Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114214419.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/3, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705
Česká republika, proti žalovanému Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX L., štátny občan
SR, zastúpenému advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš,

o zaplatenie zmenkového úroku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k.
2C/269/2014-212 zo dňa 28. februára 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k 2C/269/2014-219 zo
dňa 14.marca 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2C/269/2014-212 zo dňa 28. februára 2017 v napadnutej
časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 2C/269/2014-219 zo dňa 14.marca 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zastavil okresný súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne zo sumy 727,19 Eur od 5.7.2011 do 16.10.2011, zo sumy 677,19 Eur od 17.10.2011 do
29.11.2011, zo sumy 627,19 Eur od 30.11.2011 do 18.12.2011, zo sumy 577,19 Eur od 19.12.2011
do 30.1.2012, zo sumy 477,19 Eur od 31.1.2012 do 15.3.2012, zo sumy 427,19 Eur od 16.3.2012 do

5.8.2012avozvyškužalobuzamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanýmáprávonanáhradu
trov konania v plnej výške. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť znalkyni G..
G..R.D.sumu418,32Euražalovanémupriznalnáhradutrovkonaniavsúvislostisvydanímdopĺňacieho
rozsudku v plnej výške.

2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanej v žalobe pohľadávku podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej len „ Nariadenie č. 861/2007“ ). Pohľadávku si uplatnil
titulom zmenky, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 721,19 Eur od 5.7. 2011 do
16.10.2011, čo predstavuje sumu 189,07 Eur, zo sumy 677,19 Eur od 17.10.2011 do 29.11.2011, čo
predstavuje 74,49 Eur, zo sumy 627,19 Eur od 3011.2011 do 18.12.2011, čo predstavuje 29,79 Eur,
zo sumy 577,19 Eur od 19.12.2011 do 30.1.2012, čo predstavuje sumu 62,05 Eur zo sumy 477,19

Eur od 31.1.2012 do 15.3.2012, čo predstavuje sumu 53,68 Eur zo sumy 427,19 Eur od 16.3.2012 do
5.8.2012, čo predstavuje sumu 152,72 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, a to zo sumy 727,19
Eur od 25.8.2011 do 16.10.2011, čo predstavuje sumu 6,46 Eur, zo sumy 677,19 Eur od 17.10.2011
do 29.11.2011, čo predstavuje sumu 4,90 Eur, zo sumy 627,19 Eur od 30.11.2011 do 18.12.2011, čo
predstavuje sumu 1,96 Eur, zo sumy 577,19 Eur od 19.12.2011 do 30.1.2012, čo predstavuje sumu 4,08
Eur, zo sumy 477,19 Eur od 31.1.2012 do 15.3.2012, čo predstavuje sumu 3,53 Eur, zo sumy 427,19 Eur

od 16.3.2012 do 5.8.2012, čo predstavuje sumu 10,04 Eur, bez sumy 2,81 Eur, ktorú žalovaná na úroky
zaplatila, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 2,42 Eur ako aj náhradu trov konania.Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 30.4.2010 na zmenkovú sumu 727,19 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 5.7.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou

„ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 30.4.2010 na sumu
727,19 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu 0,25 % denným úrokom od 5.7.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil zmenkovú sumu 727,19 Eur a úroky 2,81 Eur. Keďže zmenková listina

je opatrená doložkou „ bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Žalobca k žalobe pripojil originál zmenky ako aj výpis z jeho obchodného registra. Zalobu podal
na vzorovom tlačive A-návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007. Žalobca
zároveň uviedol, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie. Na rubopise zmenky je uvedený indosament,
ktorýmpôvodnýveriteľzmenkupreviedolnažalobcu.Podanímdoručenýmsúdudňa23.12.2015žalobca
zobral žalobu čiastočne späť s tým, že si uplatňuje z jednotlivých súm zmenkový úrok vo výške 0,19

% denne.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 20.3.2015. Žalovaná prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne súdu doručila podanie zo dňa 17.4.2015, v ktorom uviedla, že namieta výšku
primeranosti dohodnutých úrokov z omeškania, nakoľko pri prepočte 0,25 % denného úroku vychádza

ročný úrok vo výške 91,25 % ročne a výška takýchto úrokov by nemala požívať zákonnú ochranu.
Úrok z omeškania má vo svojej podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi paušalizovanou náhradou
a má veriteľovi zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností zo strany
dlžníka. Táto satisfakcia však nemôže veriteľovi priniesť bezdôvodné zvýhodnenie, preto priznanie
dohodnutého úroku v neobmedzenej výške by mohlo druhej strane zakladať vznik bezdôvodného

obohatenia. Poukázala na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.5.2009 č. LÚS523/07. Ďalej uviedla,
že po podaní žaloby je súd povinný preskúmať pravosť predloženej zmenky, musí si overiť či ide o
zmenku a či obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a súd musí skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu.
Súd nemôže mať pochybnosti o pravosti predloženej zmenky ako aj to, či sú splnené všetky procesné
podmienky keďže ona nemá k dispozícii ani len kópiu vedenej zmenky, preto ju žiada predložiť v origináli

na pojednávaní a aby jej kópia bola doručená. Taktiež spochybnila tú skutočnosť, že by žalobca nemal
informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch jej predchádzajúceho majiteľa
zmenky, nakoľko pôvodný záväzok vychádzal zo zmluvy o úvere, kde si ona ako dlžník požičala
od pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, a.s. sumu 350,-Eur s tým, že mala podpísať zmenku, kde
výška sumy nebola uvedená. Bolo jej zo strany obchodného zástupcu spoločnosti POHOTOVOSŤ, a.s.

oznámené, že zmenka sa použije len v prípade, ak svoj dlh riadne nesplatí. Keďže nemá k dispozícii
tzv. kartu klienta kde sú zaznamená jednotlivé úhrady, nevie sa vyjadriť či tvrdenia o úhrade dlhu vo
výške 730,-Eur sú pravdivé. Poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle §
4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona o spotrebiteľských tovaroch, preto by sa mal úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznila tú skutočnosť, že výška úrokov z omeškania je v rozpore s

dobrými mravmi, preto by takýto právny úkon mal byť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
Poukázala na rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/80/2012 a zároveň žiadala súd,
aby vo veci nariadil ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že
žalovaná nahliadla do zmenky s tým, že sa na nej nenachádza jej podpis.

4. Žalobca pripojil k návrhu na uplatnenie pohľadávky zmenku, ktorá bola vystavená vo E. T. dňa
30.4.2010 žalovanou na sumu 729,19 Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala aj na zaplatenie zmenkového
úroku 0,25 % denne od 5.júla 2011. Vzhľadom na to, že žalovaná namietala, že na zmenke sa
nenachádza jej vlastnoručný podpis, súd uznesením zo dňa 15.3.2016 č.k. 2C/269/2014-135 ustanovil
do konania znalkyňu z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo G.. G.. R. D., ktorej uložil aby

určila či podpis žalovanej na zmenke je jej vlastoručným podpisom. Znalkyňa v znaleckom posudku č.
57/2016, doručenom súdu 31.10.2016 uviedla, že podpis vystaviteľa na zmenke č. XXXXXXXXX zo
dňa 30.4.2010 na zmenkovú sumu 727,19 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 5.7.2011, nie je
vlastnoručným podpisom žalovanej.

5. Okresný súd uviedol, že sa oboznámil so zmenkou a zistil, že táto mala byť vystavená žalovanou
na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598.
Súd zistil, že na zmenke bola riadne vyplnená zmenková suma, dátum úročenia, dátum a miesto
vystavenia zmenky, nachádza sa tam podpis vystaviteľa. Žalobca si svoje právo zo zmenky uplatňujeako indosatár po tom, ako bolo zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa na rad ktorého
bola zmenka vystavená. S prihliadnutím na to, že žalovaná namietala, že na zmenke sa nenachádza jej
podpis, súd ustanovil do konania znalkyňu, ktorá v závere znaleckého posudku uviedla, že na zmenke

sa nenachádza vlastnoručný podpis žalovanej. S prihliadnutím na to, že na zmenke sa nenachádza
vlastnoručný podpis vystaviteľa, je spochybnený obsah zmenky, t.j. či osoba označená na zmenke ako
vystaviteľ, je aj skutočne zmenkovým dlžníkom. Žalobca uviedol, že iné listinné doklady ako zmenku
predložiť nevie.

6. Je nesporné, že žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, občan. Žalovaná uviedla,
že zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzatvorená medzi
ňou a POHOTOVOSŤ-ou s.r.o., dňa 30.4.2010 pod č. XXXXXXXXX, je nesporné, že išlo o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
Príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy je odvodzované od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať poplatok za poskytnutie úveru ale

samotnú sumu poskytnutého úveru na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne od 30 %
vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroková miera v zmenke
0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne ( po späťvzatí 69,35 % ) je neprimeraná, teda zmenkový úrok je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Súd mal za to, že
konaniepôvodnéhoveriteľaažalobcuakojehonástupcuodporujedobrýmmravom,poukazujenaKódex

o ochrane spotrebiteľa ( zákon č. 250/2007 Z.z.), ktorý zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi ( § 4 ods. 8 ). Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu,
aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti
nastranedodávateľaaspotrebiteľmôžeurobiťekonomickérozhodnutiesmerujúcekvykonaniutakéhoto
plnenia ( § 7 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa ). Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy žalobca

spĺňa s prihliadnutím na výšku zmenkového úroku, pričom tento úrok má sankčnú povahu, pretože je
priamo v spojení s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol
podradiť pod inštitút neprimeranej sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, stačí že má čo i len
čiastočne sankčnú povahu. Súd okrem toho poukazuje na to, že zmenka ktorá bola vyplnená čo do
istiny dodávateľom už v čase vzniku úverovej zmluvy, bola v podstate navýšená oproti dlhu. Súd teda

vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného
obohatenia na úkor iného už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Žalobca
si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkového dlžníka ako spotrebiteľa, na ktorého
dopadá osobitná ochrana ( § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ) a ktorého postavenie nie je možné
nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník ( § 54 ods. 1 ). Súd poukazuje

na to, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. 2Er/657/2014 viedlo exekučné konanie, kde oprávnený
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sa voči povinnej Y. T. domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 192,61 Eur, zmenkovú úrok ako aj zákonný úrok na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloverské rameno 8 Bratislava, sp.zn. SR11137/11,
a to práve na základe predmetnej zmenky, pričom uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.10:2013 č.k.

2Er/657/2013-13 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie okresného súdu potvrdil. Súd mal za to, že vzhľadom na vyššie
uvedené išlo o vedomé konanie žalobcu na škodu žalovanej. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu
zamietol.

7. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, podľa
ktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanámalavoveci
plný úspech s tým, že v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zavinil
zastavenie konania procesne žalobca, takže aj v tejto časti má žalovaná právo na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie v zmysle § 262 CSP rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. V dopĺňacom rozsudku súd uviedol, že v rozsudku opomenul rozhodnúť o trovách v súvislosti so
znaleckým dokazovaním, a preto postupoval podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a neúspešnému žalobcovi uložil
povinnosť podľa § 262 CSP zaplatiť znalkyni sumu 418,32 Eur, ako znalečné, ktoré jej bolo priznané

uznesením č.k. 2C/269/2014-193 zo dňa 14.12.2016.

9. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a proti výroku o zamietnutí návrhu a vo
výroku o trovách konania podal odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiuna základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Podľa názoru žalobcu súd nemohol nariadiť podľa čl.
5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v

cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení
účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe
predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť
za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za
účelom doplnenia dôkazov.

10. Uviedol tiež, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne
preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky

zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť

námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak
urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a

bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

11. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením

ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Aksúdnazáklade
takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

12. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal

a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na
ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu

proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

13. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,

ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, a to z dôvodu, že
Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto
konaní, preto je možné tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v

tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie
okresného súdu zmeniť a návrhu žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.14. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu pri zmenkových vzťahoch a na rozhodnutie sp.zn.
3Ob 546/81 zo dňa 9.9.1981.

15. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho
stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001.
Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku,
že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými

mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa jeho názoru nestačí preukázať
nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy
úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri
kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri
uplatnení zmenky. Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 teda podľa názoru žalobcu v žiadnom

prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.6.2017, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania žalovanej. Poukázal na to, že zmenka neobsahuje podstatné zákonné náležitosti, a preto je

absolútne neplatným právnym úkonom. Považuje odvolanie žalobcu za zjavné zneužitie práva, ktoré
vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a uviedol, že v
konaní poukázal na listinné dôkazy a súd v konaní na ne musel prihliadnuť. Zároveň žalovaný v konaní
popieraldôvodnosťuplatnenejpohľadávky.Skutočnosť,žežalovanýzmenkunepodpísaljedostatočným
dôvodom na zamietnutie žaloby.

17. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k

ochranespotrebiteľa,ktorébolozverejnenépodč.93vZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

19. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.20. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

23. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

24. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

25. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad zákona č. Občiansky zákonník, zákona č. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §

385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

27. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca predložil zmenku, na základe ktorej
sa žalovaný ako vystaviteľ zmenky mal zaviazať zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 727,19 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 5.7. 2011. Zmenka
obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka

je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia,
číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanom, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na
zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „namiesto nás na rad CD
Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom oprávnenej
osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX,

ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava
a žalovaným. Zo znaleckého posudku č. 57/2016 vypracovaného v konaní vyplýva, že podpis na
žalobcom predloženej zmenke nie je vlastnoručným podpisom žalovaného.

28. V priebehu konania žalobca vzal návrh na zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne

z jednotlivých súm späť.

29. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom
ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy
o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Zo spisového materiálu

vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzavrel s prvým majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.30. Z jej obsahu odvolací súd zistil, že žalovanému bol spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava
poskytnutýúvervovýške350,-Eur.ŽalovanýakodlžníksavnejzaviazalzaplatiťspoločnostiPohotovosť
s.r.o. sumu 350,-Eur zvýšenú o poplatok 346,- Eur v celkovej sume 696,- Eur v splátkach po 58,- Eur

mesačne počnúc dňom 28.5.2010. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa
30.4.2010, kedy podľa žalobcu mala byť podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo
forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o
úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

31. Z čl. 14 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ
zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
(Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že
ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil,

keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy
o úvere akceptoval.

32. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom
formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007

o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na
zaplatenie zmenkových úrokov ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil,
indosovaná. Žalobca na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej
zmenky „na rad“, vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho
tvrdenia nimi nedisponoval. Okresný súd doručil žalovanému podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia tlačivo

„C“ k návrhu, ktoré žalovaný súdu vyplnené späť doručil a pohľadávku žalobcu poprel.

33. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom

členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

34. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

35. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č.

99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

36. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj

keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je
právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z
vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj
podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, ateda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295
CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z
vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen

na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

38. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014)

vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa
Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné
strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako
vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom

spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny
vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri
vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací
súd odkazoval.

39. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a
2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák.č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté

pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach
o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie

listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

40. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka predložená žalobcom mala byť
vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, z obsahu ktorej súd pri skúmaní charakteru
úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným, ako dlžníkom a

veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom
o tom, že zmenka mala mať k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a
že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, mal vzniknúť
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný zmenku ako
vystaviteľ vlastnoručne nepodpísal.

41. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní

o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako
vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti
prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré §
17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú

na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol
v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvouapreskúma,čivrámciuplatnenéhonárokuzozmenky,tátonevzniklazovzťahu
so spotrebiteľom.

42.Presamotnéposúdenieuplatnenéhonárokuzozmenkyjepretozásadnýzáver,čijesprávnetvrdenie
žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatáranauplatneniezmenkovejsumyvočizmenečníkovi-žalovanémunevzniklovsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom
(spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca

bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže
vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi ako aj to, či sú kauzálne
námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky
podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má

vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového
úroku.

43. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

44. Podľa čl. I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákona šekového zmenkového ( ďalej len ZŠZ) vlastná
zmenka obsahuje:
1) Označenie, že ide o zmenku pojané do vlastného textu listiny a vyjadrenej v jazyku v ktorom je táto
listina spísaná,
2) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,

3) údaje zročnosti,
4) údaje miesta kde sa má platiť,
5) meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť,
6) dátum a miesto vystavenia zmenky,
7) podpis vystaviteľa

45. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010
sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

46. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6
veriteľom.

47. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

48. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

50. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.51. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

52. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

54. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

55. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

56. Odvolací súd sa v podstatných bodoch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len
na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené
žalobcomvjehoodvolaníatiežajsprihliadnutímktomu,žeodvolacísúdsavprejednávanejveciodklonil
od právneho názoru vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretože
použil pri rozhodovaní, rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

použité neboli a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

57. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom predložená zmenka, ktorá
mala byť vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná nespĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané
zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou neplatnou. Na základe žalovaným

vznesených námietok znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že zmenka postráda vlastnoručný
podpis vystaviteľa, následkom čoho ide po formálnej stránke o neplatnú zmenku, následkom čoho nie
je možné žalobcovi priznať z nej žiadne nároky.

58. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 30. 4. 2010, kedy podľa žalobcu malo dôjsť aj k vystaveniu blankozmenky a uzavretiu Dohody
o vyplnení zmenky žalovaným, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne
vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva
dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

59. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil
nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa,
ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie

finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa
bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ
na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru,

pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu
poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným
dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. ako remitentom do žalobcom predloženej zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťouzmluvy o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková
sadzbaaniRPMN-ročnápercentuálnamieranákladovtak,akotovtomčasevyžadovalzák.č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

60. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode

o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 14 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

61. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového, z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol
žalovaný v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej mala byť

zmenkaveriteľomaremitentomvyplnenáanásledneindosovanánažalobcu,ajkeďžalovanýrelevantné
námietky nevzniesol.

62. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do

VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto
spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento
dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.
Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol
žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy

v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

63. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie posúdil
odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

64. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok
týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode
o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva
obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

66. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

67. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že
zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky,
poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku
čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

68. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods.
1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý
veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj
pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.69. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú

obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale
aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla
zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného

majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko
zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu
zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky
zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru,
ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo
strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“,

keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť
všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením,
že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

70. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil.

71. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného
sporového poriadku súd prvej inštancie.

72. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)