Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/484/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115217358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Ľubice

Bundzelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká
10, Bratislava, proti žalovanému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, U., o zaplatenie 227,14 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12. februára 2016,
č.k. 14C/314/2015-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
109,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 10.4.2015 do zaplatenia, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č.

351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj § 51, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm.
k), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, § 488 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď na
základevykonanéhodokazovaniazistil,žežalobcaažalovanýuzavrelidňa22.6.2004zmluvuopripojení
č. 1720401, na základe ktorej žalobca žalovanému zriadil prístup s telefónnym číslom 0902324775, ktorý
umožňoval žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Na základe dodatku
zo dňa 20.8.2014 si žalovaný zmenil balík služieb a žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému služby
a predať mu telefón zn. NOKIA 301 za akciovú cenu 1 euro a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom

vzťahu po dobu 26 mesiacov a riadne a včas si plniť zmluvné povinnosti. Predmetom konania bol nárok
žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ktoré žalovanému vyúčtoval jednotlivými faktúrami
za obdobie od apríla 2014 do októbra 2014 v celkovej sume 109,16 eur, a nárok na zmluvnú pokutu v
celkovej sume 117,98 eur. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy splnil tým, že
žalovanému poskytol v rozhodnom období služby, žalovaný si však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť
za poskytnuté služby nesplnil. V období od apríla 2014 do októbra 2014 žalovaný žalobcovi nezaplatil
cenu poskytovaných služieb v sume 109,16 eur, ktoré mu boli vyfakturované jednotlivými faktúrami. Súd

považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny služieb v celkovej výške 109,16 eur za dôvodný, a
preto bolo návrhu v tejto časti vyhovené. Súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť popri istine aj
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne, čo predstavuje úrok v zákonnej výške určený nariadením vlády
SRtak,akotovyplývazvyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia§3tohtonariadenia,keďvýškaúrokuz omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania, ktorá ku dňu 10.4.2015 bola vo výške 0,05%. Súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania odo dňa 10.4.2015, čo je nasledujúcim dňom po dni

splatnosti poslednej faktúry, keď takto to žalobca vo svojej žalobe žiadal. Ďalej žalobca žiadal zaplatenie
aj zmluvnej pokuty v sume 117,98 eur. Súd v rámci skúmania podmienok uzavretého dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.8.2014, podrobil súdnej kontrole dohodnutú podmienku
platenia zmluvnej pokuty uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na
zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a

navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych

predpisov. Miesto v smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S
účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálnedojednané.Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a
je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností (v súlade s tvrdením navrhovateľa). V danom prípade
žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť.
Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú

spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných
klauzúl. Bolo by v rozpore so zameraním smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden
spotrebiteľ chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 smernice sa nezameriava na vôľu
účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady

zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň
jeho znalosti.) Cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len
ak súd vyhlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 smernice). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd

dospel k záveru, že zmluvné dojednania o zmluvnej pokute sú neplatné a preto súd nárok žalobcu v
časti, v ktorej si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 117,98 eur ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže súd žalobe v časti o
zaplatenie sumy 109,16 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu v časti o zaplatenie sumy 117,98 eur
zamietol. Podľa tohto výsledku konania bol žalobca úspešný len v konaní o zaplatenie sumy 109,16

eur, keď žaloba v časti o zaplatenie sumy 117,98 eur bola ako nedôvodná zamietnutá. Žalovaný bol
neúspešný v časti konania o zaplatenie sumy 109,16 eur s príslušenstvom a naopak v časti konania o
zaplatenie sumy 117,98 eur bol úspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech
žalovaného v rozsahu 51,95% a hrubý úspech žalobcu v rozsahu 48,06%, a tým daný prevažný čistý
úspech žalovaného v rozsahu 3,9% (51,95% - 48,06%). Obaja účastníci mali úspech len čiastočný, a to

približne v rovnakom rozsahu, keď úspech žalovaného len nepatrne prevyšuje úspech žalobcu, z toho
dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti trov konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a
vyhovieť žalobe v celom rozsahu, a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne

rozsudokvnapadnutýchčastiachzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.
Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v otázke posúdenia dohody o zmluvnej pokute ako neplatnej pre neprijateľnosť. Podľa jeho názoru
zmluvná pokuta, tak ako bola dohodnutá, v žiadnom prípade nie je neprimeraná. Výška zmluvnej pokuty
zohľadňuje hodnotu záväzku, ktorý zabezpečuje. Hodnota záväzku, bez zohľadnenia benefitov, ktoré

žalobca v súlade s dodatkom žalovanému poskytol (predaj mobilného telefónu za zľavnenú cenu, zľava
z mesačného poplatku za paušál a pod.) je nasledovná: 24 mesiacov (doba viazanosti) x 8,3249 eur
bez DPH (mesačný poplatok za paušál „Happy XS NAJ“) = 199,80 eur bez DPH. Z vyčíslenia hodnoty
záväzku je evidentné, že základ zmluvnej pokuty vo výške 128 eur, ktorý má ešte aj klesať, je nižší
ako hodnota zabezpečovaného záväzku vo výške 199,80 eur bez DPH, a teda nie je možné hovoriť
o neprimeranosti zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že narozdiel od zmluvy, dodatok sa uzatvára výlučne

na základe požiadavky zákazníka a s výslovným súhlasom s jeho obsahom vtedy, keď sa zákazník
rozhodne získať mobilný telefón za zvýhodnenú cenu. Zmluvná pokuta, ktorú si uplatňuje, predstavuje
degresívny typ zmluvnej pokuty, ktorý žalobca zaviedol do svojich zmlúv po tom, ako mu súdy v
konaniach vytýkali, že uplatňované zmluvné pokuty nezohľadňujú, koľko času spotrebiteľovi uplynulo
zo záväzku viazanosti.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/314/2015 bolo zaplatenie
227,14 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil
zaplatiť žalobcovi sumu 109,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 10.4.2015 do
zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade
trov konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón,
resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme

možnosť oboznámiť sa s dojednanými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto
s poukazom na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemožno považovať za individuálnedojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom

nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté, pričom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. 3 bod
2 citovanej smernice bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

10. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne
nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je,
že v danej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,

nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe
dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná. Správny je aj záver
prvoinštančného súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľných podmienok. Je pravdou,
že v zmysle čl. 4 smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
jej uzatvorenia. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú
pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná
pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa
názoru odvolacieho súdu zhodného s prvoinštančným splnená nebola.

12. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu
a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať
situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa
(porovnajrozsudokESDvoveci C-618/10).Pretosúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďžalobcom

požadované plnenie i z dôvodu jeho neplatnosti pre spôsobenie v značnej nerovnováhy vo vzájomných
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy žalobcovi nepriznal.

13. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380

ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti výroku
o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie správne o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p, pričom svoje rozhodnutie i dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).