Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208534
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313208534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou FOLTÁNOVOU, v spore žalobcu:

CD Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, 110 00 Praha 1, Politických věznu 1272/21, Nové
Město, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: H. R., X. XX. G. XXXX, L. Y. XXX, o zaplatenie istiny vo výške 1
200,13,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 28. marca 2013, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 1 200,13,-Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 26. Júna 2010
do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 9. septembra 2010 do zaplatenia a žiadal
priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 4,00,-Eur a uplatnil si náhradu
trov konania.

2. Dňa 17. februára 2016 súd uznesením č. k. 23C/200/2013-89 zastavil konanie v časti zaplatenia
zmenkového úroku v rozsahu vo výške 0,19 % denne z dlžnej sumy od 26. júna 2010 do zaplatenia,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. septembra 2016.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná 26. júna 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
plateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“stým,žedisponujelenoriginálomzmenky,atedanemá

informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovanej a predchádzajúceho
majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1 200,13,-Eur spolu
s 0,06% denným zmenkovým úrokom od 26. júna 2010 / po čiastočnom späťvzatí návrhu /. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ z nej nič
neuhradila. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť

predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

4. Podľa ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 sa totiž toto nariadenie
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdualebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za

konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo,
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie

rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.
Podľa č. 9 ods. 1 cit. nariadenia, Súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov

potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál
môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo
strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie
alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.
Podľa čl. 19 cit. nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

5. Súd mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje. V súlade

s ustanovením č. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právo Slovenskej republiky.

6. V danom prípade súd konal vo veci tak, že nariadil pojednávanie v súlade s článkom 5 ods. 1
citovanéhonariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)861/2007,nakoľkotopovažovalzapotrebné
a to aj s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10NCb/6/2013 - 19 z 25. júna 2013, v

ktorom uznesení Krajský súd poukázal na to, že aj keď si žalobca svojím návrhom uplatnil zaplatenie
pohľadávky zo zmenky, prioritou je ochrana práv spotrebiteľa, preto sa súdy musia dôsledne zaoberať
všetkými okolnosťami prejednávaného prípadu.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu cestou jeho právneho

zástupcu a žalovanú. Žalobca, jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť
ospravedlnili, žalovaná sa nedostavila, neúčasť neospravedlnila. Z tohto dôvodu súd prejednal vec v
neprítomnosti strán sporu.8. Súd sa oboznámil so zmenkou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

9. Pohotovosť, s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava uzatvorila úverovú zmluvu so
žalovanou číslo zmluvy A., ktorou veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej
ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver. Žalovaná vystavila 26. júna 2010 vlastnú zmenku,
obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. sumu 1 200,13,-Eur spolu so zmenkovým úrokom z dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ spoločnosť

Pohotovosť s.r.o. túto zmenku vyplnila v zmysle dohody o vyplnený zmenky čl. 14 VOP na sumu 1
200,13,-Eur s dátumom úročenia 26. júna 2010 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie, pričom
žalovaná doposiaľ žiadnu sume neuhradila. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto
platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu, avšak

nie je uvedený dátum jej prevedenia rubopisom.

10. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a
miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jej podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako

zvyšok vzorového tlačiva.

11. Žalobca v žalobe aj ďalších vyjadreniach zdôrazňoval platnosť zmenky, namietal pripustenie
akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere.

12. Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Uvedenéustanovenieumožňujesúduskúmaťkauzálnenámietkyexoffo,t.j.kauzálnevzťahy,naktorých

krytie je zmenka určená.

13. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v
predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj
nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu

spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom
spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka / ďalej len OZ /, nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená so žalovanou
v rámci jej podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO žalovanej, ale sú
v nej uvedené iba údaje žalovanej ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt,

ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že žalovaná mala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

14. Pretože označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub žalovanej zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v
nej uvedený údaj o zročnosti, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť,
vrátane dátumu, miesta vystavenia zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka
spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového
zákona. Z rubovej strany zmenky bolo nesporne preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom

od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z ,veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovanéhospotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že zmenka slúži ako
zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, a preto napriek tomu, že v danom

prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn.
C - 419/2011 zo 14. marca 2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na
skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi
pôvodného zmenkového veriteľa a žalovanej (vzhľadom k tomu súd nariadil pojednávanie). V súvislosti

s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom,
tak ako to vyplýva zo zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t. j. k
8. decembru 2010, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie
prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá
ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále
potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových

podmienkach č. 14, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami, teda vo formulári, ktorý spracoval
právny predchodca žalobcu a žalovaná ich obsah nemala možnosť akokoľvek ovplyvniť a nie je
preukázané, že bola s nimi oboznámená. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so

zákonom.

17. Súd posúdil konania pôvodného veriteľa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako zneužitie práva
uplatniť zmenku. Zneužitiu tohto práva sa dopustil tým, že ju dal vystaviť, následne ju prijal, uplatnil v
rozhodcovskom konaní a napokon ju indosoval.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi stranami sa jedná o spotrebiteľský vzťah založený
zmluvou o úvere č. XX., pričom v ten istý deň žalobca vystavil veriteľovi zmenku v zmysle čl. 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu uvedená zmenka je neplatná, pretože

bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný veriteľ a následne žalobca domáha
svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená,
že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva v zámernom
použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý jav z

hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný ( rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9
Co/582/2015). Konanie „ in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007).

20. Súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky (čl. 14 všeobecný podmienok poskytnutia úveru)
vyhodnotil za neprijateľnú podmienku, pretože je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ ako aj s ustanovenia
§ 53 a 54 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že
umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide

o dojednanie neplatné v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 OZ. V prípade, ak je neplatná dohoda o
vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo 6. mája 2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007. Najvyšší
súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku
za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a

zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva,
preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25. apríla 2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej
republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie s uvedením praktik
obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky založené na nekalých

podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej
kontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvojunárokovanúsumu,
napriek tomu, že právne predpisy o spotrebiteľských úveroch to nedovoľujú a napriek skutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,
rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.

21. Vyššie vyslovenému právnemu názoru súdu zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských
úveroch,nazákladektorejbolapredmetnázmenkavystavená,konkrétne §17ods.3citovanéhozákona
(účinný však až od 1. januára 2011), ktoré ustanovenie zakazuje splnenie, ale aj zabezpečenie úveru
zmenkou. Z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať

zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom
prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ, keďže
aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná
úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý v súlade s ustanovením §
4 ods. 6 zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou alebo šekom, teda k vystaveniu

predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné vyhodnotiť túto
zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 OZ.

22. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

vzneníúčinnomdokoncaplatnostitohtozákona,vsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaalebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom (Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.).
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výškeaktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

23. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože
presahuje aj najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39

OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

24. Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie z 12. februára
2014 vo veci C-558/2013, pričom v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v
prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň

zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok.

25. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo

podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a
14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v
tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci
samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v

zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

26. Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou

spotrebiteľ. Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba
odmietnuť poskytnúť právnu ochranu, lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto zmeniek,
či ich nadobudol od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti je
poskytovanieúverov/pôžičiek(zneužitiepráva§17zmenkovéhoašekového zákona,neprípustnývýkon

práva).

27. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z komentára k zákonu zmenkovému a šekovému od
Doc. Kotáska (Wolters Kluwer, 2012): „Výhod čl. I § 17 nepožívá ten věřitel, který směnku nezískal
řádným a poctivým způsobem. Vědomé jednání na škodu dlužníka není přitom jedinnou diskvalifikací

nového majitele směnky. Bez ohledu na subjektivní okolnosti bychom tak neměli přiznat postavení
chráněného majitele např. propojeným osobám (např. u indosace na dceřinou společnost). Podobné
odvážné závěry dovodila německý judikatura u tzv. spojených obchodů, při financování prodeje na
splátky prostřednictvím finanční instituce (tzv. C-Geschäft). Je zajímavé sledovat, jak ještě před úpravou
v zákoně o spotřebitelských úvěrech zohledňovala zájmy a specifické postavení spotřebitelů (přesněji

řečeno postavení každého dlužníka při koupi na splátky) německá směnečná judikatura. Uvedené
závěry byly převzaty i rakouskou judikaturou, a recepci stejných závěrů najdeme dokonce i v zemi
„konkurenčního“ směnečného systému - v USA. Rozhodnutí by mohlo být inspirací pro řešení některých
nešvarů, kterým čelí čeští spotřebitelé. V polovině šedesátých let v Německu nastavilo - byť velmi
odvážně - měřítka pro rozlišování „chráněných“ a „nechráněných“ převodů směnky. Nejde přitom o

samotnou aplikaci čl. I § 17. Soud nikde nedovozuje, že by indosatář - eskontní banka - jednala vědomě
na škodu dlužníka. Jádrem rozhodnut&iac ute; bylo věřitele vůbec k čl. I § 17 nepustit, neboť jeho jednání
při nabývání směnek obecně nemá požívat právní ochrany.“28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej ako
strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.