Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204071
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617204071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcu I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XX, XXX XX B. Y., zastúpeného spoločnosťou AK-KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, 915
01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435, proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom
MlynskéNivy49,82109Bratislava,IČO:35805731,zastúpenéhospoločnosťouDeminimis,spol.sr.o.,
so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO : 36 868 949, o zaplatenie 61,50 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 20Csp/63/2017-74 zo
dňa 13. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 61,50 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,50 eur od 20.03.2017 do zaplatenia a žalobcovi
priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2) Nebolo sporne´, zˇe medzi stranami sporu dosˇlo k uzavretiu zmluvy o u´vere č. 611190501 dnˇa
26.03.2015, na za´klade ktorej zˇalovany´ poskytol zˇalobcovi u´ver vo výše 1.500 eur. Z charakteru

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Zmluva
neobsahovala obligato´rne na´lezˇitosti zmluvy v zmysle za´kona o spotrebitelˇsky´ch úveroch. Zmluva
o úvere neobsahovala vy´sˇku, pocˇet a termi´ny spla´tok istiny, u´rokov, ani iny´ch poplatkov, resp.
poradie, v akom sa tieto priradˇuju´ k jednotlivy´m nesplateny´m zostatkom s ro^znymi úrokovy´mi
sadzbami spotrebitelˇske´ho úveru, neobsahovala ani údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Za
´kon o spotrebitelˇsky´ch úveroch absenciu vysˇsˇie oznacˇeny´ch na´lezˇitosti´ spa´ja s na´sledkom

uvedeny´m v § 11 ods. 1, pi´sm. b), odsek 2 tohto za´kona, teda u´ver povazˇuje za bezu´rocˇny´ a
bez poplatkovy´. Dojednanie o administrati´vnom poplatku (poplatok za garantovanú službu) je vadny
´m ustanoveni´m, ktore´ vo^bec nesˇpecifikuje, o ake´ konkre´tne služby ide zo strany žalovaného
pre žalobcu. Súd prvej inštancie preto naviac uzavrel, že ak nebankova´ spolocˇnostˇ pozˇadovala od
spotrebiteľa poplatky celkovo vo vy´sˇke 480,68 eur, ktora´ predstavuje 32,05 % hodnoty poskytnuty
´ch penˇazˇny´ch prostriedkov, posˇkodila tak spotrebitelˇa, pretozˇe ho vystavila neprijatelˇne´mu
vedlˇajsˇiemu dojednaniu o cene u´veru. Súd prvej inštancie preto celkovu´ odplatu za poskytnuty´

spotrebitelˇsky´ úver vyhodnotil ako neprimeranu´ a spo^sobuju´cu nerovnova´hu vo vza´jomny´ch pra
´vach a povinnostiach zmluvny´ch stra´n, teda odporuju´cu § 53 a nasl. Obcˇianskeho za´konni´ka. V
do^sledkuvykonane´hodokazovaniaavysˇsˇieuvedeny´chpra´vnychza´verovpretosúdprvejinštancie
dospel k tomu, zˇe medzi stranami vznikol vztˇah z bezdo^vodne´ho obohatenia. Zˇalovany´ ako doda´vatelˇ poskytol zˇalobcovi u´ver vo vy´sˇke 1.500 eur, ktory´ u´ver vyhodnotil súd ako u´ver bez poplatkov
a bez úrokov. Žalobca žalovane´mu zaplatil na tento úver celkovo 1.561,50 eur. Titulom bezdôvodného
obohatenia žalobca požadoval od žalovaného sumu 61,50 eur. O nároku na náhradu trov konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť
a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania. Namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku,
keď sa súd v bode 16 venuje vlastnému právnemu posúdeniu veci, nijako sa nevysporiadal so

žiadnou argumentáciou žalovaného. Nesprávne právne vec posúdil keď poplatok za garantovanú službu
vyhodnotil ako vadné ustanovenie. Pokiaľ išlo o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal za to, že
súd nesprávne dospel k záveru, že sa nenachádza v zmluve RPMN, nakoľko ako je zo zmluvy zrejmé
táto hodnota je 64,61 %. Pri ďalšom výklade ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere poukázal na
eurokomformný výklad ako aj judikatúru SD EÚ a NS SR, priamy a nepriamy účinok smernice.

4) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku, no podľa odvolacieho súdu predmetné
rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti, snaží sa dať uspokojivé odpovede na vznesené otázky a
rozhodnutie ako celkom pôsobivé konzistentne a aj žalovanému musia byť z neho zrejmé závery, ku

ktorým súd dospel ako aj právne úvahy, ktoré ho k tomu viedli.

8) Pokiaľ išlo o náležitosti zmluvy o úvere, ktoré ju robia bez poplatkov a bezúročnou, aj odvolací súd
mal za to, že sa v nej nenachádza dojednaný konečný termín splatnosti.

9) Odvolateľ mal za to, že z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné
vyvodiť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť rozpísaná splátka úveru na časť istiny, časť
úroku a iných poplatkov. S takýmto názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť. Podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch jednou z obligatórnych náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere je o. i. aj údaj
o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), kedy absencia

týchto náležitosti síce nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V predloženej zmluve absentujú tieto údaje, ktoré musia byť v zmluve
výslovne uvedené. Keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorú pripravoval žalovaný, musí znášať následky
nesprávneho formulovania a absencie obligatórnych náležitostí. Pokiaľ ide o náležitosti vyžadované §
9 ods. 2 písm. k), je zrejmé, že gramaticky výklad jednoznačne vyžaduje, aby spotrebiteľ vedel výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to tak, aby spotrebiteľ poznal rozčlenenie
konkrétnej splátky na časť istiny, úrokov a poplatkov. Túto informáciu pre spotrebiteľa považuje súd
za obzvlášť dôležitú pri uzatváraní zmluvy pre spotrebiteľa, aby vedel posúdiť jej prijateľnosť a práve
preto zákon ustanovuje, že musí byť priamo v zmluve. Predmetný zákon ustanovuje v prípade absencie
náležitostípodľa§9ods.2písm.k) sankciuvtomzmysle,žeposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje

za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie o bez poplatkovosti a bez úročnosti zmluvy o úvere.

10) Pokiaľ išlo o výklad smernice 2008/48/ES súd prvej inštancie správne uviedol, že Súdny dvor
EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade

nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9),
ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS.11) Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza

z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej
normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ.
12) V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom

vnútroštátnym. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler,
C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah
smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.
13)Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.včastipovinnostičleneniasplátoknasplátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd, ak by po rozsudku C-42/15 vyložil toto ustanovenie
eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova „zlomil“
vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy
účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda

môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo
o výklad práva contra legem.
14) Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady,
najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku
vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia
zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok úveru a jej prelomenie spôsobom, ktorý uvádzal
odvolateľniejeprípustný.Nato,abybolomožnévykladaťzákonvsúladesosmernicou,bybolopotrebné

zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad práva
contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

15)Pokiaľišlooadministratívnypoplatok-poplatokzagarantovanúslužbu,odvolacísúdďalejpoukazuje
naust.§53ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)vplatnomznení,podľaktoréhospotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok úveru) nie sú

úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať náklady za
plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na skvalitnenie
služby. Žalovaný sa spornými administratívnymi poplatkami snaží sledovať tzv. doplnkovú službu.
Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky predstavovať tzv. vedľajšie
cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom zmluvy. Hlavným

predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom úvere, je predovšetkým úver a
úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že podstatou a hlavným cieľom zmluvy
bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 OZ, ten explicitne vylučuje zo súdneho prieskumu hlavný
predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré, ak by boli platné, tak by mohli
predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu podliehať musia aj v súlade

s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.
16) Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ ,,Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak sa posudzované poplatky netýkajú hlavného predmetu
plnenia, podliehajú posudzovaniu podľa generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ, zo strany súdu.
Súdbymalpredbežneposúdiť,čicieľomspotrebiteľabolohlavnedohodnúťdoplnkovéslužbyapoplatky,
alebo hlavným predmetom a cieľom zmluvy bolo dohodnúť úver za dohodnuté úroky. Táto špeciálnanorma de lege lata bráni neprimeraným odplatám, a to bez ohľadu na povahu úveru zo spotrebiteľskej
zmluvy. Je teda len na súdoch, do akej miery budú v spoločnosti tolerovať, vo svetle imperatívu
dobrých mravov, cenu úveru vrátane vedľajších cenových dojednaní. V kontexte administratívneho

poplatku odvolací súd poukazuje na aplikačnú prax súdov v SRN, ktoré bez pochybnosti označili
porovnateľný administratívny poplatok, ako vedľajšie cenové dojednanie za neprijateľný, práve so
zreteľom na jeho povahu (posudzovanie, či spotrebiteľ spĺňa podmienky pre úver) a podrobili ho
súdnemu prieskumu podľa stabilizovanej nemeckej názorovej línie, ktorá považuje za neprijateľné, aby
spotrebiteľ platil poplatky za plnenia, ktoré nie sú v skutočnosti v jeho záujme a ktoré slúžia naopak

veriteľovi, (napr. administratívny poplatok za posúdenie podmienok na získanie úveru). V prípade, ak
ide o také plnenie, ktoré je predsa len v záujme spotrebiteľa a nie je kryté už úrokmi, tak je neprijateľné,
ak poplatok prevyšuje skutočné náklady za takéto plnenie (napr. poplatok za vystavenie kvitancie).
Poznamenávame, že pri administratívnom poplatku, v rozsudku súdu SRN išlo o 2%, pre porovnanie
s dvojciferným poplatkom obdobného významu zo strany žalovaného. Uvedené vyplýva z rozhodnutia
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U

192/2010.
17) Navyše, už len samotná neurčitosť administratívneho poplatku postačuje na záver, že je neprijateľný.
Za neurčitý poplatok je pritom možné opodstatnene považovať aj nekonkrétny poplatok a poplatok za
neuzavretý a presne nevypočítaný okruh plnení. Odvolací súd komparatívne poukazuje na rakúsku
právnu úpravu, ktorá explicitne upravuje neurčitú podmienku ako neprijateľnú (neprípustnú časť

spotrebiteľskej zmluvy, § 6 ods. 3 Rakúsky Zákon o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd súčasne
podotýka,žeObčianskyzákonníkvychádzavustanovení§53ods.1,4zpríkladnéhovýpočtuzmluvných
podmienok (,,najmä“), ktorý je založený na transpozícii vzorového okruhu nekalých podmienok v
smernici. Vnútroštátny súd teda nemá právnu prekážku, vyhlásiť neurčitý administratívny poplatok za
neprijateľný, jednak podľa právnej úpravy de lege lata, ako aj podľa skoršej právnej úpravy, účinnej od

01.04.2004, to je od účinnosti novely OZ, zákona č. 150/2004 Z. z., ktorá zaviedla generálnu klauzulu
v § 53 ods. 1.

18) Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ten je v zmluve uvedený, a teda pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že tento
údaj absentuje, odvolací súd dospel k opačnému záveru. Takýto záver, však nič nemení na celkovej

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie iných obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (z ktorých absencia, čo i len jednej z nich má uvedené následky).

19) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),

ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).