Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204096
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313204096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice (Brno-střed), 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, proti žalovanej H. V., ( predtým
H. ) ,nar. XX.XX.XXXX, F. XX, o zaplatenie 504,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 29.12.2016, č. k. 5C/140/2013-108, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zastavil konanie v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Žalovanej a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z.
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 28.03.2013 podal žalobca na súd prvej inštancie návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým

sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie). V ňom
uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, pričom vystaviteľ zmenky z nej
doposiaľ nezaplatil nič, preto žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia vydal rozsudok, ktorým
uloží žalovanej povinnosť zaplatiť: zmenkovú sumu vo výške 504,78 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne zo sumy 554,78 eur od 26.11.2009 do 15.06.2010, do predstavuje sumu 280,17 eur, zo sumy
383,42 eur od 16.06.2010 do 21.01.2013, čo predstavuje sumu 1271,49 eur, zo sumy 353,42 eur od
22.01.2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 554,78 eur od 01.04.2010 do 15.06.2010,

do predstavuje sumu 6,95 eur, zo sumy 383,42 eur od 16.06.2010 do 21.01.2013, čo predstavuje sumu
83,83 eur, zo sumy 353,42 eur od 22.01.2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 264
eur od 24.08.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,88 eur,
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Článok 17
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) je neprijateľná podmienka v článku 17
všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právnyúkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení
zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Mal preukázané, že
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva

z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 17 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o
vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ,
pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej
zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou

zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť
indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD
Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia
nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Dohoda o vypĺňacom práve
zmenky v článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53
ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v

čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa §
53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti
zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí

úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške
0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom
zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú
podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13
EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie

záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne (91,25% ročne). Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ,
pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné
ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok.

Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č.
258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je teda dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok
úverovejspotrebiteľskejzmluvyovypĺňacomprávezmenkyneprijateľnouzmluvnoupodmienkouapodľa

§ 53 ods. 5 OZ zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už
uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými
ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

4. Na záver uviedol, že predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva

na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy, aby súd zvažoval, že návrhu vyhovie v tom rozsahu, že
mu prizná bezúročný úver (zostatok úveru) bez poplatkov. Nárok bol uplatnený na základe zmenky
ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti
súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez úrokov, bez
poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, koľko skutočne žalovaný/á zaplatil/a

z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu. Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne
vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v exekučnom konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník
nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. Súd prvej inštancie preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej
situácie z úradnej povinnosti zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku
zákonného plnenia. Takýmto postupom zároveň žalovanému/ej bola odňatá možnosť podať absolútne

námietky čiastočného alebo úplného zániku záväzku zaplatením.

5. Žalobca po začatí konania zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne, preto súd prvej inštancie v súlade s ust. §144, §145 a §146 C.s.p. v tejto časti
konanie vo veci zastavil.

6. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnej žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, lebo jej preukázateľné žiadne trovy nevznikli.7. Vo vzťahu k námietke neprípustnosti vstupu do konania vedľajšieho účastníka, uviedol, že o nej už
nerozhodoval, lebo účinnosťou Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od 1.7.2016, právne
postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho transformácii na osobitný subjekt

podľa § 95 C.s.p. V danom prípade Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Vo veci sa nevyjadrilo,
teda nijakým spôsobom neprispelo k ochrane spotrebiteľa v danej veci. Samotné oznámenie Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o.z. o vstupe do konania bez ďalších úkonov súd nepovažoval za účelné
vynaložené trovy a z uvedeného dôvodu mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku v časti o zamietnutí žaloby a voči výroku o nepriznaní trov konania podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie uvádza
vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak žalobca a ani žalovaná dokazovanie
úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie

v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Potreba vykonať ďalšie dôkazy
musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vykonaného na základe

návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučné predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. K rozhodnutiu dospel súd

prvej inštancie na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Ďalej uviedol, že zmenka je samostatným
abstraktnýmzáväzkomneakcesorickejpovahy.Niejemožnéjuspájaťčipodmieňovaťinýmiokolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke
upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Mal za nevyhnutné

zdôrazniť,žepredmetomkonaniajevýlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Žalobcavkonaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako
by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkovakprihliadolnaskutočnostiadôkazy,naktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyť

v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je
tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 8. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa
06.05.2008 a na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov zmeniť a žalobe vyhovieť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 378 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 C.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je

opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.

11. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyjadrených v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co 339/2014 zo dňa 26.2.2015. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciuspochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je
nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne
svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho

konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje
zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Cieľom nariadenia je umožniť sudcom využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia však jednoznačne vyplýva, že aj v

konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a
nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto
nariadeniajepretoplnezlučiteľnásjudikatúrouSúdnehodvora,ktoráprikazujesudcomexoffoprihliadať
na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu v
ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 nariadenia. V danom prípade žalobcom predložená

zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových
podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie súd prvej inštancie musel z úradnej
povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo nie.

12. Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom
cit.:„Vovzťahukaplikáciinariadeniatakmožnokonštatovať,žetotonekladiežiadneprekážkyvmožnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho

činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd
pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred

súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených
lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len
na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebne.“

13. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú

zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.

14. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce zo Zmluvy
o úvere č. 2550128 zo dňa 04.12.2008 uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou vo
výške 464,71 eur, kedy sa žalovaná zaviazala úver, zvýšený o príslušný poplatok 443,47 eur spolu teda

908,19 eur splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 75,68 eur. Žalovaná dňa 04.12.2008 vystavila
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 554,78 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 26.11.2009. Listina má znaky
vzorovéhotlačiva,doktoréhorukoubolivpísanéúdajeodátumeamiestevystavenia,identifikačnéúdaje
vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma je vyjadrená slovom a dátum začiatku úročenia zmenkového

úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. V ľavo dole je číslo
zhodné s číslom úverovej zmluvy. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
indosovala zmenku na rad žalobcu.

15. V zmluve o úvere zo dňa 04.12.2008 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a

priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce
činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich
obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedenénie sú. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom

charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane
indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému
indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva
vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

17. Hrubá nerovnováha v neprospech žalovanej slabšej zmluvnej strany je evidentná. Vo veci, v ktorej
vystupuje dlžník ako slabšia zmluvná strana asi niet väčšej výhody, ako keď veriteľ nadiktuje výšku
pohľadávky. Problém sa umocňuje, ak do tejto pohľadávky sa zahrnú plnenia z nečestných klauzúl.
Klauzula o vypĺňacom práve naozaj umožňuje vypísať zmenku na akékoľvek záväzky zo zmluvy, a teda

aj na úžernú odplatu za úver či úplne drastický sankčný úrok 91,25 % ročne. Nerovnováha sa znásobuje
tým, že veriteľovi postačí predložiť zmenku a dôkazné bremeno čo do existencie pohľadávky a jej výšky
sa presúva na dlžníka. Pritom existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný subjekt práva
nedokáže vyhodnotiť nečestnosť zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240/98 až C-244/98). Ďalšie
a značné sťaženie pozície dlžníka nastáva pri indosácii zmenky, kedy je na dlžníkovi preukázať úmysel

žalobcu konať na jeho škodu (zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový). Fakty prípadu
potvrdzujú, že dohoda o vypĺňacom práve k zmenke spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
žalovanej ako slabšej zmluvnej strany.

18. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,

je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu
zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené
v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany
svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu

prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.

19. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia, ktoré v čl. 19 odkazuje na národné

procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

20. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc
C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB

Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom EÚ.21. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

22. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy

založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

23. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým

mravom ale explicitne proti zákonu.

24. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1

OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie
cez rovnakého zástupcu (bývalý právny zástupca Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť
minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

25. Iste je aj neplatenie dlhu z morálneho hľadiska problematické. Ale na prvý pohľad sú tu praktiky,

ktoré v demokratickej spoločnosti nemôžu byť za žiadnych okolností tolerované, inak by odvolací súd
prispel k udržiavaniu nežiaduceho amorálneho stavu. Vo veci nejde o právo zo zmluvy, ale zo zmenky
a tak bolo problematické priznať ultra petitio iný, ako uplatnený nárok.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska , o.z. žiadne

preukázateľné trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).