Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215288
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815215288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého E.
O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa rodičov: E. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. pod L., Na Y. XXX/XX, zastúpenej
Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Nám. slobody 10 a R. I., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie
výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. novembra 2016, č.
k. 14P/50/2015-175, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. zo sumy
o sumy 90,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, počnúc dňom 07.09.2015 s tým, že zvýšené
výživné je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
Zameškané výživné za obdobie od 07.09.2015 do 11.11.2016 vo výške 570,- eur povolil otcovi zaplatiť
v mesačných splátkach po 57,- eur, pričom prvá splátka je splatná k poslednému dňu mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného
vyrovnania dlhu, pričom neuhradením, čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Týmto zmenil

rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/12/2013-72 zo dňa 12.12.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/562/2014-89 zo dňa 26.06.2014 vo výroku o výživnom. Návrh otca
na zníženie výživného zamietol. O náhrade trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov a Slovenská
republika nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že maloletý E. sa narodil mimo manželstva, jeho
rodičia nežijú spolu. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 4C/12/2013-72 zo dňa 12.12.2013 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/562/2014-89 zo dňa 26.06.2014 bolo určené otcovstvo
k maloletému, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť
maloletému výživné v sume 90,-eur mesačne (s účinnosťou od 01.07.2012). Maloletý mal v čase
určenia výživného necelé tri roky, náklady na neho tvorili predovšetkým výdavky stravu a plienky. Otec
maloletého bol v tom čase nezamestnaný. Predtým pracoval v Írsku s príjmom 420 - 450 eur týždenne,
od septembra 2011 až do 11.12.2013 bol v Írsku nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti vo
výške 188,- eur týždenne (cca 752,- eur mesačne). Matka maloletého bola v čase určenia výživného

na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 eur a prídavok na dieťa 23,52 eur.
V súčasnosti má maloletý E. päť rokov, navštevuje materskú školu. Mesačné náklady, ktoré matka na
neho vynakladá sú podľa jej vyjadrenia: škôlka 32,- eur, oblečenie 50,- eur, hračky 50,- eur, kozmetika
20,- eur, lieky 10,- eur a strava 250,- eur. Maloletý je zdravý, máva len bežné detské choroby. Otecmaloletého je v súčasnosti (od 01.06.2016), dobrovoľne nezamestnaný, pracovný pomer v spoločnosti
Saar Gumi, s.r.o., kde v období od 08.08.2015 do 31.5.2016 pracoval s priemerným čistým mesačným
zárobkom cca 600,- eur, ukončil dohodou. Ukončenie pracovného pomeru odôvodňuje celodennou

starostlivosťou o svojho ťažko chorého brata, požiadal o opatrovateľský príspevok. Dávku v hmotnej
núdzi ani dávku v nezamestnanosti nepoberá. Do augusta 2015 pracoval otec maloletého v Holandsku s
príjmom 1.388,17 eur mesačne. Otec maloletého v roku 2016 predal spoluvlastnícky podiel 1/3 (celková
kúpna cena nehnuteľnosti bola 39.200,- eur) na byte, ktorý zdedil po svojich rodičoch. Spolu s matkou
maloletého predali rodinný dom za kúpnu cenu 39.000,- eur. Po odrátaní provízie realitnej kancelárie,

otcovi zostala suma 18.870,- eur. Mesačné výdavky, ktoré otec maloletého vynakladal v čase podania
návrhu boli podľa jeho vyjadrenia nasledovné: nájomné za byt 132,83 eur, elektrina a plyn 33,- eur,
cestovné do zamestnania 70,- eur a strava 150,- eur, o náklady na bývanie sa delil napoly s bratom.
Aj v súčasnosti býva s bratom, v rodinnom dome, ktorý vlastní jeho brat, náklady ktoré v súčasnosti
vynakladá sú elektrina 30,- eur, voda 10,- eur, náklady na stravu. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletému I. S., narodenému 08.01.2003 vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2015

(rozsudok tamojšieho súdu č.k. 6P/42/2015-88, zo dňa 30.06.2016). Matka maloletého v súčasnosti
pracuje ako opatrovateľka v Holandsku s priemerným mesačným čistým príjmom 817,50 Eur. Náklady,
ktoré matka mesačne vynakladá sú nájomné 255,- eur, energie 40,- eur, internet 27,- eur, mobil 25,- eur,
poistenie 30,- eur, benzín 50,- eur a strava 200,- eur. Poberá aj prídavok na dieťa.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili pomery
ako na strane otca, tak aj na strane maloletého. Otec je opäť nezamestnaný, ako v čase určenia
výživného. V období dvanástich mesiacov, ktoré predchádzali podaniu návrhu matky na zvýšenie
výživného, pracoval otec v Holandsku s priemerným mesačným príjmom 1.388,17 eur, následne v
spoločnosti Saar Gumi, s.r.o. až do 31.05.2016, kedy sám ukončil svoj pracovný pomer (z dôvodu

starostlivosti o brata) s priemerným čistým mesačným príjmom cca 600,- eur mesačne. Súd prvej
inštancie konštatoval, že otec je predovšetkým povinný zabezpečovať vyživovaciu povinnosť svojim
dvom deťom mal. E. a mal. I. S., opatrovanie svojmu bratovi mal zabezpečiť iným spôsobom. Ukončenie
pracovného pomeru otcom súd posúdil podľa ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, a
teda, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, z ktorého mohol zabezpečovať

výživné svojim maloletým deťom. Zohľadnil tiež peňažné prostriedky, ktoré otec nadobudol predajom
svojich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach. Pokiaľ otec tvrdil, že získané peniaze použil
na úhradu svojich dlžôb, túto skutočnosť nepreukázal, s výnimkou dlhu na výživnom na mal. I. vo výške
1.800,- eur. Pomery na strane maloletého sa zmenili v tom, že v čase určenia výživného mal len necelé
tri roky, matka s ním bola na materskej dovolenke, náklady mal na stravu, plienky. V súčasnosti

má päť rokov, navštevuje materskú školu, čím došlo k podstatnej zmene jeho pomerov v súvislosti s
jeho fyzickým vývinom, vzrástli jeho náklady na stravu, ošatenie, obuv a hygienické potreby. Vzhľadom
na preukázané skutočnosti o pomeroch otca a pri zohľadnení pravidla, že výživné má mať prednosť
pred ostatnými výdavkami rodiča, považoval súd prvej inštancie za primerané zvýšiť výživné zo strany
otca pre mal. E. na sumu 130,- eur mesačne, pričom zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť otca k jeho

na druhému synovi, I. S.. Zameškané výživné za obdobie od 07.09.2015 do vyhlásenia rozsudku dňa
11.11.2016 v sume 570,- eur umožnil otcovi splácať v splátkach po 57,- eur, splatných spolu s bežným
výživným. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú dôvody na zvýšenie výživného a dôvody
na jeho zníženie naopak nezistil, návrh otca na zníženie výživného zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol

podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého E. a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné na maloletého E. určí na
sumu 90,- eur mesačne. Uviedol, že jeho finančná situácia sa zmenila, nakoľko od 01.06.2016 je vedený

na úrade práce, nepoberá žiadne finančné prostriedky a napriek tomu mu súd prvej inštancie zvýšil
vyživovaciu povinnosť k E. zo sumy 90,- eur na 130,- eur. Poukázal na skutočnosť, že zo strany matky
mu nie je umožnené stretávať sa s maloletým E.. Ďalej uviedol, že matka maloletého dieťaťa je dobre
zabezpečená, zostali jej dve autá, vyplatené dlhy, byt, ktorý on zaplatil a ešte jej bude vyplatená polovica
z domu, ktorý on kúpil a ona naň neprispela, pričom na maloleté dieťa posiela 90,- eur. Matka má, pokiaľ

tiež plní vyživovaciu povinnosť vo výške 90,- eur, rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, daňový bonus
20 eur, spolu 223,52 eur, dostatočnú sumu pre maloletého E., akú nedosahuje ani on. Vyslovil názor, že
v jeho prípade sa podstatne zmenili pomery, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom a preto
je potrebné jeho návrhu vyhovieť.5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ otec pracoval

v Holandsku mal príjem minimálne 1.380,- eur, následne pri práci na Slovensku cca 600,- eur a od
01.06.2016 je dobrovoľne nezamestnaný, čo považovala za účelové a súvisiace s týmto konaním a s
konaním o zvýšení výživného voči maloletému I. S.. Rovnako tvrdenie, že otec sa má starať o svojho
brata, považovala za účelové. Uviedla, že otec spolu so svojimi bratmi predal rodičovský byt za sumu
39.200,- eur, z ktorej na jeho podiel pripadlo 13.000,- eur, v septembri 2016 mu bolo vyplatené z predaja

rodinného domu 18.870,- eur. Podľa jej názoru otec je v súčasnosti zamestnaný „na čierno“ a nie je
bez príjmu.

6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Ďalšie vyjadrenie otca k vyjadreniu matky podané nebolo.

8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. l CSP.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním otca spochybnený vo výroku, ktorým bol zamietnutý
jeho návrh na zníženie výživného ( výrok IV) , v tomto výroku nadobudol právoplatnosť a odvolací súd
sa ho nedotýkal.

10.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

11. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza

z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o
výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

12. Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje
dokazovanie na to, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá
je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava
výživného zo strany otca pre mal. E. bola vykonaná rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 12.12.2013,

č.k. 4C/12/2013-72 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo dňa 26.06.2014 č.k. 19Co/562/2014-89,
ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné pre mal. E. vo výške 90,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.07.2012 (maloletý mal dva roky). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tomto konaní mal
mal. E. 5 rokov a navštevoval materskú školu, čím nepochybne vzrástli jeho odôvodnené náklady. Tieto
skutočnosti otec v podstate vo svojom odvolaní nespochybnil, tvrdil však, že nemá žiaden príjem a preto

nie sú splnené predpoklady pre zvýšenie výživného.

13. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj pomermi toho, kto má výživné platiť, t.j. otca maloletého E.. V čase
predchádzajúceho rozhodnutia bol otec nezamestnaný, predtým pracoval v Írsku s príjmom 420-450
eur týždenne, od 9/2011 do 12/2013 poberal v Írsku dávku v nezamestnanosti vo výške 188,- eur

týždenne (cca 750,- eur mesačne), z ktorých príjmov súd vychádzal pri stanovení vyživovacej povinnosti
otca k mal. E.. Následne otec pracoval do augusta 2015 v Holandsku s príjmom 1.388,- eur mesačne,
v období od 08.08.2015 do 31.05.2016 pracoval na Slovensku s príjmom cca 600,- eur mesačne, v
súčasnosti je opätovne nezamestnaný (dobrovoľne), nepoberá žiadne dávky. Posledný pracovný pomerukončil dohodou ku dňu 30.05.2016, tvrdiac, že sa musí strať o chorého brata. Súd prvej inštancie
aplikoval ust. § 75 ods. l Zákona o rodine, ukončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti Saar Gumi
s r.o. dohodou považoval za vzdanie sa zárobku bez dôležitého dôvodu a prihliadol aj na finančné

pomery otca, ktorý získal peňažné prostriedky predajom spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach
v hodnote cca 31.870,- eur.

14. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorá bola v čase predchádzajúcej úpravy
výživného na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok

na dieťa vo výške 23,52 eur, v súčasnosti má priemerný čistý mesačný zárobok cca 817,50 eur ako
opatrovateľka v Holandsku, poberá prídavok na dieťa.

15. V súlade so zisteným skutkovým stavom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dôvodne návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. E. vyhovel. Správne konštatoval, že na strane
maloletého nastala zmena pomerov spočívajúca predovšetkým v plynutí času, keď maloletý je o viac

ako tri roky starší, navštevuje materskú školu , čím sa zvýšili jeho odôvodnené náklady. Pomery otca
sa výrazným spôsobom, pokiaľ ide o výšku príjmu, nezmenili (v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol
nezamestnaný a v súčasnosti je opätovne nezamestnaný). Odvolací súd je však toho názoru, že súd
prvej inštancie správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z princípu potencionality
príjmu a prihliadol na schopnosti a možnosti otca, jeho predpokladaný zárobok, ktorý by dosahoval

v prípade, že by riadne zotrval v pracovnom pomere. Správne súd prvej inštancie prihliadol i na
majetkové pomery otca, ktorý získal značné finančné prostriedky predajom spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnostiach , ktoré vlastnil. Zmena pomerov nastala i na strane matky dieťaťa, ktorej s zvýšil
príjem. jej vyživovacia povinnosť k mal. E. je plnená predovšetkým osobnou starostlivosťou o maloletého
(§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), pričom nepochybne prispieva na uspokojovanie nákladov maloletého i

finančne, nakoľko jeho odôvodnené náklady presahujú čiastku platenú otcom.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom
výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery

povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou,
pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i ukončenie pracovného pomeru dohodou bez
relevantného dôvodu (takýmto dôvodom nemôže by starostlivosť otca o svojho brata, ktorú je možné
zabezpečiť iným spôsobom) a bez snahy zabezpečiť si iné zamestnanie zodpovedajúce schopnostiam a
možnostiam ,,čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol

platiť súdom určené výživné. Následkom princípu potencionality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky
výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu aký by povinný dosahoval v pracovnej pozícii,
ktorej vykonávanie je v jeho možnostiach a schopnostiach a ktorú až do júna 2016 vykonával , t.j.
minimálne 600,- eur mesačne.

18. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia, že otec získal finančné prostriedky v hodnote
31.870,- eur za predaj spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnil, pričom neosvedčil
na aký účel mal tieto požiť. Preto je dôvodný záver, že tieto finančné prostriedky má otec doposiaľ k
dispozícii a je potrebné na ne prihliadnuť v súvislosti s hodnotením majetkových pomerov otca.

19. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že v schopnostiach a
možnostiach otca maloletého je dosahovať dostatočný príjem a platiť mal. E. výživné v stanovenej výške
130,- eur mesačne, a to i s prihliadnutím k jeho majetkovým pomerom (finančným prostriedkom) ako i
vyživovacej povinnosti k ďalšiemu synovi I..

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti -
výroku o výživnom (výrok I.), o zročnom výživnom (výrok II.), zmeňujúcom výroku (výrok III.) a výrokoch
o náhrade trov konania (výrok V., VI.), potvrdil.21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.