Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221941
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117221941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu:

Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím,
advokát, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanej: A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 1, H., o zaplatenie
78,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 78,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne od 9.3.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 78,89 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške
5,00 % od 9.3.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.5.2015 uzavrel so žalovanou Poistnú zmluvu
č. 610/194191-2, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V
zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 23,51 eur.

Začiatokpoisteniabolvzmluvedohodnutýnadeň6.5.2015.Vzmyslečl.4ods.1Všeobecnýchpoistných
podmienok, poistenie sa dojednáva na dobu neurčitú s poistným obdobím jeden technický rok, pokiaľ
nie je v poistnej zmluve uvedené inak. Začiatok poistenia je uvedený v poistnej zmluve. V zmysle čl.
5 ods. 2 až 5 Všeobecných poistných podmienok, poistné je stanovené pre ročné poistné obdobie.
Poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobia. Poistné je splatné v prvý deň poistného
obdobia. Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poistné bude platené vo forme štvrťročných splátok, prvá
splátka poistného je splatná v deň začiatku poistenia. Každá ďalšia splátka poistného je splatná v deň,

ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia, a to tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po splatnosti predchádzajúcej splátky poistného. V zmysle vyššie uvedeného, mala žalovaná platiť
štvrťročné poistné splatné vždy k 6.5., 6.8., 6.11., 6.2. v roku. Žalovaná neuhradila ani jednu splátku
poistného, ako to vyplýva z výpisu z účtu k poistnej zmluve. V zmysle čl. 4 ods. 7 Všeobecných poistných
podmienok, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od
dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade platenia poistného v štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca
od splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota

pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. S poukazom
na uvedené, poistná zmluva žalovanej zanikla 0:00 hodinou dňa 8.3.2016 z dôvodu nezaplatenia
poistného v zákonom stanovenej lehote, a preto žalobca žiadal zaplatenie poistného za obdobie od
6.5.2015 do 8.3.2016, v celkovej výške 78,89 eur. Žalobca písomne žalovanej oznámil zánik poistnejzmluvy a zároveň ju vyzval na úhradu dlžného poistného. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet troch
štvrťročných splátok poistného vo výške 23,51 eur za obdobie od 6.5.2015 do 6.2.2016, t.j. 3 x 23,51
eur = 70,53 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 6.2.2016 do 8.3.2016 vo výške 8,36 eur

(štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia). Celkové dlžné poistné tak predstavuje
70,53 eur + 8,36 eur, spolu 78,89 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v
zákonnej výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. odo dňa 9.3.2016.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 15.12.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa

nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s Poistnou zmluvou, s Oznámením o zániku poistnej zmluvy
č. 610/194191-2, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia
na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovanou bola

dňa 6.5.2015 uzavretá poistná zmluva so začiatkom poistenia 6.5.2015, pričom poistné obdobie, ako
aj výška poistného boli dohodnuté v tejto zmluve. Žalovaná neuhradila ani jednu splátku poistného.
Vzhľadom na to, že žalovaná dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatila, poistná zmluva v
zmysle § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. dňa 8.3.2016 zanikla a poistiteľovi vzniklo právo na poistné
za dobu do zániku poistenia, teda za obdobie od 6.5.2015 do 8.3.2016. Oznámením o zániku poistenia

žalobca upozornil žalovanú na zánik poistnej zmluvy a opätovne ju vyzval na úhradu dlžného poistného
za obdobie trvania poistnej zmluvy.

10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento

zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
"kancelária").

11. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,súčasťoupoistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej
podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15.

12. Podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistným
obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka
poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.13. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti,

akpretakýtoprípadnebolavpoistnejzmluvedohodnutádlhšialehotaprezánikpoisteniazodpovednosti,
maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

14. Podľa § 11 ods. 11 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak zanikne

poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené
poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

16. Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako poisťovateľom
a žalovanou ako poistníkom bola uzatvorená poistná zmluva, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala
platiť poistné so začiatkom poistenia 6.5.2015. Nakoľko žalovaná nezaplatila poistné v lehote do jedného
mesiaca po jeho splatnosti, poistenie zaniklo ku dňu 8.3.2016 a žalobcovi vzniklo právo na poistné za

dobu do zániku poistenia, teda za obdobie od 6.5.2015 do 8.3.2016, v celkovej výške 78,89 eur. Pretože
z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná, vyhovel jej v celom rozsahu
a vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné.

18. Žalovaná tým, že poistné v lehote nezaplatila, dostala sa s peňažným plnením do omeškania, a

žalobcovi je preto povinná okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa
citovanéhoustanovenianariadeniavládySRjeo5percentuálnychbodovvyššiaakojezákladnáúroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči
žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 9.3.2016 do zaplatenia,
nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola 0,00 %.

19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom,
z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovanej 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol

vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).