Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24Pc/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517209345
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1517209345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľky Q.

F. I. P. Í. G. C. U. Z. N. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. XX a otca navrhovateľky Q. F. I. P. Í. G. C.
Q. , nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec navrhovateľky j e p o v i n n ý platiť výživné na navrhovateľku vo výške 250,-€ mesačne od
26.5.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky.

II. Zročné výživné za obdobie od 26.5.2017 do 30.9.2017 vo výške 769,98€ je otec navrhovateľky p o v i
n n ý platiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 50,-€, spolu s bežným výživným od októbra

2017, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s platením čo i len jednej splátky.

III. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 22.5.2006, č.k. 8C 551/2005-17,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2006, v časti určenia výživného na navrhovateľku.

IV. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

V. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom podaným na súd dňa 26.5.2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca navrhovateľky na sumu 300,-€ mesačne od podania návrhu. Svoj nárok odôvodnila tým,
že posledná úprava výživného na osobu navrhovateľky zo strany otca bola rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 22.6.2006, č.k. 8C 551/2005-17, právoplatným dňa 6.7.2006 vo výške 66,39€ /2.000,-Sk/. V
septembri 2016 nastúpila na štúdium vysokej školy v dennej forme štúdia, a to Univerzity sv. Cyrila
a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie, od septembra 2017 je študentkou druhého
ročníka. Od poslednej úpravy výživného uplynulo desať rokov, v čase úpravy výživného bola žiačkou

základnej školy, podstatne sa zmenili a narástli jej životné náklady, najmä náklady spojené so štúdiom.
Býva v byte patriacom mame, ktorá je t.č. na rodičovskej dovolenke s príjmom 250,-€ mesačne. Otec
do júna 2016 platil výživné vo výške 150,-€, potom sa pohádali a od júla 2016 posiela len súdom určenú
sumu 66,39€, majú spolu veľmi zlú komunikáciu.

2. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nie je v jeho schopnostiach prispievať
dcére výživným vo výške, ktorú požaduje. Po rozvode manželstva v roku 2006 sa naďalej o dcéru

intenzívne zaujímal osobnými stretnutiami, záujmami o jej aktivity, prispieval nad rámec súdom určeného
výživného. Dospievaním dcéry sa zvyšoval nedôstojný prístup k jeho osobe a k jeho majetku, čo prikladá
za dielo matky navrhovateľky, ktorá sa ho snaží zdiskreditovať od prvej chvíle podania návrhu na rozvod
manželstva. Dcéra sa za posledné roky nijakým spôsobom nesnažila aspoň o základnú komunikáciu oškole a jej potrebách, bol nútený dcéru písomne žiadať o jej aktivitách. Žije sám v podnájme, kde má
aj firmu, kde je konateľom, firma pokrýva jeho základné životné výdavky. Finančne aj životnou úrovňou
mu pomáhajú rodičia, pre silné bolesti chrbtice a rúk nevie plnohodnotne vykonávať fyzickú prácu, ktorá

je jeho hlavným príjmom.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.5.2006, č.k. 8C 551/2005-17, právoplatným dňa 6.7.2006, súd

rozviedol manželstvo rodičov v tom čase maloletej navrhovateľky, ktorú zveril do osobnej starostlivosti
matky a určil otcovi povinnosť platiť na navrhovateľku výživné vo výške 66,39€ /2.000,-Sk/.

5. Podľa potvrdenia o návšteve školy - Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej
komunikácie, navrhovateľka v školskom roku 2017/2018 je dennou študentkou druhého ročníka
bakalárskeho štúdia.

6. Navrhovateľka do zápisnice súdu uviedla, že od septembra 2016 študuje na vysokej škole, v tomto
školskomrokuještudentkoudruhéhoročníkadennejformyštúdia.Žijevspoločnejdomácnostismamou,
ktorá je t.č. na rodičovskej dovolenke, poberá 250,-€ mesačne a babkou na dôchodku vo výške 500,-€
mesačne. Mamin priateľ im finančne prispieva na domácnosť, nebýva s nimi, má vlastný byt. Má alergiu

na mliečnu bielkovinu, z uvedeného dôvodu má zvýšené náklady na stravu, predstavujúce 150-300,-€
mesačne, cestovné náklady sú mesačne 100,-€, v rovnakej mesačnej výške sú náklady na hygienické
potreby a ošatenie, na študijné pomôcky minie mesačne 10-15,-€. Brigádnicky pracuje cez víkendy,
mesačný zárobok predstavuje 120,-€. Byt, v ktorom bývajú je vo vlastníctve mamy, ide o trojizbový byt,
žijú v ňom tri dospelé osoby a jedno maloleté dieťa. Zo strany otca na jej osobu ako plnoletú doposiaľ

nebolo určené výživné, nevie, aká je otcova finančná situácia, otec platí len súdom určené výživné. Má
vedomosť, že otec vlastní motorku, veľké auto, ktorým cestuje do zahraničia, venuje sa paraglidingu, o
čom zakladá ako dôkaz doklad z internetu, preukazujúci otcove cestovné aktivity, otec vlastní aj jedno
menšie auto. Požaduje od otca výživné vo výške 300,-€ mesačne od podania návrhu na súd.

7. Otec navrhovateľky uviedol, že nie je pravdou, že vždy platil výživné 66,-€, boli obdobia, keď platil nad
rámec súdom určeného výživného, aj 4.000,-Sk mesačne, od podania návrhu platí 66,-€. Nesúhlasí s
výškou požadovanou navrhovateľkou, maximálne je ochotný platiť 150,-€ mesačne. Vždy mu na dcére
záležalo, zaujímal sa o ňu, snažil sa o komunikáciu. So životnými nákladmi vedenými navrhovateľkou
nemá problém ani k nim nemá výhrady. Asi dva roky je dobrovoľne nezamestnaný zo zdravotných

dôvodov, má problémy s chrbticou, svalstvom a pľúcami, nie je sledovaný v žiadnej ambulancii, bojí
sa prípadnej operácie, začal aktívne cvičiť a cíti zlepšenie na chrbte. Býva v podnájme v garáži, kde
mal firmu, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní dve motorky aj dve autá, jedno väčšie asi v hodnote
10.000,-€, menšie v hodnote 1.000,-€, jednu motorku momentálne predáva. Venuje sa paraglidingu,
berie ľudí, ktorí si zaplatia svojím autom, sám s nimi nelieta, nemá na to oprávnenie. Výstroj dostal k

narodeninám, nemá z tejto aktivity žiaden príjem, ľudia len zaplatia náklady na cestu. Pracuje na sebe,
chodí často do prírody, čo mu pomáha fyzicky aj psychicky, momentálne nevie fyzicky pracovať, má
záujem sa zamestnať. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nepoberá žiadne sociálne dávky,
finančne ho podporujú rodičia, otec je na dôchodku, mama je zamestnaná. Mrzí ho, že to takto skončilo,
je to vlastne boj navrhovateľkinej matky s ním.

8. Z vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine /ZR/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa §62 ods. 2 ZR obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa §62 ods. 3 ZR každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.12. Podľa §62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných

zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno posudzovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti,
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na

štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku
vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď plnoleté dieťa získa pravidelný príjem. Ako
okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov, odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu
vzdelania, a týmpotrebných predpokladov na sebarealizáciu, sa akceptuje štúdium, spravidla na vysokej
škole. Aplikačná prax v súvislosti s posudzovaním otázky oprávnenosti výživného na plnoleté študujúce

dieťa vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky v prípade
jedného štúdia toho istého stupňa.

17. V danom konaní mal súd z výpovedí účastníkov a listinných dôkazov preukázané, že navrhovateľka
študuje v druhom ročníku vysokej školy dennej formy štúdia, teda sa štúdiom pripravuje na svoje budúce

povolanie, je v plnej miere výživou odkázaná na svojich rodičov. Od poslednej úpravy výživného na
strane navrhovateľky jednoznačne nastala podstatná zmena pomerov uplynutím času viac ako desať
rokov,adekvátnesazvýšilioprávnenéživotnénákladynavrhovateľky,predstavujúcenákladynaštúdium,
cestovné, osobné potreby. Životné náklady hradí v rozhodujúcom rozsahu matka a babka, otec od
podania návrhu prispieva na výživu navrhovateľky len sumou 66,39€, určenou súdnym rozhodnutím pri

rozvode manželstva rodičov navrhovateľky. Otec navrhovateľky je dobrovoľne nezamestnaný dva roky,
jeho prezentovanému záujmu zamestnať sa súd neuveril, nakoľko otec navrhovateľky nevyjadril reálnu
snahu hľadať si prácu, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho konkrétne kroky v tomto smere.
Súd rovnako neuveril tvrdeniu otca, že z aktivít spojených s paraglidingom nemá žiaden príjem, že mu
záujemci preplatia len cestovné náklady. Tvrdené zdravotné problémy s chrbticou, svalstvom a pľúcami

otec navrhovateľky nepodložil žiadnym dôkazom, absentuje stanovisko odborného lekára, sám priznal,
že nie je ani sledovaný v žiadnej špecializovanej zdravotnej ambulancii, mieru zdravotných problémov
možno teda spochybniť. Súd dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky
je zaradiť sa do pracovného pomeru, skutočnosť, že dobrovoľne dva roky nepracuje treba pripísať na
jeho ťarchu. Dospelá študujúca dcéra nemôže znášať dôsledky za zlé vzťahy medzi svojimi rodičmi tým,

že otec platí výživné ako v čase jej maloletosti, dcéra sa denným vysokoškolským štúdiom pripravuje
na svoje budúce povolanie, spĺňa teda podmienky stanovené zákonom na výživné zo strany oboch
rodičov. Matka navrhovateľky prispieva na jej výživu podľa svojich momentálnych možností, poberá
len rodičovský príspevok, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, finančne pomáha
navrhovateľke aj babka, žijúca v spoločnej domácnosti. V neposlednom rade treba vyzdvihnúť pracovné

aktivity navrhovateľky, ktorá formou brigád prispieva k zlepšeniu svojej finančnej situácie. Otec nemá
žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na jeho strane súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti brániace
mu zamestnať sa a platiť plnoletej dcére výživné zodpovedajúce jej oprávneným potrebám a nárokom,súd dospel k záveru, že uvedené nároky zodpovedajú výživnému vo výške 250,-€ zo strany otca
navrhovateľky, vo zvyšku nárok navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

18. Zročné výživné za čas od podania návrhu do 30.9.2017 vo výške 771,64€ súd povolil otcovi
navrhovateľky splácať v mesačných splátkach vo výške 50,-€, spolu s bežným výživným od októbra
2017, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám plnoletej dcéry s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Od celkovej výšky zročného výživného za obdobie
od 26.5.2017 do 30.9.2017 vo výške 1.048,39€ súd odpočítal účastníkmi preukázanú zaplatenú časť

výživného za dané obdobie vo výške 278,41€.

19. O podmienkach splatnosti v budúcnosti splatných splátok súd rozhodol podľa §232 ods. 4 CSP.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa §52 CMP. Podľa §4 ods. 2 pís. g/ zákona č. 71/1992 Z.z. o
súdnych poplatkoch v platnom znení účinnom od 1.7.2017, je od poplatku oslobodené súdne konanie

vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné,
súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov /§62 ods. 1,2,3 CMP/.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§63
CMP/. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná /§64 CMP/.