Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/495/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115219820.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Ľubice
Bundzelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a. s., so sídlom Borská 6,
Bratislava,IČO:47258314,zastúpenýsplnomocnencom:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o,sosídlomPajštúnska
5, Bratislava, proti žalovanej: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. X, V., o zaplatenie 233,71 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. apríla 2016, č.k.
14C/360/2015-31, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 97,81
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 50,63 eur od 25.09.2013 do zaplatenia, zo
sumy 23,59 eur od 23.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
23,59 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53
ods. 5, § 488 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď na základe vykonaného
dokazovania zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. tt_rp_7134
zo dňa 19.03.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejnej elektronickej komunikačnej služby,
konkrétne internetu, program Double Play Extra. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie
ceny za poskytnuté verejné komunikačné služby, ktoré žalovanej vyúčtoval jednotlivými faktúrami za
obdobie od augusta 2013 do novembra 2013 v celkovej sume 97,81 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v celkovej sume 135,90 eur. Súd považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny verejných
elektronických komunikačných služieb v celkovej výške 97,81 eur za dôvodný, a preto žalobe v tejto
časti vyhovel. Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť popri istine aj úroky z omeškania. Predmetom
sporu bola i požiadavka žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 135,90 eur, ktorú pokutu
žiadal žalobca zaplatiť podľa čl. 10 bod 10.3 všeobecných podmienok na poskytovanie verejných
služieb spoločnosti SWAN, a. s., keď z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak účastník
poruší povinnosť podľa bodu 4.1 písm. o) všeobecných podmienok a v lehote tam uvedenej nevráti
spoločnosti SWAN jej zariadenia nepoškodené s kompletným príslušenstvom, spoločnosť SWAN je
po márnom uplynutí lehoty podľa bodu 4.1 písm. o) všeobecných podmienok oprávnená uplatniť si
voči účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške, ktorá je pre príslušný druh zariadenia uvedená v aktuálnomcenníku spoločnosti SWAN, a to na základe faktúry. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
považoval za neopodstatnený. V konaní bolo zistené, že formulár zmluvy o poskytnutí verejných
služieb, ako aj objednávka služieb Max Multimedy, ktorých prílohou sú všeobecné podmienky na
poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a. s., boli žalobcom evidentne vyhotovené vopred,
žalovaná tieto štandardne formuláre žalobcu ako poskytovateľa elektronických komunikačných služieb
podpísala bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný
záväzok žalovanej ako spotrebiteľa v prípade porušenia jeho povinností podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 135,90 eur jednorazovo. Žalovaná ako
spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah všeobecných podmienok na poskytovanie
verejných služieb spoločnosti SWAN, a. s. o zmluvnej pokute, mohla iba uvedenú zmluvu s uvedenými
podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute,
a preto predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Súčasne
súd poukázal na to, že pre prípad porušenia povinností žalobcu nie je v predmetných všeobecných
podmienkachvôbecdojednanýprípadnýnárokžalovanejakospotrebiteľanazaplateniezmluvnejpokuty
žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná
a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výšku zmluvnej
pokuty súd považoval za neprimerane vysokú, nakoľko duplicitne, popri úroku z omeškania sankcionuje
dlžníka za omeškanie s plnením, a preto je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď žalobcovi bola zo
sumy 233,71 eur s príslušenstvom priznaná suma 97,81 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý
úspech žalobcu 41,85% a hrubý úspech žalovanej 58,15%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je
16,30%, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na úhradu účelne vynaložených trov celého
konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však v konaní úspešnejšia žalovaná právo na náhradu
trov konania neuplatnila, a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania
nepriznal.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd
zamietol jeho nárok na zmluvnú pokutu a v časti výroku o náhrade trov konania. Argumentoval, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 OZ a na článok
17, bod 17,3, 17.1, článok 1 bol 1.18 všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb
spoločnosti SWAN, článok 12, bod 12.16, z ktorých vyplýva účastníkovi povinnosť vrátiť spoločnosti
SWAN zariadenia, prípadne iné veci, ktoré sú jeho vlastníctvom. Z preberacieho protokolu ju zrejmé, že
žalobca žalovanej dodal zariadenie SET-TOP-BOX, keďže k využívaniu a poskytovaniu služieb žalobcu
bolo toto zariadenie potrebné. Žalovaná toto zariadenie prevzala, avšak naďalej zostalo vo vlastníctve
žalobcu. Žalovaná neplatila za dodané služby, žalobca preto musel od zmluvy odstúpiť, v dôsledku
čoho vznikla žalovanej povinnosť vrátiť zariadenie, ktoré si od žalobcu vypožičala. Napriek tomu
zariadenie nevrátila a preto žalobcovi vznikla škoda v zmysle cenníka doplnkových služieb a ostatných
zariadení. Žalobca preukázal cenu zariadenia, k čomu je potrebné prirátať ušlý zisk žalobcu. Žalobca
a žalovaná si dojednali viazanosť na 24 mesiacov a tak bol žalovanej fakturovaný inštalačný poplatok
vo zvýhodnenej cene, keď by však došlo k poskytovaniu služieb bez zmluvnej viazanosti, musela by
zaplatiť za dodané služby a súvisiace poplatky plnú cenu. Služby, ktoré žalobca poskytol vo zvýhodnenej
cene, boli žalovanou využité, nezaplatila za ne dojednanú cenu, nedodržala dohodnutú dobu viazanosti
a ponechala si zariadenie, ktoré jej bolo na využívanie služieb poskytnuté. Z tohto dôvodu žalobca
žiadal okrem ceny zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila. Škoda bola uplatnená faktúrou č.
1140440435. Napriek tomu, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nie zmluvnú pokutu, súd
sa v odôvodnení zaoberal iba zmluvnou pokutou, no nárok na náhradu škody nijak neodôvodnil. Preto
žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
„OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací
súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Senát odvolacieho súdu
toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v
súvislostisdanouvecouisprávnevyložilapretosastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Predmetom sporu sa stala pohľadávka (okrem platby za neuhradené služby, ktoré nároky boli
nároky v napadnutom rozsudku priznané) z faktúry č. 1140142026 v sume 135,90 eura, kde táto suma
je vo faktúre celkom jednoznačne označená ako zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia. V žalobe
žalobca uvádza, že si uplatňuje položku uplatnenú ako „zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia“ vo
výške 135,90 eura z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť zariadenie SET TOP BOX ako
nárok na náhradu škody. Najprv žalobca konštatuje, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutej
povinnosti vrátiť zariadenie a ďalej konštatuje, že si túto sumu uplatňuje ako nárok na náhradu škody
z titulu porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nevrátení zariadení. Pritom v cenníku (č.l. 15
spisu) je uvedená suma priradená k nároku na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia. Žalobca si
v žalobe teda predovšetkým uplatnil zmluvnú pokutu a i keď v žalobe k takémuto uplatneniu pripojil
dodatok, že ide o náhradu škody, tento nárok bližšie nešpecifikoval a čo sa týka zmluvnej pokuty, túto si
uplatnil i samostatnou faktúrou spolu s náhradou škody, ktorému nároku zodpovedala úplne iná suma,
aká je predmetom sporu. Preto si žalobca neuplatnil v konaní nárok na náhradu škody, keďže tento v
predmetnej faktúre bol vyčíslený vyššou sumou a suma uplatnená žalobou plne zodpovedá zmluvnej
pokute (uplatnená v uvedenej faktúre).
12. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ právne predmetný nárok posúdil v zmysle
§ 544 a nasl. ako zmluvnú pokutu a nie ako nárok na náhradu škody. Pritom zmluvná pokuta je
dohodouurčenápeňažnásuma,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípadeporušeniapovinnosti,ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá sa zmluvnou pokutou
zabezpečuje, vyplýva z príslušnej zmluvy a tento záväzok má akcesorickú povahu - jeho existencia a
dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Pokiaľ ide
o funkcie zmluvnej pokuty, táto v prvom rade plní funkciu prevenčnú, ďalej reparačnú (uhradzovaciu),
teda i funkciu uhradenia vzniknutej ujmy (škody) a konečne funkciu sankčnú pre toho, kto porušil svoju
povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má aj povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody, ktorú
veriteľ nemusí preukazovať a nemusí preukazovať ani jej výšku.
13. Ako konštatoval súd prvej inštancie, nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty je založený iba na
všeobecných obchodných podmienkach, účastníci si takýto nárok individuálne v zmluve nedohodli, preto
nebol dôvod žalobcovi takýto nárok priznať, keďže zmluvná pokuta musí byť individuálne dojednaná
a musí byť písomná, čo v danom prípade splnené nebolo. Pritom v uplatnenej zmluvnej pokute je
obsiahnutá i funkcia reparačná, teda uhradzovacia, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody.
Uvedená zmluvná pokuta bola účtovaná práve za nevrátené zariadenie SET TOP BOX. I keď žalobca v
súvislosti s touto zmluvnou pokutou poukazuje na to, že pri určení jej výšky vychádzal z ceny zariadenia
a z cenníka, v cenníku je uvedená suma 135,90 eur priradená práve k zmluvnej pokute a nie k náhrade
škody.
14.Napriekuvedenýmskutočnostiamodvolacísúduzatvára,žeitaknárokžalobcuaninanáhraduškody
niejemožnépovažovaťzadôvodný,najmäžalobcompodloženýapreukázaný.Občianskyzákonníkde?
nuje pojem škody a ušlého zisku (§ 420 a nasl.). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
15. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha
z dôvodu nevrátenia poskytnutých zariadení žalovanou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
16. Žalobca v predmetnom konaní pritom jasne v samotnej žalobe vôbec bližšie o škode nič neuvádza
(ako vypočítal predmetnú škodu v sume rovnajúcej sa pôvodne zmluvnej pokute, nepreukázal žiadne
bližšie okolnosti vo vzťahu k uvedenému zariadeniu, keď v zmluve sa jeho hodnota bližšie nedefinuje),
ale domáha sa, ako aj v tomto konaní, náhrady škody ničím nepodloženej hodnoty poskytnutých
zariadení, nie ich vrátenia. Žalobca nepreukázal ani to, v akej cene, v technickom stave a aké konkrétne
zariadenieboložalovanej zapožičané.Odkázalnacenník,avšakpredložillencenníkzmluvnýchpokút,z
ktorého súd zistil výšku zmluvnej pokuty za jednotlivé zariadenia, ale nie ich skutočnú cenu. Naviac sám
žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že zariadenie opakovane poskytuje po vrátení ďalším účastníkom,
a preto mal preukázať konkrétnu hodnotu zariadenia ku dňu jeho zapožičania a ku dňu vzniku škody.
Nepreukázal ani kedy ich obstaral, či išlo o nové zariadenia alebo o zariadenia už predtým
poskytnuté inému klientovi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody ku dňu, kedy
mali byť žalobcovi po odstúpení od zmluvy vrátené, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
17. Za relevantnú nebolo možné považovať bližšie nekonkretizovanú faktúru, na ktorú žalobca poukázal
v odvolacom konaní a ktorá má preukazovať nákup zariadenia v držbe žalovanej. Žalobca ničím
nepreukázal, o aké zariadenie ide a že práve toto bolo odovzdané žalovanej.
18. Preto súd prvej inštancie uvedený nárok posúdil správne ako nárok na zmluvnú pokutu, tento
považoval za nedôvodný, keďže ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú obsiahnuté v zmluve účastníkov,
ale iba vo všeobecných podmienkach na poskytnutie verejných služieb spoločnosti žalobcu, teda
zmluvná pokuta nebola v prejednávanom prípade individuálne písomne dohodnutá a fakturovaná podľaformulárových podmienok, ktoré nezohľadňujú individuálne okolnosti a rozsah porušenia zmluvnej
pokuty a to všetko v čase jej uzavretia.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti vrátane správne výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalobca). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.