulo, že právny predchodca žalobcu predčasne
ukončil zmluvný vzťah so žalovaným z dôvodu nesplácania úveru v zmysle uzavretej zmluvy a to ku dňu
1.7.2013,dospelkzáveruopremlčaníuplatnenéhonároku(atovčastisplátok,ktorýchsplatnosťnastala
do okamihu predčasného zosplatnenia úveru ako i v časti zvyšnej pohľadávky titulom spotrebiteľského
úveru, ktorej splatnosť nastala predčasným zosplatnením úveru), keď odo dňa nasledujúceho po

splatnosti jednotlivých splátok splatných od 9.2.2012 do 9.6.2013 ako i odo dňa nasledujúceho po
predčasnom zosplatnení úveru (2.7.2013) do dňa podania žaloby na súd (14.11.2016) uplynula lehota
viac ako tri roky. Preto podanú žalobu vo zvyšnej časti (po čiastočnom zastavení konania) zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby

zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil
žalobca, ktorý bez zavinenia žalovaného zobral podanú žalobu v časti späť). Ohľadne zvyšnej časti
konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu
bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).