Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517209345
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517209345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

;Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. F., nar.
XX.XX.XXXX,bytomZ.XX,XXXXXK.,aotcanavrhovateľky:Q.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.XX,XXX
XX K., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04.10.2017, č.k. 24Pc/12/2017-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že otec navrhovateľky je povinný platiť zvýšené
výživné na navrhovateľku vo výške XXX eur mesačne od 26.05.2017, vždy do 15 dňa v mesiaci, k
rukám navrhovateľky.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04.10.2017, č.k. 24Pc/12/2017-28, určil povinnosť
otcovi navrhovateľky platiť výživné na navrhovateľku vo výške XXX eur mesačne od 26.05.2017 k jej
rukám, zročné výživné za obdobie od 26.05.2017 do 30.09.2017 vo výške XXX,XX eur zaviazal otca
navrhovateľky platiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške XX eur, spolu s bežným výživným

od októbra 2017, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s platením čo i len jednej
splátky. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 22.05.2006, č.k. 8C/551/2005-17,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2006, v časti určenia výživného na navrhovateľku. Vo zvyšku
návrh zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na
zistenie odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových

pomerov osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca navrhovateľky ( ďalej len otec ), s
následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Za preukázanú považoval
zmenou pomerov u navrhovateľky jej nástupom na štúdium na vysokej škole F. sv. R. a M. v E.,
Fakulta masmediálnej komunikácie, kde v školskom roku XXXX/XXXX je dennou študentkou druhého
ročníka bakalárskeho štúdia. Konštatoval, že navrhovateľka sa teda štúdiom pripravuje na svoje budúce
povolanie a je v plnej miere výživou odkázaná na svojich rodičov. Uviedol, že od poslednej úpravy

výživného na strane navrhovateľky jednoznačne nastala podstatná zmena pomerov uplynutím času viac
ako desať rokov, adekvátne sa zvýšili oprávnené životné náklady navrhovateľky, predstavujúce náklady
na štúdium, cestovné, osobné potreby. Za preukázané považoval, že životné náklady navrhovateľke
hradívrozhodujúcomrozsahumatkaababka,otecodpodanianávrhuprispievanavýživunavrhovateľkylen sumou, určenou súdnym rozhodnutím pri rozvode manželstva rodičov navrhovateľky. Na starne
otca vychádzal zo skutočnosti, že je dobrovoľne nezamestnaný dva roky, jeho prezentovanému záujmu
zamestnať sa neuveril, nakoľko nevyjadril reálnu snahu hľadať si prácu, nepredložil žiadne dôkazy

preukazujúce jeho konkrétne kroky v tomto smere. Súd prvej inštancie rovnako neuveril tvrdeniu otca, že
z aktivít spojených s paraglidingom nemá žiaden príjem, keď mu klienti preplatia len cestovné náklady.
Uviedol, že otcom tvrdené zdravotné problémy s chrbticou, svalstvom a pľúcami otec navrhovateľky
nepodložil žiadnym dôkazom, keď sám priznal, že nie je ani sledovaný v žiadnej špecializovanej
zdravotnej ambulancii. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca

navrhovateľky je zaradiť sa do pracovného pomeru, skutočnosť, že dobrovoľne dva roky nepracuje
je treba pripísať na jeho ťarchu. Konštatoval, že dospelá študujúca dcéra nemôže znášať dôsledky
za zlé vzťahy medzi svojimi rodičmi tým, že otec platí výživné ako v čase jej maloletosti, dcéra
sa denným vysokoškolským štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, spĺňa teda podmienky
stanovené zákonom na výživné zo strany oboch rodičov. Na strane matky navrhovateľky prihliadal na
jej aktuálny príjem a jej momentálne zárobkové možnosti, keď poberá len rodičovský príspevok a má

ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Vyzdvihol aj pracovné aktivity navrhovateľky, ktorá
formou brigád prispieva k zlepšeniu svojej finančnej situácie. Na strane otca zohľadnil skutočnosť, že
nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zročné výživné za čas od podania návrhu do 30.09.2017 vo
výške XXX,XX eur súd povolil otcovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach vo výške XX eur
spolu s bežným výživným od októbra 2017, pričom od celkovej výšky zročného výživného za obdobie

od 26.05.2017 do 30.09.2017 vo výške X.XXX,XX eur odpočítal účastníkmi preukázanú zaplatenú časť
výživného za dané obdobie vo výške XXX,XX eur. Vec právne posúdil podľa § 62, ods. 1,2,3,5, § 65
ods.3, § 75 ods.1, podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, o podmienkach splatnosti v budúcnosti splatných
splátok súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 C.s.p., o trovách konania podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.
Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie a uviedol, že určené výživné nezodpovedá jeho
schopnostiam a majetkovým pomerom. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci.

4. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej
„ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu
otca nie je možné vyhovieť.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti,
ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. Z dôvodu

formálnej nesprávnosti znenia I. výroku rozsudku, odvolací súd pristúpil k jeho oprave, keďže z obsahu
spisu , ako aj obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v konaní je premetom návrh navrhovateľky na
zvýšenie výživného na navrhovateľku a nie jeho určenie.

6.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba

považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného
beriezreteľnaodôvodnenépotrebydetí,akoajnazárobkovémožnostiaschopnostiamajetkovépomery

oboch rodičov.

8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zostrany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj z hľadiska schopností
a možností rodičov, na výživu ktorých je doposiaľ plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia
podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými

pre určenie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.05.2006, č.k.
8C/551/2005-17.

9. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či

dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení
pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je
rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého
zrodičovnadosiahnutiepríjmu,úmernéhotýmtopredpokladom.Vposudzovanejvecisúdprvejinštancie
za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti
a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skúsenosti, aby sa zamestnal, resp. zabezpečil si

prostredníctvom živnosti príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke, ktorá je na neho výživou odkázaná. Takýto prístup otca v žiadnom prípade nemôže
byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k nej, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je
vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky
rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má

právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre
stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého
dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne
využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne
nevyužíva.

10. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď otec neuviedol
žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny
napádanéhorozhodnutia.Vychádzajúczokolnostízistenýchvykonanýmdokazovanímjeajodvolacísúd
zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane

plnoletej Q. F. k zmene pomerov, ktorú je potrebné čiastočne premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide
o zmenu pomerov na strane navrhovateľky, túto súd prvej inštancie správne ustálil, porovnaním obdobia
posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2016/2017, v ktorom navrhovateľka
začalaštudovaťnavysokejškoleUniverzitysv.CyrilaaMetodavE.,Fakultemasmediálnejkomunikácie,
kde je dennou študentkou druhého ročníka bakalárskeho štúdia. Správne ustálil aj počiatok zvýšenia

výživného a to od podania návrhu. Odvolací súd v danom prípade poznamenáva, že pri určení výšky
výživného nebolo možné zohľadniť žiadne plnenia poskytované otcom nad rámec určeného výživného,
keď otec preukázateľne platil výživné iba v pôvodne stanovenej výške, určené rozsudkom v roku 2006.
Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že výška výživného nezodpovedá jeho schopnostiam a majetkovým
pomerom, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, odvolací súd udáva,

žezákonorodinejasneformulujeakodeterminujúcekritérianastranepovinnéhorodičajehoschopnosti,
možnostiamajetkovépomeryaniejehoskutočnedosahovanýzárobok,resp.inýobdobnýpríjemtvoriaci
zdroj jeho obživy. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní neprihliadol na otcom tvrdené skutočnosti
o jeho nezamestnanosti a o nedosahovaní žiadneho príjmu a vychádzal z jeho schopností a možností,
a výživné s poukazom na ustálenú zmenu pomerov na strane navrhovateľky od 26.05.2017 čiastočne,

zohľadniac aj všetky otcom namietané skutočnosti primerane zvýšil. Uvedený záver korešponduje
s právom dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov. V danom
prejednávanom prípade súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na
zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov otca, jeho možnosti a schopnosti, tak aj odôvodnené
potreby navrhovateľky, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými účastníkmi

konania,skutkovézistenianazákladevykonanéhodokazovaniavyhodnotil,svojerozhodnutieajnáležite
v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej
inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto
zmysle § 387 ods. 2, C.s.p. poukazuje.

11. Určená výška výživného na plnoletú Q. F. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného
skutočného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti, ktorým výživné zvýšil a určil zročné výživné, ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).