Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Peter Hvizdoš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116212899
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116212899.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanému Z. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom horná
S. XXX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36,08 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 36,08 Eur od 29.7.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd,
aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému na základe zmluvy
o pôžičke ev. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pôžičku v sume XXX,XX Eur. Pôžičku sa žalovaný
zaviazal veriteľovi splatiť v XX mesačných splátkach po XX,XX G.. T. do podania žaloby uhradila len
sumu XXX,XX Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušil, preto žalobca listom

zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých omeškaných splátok jednorazovo.
Žalobca zmluvné pokuty proti žalovanému neuplatňuje. Dlh žalovaný dobrovoľne nesplnil, preto sa
žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd
uznesením č.k. 20Csp 12/2016-20 zo dňa 19.1.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho

žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd rozhodol o uplatnenom nároku zo spotrebiteľskej zmluvy bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 297 CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

5. Súd rozhodol na základe listín v spise, a to žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, podmienok k zmluve o pôžičke, všeobecných obchodných podmienok, listu zo dňa
XX.X.XXXX - predžalobnej upomienky, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, návrhu nazmenužalobcuzodňaXX.XX.XXXX,oznámeniazodňaXX.X.XXXXopostúpenípohľadávky,poštového
podacieho hárku, správ o pobyte žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške XXX,XX Eur
žalovanému na kúpu tovaru čierna technika - asus v kúpnej cene XXX,XX Eur, s tým, že žalovaná sa
zaviazala uhradiť sprostredkovateľovi akontáciu v sume XXX,XX Eur, a veriteľovi XX mesačných splátok
pôžičky po XX,XX Eur, s tým, že celková suma pôžičky bola uvedená vo výške XXX,XX Eur s poistením.

V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 58,93%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo
výške 58,93%, priemerná hodnota RPMN vo výške 40,60%, celkové náklady spotrebiteľa vo výške XX
Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín
konečnej splatnosti je vymedzený: 9/2013. V spodnej časti zmluvy o pôžičke je ustanovenie o tom, že
riadnym vyplnením a podpísaním tejto zmluvy bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné podmienky a všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“). Podľa bodu 6.1.

VOP je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume
a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume uvedenej v zmluve alebo v podmienkach,
VOP. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak,
sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3. VOP v jednotlivých
splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4. VOP

prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, alebo po doručení služby, pokiaľ nie
je dohodnuté inak. Podľa bodu 12.2. veta prvá VOP klient ako aj spoločnosť je oprávnená kedykoľvek
zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu.

7. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že žalovaný uhradil akontáciu

v sume XXX,XX G. dňa XX.XX.XXXX, a veriteľovi uhradil dňa XX.X.XXXX splátku v sume XX,XX Eur.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX Consumer finance holding, a.s., z dôvodu, že žalovaný
napriek predchádzajúcim upozorneniam nesplácal pôžičku riadne a včas, vyzval žalovaného k úhrade
všetkých nesplatených splátok pôžičky v sume XXX,XX Eur do troch dní od doručenia tejto upomienky

na označený účet.

9. S. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
pôžičke /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,

písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol

žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 314,40 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s
úrokmi, a to zaplatením 10 mesačných splátok po 39,76 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke
sú podmienky a všeobecné obchodné podmienky.

11. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a formulárových všeobecných
obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, VOP používal vo
viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol pôžičku veriteľ
v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé
aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania ažalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti
žalovanému na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými

preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
19.9.2016, čo bolo preukázané z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa XX.X.XXXX o postúpení
pohľadávky zaslaného žalovanej poštou, ako vyplýva z podacieho hárku.

13. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere

súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve
o termíne konečnej splatnosti vymedzený 9/2013. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi
dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v
zmluveuvedené.Zákonodarcapožiadavkunauvádzaniekonkrétnehodátumukonečnejsplatnostiúveru

zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný
údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej
splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy.
Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom
všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry,

napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky

a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na
istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Ani bod 6.3. VOP nestanovuje v akom rozsahu sa započítavajú
jednotlivé splátky na úrok, v akom rozsahu na istinu a v akom rozsahu na poplatok. Zákon jednoznačne
vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky
takýmtospôsobombolaužviackrátsúdmijudikovaná(napr.napr.vrozsudkochNajvyššiehosúduSRsp.

zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.
XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn.27Co/36/2017,XCo/XXX/XXXX,XCo/XXX/XXXX,rozsudokE.súduvTrnavezodňaXX.X.XXXX,sp.

zn. XXCo XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v C. C. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).
Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom
zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve
pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo

do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ
rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do
predčasného splatenia úveru. Na takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako
jetozrejméznovšejjudikatúry(napr.rozsudkyKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.5CoXXX/XXXXzodňa
X.XX.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX).

XX. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskehoparlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v

tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje

na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/
Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva

o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto
rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejeteda

neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická
osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,
teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného
výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického

výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec
Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil
v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli

účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore
so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad
contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor
spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť
vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení
vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základna výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s.
I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k.
5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017

zo dňa 30.10.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016
sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami
a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

15. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu
úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov

vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9
zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v
právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text
zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia
dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v

písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý
zodpovedázato,žezmluvamázákonnenáležitostinasledujúprenehoprimeranéaodrádzajúcesankcie
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná
písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru
dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a Krajský súd v R.
v rozsudku č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX. S. absenciu uvedených náležitostí sa teda

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného
od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia
gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné
ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Žalovaný
ako spotrebiteľ má právo vzniesť námietku premlčania v priebehu celého konania, aj v rámci odvolacieho
konania, a hoci tak doteraz neučinil, súd musel podľa citovaného ustanovenia preskúmať, či právo

uplatnené proti žalovanému ako spotrebiteľovi je premlčané. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň
zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu
premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že
žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená

v Občianskom zákonníku a zároveň je spotrebiteľskou zmluvou, premlčanie bolo posúdené podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia zmluvných
podmienok, v zmysle ktorých sa zmluva o pôžičke a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť
Obchodným zákonníkom je absolútne neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako

základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom

zastáva názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania dlhšia premlčacia doba v zmysle Obchodného
zákonníka /4 ročná/ zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej
neistoty spotrebiteľa, keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej
pôžičky kratšia, a to 3 ročná.17. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že 10 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka bola splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí

zmluvy. Keďže zmluva bola uzavretá XX.XX.XXXX, zročnosť prvej splátky nastala XX.XX.XXXX. V
danom prípade z listín vyplynulo, že zmluva bola predčasne ukončená zo strany právneho predchodcu
žalobcu, a to jeho listom zo dňa XX.X.XXXX pre neuhrádzanie splátok pôžičky riadne a včas, pričom
možnosť oboch zmluvných strán ukončiť zmluvu jej vypovedaním bola zakotvená v bode 12.2. VOP.
Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaný bol v tom čase v omeškaní s úhradou splátok pôžičky po

dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z listu zo dňa 20.7.2013 vyplýva, že predtým právny predchodca žalobcu
zaslalžalovanémuupozornenia naúhraduomeškanýchsplátokúveru.Napremlčaniejepotrebnépoužiť
podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na
plynutie premlčacej doby. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 15.7.2016 a preto vzhľadom na
trojročnúpremlčaciudobupremlčaniesamôževzťahovaťnasplátkysplatnépredXX.X.XXXX.S.vsume

XXX,XX G. mala byť podľa zmluvy splatená v XX splátkach po XX,XX G. splatných od XX.XX.XXXX do
XX.X.XXXX. Keďže zo zmluvy o pôžičke nebolo zistiteľné, v akom rozsahu sa mali v rámci jednotlivých
splátok započítavať úhrady na istinu a v akom rozsahu na úroky, súd mal za to, že spravodlivé bude
pokiaľ sa zakaždým celá splátka započíta na istinu úveru, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a žalobca nemá nárok na úroky a poplatky. Celá istina pôžičky v sume XXX,XX G. by tak

bola vyrovnaná úhradou X splátok po XX,XX G. splatných od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, a úhradou
poslednej splátky v sume XX,XX G. splatnej dňa XX.X.XXXX. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že
titulom pôžičky uhradil žalovaný v tomto období splátku v sume XX,XX G. dňa XX.X.XXXX, a táto úhrada
pokrývaprvúsplátkuvovýškeXX,XXG.splatnúXX.XX.XXXX.H.splátkypôžičkysplatnéodXX.X.XXXX
do XX.X.XXXX žalovaný neuhradil. Trojročná premlčacia doba ohľadom neuhradenej splátky splatnej

dňa 20.6.2013 v sume XX,XX G. začala plynúť XX.X.XXXX, plynula bez prerušenia a uplynula dňa
XX.X.XXXX, no žaloba bola na súd podaná po márnom uplynutí tejto premlčacej doby. S. sú logicky aj
skôrsplatnésplátky,splatnéodXX.X.XXXXdoXX.X.XXXX.Uplatnenéprávožalobcujepretopremlčané
ohľadom týchto 6 splátok splatných od 20.1.2013 do XX.X.XXXX spolu v sume XXX,XX G.. Premlčané
právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Právo na zaplatenie poslednej

neuhradenej splátky istiny pôžičky so splatnosťou XX.X.XXXX v sume XX,XX Eur, premlčané nie je,
pretože trojročná premlčacia doba ohľadom splátky zročnej XX.X.XXXX začala plynúť od XX.X.XXXX a
uplynula by XX.X.XXXX, no právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa XX.X.XXXX, t.j. pred
uplynutím premlčacej doby.

18. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považujezabezúročnýabezpoplatkov,žalobcaodžalovanéhonemôžepožadovaťžiadenúrokažiadne
poplatky (za poistenie), ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky.
Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške XXX,XX Eur, pričom súd mal z predloženého
prehľadu splátok a úhrad preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi z tejto sumy pôžičky splátky v sume

XX,XX G., a preto dlh žalovaného po odpočítaní premlčacnej časti dlhu XXX,XX Eur činí XX,XX Eur
(poskytnutý úver 314,40 Eur - úhrady 39,76 Eur - premlčaná časť dlhu v sume 238,56 Eur).

19. Žalobca uplatnil proti žalovanému aj zákonnú sankciu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení spotrebiteľského úveru, t.j. od XX.X.XXXX, kedy bol žalovaný v omeškaní so splnením

celého peňažného dlhu. Žalobca má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu
omeškania žalovaného (29.7.2013) platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5
%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,5 % ročne. Preto
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 36,08 Eur od

29.7.2013 do zaplatenia.

20. Súd výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 36,08 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 36,08 Eur od 29.7.2013 do zaplatenia a výrokom
II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.22. Keďže žalobe o zaplatenie sumy 351,23 Eur bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 36,08 Eur, t.j.
úspech žalobcu predstavuje 10,27%, a vo zvyšku o zaplatenie sumy 315,15 Eur bola žaloba zamietnutá,

čo predstavuje úspech žalovaného 89,73%, vzhľadom na zásadu úspechu prevažne úspešnému
žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v rozsahu
79,46%. Keďže zo spisu nevyplýva, žeby žalovanému vznikli trovy konania , súd výrokom III. vyslovil,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.