Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Tk/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010445
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116010445.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a prísediacich JUDr.

Viktora Križana, PhD. a Irmy Krištofiakovej v trestnej veci proti obžalovanému N. N., nar.: XX.XX.XXXX
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, v Trnave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. decembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

N. N., nar. XX.XX.XXXX v R.

trvale bytom T., I. XXX/X
toho času v ÚVV Leopoldov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1./ dňa 11.09.2015 v čase asi o 02:00 hod., v meste T. na ulici M. A. U. č. XXX/XXX pri budove E. J.
B. J., zakričal na poškodeného N. R. slová „čo čumíš“, na základe ktorých sa poškodený N. R. otočil,

zbadal obžalovaného a vzápätí obžalovaný päsťou udrel poškodeného do tváre pod oko, pričom po
tomto údere obvinený udrel poškodeného ešte ďalšími dvomi údermi, následkom ktorých sa poškodený
sklonil a začal si kryť tvár, pričom obžalovaný s týmto útokom prestal až potom, ako tam prítomný J. X.
zakričal slová „nebite ho“, čím obžalovaný N. N. spôsobil poškodenému N. R. opuch oka a udretie na
pravej nohe v oblasti píšťaly, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia do 7 dní,

2./ po spáchaní skutku v bode 1./ obžaloby dňa 11.09.2015 v čase asi o 02:00 hod. v presne nezistenom
čase cca o 02:00 hod. dňa 11.09.2015 v meste T. na ulici M. A. U. XXX/XXX, pri budove E. J. B. J.

so svojim maloletým synom P. R., nar. XX.XX.XXXX fyzicky napadli poškodeného J. X. opakovanými
údermi rúk a kopmi nôh, najmä do oblasti jeho hlavy, pričom v úmysle usmrtiť poškodeného J. X., tohto
za použitia výkrikov: „zabime ho, zabijem ho, skap ty sviňa“ udierali a kopali do oblasti hlavy a skákali mu
na hlavu a krk aj v čase, keď už tento ležal na zemi, čím poškodenému J. X. spôsobili zakrvácanie pod
obaly mozgu a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné odreniny, pomliaždenie krčného svalstva,
prelomenie štítnej chrupky, pomliaždenie zapobrušia vľavo v okolí ľavej obličky a ľavého bedrového
svalu, v dôsledku ktorých došlo u poškodeného J. X. v čase o 03:20 hod. dňa 11.09.2015 ku zlyhaniu

centrálnej nervovej sústavy - mozgovej smrti,

t e d a

- v bode 1./ dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- v bode 2./ iného úmyselne usmrtil,č í m s p á c h a l

- v bode 1./ prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

- v bode 2./ obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. i) Trestného zákona, § 38 ods. 4

Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť)
rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva)
roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v mieste svojho bydliska, a
vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému J.
X., nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch, trvale bytom: T., Y. XXX/XX škodu vo výške 3.906,50 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 07.03.2016 na Okresnom súde Trnava obžalobu na
obvineného N. N. v bode 1/ obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako
obzvlášť závažný zločin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 145 ods. 1 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

1/ dňa 11. 09. 2015 v čase asi o 02.00 hod v meste T. na ulici M. A. U. č. XXX/XXX, pri budove J.
B. J., zakričal na poškodeného N. R., slová „čo čumíš“, na základe ktorých sa poškodený N. R. otočil,
zbadal obvineného a vzápätí obvinený päsťou udrel poškodeného do tváre pod oko, pričom po tomto
údere obvinený udrel poškodeného ešte ďalšími dvomi údermi, následkom ktorých sa poškodený sklonil

a začal si kryť tvár, pričom obvinený s týmto útokom prestal až potom, ako tam prítomný J. X. zakričal
slová „nebite ho“, čím obvinený N. N. spôsobil poškodenému N. R. opuch oka a udretie na pravej nohe
v oblasti píšťaly, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečby do 7 dní,

2/ po spáchaní skutku v bode 1/ obžaloby dňa 11. 09. 2015 v čase asi o 02.00 hod v presne nezistenom

čase cca o 02.00 hod dňa 11. 09. 2015 v meste T. na ulici M. A. U. XXX/XXX, pri budove E. J. B. J.,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu so svojim maloletým synom P. R., nar. XX XX. XXXX, v
úmysle usmrtiť poškodeného J. X., tohto za použitia výkrikov: „zabime ho, zabijem ho, skap ty sviňa“,
fyzicky napadli opakovanými údermi rúk a kopmi nôh, najmä do oblasti jeho hlavy, pričom mu na hlavu
a krk skákali aj v čase, keď tento už ležal na zemi, čím poškodenému J. X. spôsobili zakrvácanie pod

obaly mozgu a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné odreniny, pomliaždenie krčného svalstva,
prelomenie štítnej chrupky, pomliaždenie zapobrušia vľavo v okolí ľavej obličky a ľavého bedrového
svalu, v dôsledku ktorých došlo u poškodeného J. v čase o 03:20 hod dňa 11. 09. 2015 ku zlyhaniu
centrálnej nervovej sústavy - mozgovej smrti.Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom na návrh prokurátora vypočul obžalovaného N.
N.,svedka-poškodenéhoJ.X.,svedka-poškodenéhoN.R.asvedkovH.E.,W.X.,M.N.,X.E.,S.E.,R.
S., A. N., W. W., G. U., W. Q., J. D., Ing. K. D., J. E., S. U., Y. H., H. T., H. U., Y. U., K. H., vypočul znalcov

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. N. N. a MUDr. P. Q. k znaleckému
posudku č. 57/15 a 116/15 zo dňa 21.12.2015, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a psychológia prof. PhDr. G. F., PhD. k znaleckému posudku č. 49/2015 zo dňa 21.12.2015,
MUDr. G. J. - F. k znaleckému posudku č. 50/2015 zo dňa 28.12.2015, PhDr. Z. K. k znaleckému
posudku č. 51/2015 zo dňa 20.01.2016, znalkyňu z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy

mjr. RNDr. H. A. k znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru,
odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3237 zo
dňa 22.12.2015, prečítal výpovede maloletého svedka P. R. z prípravného konania, prečítal znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania
a kriminalistických analýz ČES: PPZ KEU-BA-EXP-2015/14451 zo dňa 03.12.2015, oboznámil listinné
dôkazy a obrazové záznamy.

Obžalovaný N. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 vo večerných hodinách prišiel s
maloletým P. R. ku svojim rodičom do Kočína, odkiaľ odišli okolo 21.00 - 21.30 hod. Od rodičov si zobral
fľašu čučoriedkovice a v Tescu si kúpil nejaké energetické nápoje. Potom išli domov. Skúšal volať svojej
priateľke Y. H., tá však na jeho telefonáty a SMS nereagovala, tak vypil fľašu čučoriedkovice (asi 6 dcl),

ktorú si zobral od rodičov. Potom sa v opitosti rozhodol, že pôjde von. Chcel s ním ísť aj maloletý P. R.,
čo najprv nechcel dovoliť, ale ten ho následne prehovoril a išli spolu von. Išli do baru Black vo T., kde
poznal barmanku G. Bajnóciovú. T. tam asi 2 pivá a 2 vodky. Keď odchádzali, jednému mužovi povedal,
aby podal maloletému P. R. ruku. Potom išli do baru Flamengo, kde poznal barmanku M. N., vypil tam 2
vodky a necelé pivo. Keď odchádzali z baru Flamengo okolo 01.00 hod., maloletý P. R. mu povedal, že

je opitý, a aby sa išli prejsť. Išli ku kostolu, kde pri svetle stáli dve postavy. Z diaľky na neho kričali „hej
ty kokot, ty buzerant“. Obžalovaný pristúpil bližšie k poškodenému N. R. a dal mu facku, poškodený N.
R. sa skrčil a obžalovaný ho kopol. Na to poškodený J. X. zakričal, že nech obžalovaný poškodeného
N. R. nechá tak, čo obžalovaný aj urobil. Poškodený N. R. sa postavil a odišiel preč. Poškodený J. X.
prišiel k obžalovanému a začali sa drgať s rukami. Potom ho poškodený J. X. udrel päsťou a obžalovaný

spadol na zem. Poškodený J. X. si na neho sadol, s jednou rukou ho škrtil a s druhou mu dával údery
päsťou do tváre a pri tom kričal: „zabijem ťa, zabijem ťa, obesím ťa“. Obžalovaný požiadal maloletého
P. R., že nech mu pomôže dať z neho poškodeného J. X. dole, čo sa podarilo, a ako sa obžalovanému
uvoľnila ruka, udrel poškodeného J. X. päsťou, pretočili sa a bili sa na zemi. Bitka prebiehala tak, že raz
bol na chrbte obžalovaný N. N. a raz bol na chrbte poškodený J. Kaluža. X. bitka skončila, obžalovaný

sa nemohol postaviť zo zeme. Pomohol mu maloletý P. R. a išli smerom domov. Následne sa postavil aj
poškodený J. X. a rozbehol sa za obžalovaným. Chytil ho okolo krku odzadu a padli na zem. Obžalovaný
padol na poškodeného J. X., ktorý spadol na chrbát. Potom sa obžalovaný z poškodeného J. X. zošuchol
dole, poškodený J. X. mu dal asi tri údery päsťou do hlavy. Obžalovaný sa pretočil a dal poškodenému
J. X. úder lakťom. Potom sa z neho odsunul. Maloletý P. R. kopol poškodeného J. Kalužu niekoľkokrát

do hlavy a dva až tri krát na neho skočil nohou do oblasti hlavy. Obžalovaný sa nemohol postaviť, tak
požiadal maloletého P. R., aby ho postavil a odniesol domov, pretože nevládal chodiť. Na druhý deň ráno
sa ho maloletý P. R. pýtal, či vie, čo sa stalo. Obžalovaný povedal, že si matne spomína a potom sa mu
začalo vybavovať, ako to bolo. Poškodeného J. X. asi 5 krát udrel päsťou, 1 krát lakťom, pričom údery
adresoval na oko, ústa a nos poškodeného J. X., avšak tie padali vzájomne. Obžalovaný poškodeného

J. X. nekopol ani na neho neskočil. Keď odchádzal s maloletým P. R. z miesta bitky, mal poškodený
J. X. zakrvavenú tvár, bol pod oknom gymnázia na trávniku, bola tam tma. Z úst mu niečo vytekalo.
Nebola to krv, bola to nejaká biela tekutina. Nevydával žiadne zvuky, len chrčal. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní uznal uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným J. X. vo výške 3.906,50 Eur a túto
sa zaviazal uhradiť.

Svedok - poškodený J. X. - otec poškodeného J. X. uviedol, že J. bol dobrý chlapec, ktorý v živote
nikomu neublížil, všetci ho mali radi. Pokiaľ mu je známe nevie o tom, že by sa J. niekedy v živote s
niekým pobil. S obžalovaným N. N. sa osobne nestretol, ale vie, kto to je, pretože pred dvomi rokmi mu
zbil staršieho syna. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 3.906,50 Eur, ktorá

pozostáva s nákladov spojených s pohrebom poškodeného J. X. vo výške 3.684,51 Eur a poškodením
mobilného telefónu poškodeného J. X. vo výške 221,99 Eur. Na hlavnom pojednávaní poškodený J.
Kaluža navrhol, aby súd obžalovanému uložil v odsudzujúcom rozsudku povinnosť na náhradu škody
v uplatnenej výške.Svedok - poškodený N. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 prišiel z práce okolo
21.00 hod, išiel za priateľkou a išli si sadnúť do Black baru. Poškodený J. X. tam bol s inou partiou

svojich kamarátov, postupne všetci poodchádzali. Poškodený J. X. sa do Black baru vrátil a išli spoločne
odprevadiť domov priateľku poškodeného N. R. X. E.. Povedali si, že zostanú chvíľu vonku, a keď sa
vracali, zakričal na neho obžalovaný N. N. „čo čumíš“ alebo niečo také. Obžalovaný bol ešte s jednou
osobou. Poškodený N. R. sa otočil a hneď dostal úder päsťou na oko, do hlavy. Tak sa sklonil, dostal asi
ešte tri rany a kopanec do píšťaly. Videl, že poškodený J. X. stojí pár metrov od neho a v tom poškodený

J. X. zakričal „nebite ho“. Keď sa zdvihol zo zeme, nevidel ani poškodeného J. X., ani útočníkov a tak
išiel smerom k Black baru, ktorý zatvárala barmanka G. U. a povedal jej, čo sa stalo. Chvíľu tam bol,
zapálil si cigaretu, išiel domov a ráno k nemu prišla kriminálna polícia.

Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na Obvodnom oddelení PZ Vrbové ako
referent. Dňa 10.09.2015 nastúpil do nočnej služby spolu s kolegom W. Q.. V čase asi po 02.00 hod

vykonávali dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v obci Trebatice, pričom ich
kontaktoval operačný dôstojník, ktorý ich vyslal do mesta Vrbové. Vyslal ich na ulicu F., kde malo dôjsť
k napadnutiu jedného muža dvoma mužmi. S kolegom prišli na miesto asi do 3 minút, pričom operačný
dôstojník im dal číslo na oznamovateľa - svedka Ing. K. D., ktorý ich navigoval na miesto. Po príchode
na miesto videli pri škole na tráve ležať na chrbte muža, ktorý bol zbitý. Bol vo veľmi zlom stave, bol

zakrvavený, nebolo mu vidno oči, pretože bol opuchnutý, ťažko dýchal a pri tom aj chrčal. Oznamovateľ
už predtým vyrozumel záchranárov a rovnako ich vyrozumeli aj oni, pričom napadnutého muža dali
do stabilizovanej polohy. Snažili sa s ním nadviazať kontakt, ale on nereagoval, len chrčal. Vyrozumeli
operačné stredisko, zaistili miesto činu a čakali na príchod záchranárov. Keď prišla záchranka, tak im
pomohli naložiť muža do sanitky a tá ho odviezla preč.

Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnaný ako referent s územnou a objektovou
zodpovednosťou na Obvodnom oddelení PZ Vrbové. Dňa 10.09.2015 nastúpil do služby v čase o 19.00
hod. ako veliteľ hliadky spolu s kolegom J. D.. Dňa 11. 09. 2015 v čase o 02.00 hod. sa nachádzali v
obci Trebatice, kde mali zastavené vozidlo. V čase o 02.06 hod. im operačné stredisko v Trnave dalo

oznámenie, že volal svedok Ing. K. D., že na ulici F. pri gymnáziu vo T. dvaja muži fyzicky napádajú
jedného muža. Služobným vozidlom sa hneď presunuli do Vrbového a po ceste sa skontaktovali s
oznamovateľom nech bližšie popíše, čo sa tam udialo a nech urguje sanitku. V telefonickom rozhovore
uviedol, že na mieste sa už tí dvaja muži nenachádzajú. Dostavili sa ku gymnáziu, pri budove gymnázia
spozorovali na zemi na chrbte ležiaceho muža. Keď sa k tomu mužovi priblížili, celú tvár mal zakrvavenú,

nereagoval na oslovenia, vydával chrapľavý zvuk. Ihneď zavolal na číslo 112, popísal v akom stave je
zranenýmuž.Dalihodostabilizovanejpolohy,zostalpriňomakolegaJ.D.skontrolovalokoliegymnázia,
či sa tam nenachádzajú podozrivé osoby, ale nikto tam už nebol. Pri tomto mužovi zotrvali do príchodu
sanitky, ktorí mu už dali prvú pomoc, zobrali ho do sanitky, po prvotných ošetreniach ho odviezli do
Piešťan. Potom vyrozumeli operačné stredisko o tom, čo na mieste zistili. V čase o 04.06 hod. mu

oznámil operačný dôstojník z Trnavy, že muž, ktorého previezli, zraneniam podľahol.

Svedok A. N. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10. 09. 2015 boli obžalovaný
a maloletý P. R. v jeho rodinnom dome. Zhruba po deviatej hodine sa vrátil z Rakúska, odkiaľ priviezol
domov manželku z Londýna. Spoločne sa navečerali. Obžalovaný ho požiadal o pomoc, a to aby mu

požičal motorové vozidlo, pretože si ide na druhý deň vybavovať nejaké záležitosti súvisiace s prácou
u zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný. Toto sa aj stalo, dal obžalovanému finančné prostriedky
na benzín, rozlúčili sa a obžalovaný išiel do miesta svojho trvalého bydliska vo Vrbovom. O priebehu
skutku sa dozvedel od maloletého P. R..

Svedkyňa Y. H. - priateľka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej priateľ
dva a pol roka. O prejednávaných skutkoch sa dozvedela iba z médií, v tom čase bola v Kočíne. Mali
obdobie dvoch mesiacov, kedy boli pohádaní, mali krízu, začala si písať s jedným pánom a obžalovaný
na to prišiel, takže toto riešili v ten deň 10.09.2015, mohlo to byť tak okolo 19.00 hod. Dohodli sa tak,
že s tým prestane a v piatok sa stretnú. Potom to ukončili, obžalovaný išiel k rodičom a ona išla domov.

Okolo 21.00 hod. išla za tým pánom a domov prišla okolo 01.00 hod.

Svedkyňa M. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje vo T. v Herni-bar ako barman, krupiér.
V skorých ranných hodinách dňa 11.09.2015 prišiel do baru obžalovaný s maloletým P. R.. Zdržali samaximálne pol hodinu. Obžalovaný mal jednu vodku. Vodku vypil a s pohárom piva išiel preč. V bare
nebolo veľa hostí, jeden sedel pri bare, a keď prišiel obžalovaný tak tomuto pánovi capol rukou po hlave,
ten po chvíľke odišiel k automatom. Obžalovaný spomínal, že ho nechala frajerka, že je z toho smutný

a nešťastný.

Svedok H. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná, nepamätá si ho. Dňa 10. 09.
2015 bol v bare Flamengo vo Vrbovom, lebo išiel zapíjať žiaľ, išiel z pohrebu mamy. Nepamätá si, či bol
dňa 10.09.2015 v bare napadnutý obžalovaným.

Svedok W. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 sa dohodli s partiou, že pôjdu von.
Išli do pohostinstva Ferkus vo T., tam sedeli možno hodinu. Potom sa k nim pridal aj poškodený J. X..
Medzi tým sa bavili, že pôjdu pozrieť do mesta, a preto išli do pohostinstva Black vo T.. Tam si sadli do
boxu, hrali stolný futbal, asi o pol dvanástej odišiel domov, chalani tam ešte zostali. Boli tam ešte S. E.,
S. U., W. W., R. S.. S poškodeným J. X. sa poznal asi 6 rokov, nikdy u neho nepostrehol nijaké známky

agresivity, práve naopak, bol kamarátsky. Nie je si vedomý žiadnych konfliktných situácií, v ktorých by
sa poškodený J. X. nachádzal.

Svedok R. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 boli najprv v hostinci U Ferkusa.
Poškodený J. X. prišiel okolo 21.00 hod, sedel tam s nimi. O 22.00 hod zatvárali, nechcelo sa im ísť

domov, tak išli do baru Kelt, kde nikto nebol, potom odišli do Black baru, tam si sadli a rozprávali sa.
Poškodený J. X. vypil pár pív a 4 poháriky kapitána Morgana. O 24.00 hod išiel domov. Do baru Black
prišiel obžalovaný spolu s maloletým P. R., sedeli pri bare. Keď odchádzal domov, obžalovaný bol stále v
bare.VbareboliW.W.,J.E.,W.X.,S.E.,ďalejsiužnepamätá.PoškodenýJ.X.bolkľudný,bezkonfliktný
a kamarátsky.

SvedkyňaX.E.-priateľkapoškodenéhoN.R.nahlavnompojednávaníuviedla,žedňa10.09.2015okolo
8 - 9 hodiny večer išli s poškodeným N. R. do Black baru vo T.. Boli tam len sami dvaja a po takej hodine
prišiel poškodený J. X. so svojou partiou, tí si sadli o stôl nižšie, len sa pozdravili, ale nebavili sa. Potom
poškodený J. Kaluža odišiel so všetkými okolo polnoci a po pol hodine až hodine sa vrátil a prisadol si k

nim. Vrátil sa sám. Chvíľku posedeli a potom ju išli odprevadiť domov, išli okolo kostola, okolo gymnázia,
poza kostol, tam sa rozlúčili a chalani sa dohadovali, že pôjdu niekam von, tak im povedala, že im ešte
zavolá, že kam išli. Išla domov, keď prišla, zavolala poškodenému N. R. asi o 01.15 hod, že kde sú a on
jej povedal, že nešli nikam, lebo ich napadol obžalovaný s maloletým P. R., že na nich vyskočil, udrel
ho do hlavy a začal ho kopať. Potom poškodený J. X. skríkol, že nechajte ho tak. Kým sa poškodený

N. R. prebral a postavil sa, tak už tam nikoho nevidel. Preto sa išiel pozrieť do Black baru. Poškodený
N. R. pil borovičku, asi tri takmer decové poháriky a aj poškodený J. X. pil tvrdý alkohol. Poškodení boli
v úplne normálnom stave, neboli extra opití, chôdzu mali normálnu, rovnú, netackali sa. Poškodený N.
R. sa nikdy nepobil, toto bolo prvýkrát čo dostal bitku.

Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 sa s partiou stretli U Ferkusa, kde
hrávali vedomostné súťaže. Tam sa stretol aj s poškodeným J. X. a aj s ostatnými. Neskôr išli do
mesta, do Black baru, bolo to okolo 22.00 - 23.00 hod, bol tam asi hodinku, potom išiel domov. Povaha
poškodeného J. bola vždy nekonfliktná, snažil sa pomáhať ľuďom, dvakrát si zastal človeka v núdzi,
známeho keď bili, tak si ho zastal a povedal, aby ho nechali tak, počul to od viacerých ľudí, nebol pri tom

prítomný. Druhýkrát si na Topfeste zastal jednu slečnu pred jej priateľom. Vždy sa snažil všetko riešiť
diplomatickou cestou, nikdy nikoho nenapadol, s každým sa rýchlo spriatelil.

Svedok Ing. K. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v bytovke na ulici F. XXX/X na najvyššom
poschodí. Jeho izba má výhľad z okna a z balkóna na miesto, kde sa stal trestný čin. V tú noc spal a asi

o 02.00 hod sa zobudil na nejaké hlasy, ktoré počul cez otvorené okno, ktoré mal otvorené na vetračku.
Počul nejaké nadávky a rozumel slová ako zabime ho, zabi ho. Vstal z postele a pozrel sa z okna. Chvíľu
pozeral z okna a keď tam nikoho nevidel, išiel na toaletu. Potom sa išiel pozrieť na balkón a všimol si
pod oknami gymnázia dve osoby, jedna z nich bola trošku menšia, mali oblečené niečo tmavé, jedna
osoba bola pri zemi, buď sedela alebo kľačala a druhá stála a do niečoho intenzívne kopala. Nevedel,

čo to je, alebo kto to je, či tam je ešte niekto tretí, toho v tej tme nevidel, ale potom ako počul ako sa
medzi sebou rozprávali, boli to mužské hlasy a hovorili slová ako pozri, ukážem ti ako nás učili v škole
židov zabíjať, alebo pozri ako mi celý prst vbehol do jeho oka, zabime ho, zabi ho, kop ho do hlavy sa
strašne zľakol a utekal do izby hľadať mobilný telefón a zavolal 112, kde oznámil, že vo Vrbovom podgymnáziom nejaké dve osoby zrejme bijú tretiu osobu, lebo počul nejaké chrčanie z toho miesta. Osoba,
ktorá stála mala mladší hlas a hovorila pozri ako nás učili v škole židov zabíjať a pozri ako mi vbehol
celý prst do oka, a tá druhá osoba mala starší hlas a hovorila zabi ho, kop ho do hlavy. Išiel do izby,

kde sa pozeral z okna čo sa deje do príchodu policajtov. Boli tam stále tie dve osoby, ktoré do niečoho
kopali, búchali, jedna tá vyššia osoba bola pri zemi, akoby do niečoho búšila, asi rukami a druhá tá
menšia stála a nohou do niečoho intenzívne kopala. Chvíľu po tom ako dovolal, prišli policajti. Následne
mu zvonil telefón, kde mu policajti, ktorí boli v tom aute, volali naspäť, aby ich presne naviedol na to
miesto, kde sa to stalo. Medzi tým ako prišli policajti, tie dve osoby z toho miesta utiekli niekde smerom

do mesta ku kúrii Mórica Beňovského. Mohlo to trvať 15-20 minút. Tá vyššia osoba bola pod vplyvom
alkoholu. Policajtom po telefóne povedal, aby zastavili auto, vystúpili a povedal im, kam majú ísť. Počul
ako sa medzi sebou policajti rozprávali, boli asi v šoku z toho, čo tam našli, ešte do telefónu mu pán
policajt kázal, aby privolal sanitku, čo urobil. Sanitka prišla po nejakej dobe, policajti im ukázali miesto,
kde sa to stalo, zo sanitky vystúpili traja lekári, išli sa pod tie okná pozrieť, čo sa tam stalo, chvíľu sa
tam rozprávali, asi hodnotili situáciu, vybrali nosidlá, naložili osobu na nosidlá a zobrali ju do sanitky.

Chvíľu ešte pozeral z okna a išiel spať.

Svedkyňa S. U. - priateľka poškodeného J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa stretla s S. E., R. S.,
W. W.. Poškodený J. X. prišiel za nimi asi o pol hodinu neskôr okolo 21.00 hod. Stretli sa U Ferkusa.
Mala jedno pivo, chalani mali kapitána Morgana, asi nejaké dva poháriky, sedeli, debatovali a asi okolo

22.30 hod povedali, že budú zatvárať, tak sa dohodli, že pôjdu do mesta a išli do Black baru. Tam
sedeli, rozprávali sa, chalani mali maximálne dva poháriky a potom sa presunuli, že si idú zahrať stolný
futbal, ona stála pri nich. Prišli dve osoby, rozhliadali sa. Jeden bol mladší, sebavedomo sa rozhliadali
po ostatných, mal taký úškrn. Vybrali sa smerom k baru, tam posedávali. Vrátili sa naspäť do boxu, kde
sedeli a chalani postupne hovorili, že už pôjdu domov, zostala tam ona s poškodeným J. X., J. E. a W.

W.. Potom sa začali zberať aj oni, stáli pri boxe, a tí dvaja vychádzali smerom von, pri dverách stál W.
W. a pozeral sa ich smerom, zrazu počula zakričanie, čo čumíš, nečum na mňa. W. zostal zarazený. To
zakričanie bolo od obžalovaného, ktorý stál tiež pri dverách. Ten mladší sa tam začal rozťahovať a bála
sa, že na W. zaútočia. R. W. W. odišiel a oni vyšli tiež von pravou stranou. Obžalovaný si niečo brblal,
bol nahnevaný, vyzeral agresívne. Požiadala poškodeného J. X., aby išli opačnou stranou, lebo sa bála,

že ich stretnú a začnú vyrývať. Poškodený J. X. ju odprevadil, celú cestu sa rozprávali, dohadovali sa,
že ráno sa stretnú. Potom sa rozlúčili a poškodený J. X. povedal, že tiež ide domov. Poškodený J. X.
bol veľmi kľudný, nápomocný ľuďom, nekonfliktný, nehádali sa, usmievavý a zábavný.

Svedkyňa G. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v Black bare vo T. ako barmanka. Bar

bol dňa 10.09.2015 otvorený, prišiel tam poškodený J. X. s partiou a sadli si hore na vyvýšený briežok.
Potom prišiel do baru aj obžalovaný s maloletým P. R., ktorí sedeli pri bare. Obžalovaný objednal dve
vodky, alebo niečo tvrdé, malé pivo a džús. Mal trocha nervy, že sa s priateľkou pohádal. Poškodený
J. X. odchádzal okolo 01.00 hod, už sa zatváralo, odchádzal s poškodeným N. R. a s X. E.. Ona už
tiež končila, pozamykala a s kamarátom išla domov. Rozprávali sa kúsok od budovy policajného zboru.

Mohlo byť asi 01.30 hod. Išiel tade poškodený N. R., tak ho okríkli, že kam ide, zastavil sa za nimi a
hovoril, že ho obžalovaný aj s maloletým P. R. napadli, že z ničoho nič dostal ranu, že padol, že on ani
nevie, že sa to rýchlo zomlelo, všetci sa rozutekali, a že ide domov. Hovoril, že poškodený J. X. tam
bol tiež a že sa tiež rozutekal.

Svedok J. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10.09.2015 boli v Black bare, tam posedeli, bavili
sa s partiou - poškodený J. X., S. U., S. E., W. W.. Posedeli, potom sa odchádzalo domov. On išiel
do ďalšieho baru a ostatní pravdepodobne išli domov. Poškodený J. X. bol priateľku odprevadiť domov
a vrátil sa naspäť do baru. Obžalovaného videl v Black bare aj vo Flamengu, v oboch baroch bol s
maloletým P. R.. Poškodený J. X. bol kľudný chalan, vždy usmiaty, rád vo svojej partii.

Svedok H. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nočných hodinách zo dňa 10. 09. 2015 na deň 11.
09. 2015 sa nachádzal u svojej priateľky K. H. na adrese F. XXX/XX, T.. V noci išli spať asi o 23.00
hod, v noci sa zobudili na veľký krik z vonku. Prvá sa zobudila priateľka. Zobudila aj jeho a išiel sa
pozrieť do okna, čo sa deje. Počul a videl dole pri gymnáziu dve postavy, jedna bola pevnejšia a staršia

a druhá štíhlejšia a mladšia. Počul ako ten silnejší vykrikuje zabi ho, zabi ho a ten slabší začal kopať
do ležiacej osoby. Najprv si neuvedomil, že tam môže byť na zemi človek, ktorého kopú. Ten človek
ležal na zemi, bol schúlený v klbku. Do ležiaceho kopali obaja, pričom videl toho staršieho ako skočil
na ležiacu osobu tak, že postavil na betónový chodník, z toho sa odrazil a skočil na ležiacu osobu. Naležiacu osobu dopadol s dvomi nohami, následne padol na zem. Po čase tie dve postavy prestali a odišli
preč od gymnázia smerom do mesta a na miesto prišli policajti. Incident sledoval asi 5 - 10 minút.

Svedkyňa H. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva na ulici F. vo T.. Pamätá si, že sa zobudila asi
o 1.45 hod na výkriky, počula slová zabi ho, zabi ho, daj mu, daj mu, sviňa skap. Myslela si najskôr, že
tam boli len kriky, že sa tam zase niekto bije, že tam po sebe kričia nejakí opilci. Okno mala otvorené
na vetračku, ale keďže tie kriky tam stále boli, tak okno otvorila a načúvala. Na miesto odkiaľ išli tieto
kriky nevidela, a to z dôvodu, že vo výhľade jej zavadzali stromy, ktoré sa tam nachádzajú. Vzhľadom

na to, že počula slová zabi ho, zabi ho, daj mu, daj mu, tak si myslela, že sa jedná o nejaké zviera, ktoré
chcú zabiť, pretože nepočula žiadne iné kriky od iných osôb, tieto výkriky zabi ho, zabi ho, daj mu, daj
mu na ňu vplývali povelovo. Na chvíľku to utíchlo, a keďže nič nevidela tak si ľahla. Potom počula ísť
auto, tak sa znovu postavila, otvorila okno a videla policajné auto. Potom si ľahla a už to neriešila. Na
tieto výkriky sa zobudil aj jej manžel Y.. Okolo 02.15 hod ako ležala, zase išlo nejaké auto, zobudila sa
na to, išla do okna a videla, že tam ide sanitka, tak prešla do druhej izby, tam je výhľad na to miesto.

Videla záchranku, ako tam s nosidlami prišli pod múr, pod múrom videla policajtov a ležať tam nejakú
osobu, naložili ju na nosidlá a dali do sanitky, v sanitke sa niečo dialo a asi o 2.45 hod sanitka odišla.

Svedkyňa K. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva vo T. na F. ulici. Inkriminovanú noc sa zobudila
na hluk, tak sa išla pozrieť k oknu, čo sa robí. Išla sa pozrieť do okna a videla pri gymnáziu dve osoby,

jedna vyššia a druhá nižšia a tenšia, ako kopali, dupali a skákali na čierne nehybné klbko na zemi.
Skákali oboma nohami aj jednou nohou. Zobudila priateľa H. T., aby sa išiel pozrieť, či tam kopú do
nejakého zvieraťa. Počula mužský hlas, ktorý kričal zabi ho, zabi ho, bolo to viackrát. Išla si naspäť
ľahnúť do postele, priateľ tam ostal pozerať, povedal je po chvíli, asi po 5 minútach, že idú preč, tak sa
išla zase pozrieť a videla ich odchádzať smerom do mesta. Potom počuli auto a vtedy prišli policajti. Za

nejakú chvíľu asi za cca 15 minút prišla sanitka.

Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva vo T. na F. XXX/XX, na druhom poschodí. V
noci zo dňa 10.09.2015 na 11.09.2015 sa zobudil na nejaký krik, manželka už bola hore, bolo to cca
o 1.30 hod, počul slová zabi ho, sviňa skap, bol to dospelý mužský hlas. Tadiaľ často chodievajú ľudia

z rôznych pohostinstiev a sú hluční, tak si myslel, že je to zase niečo také. Už tomu nevenoval viac
pozornosť, ľahol si naspäť spať.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nočných hodinách zo dňa 10. 09. 2015 na 11. 09.
2015 sa stretli s partiou v podniku Ferkus vo Vrbovom s S. U., poškodeným J. X., W. X., S. E. a R.

S.. Poškodený J. Kaluža vypil dva rumy. Tam pobudli nejaký čas, okolo 23.00 hod alebo polnoci odišli
do podniku Black bar vo Vrbovom, tam sa usadili do boxu a išli si zahrať stolný futbal. Ako hrali stolný
futbal, bokom zaregistroval, že prišiel obžalovaný s maloletým P. R., ktorého pozná iba z videnia. Boli
tam asi hodinku. Potom pri odchode okolo 01.00 sa zastavil pri dverách, obzeral sa, či sa Lenka s J.om
už obliekajú, pretože povedali, že idú domov, pri tom ako stál medzi dverami ho pristavil obžalovaný a

povedalmu,žemápodaťrukujehobráškovi-maloletémuP.R..Takmujupodal,lebosabál.Obžalovaný
mu povedal, že má šťastie, že mu ju podal. Následne odišiel z podniku Black bar a potom počul v diaľke
ako pri podniku Alfa bar obžalovaný vulgárne nadával.

Na návrh prokurátora a obžalovaného súd rozhodol, že na hlavnom pojednávaní vypočuje maloletého

svedka P. R., avšak s poukazom na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany
zo dňa 13.05.2016 a zo dňa 05.09.2016 upustil od výsluchu maloletého svedka P. R. na hlavnom
pojednávaní, nakoľko z predmetného vyjadrenia vyplývalo, že vypočutie maloletého svedka P. R. na
hlavnom pojednávaní, by sa vzhľadom na závažnosť samotného priebehu skutku, mohlo považovať za
inštitucionálne násilie (sekundárnu viktimáciu) voči dieťaťu a malo by negatívny dopad na prežívanie

maloletého P. R.. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 135 ods. 2 Trestného poriadku a § 263
ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpovede maloletého svedka P. R. z prípravného konania. Pri ustálení
skutkového stavu a svojich záveroch senát okresného súdu vychádzal primárne z výpovede maloletého
svedka P. R. zo dňa 16.12.2015, pretože ako jediná bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Maloletý
svedok P. R. v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovaným išli do jedného baru vo Vrbovom, kde

obžalovaný pil, potom išli do herne, kde obžalovaný tiež niečo vypil. Keď odtiaľ odchádzali, obžalovaný
bol strašne opitý, tak mu navrhol, aby sa prešli okolo kostola. Keď boli pri gymnáziu, nejakí dvaja po
obžalovanom vykrikovali vulgarizmy. Obžalovaný dal jednému facku, a tento odtiaľ odišiel. Ten druhý
napadol obžalovaného a začali sa s obžalovaným biť. Snažil sa tohto muža z obžalovaného odsunúť,ale ten začal udierať aj jeho. Obžalovaný sa postavil a udrel toho muža do hlavy a začali sa opäť biť.
Keď s obžalovaným chceli odísť, ten muž sa za nimi rozbehol, chytil obžalovaného okolo krku a spadli
na zem. Obžalovaný a ten muž sa vzájomne udierali. Keď sa obžalovaný z neho odsunul, kopol toho

muža 5 krát do hlavy. Ten muž ležal na zemi, chrčal a nehýbal sa. Potom obžalovaný povedal, nech idú
preč, ale maloletý P. R. pribehol k tomu mužovi, spýtal sa ho, prečo napadol obžalovaného a kopol ho
5 krát do hlavy a potom ho do hlavy kopol asi 3 krát obžalovaný. Následne odišli.

Zo záverov znaleckého posudku č. 51/2015 zo dňa 20.01.2016 Ústavu pre znaleckú činnosť v

Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o., zapísaného v odbore Psychológia odvetvie Klinická psychológia
detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality a Dopravná psychológia a v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia a z výpovede znalca PhDr. Igora Obucha,
člena Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. na hlavnom pojednávaní
vyplýva,žeumaloletéhoP.R.vmysleníprevládajúbanálneobsahyaprocesymysleniasúmenejpružné,
vyhýbasaemočnenáročnejšímsituáciám,objavujesasklonkmenejzrelýmspôsobomuvažovania,teda

saunehovyskytlivývinovétendenciezodpovedajúcejehoveku,ktoréniesúvtomtovekuneobvyklé ato
v rámci sebahodnotenia, na jednej strane nezrelosť, na druhej strane túžba byť dospelý a môže vytvárať
vnútorné napätie. Jeho vzťah k otcovi je výrazne pozitívny, otca obdivuje a snaží sa ho napodobňovať.
Maloletý nedokáže kriticky hodnotiť správanie otca. Pohotovosť k agresivite, v zmysle túžby ubližovania
ľuďom, u neho zvýšená nie je. Ak k takémuto konaniu dochádza, súvisí to s jeho sebaobrazom a

sebahodnotením. Motiváciou ku konaniu maloletého P. R. bola snaha ochrániť obžalovaného, podľa
názoru znalca z psychiatrického hľadiska primárnou motiváciou konania maloletého P. R. bola ochrana
človeka, ktorý je pre neho dôležitý. Bola to zároveň emočne vypätá situácia, pretože sa dokáže horšie
emočne orientovať v takýchto situáciách, takže je prirodzené, že nedokázal racionálne zvažovať svoje
konanie. Strach z ohrozenia obžalovaného bol tým momentom, ktorý spustil jeho impulzívne správanie.

Konanie maloletého P. R. nebolo plánované dopredu, bola to situácia, ktorá okamžite vznikla, a on na to
reagoval psychologicky zrozumiteľne. Maloletý P. R. netrpí duševným ochorením a je schopný správne
vnímať a interpretovať realitu. Na druhej strane je vo veku, v ktorom je ľahšie ovplyvniteľný a je u neho
chudobnejšia emočná výbava. V čase skutku mal maloletý P. R. 13 rokov a 5 mesiacov, to je už obdobie
puberty. Celková prognóza jeho vývoja vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je pozitívna.

Zo znaleckého posudku č. 49/2015 zo dňa 21.12.2015 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a
Psychiatrii, spol. s. r. o., zapísaného v odbore Psychológia odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých, Psychológia sexuality a Dopravná psychológia a v odbore Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia, ako i výpovede na hlavnom pojednávaní znalca prof. PhDr.

Antona Heretika PhD., člena Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o.
vyplýva, že intelektové schopnosti obžalovaného Róberta Reška sú na úrovni dolného pásma priemeru,
naznačená je aj pohotovosť ku konfabuláciám, prítomné sú znaky zvýšenej egocentrickosti prežívania,
afektívnej lability, slabšej racionálnej kontroly, impulzivity a výbušnosti. Nezistili u neho závažné poruchy
osobnosti psychotického charakteru. Primárnym motívom činu bol konflikt s poškodenými, po ktorom

nasledovala agresia ako slovná tak aj fyzická, ktorá bola uľahčená aktuálnym alkoholovým opojením a
tiež, že tendencia ku agresívnemu správaniu obžalovanému nie je cudzia. Agresivitu možno pokladať
za trvalú osobnostnú črtu obžalovaného. Anamnéza obžalovaného ukazuje, že jej prejavy vždy súviseli
s alkoholických opojením a konfliktami, ktoré v tomto stave mal s ľuďmi z okolia. Keď obžalovaný
nie je pod vplyvom alkoholu, je schopný kontrolovať svoje konanie avšak táto kontrola je oslabená

v čase, keď je pod vplyvom alkoholu, čo znamená, že na prejav agresivity v triezvom stave je
potrebný silnejší spúšťač ako v stave pod vplyvom alkoholu. Ukazuje sa, že týmto spúšťačom môžu
byť už slovné konflikty, provokácie, slová ktoré on vníma ako ponižovanie a pod. Nakoľko trestnému
činu predchádzali aj konflikty s inými, viacmennej náhodnými osobami, ktoré stretol v oboch baroch,
je pravdepodobné, že konflikt s poškodenými vznikol relatívne náhle a spontánne, pretože to by

aj zodpovedalo afektívne labilnej a impulzívnej osobnosti obžalovaného. Reakcia obžalovaného na
spáchaný skutok bola čiastočne kritická, ale viac zameraná na sebaľútosť. Doslovne konštatoval, že
zničil životy nielen poškodenému J. X., ale aj maloletému P. R., aj sebe a ešte aj rodine. Vzťah
obžalovaného k alkoholu možno hodnotiť ako abúzus, teda škodlivé užívanie, obžalovaný však uviedol,
že si uvedomuje jeho škodlivosť a aj v kombinácii alkoholu s energetickými nápojmi.

Zo znaleckého posudku č. 50/2015 zo dňa 28.12.2015 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, spol. s. r. o., zapísaného v odbore Psychológia odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinickápsychológiadospelých,PsychológiasexualityaDopravnápsychológiaavodboreZdravotníctvoa farmácia, odvetvie psychiatria a Sexuológia a výpovede MUDr. G. F. - J., znalkyne Ústavu pre
znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že
konzum alkoholu u obžalovaného N. spĺňa kritéria abúzu, nie závislosti. V správaní obžalovaného

boli prítomné alkoholické ťahy ako forma zvládania záťažovej situácie, čo predstavuje prognosticky
významný faktor k rozvoju závislosti v budúcnosti. U obžalovaného sú prítomné prejavy agresivity v
stavoch intoxikácie alkoholom, čo svedčí o spoločenskej nebezpečnosti a možnom riziku agresívneho
správania pri ďalšom konzume alkoholu obžalovaným. U obžalovaného je potrebné nariadiť ambulantnú
protialkoholickú liečbu, zvlášť po výkone trestu. Obžalovaný bol v čase skutku v excitačnom štádiu

alkoholovej opojenosti, ktoré sa prejavuje znížením kritickosti, oslabením zábran, verbálnou i fyzickou
agresivitou. Vzhľadom na prítomnosť organického poškodenia (psychologicky verifikovaného) poruchy
osobnosti a subjektívne udávaných porúch pamäte, bol obžalovaný v stave komplikovanej alkoholovej
opojenosti. Toto poškodenie bolo diagnostikované na základe psychodiagnostického vyšetrenia a mohlo
byť spôsobené aj nadmerným užívaním alkoholických nápojov, prípadne úrazom, ktorý ale v anamnéze
nezistili. Táto porucha nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, v ich vyšetrení táto

porucha nebola zrejmá. V čase skutku sa jednalo o komplikovanú opitosť, kedy môže byť zníženie
rozpoznávanie a ovládacie schopnosti avšak znížené forenzne nevýznamným spôsobom. Obžalovaný
pozná účinky alkoholovej intoxikácie na svoj organizmus, priznal stavy agresivity v minulosti.
Zo znaleckého posudku č. 57/2015 a č. 116/15 zo dňa 21.12.2015 spracovaného znalcom MUDr.
Rastislavom Rozborilom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a

znalkyňou MUDr. P. Q., znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného J. bolo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy
mozgu, v dôsledku ťažkého opuchu mozgu, ktorý sa u menovaného rozvinul následkom pomliaždenia
mozgu, zakrvácania pod obaly mozgu a do komôr mozgu. Vnútro-lebečné zranenia zistené pri
pitve poškodeného J.a X. mali z lekárskeho hľadiska povahu zranenia ťažkého až smrteľného.

Smrti poškodeného nebolo možné zabrániť ani poskytnutím rýchlej lekárskej pomoci. Osobitosťou u
poškodeného bola tvrdosť jeho lebky nakoľko pôsobením násilia na ňu neprišlo k jej prasknutiu avšak
napriek tomu otrasy, údery, nárazy pôsobili na vnútro-lebečné štruktúry poškodeného, čím došlo k
opísaným zraneniam. Na nástupe smrti mali podiel aj zranenia hrtana poškodeného a vdýchnutie krvi
do pľúc, v dôsledku ktorých došlo k urýchleniu nástupu opuchu mozgu z dôvodu jeho neokysličenia

a nástupu smrti poškodeného. Boli zistené viacpočetné poranenia tak na povrchu tela ako aj v dutine
lebečnej, hrudnej a brušnej. Pri vonkajšej obhliadke boli zistené rozsiahle krvné podliatiny na celej tvári,
na viečkach oboch očí, krvné podliatiny s výrazným opuchom, na hornom viečku pravého oka dve tržno-
zmliaždené rany, masívne pomliaždenie spojoviek oboch očí, rozsiahle pomliaždenie spojovky i bielka
ľavého oka z vybočením dúhovky so zrenicou na dolných viečkach oboch očí, drobné tržno - zmliaždené

rany, na nose tržno-zmliaždená rana, na spodine s trieštivou zlomeninou nosných kostí, prítomnosť krvi v
prieduchochnosa,tržno-zmliaždenéranynahornejidolnejpere,rozsiahlepomliaždeniehornejadolnej
pery s opuchom, pomliaždené uzdičky hornej a dolnej pery, pravá ušnica pomliaždená s odreninou v
okolí, ľavá ušnica pomliaždená s troma tržno- zmliaždenými ranami a odreninou v okolí jej úponu. Tesne
pod bradou odrenina a krvná podliatina. Vo vlasatej časti hlavy početné odreniny a krvné podliatiny.

Na krku vpredu vľavo krvné podliatiny a početné kožné odreniny. Na zadnej ploche ľavého pleca krvná
podliatina. Obe ruky znečistené krvou. Na prstoch ľavej ruky drobné oderky kože. Na malíčkovej hrane
chrbta ľavej ruky odrenina. Na chrbtovej ploche pravej ruky krvná podliatina. Na poprednej ploche
pravého stehna krvná podliatina. Na prednej ploche ľavého predkolenia krvná podliatina. V driekovej
oblasti chrbta vľavo jemná kožná odrenina. Hrudník, brucho a vonkajší genitál bez zranení. Pri vnútornej

obhliadke bolo zistené rozsiahle pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných v celom rozsahu lebky
s výnimkou vrcholu temena, pomliaždenie oboch spánkových svalov, výraznejšie ľavého spánkového
svalu, lebečné kosti tenké, ale výrazne pevné ťažké na pohmat bez zlomenín, pod tvrdým obalom
celého mozgu a aj mozočka jemný povlak tekutej krvi, pod mäkkým obalom zakrvácanie v rozsahu
celej ľavej pologule mozgu, konvexity pravého čelového a temenného laloka mozgu a v rozsahu celého

mozočka, ťažký opuch na mozgu, ložiskové pomliaždenie na spodine oboch čelových lalokov mozgu,
bodkovité krvné výronky v bielej hmote mozgu v oblasti spodinových uzlov mozgu vľavo, krv v komorách
mozgu, bodkovité krvácania v bielej hmote mozočka, presvitajúce zakrvácanie pod stropmi oboch očníc
a pod klinovými kosťami (spenoidálnych prínosových dutinách). Veľmi početné ložiskové pomliaždenia
viacerých svalov krku prednej plochy krku, rozlomenie štítnej chrupky, zakrvácanie pod sliznicu hrtana,

ložiskové pomliaždenie svalstva v oblasti vzdialeného konca pravej kľúčnej kosti, ložiskové zakrvácanie
bránice, hrudná kosť, rebrá a kľúčne kosti bez zlomenín, na pľúcach ťažký opuch a početné ložiská
vdýchnutia krvi, opuchová tekutina v priesvite priedušiek a priedušnice, bodkovité krvné výronky pod
popľúcnicou a povrchovou blanou srdca, jemné ložiskové zakrvácanie pod vnútroblanou ľavej komorysrdca, pomliaždenie zapobrušnicového priestoru vľavo (t. j. pomliaždenie tukového puzdra ľavej obličky,
okolia slinivky brušnej, závesného aparátu kľučiek tenkého čreva, steny kľučky tenkého čreva a ľavého
bedrového svalu). Poškodený zranenia utrpel pri fyzickom napadnutí druhou osobou. Tieto zranenia

viedli postupne k rozvoju opuchu mozgu so zvýšením vnútrolebečného tlaku, v dôsledku ktorého došlo k
útlaku štruktúr v mozgovom kmeni, kde sú situované dôležité riadiace centrá organizmu s ich následným
zlyhaním. Na hlavu poškodeného účinkovalo z rôznych smerov násilie veľkej intenzity a razantnosti, a
to mechanizmom opakovaných úderov päsťou, kopnutím nohou. Na krk v smere spredu a mierne zľava
účinkovalo násilie veľkej intenzity mechanizmom prudkého našliapnutia, dupnutia. Krvná podliatina

v oblasti vzdialeného konca pravej kľúčnej kosti a krvná podliatina na zadnej ploche ľavého pleca
vznikli pôsobením násilia strednej intenzity najpravdepodobnejšie mechanizmom nárazu, resp. úderu
nejakého tupooblého predmetu, akým mohla byť špička topánky pri kopnutí. Na oblasť chrbta vľavo
pôsobilo násilie veľkej intenzity a prudkosti mechanizmom najpravdepodobnejšie prudkého dopadu
tela na nejakú pevnú podložku. Veľmi drobné kožné odreniny a krvné podliatiny na rukách vznikli
pôsobením násilia malej intenzity, ktoré účinkovalo na kožu tlakom a miernym ťahom. Mohli vzniknúť

pri obrane poškodeného, keď si poškodený snažil kryť tvár rukami a jeho ruky a dotýkali tváre v čase,
keď už boli prítomné krvácajúce rany. Krvné podliatiny na pravom stehne a ľavom predkolení vznikli
pôsobením násilia malej až strednej intenzity najpravdepodobnejšie mechanizmom kopnutia. Násilie
najvyššej intenzity bolo vedené výlučne do oblasti hlavy a krku poškodeného.
Znalkyňa MUDr. P. Q. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že vzhľadom na prítomnosť kožných stôp v

zmysle krvných podliatin a kožných odrenín na krku znalci už pri vonkajšej obhliadke bez toho, aby videli
vnútorný nález, t. j, že došlo k prelomeniu štítnej chrupky predpokladali a vyjadrili sa na základe vzhľadu
týchto kožných stôp, že vznikli pôsobením dezénu podrážky topánky, tenisky. Následne vnútorný nález
len potvrdil ich predpoklad. Aby došlo k zlomenine štítnej chrupky s takýmto pomliaždením aj viacerých
krčných svalov, musí na prednú oblasť krku pôsobiť predmet väčšej kontaktnej plochy, za ktorú sa

nemôže považovať päsť ruky. Vzhľadom na početnosť lokalít zranení znalci predpokladajú minimálne
10 úderov. Nie je možné z absolútnou istotou povedať, ktoré zranenia vznikli úderom päsťou, a ktoré
kopnutím alebo našliapnutím. Tržno - zmliaždené rany na ľavej ušnici a odrenina na pravej ušnici vznikli
s istotou kopnutím. Jedná sa o zranenia, ktoré boli diagnostikované na hlave poškodeného J.a X.. Nie
je možné vylúčiť, že na hlavu poškodeného pôsobili údery päsťou, kopnutia alebo aj našliapnutia. S

najväčšou pravdepodobnosťou spočiatku smerovali údery päsťou voči stojacej osobe, následne po páde
poškodeného utrpel zranenia spôsobené tak päsťou ako aj kopnutím a našliapnutím. Zranenie bránice
by zodpovedalo tej skutočnosti, že tretia osoba sedela obkročmo na poškodenom v oblasti brucha.
Aj krvnú podliatinu, ktorú mal poškodený na pravom stehne tesne nad kolenom mohla spôsobiť tretia
osoba, pri nakľaknutí na poškodeného. Z dôvodu prekrývania zranení v oblasti hlavy nebolo možné

identifikovať s istotou úraz hlavy spôsobený dopadom na podložku. S poukazom na uvedené považuje
vznik zranenia hlavy takej intenzity, že by ho bolo možné kvalifikovať za ťažké, prípadne smrteľné za
veľmi málo pravdepodobné. V tomto prípade zranenie spôsobené pádom bolo najväčšej intenzity na
driekovú oblasť. Poškodenému bolo diagnostikované také zranenie oka, ktorého príčinou môže byť
vsunutie prsta tretej osoby do oka poškodeného.

Z výpovede znalca MUDr. N. N. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že čo sa týka poranenia krčných
orgánov, sú to poranenia, ktoré vznikajú pri vysoko energetickom násilí, t. j. pri pôsobení veľkej intenzity
násilia, ktoré smerovalo na oblasť krku. Tieto zranenia mohli vzniknúť po dupnutí nohou na oblasť
krku. Možno konštatovať, že išlo o viacnásobné opakované údery alebo kopnutia, ale nie je možné
presne určiť počet úderov, nakoľko sa vzájomne prekrývali. Možno konštatovať, že intenzita násilia bola

pôsobená na oblasť hlavy a krku, údery boli opakované a početné. Poranenia v oblasti hlavy vznikli
opakovanýmiúdermipäsťoualeboopakovanýmikopnutiami,poraneniavoblastikrku.Vzniklipodupnutí.
Násilie, ktoré pôsobilo na oblasť chrbta vľavo vzniklo v dôsledku prudkého dopadu tela poškodeného
na zem. Zranenia očí vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, ktoré
pôsobilo na oblasť tváre, konkrétne na oblasť očí, tieto zranenia boli produkované veľkou intenzitou a

prudkosťou a dané zranenia mohli vzniknúť po silnom údere päsťou alebo po kopnutí a to isté sa týka aj
poranení uší, tiež boli produkované pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru.
Zranenia v okolí srdca, obličiek a tenkého čreva tiež vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického
násilia tupého charakteru, ktoré pôsobilo na oblasť chrbta po dopade na pevnú podložku a prenesením
tohto násilia na vnútrobrušné štruktúry, teda pádom na pevnú podložku, ale veľkej intenzity, teda silný

pád, bežne nevznikajú. Všetky zranenia, ktoré boli zistené na tele nebohého vznikli za živa, teda mali
známky vitality. Zranenia, ktoré poškodený J. utrpel v oblasti rúk sú obranného charakteru a vznikli tak,
že poškodený J. si kryl rukami tvár, čo vyplýva aj z obrazových záznamov oboznámených na hlavnom
pojednávaní v prítomnosti znalca.Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3237 zo dňa 22.12.2015 Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie a
výpovede znalkyne mjr. RNDr. H. A., z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy na hlavnom

pojednávaní vyplýva, že na oblečení obžalovaného ako aj na povrchu pravej nohy obžalovaného bola
dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, ktorej DNA profil sa zhodoval s DNA profilom porovnávacích vzoriek
rebra a svalového tkaniva označených ako tkanivo z pitvy poškodeného J.. DNA analýzou teda bolo
dokázané, že pôvodcom vyššie uvedených krvných stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený materiál
označený tkanivo z pitvy J..

Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3237 zo dňa 21.10.2015 Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
vyplýva, že daktyloskopická stopa označená č. 7 je neupotrebiteľná ku skúmaniu.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ KEU-BA-EXP-2015/14451 zo dňa
03.12.2015 vyplýva, že vo vzorke krvi a moču obžalovaného nebola zistená prítomnosť omamnej

a psychotropnej látky zo skupiny amfetamínov, kanabinoidov, opiátov, barbiturátov, benzodiezepínov,
metadonu, metabolitov kokaínu, buprenorfinu, tricyklických antidepresív. Vo vzorke krvi obžalovaného
sa nebola diagnostikovaná prítomnosť fentanylu, ketamínu a zopidemu. Vo vzorke moču obžalovaného
nebola zistená prítomnosť vytypovaných liečiv.
Z listinných dôkazov súd oboznámil:

záznam rozhovoru na linke 112 na č.l. 245
prepis hovoru z linky 158 zo dňa 15.02.2015 z č.l. 168
rozhovory operátora a policajta
zápisnica o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 11.09.2015 č.l. 391 - 393
fotodokumentácia z predmetnej prehliadky z č.l. 398 - 405

zápisnica o vykonaní prehliadky iných pozemkov alebo priestorov z č.l. 408-411
zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 433
fotodokumentácia z predmetnej prehliadky z č.l. 447-461
fotodokumentácia z baru čl. 494 - 496
žiadosť o podanie správy mesto Vrbové z č.l. 498

register priestupkov obžalovaného
odpis registra trestov obžalovaného

Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd nasledovné skutočnosti:

Zo záznamu rozhovoru na linke 112 na č.l. 245 vyplýva, že na telefónne číslo 112 volala osoba, ktorá
sa predstavila ako D. a uviedla, že jej policajti kázali zavolať rýchlu zdravotnú pomoc ku gymnáziu
vo T.. Obsahom rozhovoru č. 2 medzi operátorom linky č. 112 a nadstrážmajstrom Q. bolo zavolanie
záchrannej služby ku gymnáziu vo Vrbovou a poskytnutie prvej pomoci poškodenému J. X..

Z prepisu hovoru z linky 158 zo dňa 15.02.2015 z č.l. 247 súd zistil, že obsahom zaznamenaného
rozhovoruč.1bolooznámeniepánaD.sozačiatkomhovorudňa11.09.2015o02.03hod,ženejakídvaja
chalani bijú, kopú do hlavy nejakú osobu pri gymnáziu vo T.. V rozhovore č. 3 žiadal operátor policajta
o preverenie uvedeného oznámenia, v rozhovore č. 4 operátor uviedol telefónne číslo oznamovateľa. V
rozhovore č. 5 v čase o 02.20 hod. policajt oznámil operátorovi, že sú na uvedenom mieste, kde našli

ležať na zemi dobitú osobu, ale podozrivé osoby sa na mieste už nenachádzajú.

Zo zápisnica o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 11.09.2015 č.l. 391 - 393 vyplýva, že dňa
11.09.2015 o 18.25 hod. bola uskutočnená domová prehliadka u obžalovaného N., počas ktorej
obžalovaný dobrovoľne vydal veci - rôzne časti oblečenia znečistené krvou, uterák, gázu, čo vyplýva aj

s oboznámenej fotodokumentácie z predmetnej prehliadky z č.l. 398 - 405.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných pozemkov alebo priestorov z č.l. 408-411 vyplýva, že táto sa
uskutočnila dňa 11.09.2015 o 18.25 hod a prehľadané bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia
combi, EVČ: PN 577 AV, počas ktorej neboli vydané ani odňaté žiadne veci.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z č.l. 433 vyplýva, že na trávnatej ploche pred budovou gymnázia
je pováľaná tráva a nachádza sa tu roztečená krv, na stene budovy sa nachádzali striekance krvi.Zo správy mesta T. zo dňa 22.01.2016 vyplýva, že N. N. býval na adrese 6. apríla XXX/X, Vrbové.
Správanie menovaného nikdy nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z lustrácie v registri priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil v 7 prípadoch porušenia pravidiel
cestnej premávky a v 6 prípadoch sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom tieto
boli v troch prípadoch odložené alebo zastavené, jedenkrát vyriešené pokarhaním a dvakrát vybavené
uložením pokuty vo výške 20 eur.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v oboch prípadoch
sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.

Súd uznesením odmietol návrh na doplnenia dokazovania prokurátora, ktorým navrhol doplniť
dokazovanie pripojením spisového materiálu OO PZ Vrbové týkajúceho sa výjazdu príslušníkov PZ na
miesto trvalého bydliska svedka A. N., ktorý mal byť oznamovateľom násilného konania obžalovaného

a návrh poškodeného J. Kalužu na pripojenie trestného spisu K. súdu R., v ktorom je obžalovaný N.
N. v procesnej pozícii obžalovaného a poškodeným je pán N., nakoľko sa jedná o nedôvodné dôkazy,
nepodstatnéprerozhodnutiesúduvtejtotrestnejveci.Y.materiálOOPZVrbovésanetýkaskutkov,ktoré
sú predmetom tohto konania a v prípade, ak by bol obžalovaný postihnutý za priestupok, tento postih by
bol evidovaný v lustrácii priestupkov obžalovaného, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená.

Zo strany súdu nemohlo prísť ani k pripojeniu spisu Okresného súdu Piešťany, nakoľko súd je povinný
rešpektovať vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Piešťany na prejednanie predmetnej trestnej
veci voči obžalovanému a zároveň prezumpciu neviny obžalovaného v predmetnej trestnej veci.

Výpovede svedkov, z hľadiska ich vnímania skutkového stavu, rozdelil súd do troch kategórií. Prvou

kategóriou svedkov sú svedkovia, ktorí svojimi zmyslami primárne vnímali okolnosti, ktoré predchádzali
spáchaniu oboch skutkov a opísali osobu obžalovaného alebo osoby poškodených na základe ich
subjektívnych skúseností s nimi. Do tejto kategórie svedkov súd zaradil svedka - poškodeného Mariána
X., svedkov H. E., W. X., M. N., X. E., S. E., R. S., A. N., W. W., G. U.,, J. E., S. U. a Y. H.. Druhou
kategóriou svedkov sú svedkovia, ktorí primárne vnímali priebeh skutkov, prípadne len ich časť (tzv.

priami svedkovia). Do tejto kategórie svedkov súd zaradil svedka - poškodeného N. R., svedkov Ing. K.
D., H. T., H. U., Y. U., K. H. a maloletého P. R.. Práve z výpovedí týchto svedkov a obžalovaného súd
vychádzal pri ustálení skutkového stavu pri oboch skutkoch. Treťou kategóriou svedkov sú svedkovia,
ktorí primárne vnímali okolnosti nasledujúce bezprostredne po oboch skutkoch. Do tejto kategórie
svedkov súd zaradil svedkov W. Q. a J. D..

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní senát okresného súdu dospel k záveru, že
obžalovaný sa skutku uvedenom v bode 1./ dopustil v zhode s podanou obžalobou. V konaní nebolo
sporné, že dňa 11.09.2015 v čase asi o 02:00 hod. v meste T. na ulici M. A. U. č. XXX/XXX pri
budove E. J. B. J. obžalovaný N. N. fyzicky napadol poškodeného N. R.. Rovnako nebolo sporné, že

pri tomto napadnutí obžalovaný niekoľkokrát päsťou udrel poškodeného. Obžalovaný s týmto útokom
prestal až potom, ako tam prítomný poškodený J. zakričal slová „nebite ho“. Obrana obžalovaného
spočívala len v tej skutočnosti, že fyzickému útoku údajne predchádzali verbálne urážky poškodených
N. R. a J. na adresu obžalovaného. Výpoveď obžalovaného v tomto smere však vyvracia výpoveď
poškodeného N. R., ktorý poprel tvrdenia obžalovaného a popísal priebeh skutku v zhode s podanou

obžalobou ako aj maloletého P. R., ktorý uviedol, že osobou, ktorá fyzicky napadla poškodeného N.
R., bol obžalovaný. U poškodených N. R. a J. nebol zistený žiadny motív správať sa k obžalovanému
ním popísaným spôsobom, pričom ak by mali skutočne záujem vyvolať fyzický konflikt, nestál by
poškodený J. mimo obžalovaného v čase, keď napádal poškodeného N. R., ktorý sa jeho útokom len
bránil. Aj s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil obdobného konania a

poškodených, ktorí boli prvou k1ategóriou svedkov označení za priateľské a nekonfliktné osoby, senát
okresného súdu vyhodnotil výpoveď N. R. ako vierohodnú a z jej obsahu vychádzal aj pri ustálení
skutkového stavu. Je nepochybné, že obžalovaný napadol poškodeného N. R., ktorý sa žiadneho
fyzického ataku voči obžalovanému nedopustil. Konanie obžalovaného senát okresného súdu hodnotí
ako neprimerané a v rozpore so zákonom, keď na mieste verejne prístupnom sa obžalovaný dopustil

výtržnosti tým, že napadol poškodeného N. R.. Je potrebné konštatovať, že aj v prípade, ak by v konaní
bolo preukázané, že poškodení skutočne verbálne urážali obžalovaného, táto skutočnosť nemôže byť
dôvodom na beztrestnosť následného konania obžalovaného - fyzického ataku proti poškodenému N.
R. a mieste prístupnom verejnosti.Úmyselobžalovanéhovskutkuuvedenomvbode1/senátokresnéhosúduvyhodnotilakopriamyúmysel
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa chcel na mieste verejnosti prístupnom

(na ulici M. A. U. č. XXX/XXX pri budove E. J. B. J.) dopustiť výtržnosti tým, že napadne poškodeného
N. R. (údery päsťou do oblasti hlavy). Konaním obžalovaného popísanom v bode 1/ podanej obžaloby
tak bola naplnená skutková podstata trestné trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní senát okresného súdu dospel k záveru, že je
potrebné, pri zachovaní totožnosti skutku, upraviť skutok uvedený v bode 2/ podanej obžaloby tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (skutok 2/). V konaní nebolo sporné, že po spáchaní skutku
uvedenom v bode 1/ dňa 11.09.2015 v čase asi o 02:00 hod. v presne nezistenom čase cca o 02:00 hod.
dňa 11.09.2015 v meste Vrbové na ulici M. A. U. XXX/XXX, pri budove E. J. B. J. obžalovaný so svojim
maloletým synom P. R. fyzicky napadli poškodeného J.. Obžalovaný v rámci svojej obrany síce uvádzal,

že keď upustil od útoku na poškodeného N. R. a tento odišiel, prišiel k nemu poškodený J. a začal ho
drgať s rukami a následne ho fyzicky napadol. Útok mal podľa obžalovaného prebiehať tak, že ho najprv
poškodený J. udrel päsťou, potom si na neho sadol a škrtil ho dovtedy, kým poškodenému nepomohol
maloletý P. R.. Obranu obžalovaného čiastočne potvrdzuje ja výpoveď maloletého P. R., ktorú však senát
okresného súdu nepovažuje v celom rozsahu za vierohodnú. Napriek tomu, že maloletý P. R. vypovedal

bezprostredne po skutku, je potrebné prihliadnuť na osobnostnú výbavu maloletého P. R. preukázanú
vykonaným znaleckým dokazovaním - znalcom PhDr. Z. K. a to, že maloletý P. R. nedokáže kriticky
hodnotiť správanie otca a primárnou motiváciou konania maloletého P. R., je ochrana obžalovaného.
Prezentovaná obrana obžalovaného však bola v celom rozsahu vyvrátená aj vykonaným dokazovaním
na hlavnom pojednávaní. Zo znaleckého posudku MUDr. Q. a MUDr. N. bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že na rukách poškodeného J. sa nachádzali výlučne obranné zranenia, čím je vyvrátená obrana
obžalovaného o útoku poškodeného J. na obžalovaného. Rovnako obžalovaným prezentovanému
skutkovému deju nezodpovedá predchádzajúci priebeh skutku uvedenom v bode 1/. Podľa názoru
senátu okresného súdy je vysoko nepravdepodobné, že poškodený J. zakričal na obžalovaného, aby
upustilodatakunapoškodenéhoN.R.anásledne,ažkeďpoškodenýN.R.ujde,napadolobžalovaného,

a to dokonca s vedomým fyzickej prevahy obžalovaného nad jeho osobou. S poukazom na uvedené
senát okresného súdu dospel k jednoznačnému záveru, v zmysle ktorého obžalovaný N. N. spoločne
s maloletým P. R. fyzicky napadli poškodeného J., a to z dôvodu, že sa zastal poškodeného N. R.
pri útoku na jeho osobu. Na rozdiel od podanej obžaloby však senát okresného súdu po vykonanom
dokazovaní nedospel k jednoznačnému záveru, že k prvotnému útoku na poškodeného J. prišlo na

základe predchádzajúcej vzájomnej dohody medzi obžalovaným a maloletým P. R. a ani v úmysle
usmrtiť poškodeného J. v tejto fáze skutku. Uvedený záver potvrdzuje aj znalecký posudok vypracovaný
prof. PhDr. G. F. PhD., ktorý uviedol, že konflikt s poškodenými vznikol relatívne náhle a spontánne,
pretože by to zodpovedalo afektívne labilnej a impulzívnej osobnosti obžalovaného. Nepochybný úmysel
obžalovaného usmrtiť poškodeného J. mal senát okresného súdu preukázaný až v druhej časti skutku,

kedy poškodený J. v dôsledku utŕžených rán zostal ležať na zemi a nebol schopný klásť žiaden odpor
voči atakom obžalovaného, ktoré neprestali a naďalej smerovali primárne do oblasti hlavy a krku
poškodeného. Jednalo sa najmä a kopy a skoky na hlavu a krk poškodeného, pričom tieto ataky boli
sprevádzané výkrikmi obžalovaného zabime ho, zabijem ho, skap ty sviňa. V tejto fáze si obžalovaný
musel byť bez akýchkoľvek pochybností vedomý, že svojim konaním môže usmrtiť poškodeného J..

Uvedený záver senátu okresného súdu nepochybne vyplýva z výpovedí priamych svedkov: Ing. K. D., H.
T., H. U., Y. U. a K. H., výpoveďou znalkyne mjr. RNDr. H. A., ale napokon aj z výpovede maloletého P. R.,
ktorý potvrdil, že obžalovaný v tejto fáze skutku minimálne tri krát kopol poškodeného J. od oblasti hlavy.
Poškodený podľahol spôsobeným zraneniam, v dôsledku ktorých u neho prišlo k zlyhaniu centrálnej
nervovej sústavy tzv. mozgovej smrti. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že v tejto fáze skutku

fyzicky neútočil na poškodeného, a útočil na neho len maloletý P. R., ktorý v dôsledku veku nie je
trestne zodpovedný, bola vyvrátená výpoveďou vyššie uvedených svedkov a znaleckým dokazovaním.
Je potrebné konštatovať, že nie všetci priamy svedkovia tohto incidentu videli rovnakú fázu atakov
obžalovaného a maloletého P. R. na poškodeného J.. Z obsahu výpovedí jednotlivých svedkov vyplýva,
že najskôr začala uvedený incident vnímať svedkyňa K. H., ktorá videla ako pri gymnáziu dve osoby,

jedna vyššia a druhá nižšia a tenšia kopali, dupali a skákali na čierne nehybné klbko na zemi. Následne
uvedený skutok začal pozorovať svedok H. T., ktorý videl ako dve osoby kopali do ležiacej osoby, pričom
videl toho staršieho ako skočil na ležiacu osobu tak, že sa postavil na betónový chodník, z toho sa
odrazil a skočil na ležiacu osobu. Na ležiacu osobu dopadol s dvomi nohami, následne padol na zem.V tejto fáze skutku začal vnímať skutok aj svedok Ing. K. D., ktorý už videl vyššiu osobu na zemi,
akoby do niečoho búšila rukami a druhá, tá menšia, stála a nohou do niečoho intenzívne kopala. Výkriky
zabi ho, zabime ho, kop ho do hlavy, skap ty sviňa priradili všetci priamy svedkovia staršej a vyššej

osobe - obžalovanému, pričom tieto taktiež svedčia o úmysle obžalovaného usmrtiť poškodeného J..
Zo znaleckého posudku MUDr. Q. a MUDr. N. nepochybne vyplýva, že v dôsledku uvedených atakov
obžalovaného a maloletého P. R. utrpel poškodený J. zranenia nezlučiteľné o životom, a to najmä
zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné odreniny, pomliaždenie
krčného svalstva, prelomenie štítnej chrupky, pomliaždenie zapobrušia vľavo v okolí ľavej obličky a

ľavého bedrového svalu, v dôsledku ktorých došlo u poškodeného J. v čase o 03:20 hod. dňa 11.09.2015
ku zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy - mozgovej smrti.

Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods.
1 Tr. por.), nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí
byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom

má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje
uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná,
keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol
týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia
podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je

uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť
(aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú
aspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania)vporovnaní
s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Na

podklade týchto záveroch a zmien v skutkovej vete v skutku 2/ mal súd za preukázané, že nedošlo k
narušeniu totožnosti skutku 2/ oproti podanej obžalobe.

Úmysel obžalovaného v skutku 2/ senát okresného súdu vyhodnotil ako nepriamy úmysel v zmysle §
15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že cielenými atakmi na oblasť hlavy a krku

poškodenéhoJ.ležiacehonazemianeschopnéhoklásťakýkoľvekodpor,môžeusmrtiťpoškodenéhoJ.,
a pre prípad ak takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Senát okresného súdu dospel k záveru
o nepriamom úmysle obžalovaného vzhľadom na tú skutočnosť, že zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že keď obžalovaný odchádzal z miesta činu, poškodený ešte javil známky života - chrčanie.
Existencia úmyslu obžalovaného usmrtiť poškodeného J. X. vylučuje možnosť senátu okresného súdu

prekvalifikovať predmetný skutok na trestný čin zabitia tak, ako to navrhoval obžalovaný. Vzhľadom na
všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa §
145 ods. 1 Trestného zákona.

Senát okresného súdu neposúdil konanie obžalovaného v skutku 2/ ako spolupáchateľstvo v zmysle §

20 Trestného zákona, pretože pri spáchaní trestného činu spoločným konaním s osobou pre nedostatok
veku trestne nezodpovednou - maloletý P. R., nejde o spolupáchateľstvo, ale o spáchanie trestného činu
jediným páchateľom - obžalovaným (viď. R 51/1970 II).

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §

34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Senát okresného súdu preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri obzvlášť závažnom
zločine vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona (ako trestného činu najprísnejšie trestného) je
trestná sadzba trestu odňatia slobody od 15 do 20 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel senát okresného súdu k záveru, že je potrebné
upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona,
a to z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností. Senát okresného súdu zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. i) Trestného zákona, pretože obžalovaný zneužil na spáchanie trestného činu osobu,ktorá nie je trestne zodpovedná - maloletého P. R.. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. f) Trestného zákona a to, že obžalovaný spáchal trestný čin verejne. Podľa § 122
ods. 2 Trestného zákona, je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma

súčasne prítomnými osobami, teda minimálne pred tromi osobami a tieto osoby nie sú páchateľom
(obžalovaný), resp. spolupáchateľom tohto trestného činu a ani osoby, ktoré nie sú trestne zodpovedným
spolupáchateľom (maloletý P. R.). Touto osobou však môže byť poškodený J.. Senát okresného súdu
skúmal, či týmito osobami môžu byť aj priami svedkovia skutku, a to svedok Ing. K. D., H. T., H. U., Y.
U. a K. H.. Podmienkou verejnosti spáchania trestného činu je, že prítomné osoby musia byť v stave

trestný čin vnímať a naozaj ho musia vnímať. V tomto prípade uvedení svedkovia síce videli, že dve
osoby do niečoho kopú, avšak nevedeli vizuálne identifikovať do čoho alebo koho. Svedok Ing. K. D.
nadobudol podozrenie o tom, že by sa mohlo jednať o človeka až na základe toho, že počul, ako tá
menšia z útočiacich osôb povedala „pozri ako nás učili v škole židov zabíjať a pozri ako mi vbehol
celý prst do oka“. S poukazom na uvedené nemalo vnímanie skutku svedkami takú kvalitu, aby bolo
možné bez pochybností konštatovať, že obžalovaný spáchal skutok v bode 2/ verejne. Obžalovaný

navrhoval, aby senát okresného súdu priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
j), písm. l), písm. n) Trestného zákona a následne mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Senát okresného súdu skúmal existenciu poľahčujúcich okolností na strane
obžalovaného, avšak žiadnu poľahčujúcu okolnosť nezistil. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona u obžalovaného nie je daná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný pred

spáchaním skutku neviedol riadny život. Je potrebné poukázať na množstvo priestupkov obžalovaného,
najmä proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých nepochybne vyplýva, že obžalovaný nedodržiaval
základné normy občianskeho spolunažívania a tieto vedome porušoval. U obžalovaného nie je daná
ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa nepriznal k
spáchaniu trestných činov, ktoré sa mu kládli za vinu a trestnú činnosť úprimne neoľutoval. Výpoveď

obžalovaného o priebehu skutkov mala skôr účelový charakter, ako charakter priznania sa k závažnej
trestnej činnosti, s cieľom poprieť útoky voči poškodenému Marekovi X. v druhej fáze skutku a docieliť
miernejšiu právnu kvalifikáciu skutku v bode 2/, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Obžalovaný
síce formálne vyjadril ľútosť nad svojim konaním, ale táto mala podľa názoru senátu okresného súdu
skôr charakter sebaľútosti, čo v podstate dokumentuje aj záver znaleckého posudku vypracovaného

prof. PhDr. G. F. PhD. Napokon u obžalovaného nie je daná ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. n) Trestného zákona. U obžalovaného absentovala akákoľvek aktívna spolupráca pri objasňovaní
jeho trestnej činnosti. V prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní v podstate
kopíroval výpoveď maloletého P. R. z prípravného konania. Senát okresného súdu nezistil ani žiadne
okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa

§ 39 ods. 1 Trestného zákona a ani obžalovaný na žiadne takéto okolnosti nepoukázal. Nakoľko
obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých trestný čin vraždy je obzvlášť závažným
zločinom, t. j. zločinom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou
najmenej 10 rokov, spáchaných dvomi skutkami, zvýšil podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona hornú
hranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzbytrestuodňatiaslobodyo1/3,atoprizohľadnenímaximálnej

výšky trestu odňatia slobody do 25 rokov. Súd tak pri ukladaní trestu vychádzal zo sadzby trestu odňatia
slobody od 16 rokov 8 mesiacov do 25 rokov. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v
rozmedzí 16 rokov a 8 mesiacov až 25 rokov, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 19
rokov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Súd neukladal obžalovanému
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to najmä s poukazom na

závažnosť a vyššie popísaný spôsob spáchania trestného činu vraždy obžalovaným.

Obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, a preto senát okresného súdu zaradil
podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Keďže uložený trest odňatia

slobody obžalovanému prevyšuje 15 rokov, senát okresného súdu nepostupoval podľa § 48 ods. 4
Trestnéhozákonaaneskúmal,čibyzaradenímobžalovanéhodoinéhostupňastráženianebolanáprava
obžalovaného lepšie zaručená.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v

páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.Senát okresného súdu uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona obligatórne ochranný
dohľad v trvaní 2 rokov, ktorého dĺžku považuje za primeranú závažnosti spáchaných trestných činov a
výške uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň senát okresného súdu podľa § 77 ods. 1 Trestného

zákona určil, že obžalovaný je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný oznamovať
potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát v
kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska,
a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Nakoľko k spáchaniu trestných činov obžalovaným prišlo pod vplyvom alkoholu a na základe znaleckého
posudku vypracovanom MUDr. G. F. - Marsalovou je možné konštatovať, že u obžalovaného sú prítomné
prejavy agresivity v stavoch intoxikácie alkoholom, čo svedčí o spoločenskej nebezpečnosti a možnom
riziku agresívneho správania pri ďalšom konzume alkoholu obžalovaným, uložil senát okresného súdu
obžalovanému popri treste aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

Pri výroku o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenému J. X. škodu vo výške 3.906,50 Eur
senát okresného súdu vychádzal z ustanovenia § 261 ods. 2 Trestného poriadku, pretože obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uznal uplatnený nárok na náhradu škody, ktorú si poškodený riadne uplatnil v
prípravnom konaní a prejavil ochotu túto v plnej výške uhradiť. S poukazom na uvedené súd nevykonal

ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky škody. Senát okresného súdu nemal pochybnosti o dôvodnosti
uplatneného nároku poškodeného a jeho výške, a preto zaviazal obžalovaného na náhradu škody
poškodenému Mariánovi Kalužovi vo výške 3.906,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.