Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117217567.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobcu I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. č.
XXX/XX, t.č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, Mierové nám. 1, Ilava proti žalovanému D. T., t.č. v ÚVTOS a ÚVV
Ilava, Mierové nám. 1, Ilava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. septembra 2017, č.k. 14C/44/2017-7, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Vo výroku II. nepripustil aby na strane žalobcu ako intervenienti do konania vstúpili 1/ J. A.,

o.z. so sídlom v F., S. M. č. 1, P.O.H. C-XX, V.: XX XXX XXX a Ústav na výkon trestu odňatia slobody a
Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové námestie č. 1, Ilava, IČO: XX XXX XXX. Vo výroku III. rozhodol
o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 05.09.2017 domáhal vydania neodkladného opatrenia podľa §
324 ods. 1 a § 325 ods.1,2 písm. d/ CSP, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť strpieť odber krvi za
účelom znaleckého skúmania vzorky krvi na prítomnosť cudzorodých látok z titulu intoxikácie splodinami

ztabakovýchvýrobkovichpožívaním stým,žesúdurčí,žeznaleckéskúmanievykonáznaleczodvetvia
482300 biochemická a toxikologická analytika PhardmDr. N. H. z Fakultnej nemocnice U., W. č. XX,
U., do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia znalcovi. Svoj návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi budúceho súdneho konania. Konštatoval, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto predpoklady ani v

jednom prípade splnené neboli. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. ( Civilný
sporový poriadok), ktorý zásadne zmenil pravidlá civilného procesu a novým spôsobom upravil postup
súdu v rámci vykonávania dokazovania. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikability procesno -právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky
konania ( § 470 a 471 CSP) a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Žalobca sa
domáha neodkladným opatrením vyššie uvedeného znenia zmeny spôsobu zaraďovania odsúdených

fajčiarov vydávajúcich sa za nefajčiarov do ciel so zákazom fajčenia. Ako spôsob ich rozlišovania
navrhuje vykonávať znalecké dokazovania krvnou skúškou u žalovaného, ktorou sa má preukázať
skutočnosť, že žalovaný je fajčiarom, za účelom preradenia žalovaného na inú celu. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že mechanizmus stanovovania kto je a nie je fajčiarom je plnej kompetencii ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, kde dozor nad zachovávaním zákonnosti, vrátane ochrany nefajčiarov
vykonáva prokurátor. Znalecké dokazovanie sa nevykonáva v rámci neodkladných opatrení, ale iba

ako dôkazný prostriedok na návrh procesnej strany v rámci podanej žaloby vo veci samej ( § 207
ods.1 CSP) a súd rozhodne, či takýto dôkaz je potrebné vykonať ( § 185 ods.1 CSP ). Strana, ktoráv rámci konania dôkaz navrhne, je povinná zaplatiť preddavok v hodnote tohto znaleckého posudku
s tým, že pokiaľ preddavok v lehote stanovenej súdom nezloží, súd taký dôkaz nevykoná ( § 253
ods.3 CSP). Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorého sa žalobca domáha, ho nezbavuje

povinnosti v rámci konania pred súdom platiť trovy konania a náklady na znalecké dokazovanie. Súd
návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia nevyhovel, pretože nebola preukázaná potreba
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. ÚVTOS Ilava, ako vyplýva zo spisu tamojšieho súdu sp.zn.
14C/420/2012 nefajčiarske a fajčiarske cely vytvára, ako mu ukladá ust. § 18 ods.9 zák.č. 475/2005
Z.z. a § 8 ods.1 písm.a/,b/ zák.č. 377/2004 Z.z., a zaraďoval tých, ktorí vyhlásili, že sú nefajčiari na

nefajčiarske cely a tých ktorí prehlásili, že sú fajčiarmi, na cely fajčiarske. Tak fajčiari ako aj nefajčiari
boli informovaní v písomných upozorneniach na obmedzenia, ktoré im zo statusu, ktorý si vybrali
svojím čestným prehlásením vyplývajú; teda u nefajčiarov, že nebudú fajčiť vôbec ani držať a obstarávať
si tabak za akýmkoľvek účelom ( napr. výmenou za lieky) a od fajčiarov vyžadoval fajčenie len na
miestach, kde je to povolené ( fajčiarske cely, vyhradené miesta). Z predloženého množstva záznamov
o disciplinárnom previnení podľa ust. § 58 ods.2 zák.č. 475/2005 Z.z. a rozhodnutiach o disciplinárnom

treste, ktorých sa dopustili odsúdení z dôvodu porušovania zákazu fajčenia, predložených ÚVTOS
Ilava nachádzajúcich sa v spore sp.zn. 14C/420/2012 je nepochybné, že status fajčiar/ nefajčiar je
tomto ústave hromadne zneužívaný inštitút, v snahe odsúdeného účelovým vyhlásením zmeniť celu
a spolubývajúcich. ÚVTOS Ilava sa snaží situáciu vyriešiť v rámci kapacitných možností a pokiaľ sa
preukáže, že fajčiari zneužívajú svoje postavenie, sú potrestaní zhabaním tabaku a jeho výrobkov a tiež

disciplinárnym trestom a premiestnení na fajčiarsku celu. Z obsahu žalobného návrhu nevyplýva, že by
žalovaný porušoval zákaz fajčenia na nefajčiarskej cele, resp. na nej držal tabakové výrobky. Pokiaľ má
žalobca vedomosť o tom, že žalovaný drží tabak a fajčí na miestach, kde to nie je vyhradené, má právo
to nahlásiť poverenému zamestnancovi ÚVTOS a dožadovať sa nápravy, avšak nie formou požiadavky
na znalecké dokazovanie, ktoré aj keby preukázalo intoxikáciu žalovaného nikotínom, nebude mať za

priamy následok zmenu zaraďovania jednotlivých väzňov na cely, pokiaľ mechanizmus zaraďovania
odsúdených fajčiarov/nefajčiarov na jednotlivé cely je založený na čestnom vyhlásení. O spôsobe
zaraďovania odsúdených na cely rozhoduje výlučne ÚVTOS a ÚVV Ilava a súd nemá právomoc do
týchto kompetencií zasahovať, ani formou neodkladného opatrenia. Právne rozhodnutie odôvodnil ust.§
325 ods. 1,2 CSP, § 3 ods. 5,6, § 18 ods. 9, § 39 písm. a), b), § 40 písm. j), § 96, § 97 ods. 1, § 36 ods.

1,2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, § 8 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 377/2004
Z.z. o ochrane nefajčiarov. Súd nepripustil, aby na návrh žalobcu do konania na jeho strane vstúpili
ním navrhovaní intervenienti, pretože žalobca nepreukázal ani neuviedol tvrdenia, ktoré odôvodňujú
podľa ust. § 82 ods.3 CSP ich právny záujem na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu
je obvykle daný vtedy, ak rozhodnutie, ktoré má byť v spore vydané, bude pre intervenienta záväzné

a z obsahu návrhu na neodkladné opatrenie takýto výsledok záväznosti pre žiadneho z navrhovaných
intervenientov nevyplýva a nie je ani zrejmé, čoho sa mal žalobca v úmysle domáhať vo veci samej. O
náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný
mal v konaní plný úspech avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho v podstate zmeniť a
jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Poukázal na čl. 46 ods. 1 a čl. 12 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že sudkyňa súdu prvej inštancie JUDr. I. N. je predpojatá
pre pomer k účastníkom konania. Ďalej dôvodil, že súdu preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami konania, a to vzhľadom na prítomnosť obmedzenia v legislatíve, ktoré bráni zrealizovať

neodkladný preventívny odber krvnej vzorky u žalovanej osoby. Takéto testovanie je dobrovoľné
a nie je možné ho žalovanému nanútiť, pretože podlieha jeho súhlasu. Testovanie krvnej vzorky
na prítomnosť cudzorodých látok v súvislosti s požívaním tabakových výrobkov sa nevykonáva. Z
tohto dôvodu sa neprimerane dlho realizuje dokazovanie vo veci preukázania fajčenia toho ktorého
odsúdeného, ktorý zotrváva zo zištných dôvodov na nefajčiarskej cele. Tento neúmerne dlhý čas

preukazovania požívania tabakových výrobkov v sebe zahŕňa - a) vznik stresogénneho prostredia zo
sústavného obhajovania práv nefajčiarov pred fajčiarmi s vyústením do fyzických inzultácií a dlhodobého
zhoršovania interpersonálnych vzťahov medzi odsúdenými osobami, nefajčiarmi a fajčiarmi, b) vznik
radu disciplinárnych konaní, v ktorých de facto absenciou účinných preventívnych prostriedkov v
odhaľovaní previnilcov, ktorí fajčia , doplácajú nefajčiari núteným vkladaním sa do riešenia záťažových

reakcií, c) neúčinného dozoru zo strany prokuratúry ako takej, ktorá nemá bezprostredný dosah na vznik
záťažovej situácie spôsobenej vynucovaním si fajčenia zo strany fajčiarov na celách nefajčiarskych,
d) oneskorenej nápravy po zistení takéhoto stavu zo strany intervenienta v rade 2/, ktorý môže
fajčiaceho odsúdeného preradiť na fajčiarsku celu iba vtedy, ak fajčiar fajčiaci na celej nefajčiarskejdobrovoľne podpíše prehlásenie o tom, že je fajčiarom. Ak je aj hodnoverne fajčiar prichytený, že fajčí
na nefajčiarskej cele, je iba disciplinárne za to potrestaný, ale nemá to žiadny vplyv na jeho preradenie
z nefajčiarskej cely na celu fajčiarsku, lebo odmieta dobrovoľne podpísať zmenu svojho statusu z

nefajčiara na fajčiara, tento stav je začarovaným večne opakujúcim sa stavom, ktorý nemá riešenie,
e) sústavne prejavujúcich sa abstinenčných príznakov u nútene abstinujúcich fajčiarov na nefajčiarskej
cele, čo prináša do prostredia neznesiteľné napätie a z toho plynúce skratové konania jednotlivých
odsúdených. Poukázal na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytol súdu
prehlásenia podpísané viacerými odsúdenými osobami, ktoré potvrdzujú ako sa prejavujú abstinenčné

príznaky u žalovaného, aké prvky správania sú prítomné u žalovaného a čomu všetkému sa musia
nefajčiari prispôsobovať k osobe žalovaného. Ďalej namietal nesprávnu interpretáciu súdom prvej
inštancie v bode 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Uviedol, že poukázal na vytvorenie účinnej
ochrany práv nefajčiarov v zmysle zák. č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v spojení s ust. § 18 ods.
9 zák. č. 475/2005 Z.z. o VTOS tak, že sa výrazne skráti reakčný čas nielen na zistenie neželaného stavu
na úseku fajčenia na miestach, kde to zákon výslovne zakazuje, ale že sa aj výrazne skráti reakčný čas

k zákonnému preradeniu fajčiara z nefajčiarskej cely na celu fajčiarsku. Testovanie krvnej vzorky má
iba jediný cieľ -preukázať fajčiarskej osobe, že je skrytým fajčiarom fajčiacim na zakázaných miestach.
Ďalej poukázal na to, že na podporu svojich tvrdení do návrhu uviedol aj to, aký rozsah poučení by malo
obsahovať čestné prehlásenie osoby za nefajčiara a aký zvýšený zodpovedajúci postih za porušenie
zákazu fajčenia by mal byť. Mal za to , že poučenie s vykázaním dostatočného postihu za porušenie

práv nefajčiarov by malo dostatočne odrádzať tie odsúdené osoby, ktoré by sa snažili jednotlivo alebo
hromadne zneužívať inštitút v snahe dosiahnuť neoprávnený pobyt ako fajčiar na nefajčiarskej celej.
Ďalej poukázal na pretrvávajúci neželaný stav, ktorý bude podľa jeho názoru pretrvávať ešte dlho, čo
vyvodzuje zo súdneho konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/420/2012 a
za celú dobu nebol súd schopný nefajčiarom poskytnúť účinnú súdnu ochranu tak, ako to je uvedené v

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že zamietnutie jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má pre neho sankčný charakter v tom, že je nútený neprimerane dlhú dobu
znášať neželaný stav prítomnosti fajčiarov na nefajčiarskej cele. Z tohto sa javí s ohľadom na inštitút
neodkladného opatrenia rozhodnutie súdu prvej inštancie za výslovne diskriminačné v zmysle čl. 12 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu by sa žalovaný

musel podrobiť testovaniu na zistenie prítomnosti cudzorodých látok v organizme, čím by sa v krátkom
čase zistilo používanie tabakových výrobkov, a to by malo dopad na dokazovanie nielen pred súdom,
ale hlavne v disciplinárnom konaní v statuse odsúdeného, či je fajčiarom alebo nefajčiarom. Ostatní
odsúdení majúci zámer nasledovať žalovaného by upustili od protiprávneho konania, ktoré by im v
konečnom dôsledku privodilo disciplinárne konanie s určením statusu fajčiara a ďalšieho nezdržovania

sa na nefajčiarskej cele. Poukázal na tú skutočnosť, že z praxe je zrejmé, že zhabanie tabaku a jeho
výrobkov a disciplinárne potrestanie za fajčenie v zakázaných zónach samo osebe nič nerieši. V rámci
súdnej ochrany by mal súd poskytnúť väčší a účinnejší priestor na ochranu práv nefajčiarov nielen jemu,
ale rovnako aj intervenientovi 2/, ktorý získa ďaleko väčšiu pružnosť pri určovaní správnej kvalifikácie
statusu u toho ktorého odsúdeného. Poučovanie odsúdených v zmysle zák. č. 377/2004 Z.z. zo strany

intervenienta 2/ už nebude mať iba formálny charakter.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.6. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v
danej veci nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. ÚVTOS Ilava, ako

vyplýva zo spisu tamojšieho súdu sp.zn. 14C/420/2012 nefajčiarske a fajčiarske cely vytvára, ako mu
ukladá ust. § 18 ods.9 zák.č. 475/2005 Z.z. a § 8 ods.1 písm. a/,b/ zák. č. 377/2004 Z.z., a zaraďoval
tých, ktorí vyhlásili, že sú nefajčiari na nefajčiarske cely a tých ktorí prehlásili, že sú fajčiarmi, na cely
fajčiarske. Tak fajčiari ako aj nefajčiari boli informovaní v písomných upozorneniach na obmedzenia,
ktoré im zo statusu, ktorý si vybrali svojím čestným prehlásením vyplývajú; teda u nefajčiarov, že nebudú

fajčiť vôbec ani držať a obstarávať si tabak za akýmkoľvek účelom ( napr. výmenou za lieky) a od
fajčiarov vyžadoval fajčenie len na miestach, kde je to povolené ( fajčiarske cely, vyhradené miesta). Z
predloženého množstva záznamov o disciplinárnom previnení podľa ust. § 58 ods.2 zák. č. 475/2005
Z.z. a rozhodnutiach o disciplinárnom treste, ktorých sa dopustili odsúdení z dôvodu porušovania zákazu
fajčenia, predložených ÚVTOS Ilava nachádzajúcich sa v spore sp. zn. 14C/420/2012 je nepochybné,
že status fajčiar/ nefajčiar je tomto ústave hromadne zneužívaný inštitút, v snahe odsúdeného účelovým

vyhlásením zmeniť celu a spolubývajúcich. ÚVTOS Ilava sa snaží situáciu vyriešiť v rámci kapacitných
možností a pokiaľ sa preukáže, že fajčiari zneužívajú svoje postavenie, sú potrestaní zhabaním tabaku
a jeho výrobkov a tiež disciplinárnym trestom a premiestnení na fajčiarsku celu. Z obsahu žalobného
návrhu nevyplýva, že by žalovaný porušoval zákaz fajčenia na nefajčiarskej cele, resp. na nej držal
tabakové výrobky. Pokiaľ má žalobca vedomosť o tom, že žalovaný drží tabak a fajčí na miestach, kde

to nie je vyhradené, má právo to nahlásiť poverenému zamestnancovi ÚVTOS a dožadovať sa nápravy,
avšak nie formou požiadavky na znalecké dokazovanie, ktoré aj keby preukázalo intoxikáciu žalovaného
nikotínom, nebude mať za priamy následok zmenu zaraďovania jednotlivých väzňov na cely, pokiaľ
mechanizmus zaraďovania odsúdených fajčiarov/nefajčiarov na jednotlivé cely je založený na čestnom
vyhlásení. O spôsobe zaraďovania odsúdených na cely rozhoduje výlučne ÚVTOS a ÚVV Ilava a súd

nemá právomoc do týchto kompetencií zasahovať, ani formou neodkladného opatrenia.

7. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené proti tomuto právnemu záveru
súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie o nesplnení
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj

s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti
dodáva nasledovné:

8. Žalobca sa požadovaným neodkladným opatrením domáha zmeny spôsobu zaraďovania odsúdených
fajčiarov vydávajúcich sa za nefajčiarov do ciel so zákazom fajčenia. Ako spôsob ich rozlišovania

navrhuje vykonať znalecké dokazovanie krvnou skúškou u žalovaného, ktorou sa má preukázať,
že žalovaný je fajčiarom, za účelom preradenia žalovaného na inú celu. Odvolací súd v zhode s
názorom súdu prvej inštancie má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu, nebola osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, keď o spôsobe zaraďovania odsúdených na cely rozhoduje výlučne

ÚVTOS a ÚVV Ilava a súd nemá právomoc do týchto kompetencií zasahovať, ani formou neodkladného
opatrenia. Taktiež sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že znalecké
dokazovanie (navrhnuté žalobcom) sa nevykonáva v rámci neodkladných opatrení, ale iba ako dôkazný
prostriedok na návrh procesnej strany v rámci podanej žaloby vo veci samej. Námietky odvolateľa neboli
preto dôvodné.

9. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).