Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917211303
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917211303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu , v právnej veci žalobkyne: S. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX Y. proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176,
Teplická 7434/147 Piešťany, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp/90/2017 - 35 zo dňa 15. 01.

2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp/90/2017 - 35 zo dňa 15.
01. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou žiadala určiť, že hotovostný
úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver

č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 05. 2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a
bez poplatkov, zamietol (výrok I.). Osobitným výrokom súd rozhodol, že žalovanému voči žalobkyni
priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok II.). V odôvodnení rozsudku súd prvej
inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľský úver,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 07. 05. 2015 je bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko neobsahuje požadované náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže

v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa počas konania tvrdila, že takýmto určením sa stane jej postavenie
isté vo vzťahu k plneniam poskytovaným ňou ako spotrebiteľkou žalovanému ako dodávateľovi. Súd
prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy); na jeho ustanovenie v § 2 ods. 1, § 9
ods. 1, 2 a § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie

predovšetkým konštatoval, že žaloba je prípustná, pretože spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Okrem toho,
žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá inú možnosť ako zistiť, či je alebo nie je jej úver bez poplatkov a bez
úrokov, najmä nemá k dispozícií žalobu o plnenie, keď k preplateniu úveru ešte podľa dostupných údajov
zo spisu zistených nedošlo, čo by umožňovalo podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
a zároveň žalovaný podľa jej tvrdení neakceptuje námietky o absencii obligatórnych

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú sporové strany uzavreli. Súd prvej inštancie po
preskúmaní žaloby tejto vyhovieť nemohol, nakoľko dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti. Súd mal za to, že zmluva obsahuje objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorýchspotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť
spotrebiteľskéhoúveru.Tietoskutočnostijemožnézistiťjednoduchýmmatematickýmvýpočtom,pretože
zmluva upravuje aké sú termíny splátok a aký je termín konečnej splatnosti, teda 84 mesiacov po

poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v mesiaci, pričom je uvedené aj kedy je splatná prvá splátka a
nasledujúca splátka. Aj keď teda zmluva neobsahuje presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ v
zmluve použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých musí spotrebiteľ vedieť, aká je doba trvania
zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, preto je cieľ sledovaný zákonom dosiahnutý.
Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci

C 42-15 (Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej), a smerom k prejednávanej veci konštatoval, že
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom konania vyplýva, že tento obsahuje výšku, počet
aj frekvenciu splátok, ktoré musí platiť spotrebiteľ, preto námietka žalobkyne ohľadom absencie ďalšej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani v tomto prípade nebola dôvodná. Záverom súd prvej
inštancie poukázal na tú skutočnosť, že právna úprava SR reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe
(s odkazom na vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora), keď Zákon o spotrebiteľských úveroch

v § 9 od 01. 05. 2018 v rámci jej novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z. z. upravuje, že v § 9 ods. 2
písm. d) sa vypúšťajú slová "a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru" a v § 9 ods. 2 písm. i)
sa slová "a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a".
Pretože zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti, súd žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešnému žalovanému voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd nerozhodol
v súlade s aktuálnou judikatúrou, ktorá jednoznačne zastáva stanovisko, že termín konečnej splatnosti
musí byť vymedzený presným dátumom - teda dňom, mesiacom a rokom, kedy dochádza k splneniu

povinnosti dlžníka splatiť úver za predpokladu riadneho splácania. Žalobkyňa opätovne poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/19/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
súd konštatoval, že pod termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné rozumieť
presné dátumové vyčíslenie, aby spotrebiteľ bez akýchkoľvek pochybností získal vedomosť o tom,
ktorý je posledný dátum splatnosti jeho záväzku. Ďalej súd poukázal na rozsudok Okresného súdu

Trnava sp. zn. 22C/172/2016 zo dňa 20. 04. 2017. Na uvedený rozsudok žalobkyňa vo vyjadrení zo
dňa 09. 11. 2017 už poukázala a konajúci súd sa touto argumentáciou nezaoberal a konštatoval, že
spotrebiteľ sa môže k termínu konečnej splatnosti „dopočítať“ jednoduchým matematickým výpočtom.
Takéto nahliadanie na obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa názoru žalobkyne
v rozpore s ustálenou súdnou praxou. K otázke eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2

písm. l) žalobkyňa zdôraznila samotnú skutočnosť, že rozhodnutie vo veci C-42/15 predstavuje výklad
smernice Európskeho parlamentu a Rady a v žiadnom prípade nie je výkladom zákona č. 129/2010. Je
nepochybné,žezákonč.129/2010Z.z.pridefinovaníobligatórnychnáležitostizmluvyospotrebiteľskom
úvere šiel nad rámec smernice, no jeho ustanovenia poskytujú spotrebiteľovi väčší rozsah ochrany ako
samotná smernica. Keďže konajúci súd šiel cestou striktného eurokonformného výkladu, v konečnom

dôsledku odňal žalobkyni ako spotrebiteľovi práva priznané zákonom, čo možno považovať za zásah
do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v článku 46 Ústavy SR a taktiež za porušenie
výkladového pravidla zakotveného v ustanovení § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z., kde je výslovne
uvedené, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší. Gramatickým výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. musí

dôjsť k záveru, že zákonodarcovi nestačilo uvedenie výšky splátky, ich počtu a termínu splatnosti prvej
a poslednej splátky, v súlade s názorom prezentovaným žalovaným. V písm. l) daného ustanovenia sa
výslovne uvádza: „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“, teda sa v zmluve požaduje uvedenie výšky splátky

istiny, počtu splátok istiny a termíny splátok istiny, ako aj uvedenie výšky splátok úrokov, počet splátok
úrokovatermínysplátokúrokov.Konajúcisúdprvejinštancienevzalničzvyššieuvedenýchkonštatovaní
do úvahy a svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil výlučne rozhodnutím vo veci C-42/15.
Záverom žalobkyňa z opatrnosti namietala, že v zmluve okrem iného chýbajú aj predpoklady použité
pre výpočet RPMN (tak, ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. veta

za bodkočiarkou). S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 10Csp/90/2017 zo dňa 15. 01. 2018 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo strany žalovaného vo veci podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len

„CSP“), v dôsledku odvolania podaného žalobkyňou vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a
contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah
odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu/žalobkyne, preskúmal odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá. Odvolací súd považuje

záversúduprvejinštancieonedôvodnostižalobyzavecnesprávnyapretorozsudoksúduprvejinštancie
potvrdil. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správny
považuje aj právny názor nad rámec a pre úplnosť odvolací súd uvádza, že právny poriadok Slovenskej
republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ)
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

10. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona je „svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48 ES ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

11. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach

úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie ( v zmluve musí
byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí

byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017
zo dňa 22. 02. 2018, v ktorom bolo okrem iného konštatované, že úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne
vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., bolo transponovať smernicu

v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby novoprijímané ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/22010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je
skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010.

13. Eurokomformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom
prípade nie len možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že

toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka zahrňuje.

14. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok, ako súboru, ktorý

zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel
zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice“.

15. V citovanom uznesení Najvyššieho súdu SR je taktiež konštatované, že „je potrebné mať na zreteli,

že eurokomformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istinu a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal
spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu aká časť bude v tej

ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.“

16. Súd prvej inštancie taktiež správne v prejednávanej veci konštatoval, že z úverovej zmluvy je
zrejmý a jednoduchým spôsobom zistiteľný i termín konečnej splatnosti úveru. Z podmienok Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je dostatočne zrejmá informácia pre spotrebiteľa o tom, ako dlho je povinný

plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedená okolnosť je
vyjadrená v počte splátok (84) Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový
úver v prejednávanej veci je určený termín konečnej splatnosti: „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Zároveň je taktiež uvedené, že „prvá splátka je splatná po mesiaci od
dátumu poskytnutia úveru“. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie pokiaľ

konštatoval, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je zistiteľná jednoduchým matematickým
výpočtomnakoľkozmluvaupravujetermínysplátok,jeurčenýtermínprvejsplátky,ichcelkovýpočet,ako
aj termín splatnosti poslednej splátky (t.j. termín konečnej splatnosti úveru). I keď zmluva neobsahuje
presný číselný dátum konečnej splatnosti úvery s použitím presného číselného označenia dňa, mesiaca
a roka, veriteľ v zmluve použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých musí spotrebiteľ vedieť, aká je

doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Požiadavka o určení bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu neuvedenia konkrétneho dátumu (vyjadreného číselným označením
dňa, mesiaca a roku) konečnej splatnosti úveru je neudržateľná a zároveň nenachádza oporu v právnej
úprave platnej v čase uzatvárania zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (a rovnako ani v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie a súdu odvolacieho).

17. Pokiaľ záverom odvolania žalobkyňa „z opatrnosti konštatuje, že v zmluve okrem iného chýbajú aj
predpoklady použité na výpočet RPMN tak, ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. veta za bodkočiarkou,“ odvolací súd konštatuje, že uvedenú okolnosť žalobkyňa prvýkrát
uviedla v podanom odvolaní, pričom takúto okolnosť (námietku) mohla uviesť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Jedná sa o prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej
inštancie, avšak nespĺňa náležitosti v zmysle § 366 CSP - novoty v odvolacom konaní, preto odvolací
súd sa uvedenou okolnosťou ako vznesenou odvolacou námietkou bližšie nezaoberal.18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj v časti
trov konania, keďže žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaný bol teda procesne

úspešnou stranou sporu v celom rozsahu a s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 má nárok na
náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie preukázateľne vznikli.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešnou

stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže však odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovanému žiadne trovy
konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).