Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/319/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212849
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6709212849.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu ALGATOUR, s. r. o., so
sídlom Čechánky 66, 985 45 Látky, IČO: 36 047 465, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Kracinom,
advokátom, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Nám. SNP 80/22, proti žalovanému Obchodné domy
PRIOR STRED, a. s., so sídlom 960 01 Zvolen, Nám. SNP 2497, IČO: 31 562 817, právne zastúpeného

KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica 1, Komenského 3,
IČO: 36 648 892, o zaplatenie sumy 87.729,55 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/218/2009-1127 zo dňa 24. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 87.729,55 EUR s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87.729,55 EUR od 07. 09. 2009 až do zaplatenia a zároveň
rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy pôvodne 109.661,94 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom

01. 09. 2009 až do zaplatenia z tejto sumy, ako i náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že 09. 05. 2007 so žalovaným uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 32/04/07 na
prenájom obchodnej plochy v 1. nadzemnom podlaží o výmere 16 m2 a ostatnej plochy (kancelárie) v
4. nadzemnom podlaží o výmere 18 m2 s dobou nájmu od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2012 s dohodnutým
účelom nájmu - prevádzkovanie cestovnej kancelárie a zmenárne (ďalej len „zmluva“). V zmysle článku
VI. Práva a povinnosti zmluvných strán ods. 3.5. tejto zmluvy bol povinný „umožniť prenajímateľovi alebo

ním povereným osobám prístup do prenajatých priestorov za účelom vykonávania kontroly dodržiavania
zmluvných podmienok a prác na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva a škody“. Súčasne sa zaviazal
v ods. 3.7. (aj v článku VII. ods. 1.) dodržiavať prevádzkový poriadok žalovaného. V súlade „s článkom
5. ods. 5.3.“ zmluvy „prenajímateľ je oprávnený v súlade s Prevádzkovým poriadkom vstupovať do
priestorov v akomkoľvek čase za účelom kontroly údržby, bezpečnosti a čistoty priestorov“. V zmysle
článku II. ods. 7. Prevádzkového poriadku žalovaného bol povinný kľúče od prenajatých priestorov

odovzdať riaditeľovi OD, prípadne jeho zástupcovi, v zapečatenej obálke, ktorý mal zabezpečiť ich
uloženie na vrátnici obchodného domu a strážnej služby, prípadne informátorskej služby. V prípadoch
stanovených v zmluve (havarijná situácia alebo iná mimoriadna situácia) sú poverení zamestnanci
za prenajímateľa a zamestnanci strážnej služby, prípadne informačnej služby, oprávnení podľa tohto
článkukľúčepoužiťkuvstupudoprenajatýchpriestorovzaúčelomodvráteniabezprostrednehroziaceho
nebezpečenstva, škody na majetku, alebo zdraví. Pri odovzdávaní a prevzatí prenajatých priestorov

dňa 30. 06. 2007 mu žalovaný odovzdal kľúče od prenajatých priestorov, pričom jeden kľúč, ktorý
spoločne uložili do zapečatenej obálky, si ponechal. Podľa článku II. ods. 8. má žalovaný povinnosť:„v prípade odpečatenia kľúčov a otvorenia týchto priestorov z titulu mimoriadnej udalosti, je riaditeľ
OD, alebo zástupca riaditeľa OD povinný túto skutočnosť oznámiť určeným zodpovedným osobám
nájomcom“. Podľa článku II. ods. 10. „prenajímateľ - spoločnosť Obchodné domy PRIOR STRED, a.

s. prevádzkuje EPS a EZS (PSN). V prípade požiaru alebo narušenia objektu je zamestnanec strážnej
služby, príp. informátorskej služby oprávnený vstúpiť do priestorov prenajatých nájomcovi za podmienok
dohodnutých v zmluve o nájme nebytových priestorov za účelom odvrátenia vznikajúcich škôd“. Podľa
článku II. ods. 17. „prenajímateľ zabezpečuje ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom
strážnej služby a EZS (PSN). Dňa 05. 09. 2008 zistil, že došlo k otvoreniu prenajatých priestorov od

žalovaného, pričom dvere do prenajatých priestorov boli otvorené bez použitia násilia a ku krádeži okrem
iného aj finančnej jeho hotovosti v celkovej sume 109.661,94 EUR (3.303.675,70 SK), čo potvrdzujú
aj denné uzávierky zo dňa 04. 09. 2008. Podľa zistenia orgánov činných v trestnom konaní dňa 04.
09. 2008 o 20.15 hod. prišiel signál na PCO v Priore o narušení okruhu, do ktorého patrí aj objekt
zmenárne. Zamestnanec SBS Jupiter Plus s. r. o. Banská Bystrica T. R. vykonal kontrolu vonkajších
priestorov, nezistil narušenie chráneného objektu. O 21.00 hod. prišiel signál na PCO v Priore o narušení

okruhu, do ktorého patrí aj objekt zmenárne. Následne zamestnanec SBS, ktorý opätovne pri kontrole
vonkajších priestorov nezistil narušenie objektu, telefonicky informoval zástupkyňu riaditeľky OD Prior I.
F. o signáloch o narušení objektu, na čo sa dohodli, že ak sa signál o narušení objektu bude opakovať,
vypne signalizáciu. Išlo o viac ako nezodpovedné konanie zamestnanca žalovaného, ktorý takto konal,
namiesto toho, aby vykonal ohliadku priestorov a o tejto skutočnosti ho informoval. O 22.00 hod. signál

o narušení objektu sa zopakoval, na čo T. R. vypol signalizáciu. V rámci vyšetrovania bolo ďalej zistené,
že zapečatené kľúče od ním prenajatých priestorov sa na vrátnici OD Prior vo Zvolene nenachádzajú,
čím nedošlo len k porušeniu ďalšej povinnosti žalovaného, ale priamo k vytvoreniu podmienok pre vznik
škody na jeho majetku. Žalovaný si nielen nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku, ale
porušenímsvojichpovinnostízavinil,žekuškodenajehomajetkudošlo.Žalovanýmuspočiatkusľuboval

náhradu za vzniknutú škodu, ale s odstupom času svoj názor zmenil. Jeho právny zástupca žalovaného
preto vyzval listom zo dňa 11. 06. 2009 na stretnutie za účelom doriešenia náhrady škody. Žalovaný na
stretnutie neprišiel a prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o poskytnutie informácií, na
základe čoho vznikla škoda. Žalovaný však o vzniku škody veľmi dobre vedel, vedel ako k nej došlo,
pretože o týchto skutočnostiach sa najprv dozvedel od neho a následne to potvrdili aj orgány činné v

trestnom konaní. Listom zo dňa 27. 08. 2009 mu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu oznámil,
že za žiadnu škodu nenesie zodpovednosť. Preto podal žalobu proti žalovanému o náhradu tejto škody.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č. k. 14C/218/2009-206 zo dňa 26.
11. 2013, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 87.729,55 EUR s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87.729,55 EUR od 07. 09. 2009 až do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, v zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol, keď ďalej rozhodol o nároku
účastníkov konania na trovy konania tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V rozsudku prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za
škodu žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný porušil právnu povinnosť

vyplývajúcu zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 32/04/07, ktorá bola uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 09. 05. 2007 v spojení s prílohou k tejto zmluve o nájme, ktorú predstavoval
Prevádzkový poriadok platný a účinný od 01. 01. 2004, ktorý bol záväzný pre obidve strany zmluvy
o nájme nebytových priestorov, teda tak pre prenajímateľa, ako aj pre nájomcu. Zmluvu o nájme
nebytových priestorov uzatvorili žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca. Ďalej prvostupňový

súd v tomto rozsudku dospel k právnemu záveru, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť dodávať
riadne službu ostrahy objektu, v ktorom mal prenajaté nebytové priestory žalobca od žalovaného za
účelom prevádzkovania zmenárne. K porušeniu tejto zmluvnej povinnosti došlo tak, že T. R., pracovník
strážnej služby vykonávajúci ostrahu, keď žalovaný túto službu dodával prostredníctvom strážnej
služby, potom čo elektronický zabezpečovací systém žalovaného, ktorým bola okrem strážnej služby

zabezpečovaná ostraha objektu, signalizoval dvakrát narušenie objektu zmenárne, pričom vonkajšou
ohliadkou v obidvoch prípadoch nezistil žiadne narušenie, po treťom raze signalizácie narušenia objektu
zmenárne vypol elektronické signalizačné zariadenie zabezpečujúc ostrahu objektu zmenárne, čo urobil
na pokyn zástupkyne riaditeľa OD PRIOR Zvolen V. F.. K vypnutiu elektronického signalizačného
zariadenia došlo dňa 04. 09. 2008 vo večerných hodinách, pričom zo dňa 04. 09. 2008 na deň 05. 09.

2008 došlo k škodovej udalosti, keď doposiaľ nezistený páchateľ vnikol do zmenárne, z ktorej, okrem
iného, odcudzil peňažnú hotovosť patriacu žalobcovi. V príčinnej súvislosti s porušením tejto zmluvnej
povinnosti došlo ku škode na úkor žalobcu vzniknutej odcudzením peňažnej hotovosti zo zmenárne
doposiaľ nezisteným páchateľom. Podľa názoru prvostupňového súdu v tomto rozsudku žalobcapreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, preukázal vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť
medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou, keď ku škode nemuselo dôjsť, ak by si žalovaný plnil
povinnosť zabezpečovať ostrahu objektu, v ktorom mal žalobca prenajaté nebytové priestory za účelom

prevádzkovania zmenárne riadne, tak ako sa na to zaviazal v zmluve o nájme nebytových priestorov
v spojení s prevádzkovým poriadkom. Nezistil však porušenie ďalšej zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o nájme nebytových priestorov v spojení s prevádzkovým poriadkom
spočívajúcej v tom, že žalovaný nezabezpečil riadnu ochranu kľúčov od ním prenajatých nebytových
priestorov zmenárne, tiež nezistil porušenie ani ďalšej zmluvnej povinnosti žalovaným vyplývajúcej zo

zmluvy o nájme nebytových priestorov v spojení s prevádzkovým poriadkom spočívajúcej v tom, že
pracovník strážnej služby, a napokon ani žalovaný, neinformoval žalobcu o spustení „poplachu“, resp.
„poplachov“ dňa 04. 09. 2008. Výšku škody mal prvostupňový súd preukázanú znaleckým posudkom
č. 1/2013 zo dňa 07. 01. 2003 vyhotoveným I.. R. F., znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment z
odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, keď znalecké dokazovanie týmto znaleckým posudkom
bolo vykonané na základe nariadenia súdu. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd ďalej v tomto

rozsudku dospel k záveru, že za škodu podľa § 441 Občianskeho zákonníka zodpovedá čiastočne
aj samotný žalobca ako poškodený, keď v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov v spojení s
prevádzkovým poriadkom bol povinný zabezpečiť poistenie svojho majetku na svoje náklady, ako aj vecí
vnesenýchdoprenajatého objektu.Tútopovinnosťžalobcasinesplnil,tedaajonporušilprávnuzmluvnú
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov v spojení s prevádzkovým poriadkom,

a tak mal za povinnosť znášať časť škody aj sám, keď túto spoluúčasť na škode prvostupňový súd ustálil
vo výške 20 % z celkového nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom žalobou, čo v peňažnom
vyjadrení predstavovalo sumu 21.932,39 EUR. Preto v časti o zaplatenie škody v sume 21.932,39 EUR
s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy za obdobie od 01. 09.
2009 až do zaplatenia prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol. Zamietol žalobu i v časti príslušenstva

t. j. úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87.729,55 EUR za obdobie od 01. 09. 2009 do
06. 09. 2009, keď mal za to, že v tomto období žalovaný nebol ešte v omeškaní s náhradou škody,
lebo žalobca výzvou zo dňa 11. 08. 2009 vyzval žalovaného na náhradu škody v lehote do 10 dní odo
dňa doručenia tejto výzvy, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 27. 08. 2009, teda nepochybne výzvu
obdržal najneskôr dňa 27. 08. 2009. Odo dňa nasledujúceho začala žalovanému plynúť 10-dňová lehota

na úhradu škody, ktorá márne uplynula dňa 06. 09. 2009, preto odo dňa nasledujúceho, t. j. odo dňa 07.
09. 2009 až do zaplatenia z prisúdenej sumy žalobca podľa názoru prvostupňového súdu mal nárok voči
žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania. V prevyšujúcej časti žalovaného príslušenstva potom
prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol.

3. Proti rozsudku prvostupňového súdu č. k. 14C/218/2009-906 zo dňa 26. 11. 2013 podal odvolanie
žalovaný. Odvolaním napadol výrok rozsudku okresného súdu ohľadne jeho povinnosti zaplatiť
žalobcovi titulom náhrady škody sumu 87.729,55 EUR s príslušenstvom, ako aj výrok o trovách
konania. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.
k. 16Co/618/2014-1050 zo dňa 07. 05. 2015 rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola

uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 87.729,55 EUR s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z tejto sumy od 07. 09. 2009 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo
výroku, ktorým prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
ďalej vyslovil, že rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti prvostupňový

súd žalobu zamietol, ostáva nedotknutý.

4. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, rovnako ako prvostupňový súd v napadnutom
rozsudku, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že nezabezpečil riadnu
ochranu kľúčov od ním prenajatých nebytových priestorov, lebo tieto kľúče sa u žalovaného nenašli po

predmetnej krádeži v priestoroch žalobcu, tak porušenie tejto tvrdenej skutočnosti žalobca nepreukázal.
Štatutárni zástupcovia žalobcu v konaní síce tvrdili, že k odovzdaniu týchto kľúčov žalovanému došlo, čo
však žalovaný poprel, pričom žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz okrem tvrdenia, že tieto kľúče
boli žalovanému odovzdané (prípadne, že žalovaný si jeden exemplár kľúča ponechal po podpísaní
zmluvy o nájme). Pokiaľ by však aj bolo preukázané, že jeden kľúč sa nachádzal v dispozícii žalovaného,

odvolací súd poukázal i na to, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k vlámaniu sa do
priestorov žalobcu došlo odomknutím dverí práve týmto kľúčom, ktorý mal byť k dispozícii u žalovaného.
Nie je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ktorej porušenie ani
nebolo preukázané a škodou. Tiež pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalobcu ohľadne porušenia zmluvnejpovinnosti tým, že žalovaný neoznámil mimoriadnu udalosť určenú zodpovedným osobám nájomcu,
teda zodpovedným osobám žalobcu podľa článku II. bod 8. prevádzkového poriadku, odvolací súd
navyše dospel k záveru, že takúto povinnosť by mal žalovaný len v prípade odpečatenia kľúčov a

otvorenia priestorov žalobcu ako nájomcu z titulu mimoriadnej udalosti. V súdenej veci však nedošlo k
odpečateniu kľúčov a otvoreniu priestorov žalovaným, a teda uvedená zmluvná povinnosť žalovaného
nezaťažovala, a teda k porušeniu právnej povinnosti žalovaného z tohto titulu nedošlo. Aj v tomto
odvolací súd dospel k rovnakým záverom ako prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. K tvrdeniu
žalobcu ohľadne porušenia ďalšej zmluvnej právnej povinnosti zo strany žalovaného spočívajúcej vo

vypnutí elektronického signalizačného zariadenia, tu odvolací súd dospel k záveru, tiež rovnako ako
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, že k porušeniu tejto právnej povinnosti žalovaným došlo.

5. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uzavrel, že zmluva o nájme „pojednáva“ v článku V. bod
4. o platbe za túto službu, kde sa žalobca ako nájomca zaviazal platiť prevádzkové náklady, ktoré
vznikajú užívaním budovy, pričom cena sa stanovila formou paušálu za služby, medzi ktoré je zaradené

okrem iného aj stráženie objektu. Žalobca ako nájomca sa v zmluve o nájme zaviazal žalovanému
ako prenajímateľovi platiť okrem nájomného i paušál za služby, medzi iným i za stráženie objektu a
požiarnu ochranu objektu, v ktorom žalobca mal prenajaté nebytové priestory. Teda i samotná zmluva
o nájme predpokladala, že túto službu, ktorou bolo stráženie objektu a protipožiarna ochrana bude
žalovaný v rámci nájomného vzťahu žalobcovi dodávať. V kontexte s prevádzkovým poriadkom, ktorý

upravoval základné vzťahy medzi účastníkmi nájomného vzťahu a ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o nájme, pričom bol záväzný pre obidve strany zmluvy, tak ako vyhodnotil prvostupňový súd,
a článku II. bod 17. prevádzkového poriadku, sa prenajímateľ, teda žalovaný zaviazal dodávať túto
službu - zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej služby EZS
(PSM). Ochranu objektu nemožno odčleňovať od ochrany nebytových priestorov, ktoré mal prenajaté

žalobca a ktoré sa v objekte nachádzali. Odporuje konštrukcii celého zmluvného vzťahu, aby si sám
žalovaný do prevádzkového poriadku, ktorého bol nesporne tvorcom, zakotvil sám pre seba povinnosť
zabezpečovaťochranuvlastnéhoobjektustrážnouslužbouaelektronickýmzabezpečovacímsystémom.
Ak by nemalo ísť o službu pre žalobcu ako nájomcu, potom nemá žiadne logické opodstatnenie uvedenie
tejto povinnosti do prevádzkového poriadku, a ani dojednanie v tomto istom článku bod 9., že po

ukončení prevádzkovej doby sa predajné priestory OD zapečatia, uzamknú a na vrátnici sa zapne EZS,
tiež PSM, ktorý je funkčný v celom objekte OD do začatia nasledujúcej prevádzkovej doby OD. Že išlo o
službuprežalobcuakonájomcudokresľujeiplatbazaslužbustráženieobjektu,ktorúžalovanýžalobcovi
od uzavretia zmluvy o nájme poskytoval, a ktorú žalobca prijímal, a za ktorú platil v zmysle zmluvných
dojednaní. S týmto právnym názorom prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil. Napriek

uvedenému sa ale odvolací súd nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že bola preukázaná
i príčinná súvislosť medzi porušením tejto právnej zmluvnej povinnosti žalovaným a vznikom škody.
Z úradného záznamu spísaného dňa 05. 09. 2008, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, vyplýva,
že v čase od 8.30 hod. boli dňa 05. 09. 2008 vyšetrovacím orgánom vykonané previerky v súvislosti
s nahlásením skutku krádeže vlámaním do trezoru zmenárne v OD PRIOR Zvolen, pričom počas

previerok bolo zistené, že neznámy páchateľ bez poškodenia zámku vchodových dverí vošiel do objektu
zmenárne, kde za použitia autogénovej súpravy otvoril trezor, z ktorého ukradol finančnú hotovosť vo
výške predbežne 3 milióny SK. Previerkou v OD PRIOR bolo zistené, že uvedený objekt je napojený
na signalizáciu OD a tak tiež, že na OD PRIOR je nainštalovaný kamerový systém. Ostraha OD PRIOR
bola zabezpečená SBS Jupiter Banská Bystrica. Súčasne bol objekt napojený na PCO MP Zvolen

prostredníctvom firmy SPIN Zvolen, pričom MP Zvolen má na Námestí SNP umiestnený kamerový
systém. Nočnú službu v OD PRIOR mal zo dňa 04. 09. 2008 na deň 05. 09. 2008 zamestnanec SBS
Jupiter Banská Bystrica T. R., pričom postupne mu nahlasovali odchod z prevádzok Kniha, Zmenáreň a
Foto a následne na „slučke“, ktorá chránila uvedené tri prevádzky zapol alarm. Počas večera mu dvakrát
nabehol poplach z uvedenej slučky, fyzicky skontroloval dvere na uvedených prevádzkach, pričom

nezistil žiadne narušenie. Vec nahlásil zodpovednej pracovníčke OD PRIOR F., ktorá mu povedala, aby
v prípade, že bude signál o narušení tretí krát, aby vypol signalizáciu. Keď mu prišiel tretí poplach,
vypol signalizáciu, vykonal kontrolu objektu, pri ktorej nezistil žiadne narušenie. Počas služby vykonal
vonkajšiu ohliadku objektu v čase o 02.30 hod. a 04.30 hod., keď žiadne narušenie nezistil. Zo žiadneho
dôkazuvykonanéhodoposiaľvkonaní,aanizobsahuspisupodľazáverovodvolaciehosúduvšakvôbec

nie je zrejmé, kedy došlo ku vlámaniu sa do priestorov prenajatých žalobcom. Pritom ide o podstatnú
skutočnosť. Z výpovede svedka XX.XXR. vo vyšetrovacom konaní dňa 30.09.2008 vyplýva, že OD
bol otvorený do 18.00 hod. a časť, kde je BILLA, bola otvorená do 19.00 hod. O koľkej odchádzajú
zamestnanci vonkajších prevádzok o tom tento prehľad nemal. O tom, či sa na týchto prevádzkach eštenachádzajú zamestnanci podľa tohto svedka bolo možné zistiť len tak, že keď sa zapne signalizačné
zariadenie, tak v prípade, že sa ešte niekto na prevádzke nachádza, tak táto informácia sa zobrazí
písmenom na displeji zariadenia. O koľkej dňa 04.09.2008 odišli zamestnanci zmenárne o tom prehľad

nemal, ale keď zapínal ochranu, tak to už bolo voľné. O koľkej zapínal ochranu, to presne nevedel uviesť,
ale bolo to okolo 19.45 hod., uvádza v uznesení odvolací súd. Z výpovede svedka XX. XXXX majiteľa
a konateľa firmy SPIN, spol. s r. o., ktorá dodávala zabezpečovací systém pre žalobcu vyplýva, že „dňa
04. 09. 2008 o 08.08 11sek. niekto vypol systém, teda majiteľ č. 1. Niekoľkokrát sa to opakovalo, chráni
a nechráni, až 21.30 28sek. niekto vypol systém, komu bol pridelený kód majiteľ 1“. V konaní tento ďalej

uviedol, že „dňa 04.09.2008 o 08:8:1 objekt bol vypnutý spod ochrany, dňa 04. 09. 2008 o 18:9:3 bol
zapnutý objekt pod ochranu a vzápätí 18:21:23 bol vypnutý systém spod ochrany a vzápätí 21:30:18 bol
objekt zapnutý pod ochranu a 21:30:28 bol objekt vypnutý spod ochrany, pričom táto informácia na pult
centrálne ochrany prišla dvakrát“. Na základe tohto podľa odvolacieho súdu teoreticky mohlo dôjsť ku
krádeži v priestoroch žalobcu už pred zapnutím EZS (PSM), kedy bol systém ochrany žalobcu vypnutý
spod ochrany, teda od 18:21:23 do 19:45, kedy bol zapnutý systém ochrany žalovaného, prípadne

páchateľ sa už v tomto čase mohol nachádzať v priestoroch žalobcu, keďže ochranný systém žalobcu
bol od 18:21:23 vypnutý spod ochrany, vykonať krádež a až po vypnutí EZS po 22:00 hod. dňa 04.
09. 2008 opustiť priestory žalobcu. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v spise nevyplýva tá skutočnosť,
že ku krádeži došlo až po 22:00 hod. po vypnutí EZS. Ak by ku krádež došlo po 22:00 hod., bola
by daná zodpovednosť žalovaného za škodu, preto že by bolo zrejmé, že ku škode došlo porušením

jeho právnej povinnosti spočívajúcej v povinnosti zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej
dobe prostredníctvom strážnej služby EZS (PSM). Pokiaľ ku krádeži došlo pred zapnutím EZS (PSM),
prípadne po jeho zapnutí o 19:45 hod. do jeho vypnutia po 22:00 hod., zodpovednosť žalovaného za
škodu by nebola daná. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Žalobca doposiaľ uvedené
nepreukázal. Preto uložil povinnosť prvostupňovému súdu vo veci znovu vypočuť konateľov žalobcu na

okolnosti možného času krádeže, opätovne vypočuť vyšetrovateľov daného prípadu Mjr. I.. F. X prípadne
aj I.. K. a až následne vo veci znovu rozhodnúť.

6. Okresný súd ďalej v rozsudku uviedol, aké dôkazy vykonal do odvolacieho konania (č. l. 8 posledný
odsek - č. l. 42).

7. Okresný súd po zrušení rozsudku okresného súdu č. k. 14C/218/2009-906 zo dňa 26. 11. 2013 doplnil
dokazovanie opätovným výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu, výpoveďami svedkov L.. I.. F. L.,
L.. I.. L. K., I. R., L. Y. a U. Y. (zistenia okresného súdu z uvedených výsluchov sú uvedené na str. 42
- 45 teraz odvolaním napadnutého rozsudku).

8. Na základe vykonaného a doplneného dokazovania súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu dospel k právnemu názoru, že nárok žalobca v konaní nepreukázal, a preto bolo
dôvodné žalobu zamietnuť.

9. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého podľa názoru
okresného súdu vyplýva, že zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy (za
splnenia aj ostatných základných predpokladov jej vzniku), že škodca porušil právnu povinnosť, ktorá
vyplýva zo zákona, prípadne z iného právneho predpisu, alebo zo záväzkového vzťahu medzi škodcom
a poškodeným. Okrem porušenia právnej povinnosti sú ďalšími predpokladmi zodpovednosti existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a škodou, zavinenie s tým, že bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať vznik škody, porušenie právnej povinnosti a existenciu príčinnej
súvislosti medzi nimi spočíva na žalobcovi, zavinenie sa predpokladá pri tomto druhu zodpovednosti
za škodu.

10. Okresný súd, teda, v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ posudzoval, či žalovaný zodpovedá za škodu
tvrdenú žalobcom, podľa ktorého žalovaný porušil zmluvné právne povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
nájme nebytových priestorov č. 32/04/07, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania (v súčasnosti
podľa Civilného sporového poriadku označovaných ako „strany sporu“) dňa 09. 05. 2007 a ku ktorej
bol uzatvorený Dodatok č. 01/2007 zo dňa 11. 10. 2007, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 11. 2007.

Prílohou tejto zmluvy o nájme nebytových priestorov bol aj Prevádzkový poriadok platný a účinný od 01.
01. 2004, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu záväzný tak pre prenajímateľa, teda žalovaného, ako aj pre
nájomcu, teda žalobcu. Uvedené vyplýva z článku VI. bod 1. Prevádzkového poriadku.11. Žalobca zásadné porušenie zmluvných právnych povinností žalovaného videl v tom, že dňa 04.
09. 2008 o 20.15 hod. prišiel signál na pult centrálnej ochrany u žalovaného o narušení okruhu,
do ktorého patril aj objekt zmenárne. Zamestnanec SBS Jupiter Plus s.r.o. Banská Bystrica T. R.

vykonal kontrolu vonkajších priestorov, nezistil narušenie chráneného objektu. O 21:00 hod. prišiel
signál na pult centrálnej ochrany v PRIORE o narušení okruhu, do ktorého patril aj objekt zmenárne
opätovne. Zamestnanec SBS Jupiter Plus s.r.o. Banská Bystrica T. R. vykonal opätovne kontrolu
vonkajších priestorov a nezistil narušenie objektu. Telefonicky o tom informoval zástupkyňu riaditeľky
OD PRIOR V. F., na čo sa dohodli, že ak signál o narušení objektu sa bude opakovať, vypne

signalizáciu. O 22:00 hod. signál o narušení objektu sa zopakoval, na čo T. R. vypol signalizáciu. Na
to ráno dňa 05. 09. 2008 žalobca zistil, že došlo k neoprávnenému vniknutiu do zmenárne, okrem
iného i k odcudzeniu peňažnej hotovosti zo zmenárne, čím mu vznikla škoda, ktorej náhrady sa v
súdnom konaní od žalovaného domáha. Podľa článku II. bod 17. Prevádzkového poriadku, žalovaný
ako prenajímateľ sa zaviazal zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom
strážnej služby a EZS (PSN). Povinnosť vyplývajúcu z uvedeného žalovaný týmto porušil. Aj z článku

II. bod 10. Prevádzkového poriadku vyplýva, že žalovaný ako prenajímateľ prevádzkuje EPS a EZS
(PSN). V zmysle tohto istého článku, bod 7. Prevádzkového poriadku on ako nájomca bol povinný
kľúče od prenajatých priestorov odovzdať riaditeľovi OD, prípadne jeho zástupcovi v zapečatenej
obálke, ktorý mal zabezpečiť ich uloženie na vrátnici obchodného domu a strážnej služby, prípadne
informátorskej služby. V prípadoch stanovených v zmluve (havarijná situácia alebo iná mimoriadna

situácia) poverení zamestnanci za prenajímateľa a zamestnanci strážnej služby, prípadne informačnej
služby boli oprávnení tieto kľúče použiť ku vstupu do prenajatých priestorov za účelom odvrátenia
bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, škody na majetku alebo zdraví. Pri odovzdávaní a prevzatí
prenajatých priestorov dňa 30. 06. 2007 mu žalovaný odovzdal kľúče od prenajatých priestorov, pričom
1 kľúč, ktorý spoločne uložili do zapečatenej obálky si ponechal. Pri vyšetrovaní okolnosti odcudzenia

peňažnej hotovosti z jeho priestorov však bolo zistené, že tento kľúč sa u žalovaného nenachádza.
Tým žalovaným boli vytvorené podmienky, aby sa iná osoba mohla dostať do jeho prevádzky, keď
žalovanýporušilajtútopovinnosť,keďnáležitenezabezpečilochranujehoprevádzky.Tiežžalovaný mal
zabezpečiť stráženie objektu, keď kamerový systém, ktorý roky predtým bol vždy nasmerovaný na jeho
prevádzku v čase vzniku škody bol nasmerovaný úplne iným smerom, nie na jeho priestory. Žalovaný ho

neupozornil na to, že sa kľúč u neho nenachádza, ani že došlo k presmerovaniu kamery, teda že došlo k
takýmto podstatným zmenám, lebo v takomto prípade by on vymenil zámky na priestoroch a požadoval
by, aby kamera bola nasmerovaná ako predtým, ako to bolo aj dohodnuté. Ďalšie porušenie zmluvnej
právnej povinnosti žalobca videl v tom, že zo strany žalovaného nedošlo k oznámeniu tejto mimoriadnej
udalosti ním určeným osobám. Aj táto zmluvná právna povinnosť vyplývala pre žalovaného zo zmluvy

o nájme nebytových priestorov v znení dodatku k nej, konkrétne z článku II. bod 8. Prevádzkového
poriadku, z ktorého vyplýva, že v prípade odpečatenia kľúčov a otvorenia nebytových priestorov z
titulu mimoriadnej udalosti je riaditeľ OD alebo zástupca riaditeľa OD povinný túto skutočnosť okamžite
oznámiť určeným zodpovedným osobám nájomcom.

12. Žalobca bol tak v konaní povinný predovšetkým preukázať prvý z predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne tvrdené porušenie zmluvných
právnych povinností žalovaným.

13. Prvostupňový súd už pred odvolacím konaním pri prvom rozhodovaní o nároku žalobcu o náhradu

škody dospel k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvných právnych povinností vyplývajúcich
pre žalovaného z článku II. bod 7. a z článku II. bod 8. zmluvy o nájme nebytových priestorov v
znení dodatku k nej, resp. Prevádzkového poriadku, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme
nebytových priestorov. V súlade s týmto názorom prvostupňového súdu zaujal záver i odvolací súd,
ktorý zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvných

právnych povinností vyplývajúcich pre žalovaného z tohto článku a z týchto bodov Prevádzkového
poriadku. Ani doplneným dokazovaním po odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odchýliť sa od tohto právneho záveru.

14. Žalobca ani po doplnenom dokazovaní nepreukázal porušenie zmluvnej právnej povinnosti

žalovaným spočívajúcej v tom, že žalovaný nezabezpečil riadnu ochranu kľúčov od ním prenajatých
nebytových priestorov, lebo tieto kľúče sa u žalovaného nenašli po predmetnej krádeži. Štatutárni
zástupcovia žalobcu v konaní síce tvrdili, že k odovzdaniu týchto kľúčov žalovanému došlo, žalovaný
však túto okolnosť poprel, pričom žalobca v konaní ani po odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkazokremtvrdeniaštatutárnychzástupcov,žetietokľúčeboližalovanémuodovzdané,nepreukázaltvrdenie,
že žalovaný si jeden exemplár kľúča ponechal po podpísaní zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Navyše odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal názor, že pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že

jeden kľúč sa nachádzal v dispozícii žalovaného, v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k
vlámaniusadonebytových priestorovžalobcudošloodomknutímdveríprávetýmtokľúčom,ktorýbymal
byť k dispozícii u žalovaného. Nie je, teda, preukázaná podľa odvolacieho súdu príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti, ktorej porušenie ani nebolo preukázané a škodou. Teda i po odvolacom
konaníadoplnenídokazovaniasúdprvejinštancieuzatvára,žežalobcanepreukázalporušeniezmluvnej

právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej z článku II. bod 7. Prevádzkového poriadku.

15. Tiež pokiaľ ide o tvrdené porušenie ďalšej zmluvnej právnej povinnosti zo strany žalovaného
vyplývajúcej z článku II. bod 8. Prevádzkového poriadku, po odvolacom konaní a po doplnení
dokazovania tiež nebol žiaden dôvod odchýliť sa od záveru okresného súdu, ku ktorému dospel už pred
odvolacom konaním pri prvom rozhodovaní o nároku žalobcu o náhradu škody, že ani porušenie tejto

zmluvnej právnej povinnosti žalovaného žalobca v konaní nepreukázal, keď zhodne s týmto záverom
okresného súdu vyslovil právny záver i odvolací súd v zrušujúcom uznesení, keď odvolací súd rovnako
ako okresný súd dospel k záveru, že takúto povinnosť by mal žalovaný len v prípade odpečatenia kľúčov
a otvorenia priestorov nájomcu z titulu mimoriadnej udalosti. V súdenej veci však nedošlo k odpečateniu
kľúčov a otvoreniu priestorov žalovaným, a teda táto povinnosť žalovaného nezaťažovala, čím teda k

preukázaniu porušenia tejto zmluvnej právnej povinnosti u žalovaného z tohto titulu nedošlo. Ani po
odvolacom konaní neboli zistené doplneným dokazovaním žiadne iné nové skutočnosti ohľadne tohto
tvrdeného porušenia zmluvnej právnej povinnosti žalovaným, z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že k otvoreniu priestorov žalobcu ako nájomcu žalovaným nedošlo. Ani toto porušenie
zmluvnej právnej povinnosti žalovaným žalobca nepreukázal.

16. Pokiaľ však žalobca odvodzoval v konaní nárok na náhradu škodu aj z porušenia zmluvnej právnej
povinnosti žalovaným spočívajúcej v tom, že žalovaný ako prenajímateľ v zmysle článku II. bod 17
Prevádzkového poriadku bol povinný zabezpečovať ochranu objektu, a teda aj nebytových priestorov,
ktoré mal prenajaté žalobca, a to po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej služby a EZS, teda

elektronického zabezpečovacieho systému, tu okresný súd rovnako ako pred odvolacím konaním i po
odvolacom konaní dospel k záveru, že k porušeniu tejto právnej povinnosti žalovaným došlo. Samotná
zmluva o nájme nebytových priestorov v znení dodatku k nej nepojednáva o tejto zmluvnej povinnosti
žalovaného. Jedine v článku V. bod 4. nájomnej zmluvy sa „pojednáva“ o platbe za túto službu, keď sa
tu žalobca ako nájomca zaviazal platiť prevádzkové náklady, ktoré vznikajú užívaním budovy, pričom

cena sa stanovila formou paušálu za služby, medzi ktoré bolo zaradené aj stráženie objektu, na ktoré
sa zaviazal žalovaný v článku II. bod 17. Prevádzkového poriadku, keď tento sa zaviazal vykonávať
stráženie objektu jednak prostredníctvom strážnej služby a jednak prostredníctvom elektronického
zabezpečovacieho systému. Takto sa zaviazal žalovaný na túto povinnosť po prevádzkovej dobe
nájomcu. Zmluva o nájme nebytových priestorov s odkazom na Prevádzkový poriadok stanovuje

predajnú dobu obchodného domu (okrem priestorov Billy a priestorov pred mrežou): pondelok až
štvrtok: od 8.00 hod. do 18.00 hod., piatok: od 8.00 hod. do 19.00 hod. a sobota: od 8.00 hod.
do 13.00 hod.. Uvedené vyplýva z článku II. bod 3. Prevádzkového poriadku. Žalobca ako nájomca
sa v zmluve o nájme nebytových priestorov zaviazal žalovanému ako prenajímateľovi platiť okrem
nájomného i paušál za služby, medzi ktoré patrilo i stráženie objektu a požiarna ochrana objektu, v

ktorom mal žalobca prenajaté nebytové priestory. Zmluva o nájme, teda, predpokladala, že službu
stráženie objektu formou strážnej služby a elektronického zabezpečovacieho systému bude žalovaný
v rámci nájomného vzťahu žalobcovi dodávať. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o nájme nebytových
priestorov bol totiž i Prevádzkový poriadok, ktorý bol záväzný tak pre nájomcu, teda žalobcu, ako i pre
prenajímateľa, teda žalovaného, a to už ako súd dôvodil z článku II. bod 17. vyplýva, že žalovaný sa

zaviazal dodávať túto službu žalobcovi po prevádzkovej dobe. Ochranu objektu nemožno odčleňovať od
ochrany nebytových priestorov, tak ako na obranu uvádzal žalovaný, keď tento tvrdil, že nemal povinnosť
zabezpečovať stráženie nebytových priestorov, ktoré mal prenajaté žalobca, a to ani formou strážnej
služby, ani formou elektronického zabezpečovacieho systému. Odporuje konštrukcii celého zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu, aby si sám žalovaný do Prevádzkového poriadku, ktorého bol nesporne

tvorcom, zakotvil sám pre seba povinnosť zabezpečovať len ochranu vlastného objektu ako takého
strážnou službou a elektronickým zabezpečovacím systémom. Ak by nemalo ísť o službu pre žalobcu
ako nájomcu, potom nemá žiadne logické opodstatnenie uvedenie tejto povinnosti do Prevádzkového
poriadku, ani dojednanie v článku II. bod 9. tohto Prevádzkového poriadku, že po ukončení prevádzkovejdoby sa predajné priestory OD zapečatia, uzamknú a na vrátnici sa zapne EZS, ktorý je funkčný
v celom objekte OD do začatia nasledujúcej prevádzkovej doby OD. Že išlo o službu pre žalobcu
ako nájomcu, dokresľuje i platba za službu stráženie objektu, ktorú žalobca žalovanému od uzavretia

zmluvy o nájme nebytových priestorov i poskytoval a žalovaný túto platbu za túto službu prijímal, ktorá
skutočnosť nebola v konaní sporná. Ak by žalovaný túto službu nebol povinný žalobcovi dodávať, tak
ako v konaní tvrdil, potom by nebol žiaden dôvod, aby žalobca ako nájomca platil za stráženie objektu
žalovanému. Absurdne vyznieva tvrdenie žalovaného o tom, že túto povinnosť voči žalobcovi nemal, keď
táto povinnosť bola zazmluvnená v zmluve o nájme nebytových priestorov v spojení s Prevádzkovým

poriadkom. Je nelogické, aby žalovaný stráženie vlastného objektu prostredníctvom strážnej služby a
EZS zakotvoval v Prevádzkovom poriadku, ak by nemalo ísť o službu aj pre nájomcov, teda konkrétne
v danom prípade pre žalobcu, ktorý navyše za túto službu riadne žalovanému platil. S týmto právnym
názoromprvostupňovéhosúduprvejinštancievyslovenomužpriprvomrozhodnutísastotožniliodvolací
súd v rámci odvolacieho konania. Po odvolacom konaní nebol dôvod odchýliť sa od tohto právneho
záveru, doplneným dokazovaním žiadne iné skutočnosti preukázané neboli. Teda i po odvolacom konaní

prvostupňový súd zastáva názor, že k porušeniu tejto zmluvnej právnej povinnosti zo strany žalovaného
došlo, žalovaný porušil túto povinnosť vyplývajúcu mu z článku II. bod 17. Prevádzkového poriadku tým,
že vypol EZS prostredníctvom strážnej služby, ktorú si najal na plnenie tejto povinnosti, a to dňa 04. 09.
2008 po prevádzkovej dobe žalobcu, keď T. R., pracovník strážnej služby vykonávajúci ostrahu, po tom,
čo elektronický zabezpečovací systém žalovaného, ktorým bola okrem strážnej služby zabezpečovaná

ostraha,signalizovaldvakrátnarušenieobjektuzmenárne,potreťomrazesignalizácienarušeniaobjektu
zmenárne vypol toto elektronické signalizačné zariadenie, čo urobil na pokyn zástupkyne riaditeľky OD
PRIOR Zvolen, V.D., ktorá ako svedkyňa, rovnako ako i T. R., ako svedok tieto skutočnosti potvrdili. K
vypnutiuelektronickéhosignalizačnéhozariadeniadošlopracovníkomstrážnejslužbyT.R.vovečerných
hodinách, pričom zo dňa 04. 09. 2008 na deň 05. 09. 2008 došlo k škodovej udalosti, keď doposiaľ

nezistený páchateľ vnikol do zmenárne žalobcu, z ktorej okrem iného odcudzil peňažnú hotovosť
patriacu žalobcovi, ktorú ako škodu žalobca uplatnil v konaní.

17. Odvolací súd ale ďalej v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že žalobca nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi porušením tejto zmluvnej právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Zo žiadneho

dôkazu vykonaného súdom prvej inštancie do odvolacieho konania nevyplýva, kedy došlo ku vlámaniu
sa do priestorov prenajatých žalobcom. Pritom ide o podstatnú skutočnosť. Zo žiadneho dôkazu
vykonaného do odvolacieho konania nevyplýva tá skutočnosť, že ku krádeži došlo až po 22.00 hod. po
vypnutí EZS strážnou službou. Ak by ku krádeži došlo po 22.00 hod., vtedy by bola daná zodpovednosť
žalovaného za škodu, pretože by bolo zrejmé, že ku škode došlo porušením jeho zmluvnej právnej

povinnosti spočívajúcej v povinnosti zabezpečovať ochranu objektu, teda aj nebytových priestorov
žalobcu po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej služby EZS. Pokiaľ ku krádeži došlo pred
zapnutím EZS, prípadne po jeho zapnutí o 19.45 hod., poťažne o 19.16 hod. do jeho vypnutia po 22.00
hod., zodpovednosť žalovaného za túto škodu nie je daná. Dôkazné bremeno preukázať, kedy došlo ku
krádeži, zaťažuje žalobcu, pričom odvolací súd uložil povinnosť okresnému súdu v zrušujúcom uznesení

doplniť v tomto smere dokazovanie a vypočuť opätovne konateľov žalobcu na okolnosti možného
času krádeže, keď na tieto skutočnosti uložil povinnosť prvostupňovému súdu vypočuť opätovne i
vyšetrovateľov, ktorí vykonávali vyšetrovacie úkony v rámci vyšetrovania krádeže ako svedkov a to L..
I.. F. L., prípade L.. I.. L. K..

18. Súd prvej inštancie sa preto po odvolacom konaní zameral na zistenie, kedy došlo ku vlámaniu sa
do priestorov prenajatých žalobcom. V tomto ohľade opätovne vypočul štatutárnych zástupcov žalobcu,
a to I.. S. Y. a D.. B. Q.. Štatutárna zástupkyňa žalobcu I.. S. Y. v prevádzke ALGATOURU zo dňa 04. 09.
2008 na deň 05. 09. 2008 vôbec nebola, o krádeži sa dozvedela približne o 8.00 hod. dňa 05. 09. 2008.
Štatutárny zástupca žalobcu D.. B. Q. uviedol, že v dňoch 04. 09. 2008 a 05. 09. 2008 tiež v prevádzke

zmenárne nebol. Dňa 04. 09. 2008 odchádzal na majstrovstvá republiky v skokoch na koňoch do
Bratislavy, vrátil sa až dňa 07. 09. 2008. O krádeživ zmenárni sa dozvedel z telefonátu manželky, I.. S. Y..
Z doplňujúcich výsluchov štatutárnych zástupcov žalobcu sa nepodarilo súdu zistiť presný čas vlámania
sa do priestorov prenajatých žalobcom. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z doplňujúcich svedeckých
výpovedí vyšetrovateľov krádeže a to L.. I.. F. L. a L.. I.. J.a K., ktorí pri svedeckých doplňujúcich

výpovediach uviedli, že z vyšetrovacích úkonov, ktoré vykonali v rámci vyšetrovacieho konania ohľadne
objasnenia krádeže sa nepodarilo ustáliť presný čas vlámania sa do priestorov zmenárne. Ani jeden z
nich osobne nebol pri nahlasovaní predmetnej udalosti príslušnému policajnému orgánu, ani jeden z
nich nebol na mieste samom po krádeži. Vykonávali vyšetrovacie úkony v rámci vyšetrovacieho konania,keď vyšetrovaná vec bola pôvodne pridelená L.. I.. L. K., neskôr L.. I.. F. L., ktorý zastupoval L.. I.. L.
K. počas jeho práceneschopnosti.

19. Z výpovede svedka U.R. vo vyšetrovacom konaní dňa 30. 09. 2008 vyplýva, že OD PRIOR bol dňa
04. 09. 2008 otvorený do 18.00 hod. a časť, kde je Billa, táto bola otvorená do 19.00 hod. Uvedené
korešponduje i prevádzkovej dobe OD PRIOR upravenej v článku II. Prevádzkového poriadku, keď
pokiaľ ide o zmenáreň, v uvedený deň pracovná doba, resp. prevádzková doba zmenárne bola od
8.00 hod. do 18.00 hod., keď táto skutočnosť vyplýva z článku II. bod 3. Prevádzkového poriadku, a

napokon i zo svedeckých výpovedí U. Y. a L. Y.. P. T. R. ďalej vo vyšetrovacom konaní dňa 30. 09.
2008 uviedol, že o koľkej dňa 04.09.2008 odišli zamestnanci zmenárne, o tom prehľad nemal, ale keď
zapínal ochranu, teda elektronický zabezpečovací systém na danej slučke, tak to už bolo voľné, o koľkej
zapínal ochranu, to presne nevedel uviesť, uviedol, že to bolo okolo 19.45 hod.. Svedok U. Y., ktorý
v uvedený deň odchádzal ako posledný zamestnanec zmenárne, uviedol, že v tento deň odchádzal z
prevádzky zmenárne približne 18.03 hod., alebo 18.05 hod., keď odchod bol hlásiť na vrátnici PRIORU

u strážnej služby, keď takýto postup bol pri odchode z prevádzky vždy a takýto postup bol aj pri príchode
do prevádzky v ranných hodinách. Z výpisu z EZS OD PRIOR, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu
(čl. 167 vyšetrovacieho spisu), vyplýva, že k zapnutiu EZS na slučke, na ktorú bola pripojená popri Knihe
a Foto i zmenáreň, došlo dňa 04. 09. 2008 o 19.16 hod., k spusteniu alarmu došlo o 20.06 hod. a to
prvýkrát, následne o 20.08 hod. sa EZS zapol na ochranu, o 21.13 hod. došlo k spusteniu alarmu EZS

po druhýkrát, o 21.14 hod. EZS sa zapol k ochrane, o 22.15 hod. došlo tretíkrát k spusteniu alarmu EZS,
následne o 22.16 hod. došlo k vypnutiu EZS. Z uvedeného je potom zrejmé, že T. R., ktorý ako pracovník
strážnej služby vykonával ochranu dňa 04. 09. 2008 či už formou stráženia alebo formou EZS, zapol
EZS na danej slučke, kde bola pripojená zmenáreň o 19.16 hod., vypol túto ochranu o 22.16 hod. Súd
nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti tohto listinného dôkazu, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho

spisu. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to i z vykonaného dokazovania, že T. R. vypol
EZS po treťom signalizovanom poplachu na pokyn V. F., ktorá ako zástupkyňa riaditeľky OD PRIOR
Zvolen dala T. R. pokyn na vypnutie EZS. Tento pokyn dala po tom, čo sa trikrát spustil EZS na danej
slučke vo forme poplachu.

20. Z ďalších dôkazov v konaní, a to z výpovede svedka U. K., majiteľa a konateľ firmy SPIN, spol. s
r.o., ktorá dodávala zabezpečovací systém pre ALGATOUR, teda pre žalobcu, pretože žalobca chránil
zmenáreň i vlastným zabezpečovacím systémom, vyplýva, že dňa 04. 09. 2008 bol objekt zapnutý pod
ochranu o 18:9:3 hod., o 18:21:23 hod. bol vypnutý systém spod ochrany a vzápätí 21:30:18 hod. bol
objektopätovnezapnutýpodochranu,pričomo21:30:28hod.bolobjektopätovnevypnutýspodochrany,

pričom táto informácia na pult centrálnej ochrany MP Zvolen prišla dvakrát.

21. Výpoveď tohto svedka vyhodnotil odvolací súd tak, že v spojení s výpoveďou svedka T. R. mohlo
dôjsť ku krádeži v priestoroch žalobcu už pred zapnutím EZS, kedy bol systém ochrany žalobcu vypnutý
spod ochrany (teda od 18:21:23 hod. do 19:45 hod., kedy bol zapnutý systém ochrany žalovaného),

prípadne páchateľ sa už v tomto čase mohol nachádzať v priestoroch zmenárne, keďže ochranný
systém žalobcu bol od 18:21:23 hod. vypnutý spod ochrany, vykonať krádež a až po vypnutí EZS
strážnou službou po 22:00 hod. dňa 04. 09. 2008 opustiť priestory zmenárne žalobcu. Ďalej odvolací súd
vyhodnotil, že zo žiadneho dôkazu vykonaného okresným súdom nevyplýva skutočnosť, že ku krádeži
došlo až po 22:00 hod. po vypnutí EZS. Len v takomto prípade by bola daná zodpovednosť žalovaného

za škodu.

22. Napriek tomu, že okresný súd po odvolacom konaní doplnil dokazovanie, nebola preukázaná tá
skutočnosť, že ku krádeži v zmenárni došlo po 22.00 hod. Čas krádeže sa nepodarilo ustáliť ani
po opätovnom vypočutí príslušníkov policajného zboru, ktorí vykonávali vyšetrovacie úkony, prípadne

operatívne úkony pri vyšetrovaní danej krádeže, keď na tieto okolnosti súd dovypočul opätovne svedkov
L.. I.. F. L., L.. I.. L. K., navyše I. R.. Čas krádeže sa nepodarilo ustáliť ani z doplňujúceho výsluchu
štatutárnych zástupcov žalobcu. Keďže preukázať ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to
príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej právnej povinnosti a škodou, zaťažovalo žalobcu, žalobca
v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že ku krádeži došlo po 22.00 hod., resp. po

22.16 hod. dňa 04. 09. 2008, kedy došlo k vypnutiu EZS. Je pritom nepodstatné, že odvolací súd ustálil
podľa výpovede svedka T. R., že k zapnutiu EZS došlo o 19.45 hod., pričom v skutočnosti došlo k jeho
zapnutiu o 19.16 hod. Podstatné podľa záverov odvolacieho súdu, ktorým bol okresný súd viazaný, jeto, že žalobca bol povinný preukázať, že došlo ku krádeži po 22.00 hod., resp. po 22.16 hod., kedy bol
vypnutý EZS. V konaní nebolo preukázané, kedy v skutočnosti ku krádeži došlo.

23. Pokiaľ žalobca poukazoval v tomto ohľade na výpoveď svedka I. F. vo vyšetrovacom konaní, ktorý
bol pred vyšetrovacím orgánom vypočutý dňa 23. 02. 2009, ani z výpovede tohto svedka nevyplýva
skutočnosť, že ku krádeži došlo po 22.00 hod., resp. po 22.16 hod.. Tento svedok jedine vypovedal, že
v čase okolo 3.00 hod. dňa 05. 09. 2008, kedy začali prichádzať na námestie trhovníci, pretože sa konal
jarmok si všimol, že ku vchodu zmenárne prišlo biele dodávkové auto, ktorého značku ani typ nevedel

uviesť, nevedel uviesť ŠPZ vozidla, pričom ani nevidel, či niekto z vozidla vystúpil alebo do neho nastúpil,
a vozidlo sa zdržalo len krátko pred zmenárňou. Len zo skutočnosti, že tento svedok videl v tomto čase
pred zmenárňou biele dodávkové auto, resp., že ku vchodu zmenárne prišlo biele dodávkové auto,
nemožnovyvodiť,žekukrádežidošlovuvedenejčase,keďnavyšesvedoknevidelnikohoztohtovozidla
vystúpiť, ani nikoho do tohto vozidla nastúpiť. Naopak z vyšetrovacieho konania vyplynulo, tak ako to
vyplýva z úradného záznamu zo dňa 10. 10. 2008 spísaného L.. I.. L. ČVS: ORP-706/OVK-ZV-2008,

že pre účely vyšetrovania bolo zabezpečené záznamové zariadenie kamier DVR, 4CH.STAND ALONE,
VYR. č. NO. 684216, ktoré pre tieto potreby vydal žalovaný dňa 08. 09. 2008, pričom prehliadkou z tohto
záznamového zariadenia týchto kamier, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo zistené, že
objekt zmenárne bol mimo zorného poľa týchto kamier, o čom svedčí úradný záznam spísaný vtedajším
príslušníkom policajného orgánu, ktorý vo veci vykonával operatívne úkony I. R., Č.p. ORP-1601/

JKP-2008 zo dňa 10. 04. 2009. Tento vyhodnocoval prehliadku tohto záznamu, rovnako ako i prehliadku
záznamu z kamery MP, z ktorého bolo zistené, že kamera zachytávajúca objekt zmenárne bola v
otáčavom režime a cca každé dve minúty na nej bolo vidieť objekt zmenárne, avšak počas prehliadky
záznamu z tejto kamery MP nebolo vidieť vstupovať žiadne osoby do zmenárne a taktiež nebolo vidieť
žiadnu činnosť v tomto objekte (pálenie autogénom, pohyb osôb, svietenie a pod.). Úradný záznam,

ako súd už uvádzal, bol spísaný I. R. pre účely vyšetrovacieho konania dňa 10. 04. 2009, ktorý tieto
skutočnosti pri výpovedi potvrdil. Pokiaľ žalovaný namietal, že úradný záznam je zo dňa 10. 04. 2009,
čo je viac ako po pol roku od spáchania skutku, k tomuto svedok I. R. vypovedal, že on vyhodnocoval
záznamy z týchto kamier po tom, čo mu boli predložené operatívnymi pracovníkmi chránenia objektom
príslušného policajného zboru s tým, že určite záznamy z týchto kamier prehliadol do jedného mesiaca

od spáchania skutku, len záznam bol vyhotovený s časových odstupom pre potreby vyšetrovateľa.
Prehliadkou záznamov z kamier OD PRIOR, ani prehliadkou záznamov z kamery MP nebolo zistené, že
by pred vchodom zmenárne dňa 05. 09. 2008 nad ránom krátko stála biela dodávka. Svedok I. R. k tomu
dovypovedal, že ak by táto skutočnosť bola zaznamenaná na zázname z kamier, určite by ju vyhodnotil
a posunul túto informáciu vyšetrovateľovi pre potreby ďalšieho vyšetrovania. Takáto skutočnosť však

prehliadkou záznamu z kamier zistená nebola.

24. Pokiaľ svedok U. Y. vo vyšetrovacom konaní dňa 05.09.2008 uviedol, že bol za pracovníčkou
diskontu, ktorý sa nachádza hneď vedľa zmenárne, pričom táto mu povedala, že dňa 04. 09. 2008
počula v čase medzi 19.00 hod. a 20.00 hod. v zmenárni buchot a že jedna čašníčka z kaviarne v

PRIORE mu povedala, že počula v čase okolo 23.30 hod. v zmenárni šramot, a ďalšie čašníčka mu
povedala, že dňa 04. 09. 2008 v čase medzi 20.00 hod. a 22.00 hod. videla nejakého muža, ktorého
popísala ako muža silnejšej športovej postavy vo veku 35-40 rokov, asi 175 cm vysokého, ako tento
muž prechádzal okolo zmenárne, tieto okolnosti vo vyšetrovacom konaní ďalej preverované neboli, tieto
osoby vo vyšetrovacom konaní neboli vyťažené, pričom U. Y. v rámci tohto konania ich už označiť na

vypočutie nevedel. Ani z týchto okolností, však nevyplýva jednoznačne, že ku krádeži v zmenárni došlo
po 22.00 hod., resp. po 22.16 hod., keď čašníčka z kaviarne v PRIORE mala uviesť U. Y., že počula v
zmenárni šramot v čase okolo 23.30 hod., pracovníčka diskontu povedala U. Y., že počula v zmenárni
buchot v čase medzi 19.00 hod. a 20.00 hod. Ide len o sprostredkované informácie podané U. Y., ako
súd už dôvodí, tieto osoby neboli vypočutú k týmto okolnostiam, takže len z tvrdení Petra Y., ktoré podal

sprostredkovane od týchto osôb nemožno uzavrieť preukázanie skutočnosti, že ku krádeži v zmenárni
došlo v posudzovanom čase.

25.Nakoľkoanipoodvolacomkonanížalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedziporušenímzmluvnej
povinnosti žalovaného a škodou, keď nepreukázal, že ku krádeži v zmenárni došlo v posudzovanom

čase, neuniesol tak dôkazné bremeno preukázať jeden z troch základných predpokladov pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody, preto súd žalobu žalobcu o náhradu škody zamietol.26. Nakoľko žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej právnej povinnosti a
škodou, výškou škody sa súd potom už nezaoberal.

27. O tom, že o náhrade trov konania súd rozhodne do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

28. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že
okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.

2 písm. d/ OSP) a rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a z toho dôvodu, že došlo aj k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
h/ OSP, teda súd nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav a z uvedeného dôvodu je rozhodnutie okresného súdu arbitrárne.
Namietal, že okresný súd na rozdiel od správneho rozhodnutia (14C/218/2009-206 zo dňa 26. 11. 2013)
v napadnutom rozsudku prevzal len ničím nepodložené a vymyslené tvrdenia z arbitrárneho rozhodnutia

krajského súdu - uznesenia 16Co/618/2014-1050 zo dňa 07. 05. 2014. Krajský a teraz aj okresný
súd si totiž vymysleli, že mal preukázať, že ku krádeži malo dôjsť o 22.00 hodine. V Prevádzkovom
poriadku žalovaného, ktorý je záväzný pre žalobcu i žalovaného a je súčasťou nájomnej zmluvy, je
jasne uvedené, že žalovaný má zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom
strážnej služby a elektronického zabezpečovacieho systému - článok II. odsek 17. Krajský aj okresný

súd odignorovali, že prevádzková doba bola v pracovné dni od 08.00 do 18.00 hodiny. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný si dňa 04. 09. 2008 svoju povinnosť nesplnil, keď zapol EZS až o 19.16 hodine,
taktiež súdy odignorovali preukázanú skutočnosť, že EZS bolo dňa 04. 09. 2008 vypnuté, t. j. objekt
zmenárne bol odpojený od ochrany o 22.16 hodine, na základe toho, že sa o 22.15 hodine spustil
alarm signalizujúci narušenie - pohyb v objekte zmenárne (t. j. v objekte v tom čase boli páchatelia) a

že odpojenie EZS a tým aj zrušenie stráženia objektu nariadila V. F., zástupkyňa riaditeľky OD PRIOR
Zvolen. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť žalovaného je jednoznačne daná. Poukázal ďalej na
záväznosť Prevádzkového poriadku aj pre žalovaného, v ktorom je jasne uvedené, že žalovaný má
zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej služby a EZS. Prenajaté
nebytové priestory boli resp. aj sú neoddeliteľnou súčasťou objektu a aj preto žalovaný umiestnil za

účelom stráženia v týchto priestoroch zariadenia EZS. Keby nedošlo k vypnutiu EZS, nebolo by došlo
ani ku krádeži. Tvrdil ďalej, že boli porušené aj ďalšie povinnosti žalovaného, týkajúce sa stráženia
prenajatých priestorov, pretože zamestnanci žalovaného mali v zmysle prevádzkového poriadku a
nájomnej zmluvy vstúpiť do prenajatých priestorov pred vypnutím EZS za účelom odvrátenia hroziaceho
nebezpečenstvaaškodyamalionarušeníobjektu-prenajatýchpriestorovinformovaťotejtoskutočnosti

poverených zástupcov žalovaného. Aj stráženie pomocou kamerového systému sa vykonávalo viac ako
formálne, keď kamera, ktorá v minulosti snímala vchod do prevádzky žalobcu, bola nasmerovaná tak,
že strážnik dňa 04. 09. 2008 nevidel na svojom monitore žiadne osoby vchádzajúce alebo vychádzajúce
z prenajatých priestorov žalobcu. Kamerový záznam zo dňa 04. 09. 2008 sa za záhadných okolností
stratil a nebolo ho možné použiť pre účely súdneho konania. Za takýchto záhadných okolností sa stratil

aj kľúč od vchodových dverí do žalobcom prenajatých priestorov, ktorý bol povinný žalobca v zmysle
Prevádzkového poriadku článok II. bodu 7 a 8 Zmluvy o nájme bod VI. odsek 3.5 odovzdať žalovanému
práve za účelom vstupu do prenajatých priestorov za účelom odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva
a škody a ktoré kľúče boli na vrátnici odovzdané. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe
vyhovieť.

29. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

30. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP) a odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385

ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne vykonaného dokazovania, na základe ktorého
zistil skutkový stav veci. Pri rozhodovaní vychádzal z právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených

v zrušujúcom uznesení krajského súdu č. k. 16Co/618/2014-1050 zo dňa 07. 05. 2015, ktorým bol
okresný súd viazaný. Okresný súd vec správne právne posúdil podľa § 420 ods. 1 OZ a zisťoval, či v
súdenej veci boli splnené predpoklady zodpovednosti za náhradu škody podľa tohto ustanovenia, t. j.
porušenie právnej alebo zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej, či zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Od záverov okresného súdu

odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť. Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy a tvrdenia,
než ktoré boli produkované už pred súdom prvej inštancie, či už pred zrušením prvého rozsudku súdu
prvej inštancie, alebo po jeho zrušení. Okresný súd správne v konaní dospel k záveru, že v súdenej
veci došlo ku škode na strane žalobcu a pokiaľ bolo vypnuté bezpečnostné zariadenie slúžiace na
ochranu objektu o 22.16 hodine, došlo aj k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej
mu z Prevádzkového poriadku. Nebola však preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodou

a porušením zmluvnej povinnosti vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, kedy ku škode došlo, tak,
ako to uviedol okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, a ktorú skutočnosť okresný súd zisťoval
v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Len tá skutočnosť, že žalobca sa so závermi
okresného a ani odvolacieho súdu nestotožňuje, neznamená, že rozsudok okresného súdu, a koniec
koncov aj zrušujúce uznesenie krajského súdu, sú arbitrárne. Okresný súd sa v dôvodoch rozhodnutia

vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdenými skutočnosťami zo strany žalobcu a tieto aj náležite
vyhodnotil. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo-relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo strany sporu na spravodlivý proces. Síce sa nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola
daná odpoveď na každý argument strany, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,
vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument a okresný súd takúto osobitnú odpoveď v
napadnutom rozsudku dal. Okresný súd logicky vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil postup
súdu, aj dôvody jeho rozhodnutia. Odvolací súd nezistil, že by bol okresný súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že by rozhodnutie okresného súdu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a ani že by okresný súd použil nesprávne ustanovenie
právneho predpisu, tak ako to tvrdil žalobca. Okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý
proces, v hodnotení skutkových zistení okresného súdu neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom rozsahu posúdil a aj náležite

vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 36/2010). Okresný súd sa s každou jednotlivou
námietkou žalobcu vysporiadal, súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé,
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre

právnickú i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je v
podstate zhodný s obsahom tvrdenia žalobcu v priebehu celého konania, s týmito tvrdeniami sa okresný
súd v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej
inštancie. Vzhľadom na tieto dôvody, najmä však na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd

prvej inštancie, ktoré nebolo pre svoju presvedčivosť nutné opätovne uvádzať, odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v

súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).