Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617012001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 29. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

F. E., nar. XX.XX.XXXX v Y., okres Y., trvale bytom L. č. XXX, okres M. I. O.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v bode 1)
vdobeod2.septembra2016dooznámeniaobvinenia27.apríla2017,vobciL.,okresM.I.O.,akomatka
školopovinného mal. G. K., nar. 24.04.2001, žiaka M. školy Z., M. technická L., zanedbávala starostlivosť
o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho v uvedenom období školského roka
2016/2017 bezdôvodne vymeškal 407 vyučovacích hodín, hoci bola na záškoláctvo školou a Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi opakovane upozorňovaná,

v bode 2)
v dobe od 28. apríla 2017 do 30. júna 2017, v obci L., okres M. I. O., ako matka školopovinného
mal. G. K., nar. XX.XX.XXXX, žiaka Spojenej školy Z., SOŠ technická L., zanedbávala starostlivosť
o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho v uvedenom období školského roka
2016/2017 bezdôvodne vymeškal 210 vyučovacích hodín, hoci bola na záškoláctvo školou a Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi opakovane upozorňovaná,

t e d a

v bode 1)
vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej

umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

v bode 2)
vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á ch a l av bode 1)
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona

s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona,

v bode 2)
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona a

z a t o j e j u k l a d á

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38 ods.

4 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 16.10.2017 na tunajší súd obžalobu
na F. E. pre skutky popísané v bodoch 1/ a 2/ výroku tohto rozsudku, ktoré právne kvalifikovala ako
opakovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)
Tr. zákona.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 24. októbra 2017, proti ktorému obvinená podala odpor,
preto samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie.

Obžalovaná F. E. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásila, že je
nevinná v oboch skutkoch obžaloby. Následne vypovedala, že syn G. do školy nechodil, lebo robil zo

seba frajera. Každé ráno odnášala do školy deti, okrem G. aj Y., X., M., G., W., L., X. a M.. Jedny deti
chodia do osobitnej školy, časť do základnej školy. Keď odniesla do školy malé deti a odišla, G. zo školy
ušiel. Nevie ako sa volá jeho škola, asi učilište. Za G. učiteľom (ktorého meno nevie) bola jedenkrát.
Povedal jej, že G. sa robí za frajera a nechodí do školy. Do školy ju volali 2-krát do týždňa, no viackrát
nebola, lebo nemala kde nechať deti. G. do školy išiel, no potom ušiel počas prestávok. Učiteľa stretla aj

na ulici, ale nechcel s ňou rozprávať, lebo mal nervy, že G. nechodí do školy. G. bila, keď nešiel do školy,
ale ostal doma, nechcel ísť keď nemal peniaze. Peniaze chcel na cigarety, dávala mu detské prídavky
23 eur, ale potom keď nemala peniaze, tak mu nemala z čoho dať. Kurátorke povedala, že syn nechce
chodiť do školy, že ju nepočúva. Ostatné deti do školy chodia. Sociálne kurátorky k ním chodia doteraz a
rozprávali, aby syn do školy chodil. Rozprávali aj s G., on im povedal, že do školy pôjde, ale nešiel. Keď

už od rána nešiel do školy, ostal doma a potom niekde išiel a ona išla s ostatnými deťmi do školy. Keď
kurátorkám povedala, že syn nechce chodiť do školy, povedali jej, aby išla za učiteľom. Keď povedala
učiteľovi, že syn nechce chodiť do školy, povedal jej, že má ísť za kurátorkami. Počas školského roka
nepracovala a bola na materskej dovolenke doma s deťmi. Snažila sa o deti starať. G. však, keď mal
peniaze, tak išiel do školy, keď nemal nešiel. Počas školy býval u babky, jej svokry, lebo doma mali málo

miesta. So svokrou bývajú vedľa seba, spolu varia a gazdujú. Veľmi ľutuje, že syn G. do školy nechodil,
vie, že ako rodič je za G. zodpovedná, ale do basy nechce ísť. Ďalej uviedla, že druh už je doma z
výkonu trestu odňatia slobody.

Svedkyňa W.. K. Z. - opatrovníčka mal. G. K., na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní

uviedla, že pracuje s rodinou obžalovanej päť rokov, ale rodina je evidovaná už dlhšie. Problémovou
rodinou sa stali potom, ako dorastajú deti. Obžalovanú nie je možné hodnotiť ako zlú matku, o deti sa
stará, v rámci jej možností a schopností, čo ale nie je dostatočné, načo bola upozorňovaná. Rodinu
chodia upozorňovať, bolo prijatých mnoho opatrení, deti boli zapájané do priorít. Situácia v rodine
za posledných päť rokov sa nemení, zlepšila sa starostlivosť o ošatenie a stravu. Obžalovaná však

nedokáže zabezpečiť povinnú školskú dochádzku. Nad rodinou je vykonávaný súdny dohľad, už sauvažuje o odňatí detí. Obžalovaná stále nápravu prisľúbi, ale má to iba dočasný efekt. V podstate všetky
deti majú neospravedlnené hodiny a závisí na tom ako sa na obžalovanú „zatlačí“. Obžalovanej druh je
viac vo výkone trestu ako doma. Keď je doma, brigádnicky pracuje, nemá snahu pomôcť obžalovanej

s deťmi, pričom jej situácia je zložitá, má mnoho školopovinných detí, deti roznáša do troch rôznych
budov, v podstate ďaleko od miesta bydliska. Obžalovaná má skôr taký prístup, že sa snaží a odprevadí
malé deti a veľké deti nech už idú, akoby ich odsúvala. Konkrétne u mal. G. nemá vedomosť, aby ho
obžalovaná niekedy odprevadila do školy. S mal. G. vykonala osobný pohovor v sledovanom období, v
poslednom období vôbec nie, lebo nikdy nebol doma. V podstate to funguje tak, že keď príde do osady,

rozkríkne sa to a už potom nebol doma. Teraz, keď už nemá povinnú školskú dochádzku, je doma bežne.
Ďalej uviedla, že obžalovaná obýva jednu miestnosť s deťmi aj druhom, v druhej miestnosti býva svokra,
ktorá má pri sebe G.. Čo sa týka starostlivosti o G., je čistý a pekne oblečený. Obžalovaná pri synovi G.
uvádzala, že ju nepočúva, nechodí do školy, ohľadne neho k návrhu na ústavnú starostlivosť pristúpené
nebolo, nakoľko mal posledný rok povinnej školskej dochádzky a nemal v tom roku trestnú činnosť. Mal
trestnú činnosť predtým, ale v žalovanom období nie. Ak sa vyskytuje v rodine trestná činnosť, týka sa

najmä krádeže dreva. Bolo to u menších detí, ale napr. porušovanie domovej slobody v roku 2014 to
sa týkalo aj maloletého G.. Čo sa týka súčasného školského roka, tie vypuklejšie problémy sú vždy u
starších detí, teraz je to konkrétne Y., kde už evidujú oznámenia zo školy, že nechodí vôbec do školy,
resp. bol nejaký jeden deň. Napriek tomu, že obžalovaná sa bojí výkonu trestu, vie, že sú s tým spojené
aj takéto dôsledky, stále to vyzerá tak, že zabezpečuje starostlivosť o menšie deti, tie väčšie odsúva.

Aj druh vie, že má Y. povinnú školskú dochádzku, napriek tomu ho berie na brigády. U ostatných detí
sú neospravedlnené hodiny v menšom počte. Čo sa týka obžalovanej tá sa k synovi G. nejako zvlášť
nevyjadrila, nikdy sa sama nedostavila na úrad, že má problémy s G., nevie si s ním rady. Skôr sa
spoliehala nato, že sociálne pracovníčky prídu tam. Keď jej oznámili, že nie je G. v škole, a pýtali sa kde
je, uviedla, že nevie a iba akoby skonštatovala, že ju nepočúva. Nikdy neurobila žiadne opatrenie, aby

do tej školy išiel a bol tam. Spolupracovalo sa aj so školou, snažili sa motivovať G., ktorý bol manuálne
zručný a v prípade, žeby chodil do školy mal by nárok na štipendium. Ten ale v jeden deň prišiel, ďalší
odišiel po dvoch hodinách a na tretí deň ani neprišiel. Prijaté opatrenia u najproblémovejších rodín
fungujú dočasne, následne sa opakujú. V podstate sa spoliehajú na pre nich prijateľné tresty a to sú
podmienky, prípadne trest povinnej práce.

Svedok Bc. W. N. - triedny učiteľ mal. G. K. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
vypovedal, že G. K. bol žiakom v školskom roku 2016/2017, ak sa to dá povedať, lebo dve tretiny až tri
štvrtiny mal vymeškané hodiny, teda nejakých 500-600 hodín v školskom roku. Bežne prišiel neskoro,
svojvoľne odišiel, školské aktivity nemal žiadne. Častejšie sa vyskytovalo to, že do školy vôbec neprišiel

ako to, že prišiel a skôr odišiel alebo prišiel do školy neskôr. Obžalovaná prišla do školy dvakrát, účelovo,
keď tam boli sociálne pracovníčky. Nevedela ani čo chce, účelovo sa pýtala, či G. chodí do školy, pričom
G. bol s ňou. Raz bola v škole zisťovať podmienky získania štipendia, ktoré sa dáva za prospech.
Je sociálne zaostalá, nič jej nehovorí zákon, právna norma, ich konanie je účelové. Je to zrejmé aj z
toho, že v piatok 26.1.2018, teda pred týmto pojednávaním sa prišiel G. pýtať, že chce ísť do školy. O

zanedbaní povinnej školskej dochádzky väčšinou oboznamovali úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
ale aj obžalovanú, ktorej raz alebo dvakrát bolo poslané upozornenie na nedbalú dochádzku, pričom aj
ju osobne stretol, kedy jej hovoril o neospravedlnených hodinách, či chce mať problémy. Momentálne
sa nevie vyjadriť, koľko presne mal mal. G. vymeškaných hodín.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa
11.9.2017, kde vypovedal, že v školskom roku 2016/2017 v období od dňa 2.9.2016 do dňa 30.9.2017
mal vymeškaných spolu 617 vyučovacích hodín, evidovaných ako neospravedlnených. V období
od dňa 2.9.2016 do dňa 27.4.2017 mal vymeškaných 407 vyučovacích hodín evidovaných ako
neospravedlnených. V období od dňa 28.4.2017 do dňa 30.6.2017 mal vymeškaných 210 vyučovacích

hodín evidovaných ako neospravedlnených. Po vysvetlení rozporov svedok uviedol, že je to tak ako to
vypovedal, je to aj záznamoch a v osobnom spise žiaka.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že G. robil zo seba frajera, nechcel ísť do školy, skrýval sa a
potom prišiel. Vie, že je za neho zodpovedná, ale on na ňu aj vyskočil. Keď bolo treba, nechcel chodiť

do školy, teraz chce chodiť.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:Z oznámení Spojenej školy Z., Strednej odbornej školy technickej v L. vyplynulo, že G. K., nar.
XX.X.XXXX bol v školskom roku 2016/2017 žiakom ich školy. Zanedbával povinnú školskú dochádzku,
vyhýbal sa školským povinnostiam, prejavili sa u neho poruchy správania, nejavil záujem o vzdelávanie,

mal slabé teoretické vedomosti, slabý verbálny a písomný prejav. Jeho teoretické vedomosti boli na
úrovni5.ročníkazákladnejškoly.Celkovovškolskomroku2016/2017vymeškal617neospravedlnených
hodín, z toho v období od 2.9.2016 do 27.4.2017 - 407 hodín a od 28.4.2017 do 30.6.2017 - 210
hodín. Matka mal. G. K. sa na predvolanie do školy nedostavila, prišla až na pokyn pracovníčky úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Predtým bola v škole raz, aj to účelovo, ohľadne informácie o štipendiu.

Správanie svojho syna nevie riešiť.

Podľa záznamov z vykonaných terénnych sociálnych prác v rodinnom prostredí bolo v období od
2.8.2016 do 4.7.2017 v domácnosti obžalovanej vykonaných množstvo šetrení Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ktoré sa okrem iného týkali aj poučovania obžalovanej a mal. G. K. o
povinnej školskej dochádzke ako aj možných následkoch jeho záškoláctva.

Obžalovaná k predmetným záznamom uviedla, že má malé deti, skutok ľutuje a chce si to odrobiť na
obecnom úrade.

Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 19.4.2017 obžalovaná

sama (druh vo výkone trestu odňatia slobody) zabezpečovala starostlivosť o dvanásť nezaopatrených
detí, štyri deti má v celodennej starostlivosti. Maloletého G. K. evidujú na oddelení sociálnoprávnej
ochrany detí od roku 2011, kedy sa dopustil krádeže dreva. Vzhľadom na zistené komplexné
zanedbávanie starostlivosti o deti bolo rodine uložené výchovné opatrenie - upozornenie, ktoré bolo po
zistenom zlepšení zrušené. Následne bolo zistené opätovné zhoršenie starostlivosti, preto bol súdom

určený dohľad nad rodinou.

Podľa správy z Ústrednej evidencie väzňov ZVJS v Bratislave zo dňa 18.4.2017 vyplynulo, že G. K., nar.
XX.X.XXXX (otec mal. G. K., nar. XX.X.XXXX) bol toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová.

Podľa správy z obce L. je obec osobitným príjemcom rodiny. Obžalovaná sa o svoje deti riadne nestará,
chodia špinavé, neupravené, je zanedbaná ich výchova. Často sa spolu s obžalovanou potulujú po obci.
Obžalovaná nebola riešená v komisii pre ochranu verejného poriadku v obci L..

Obžalovaná k správe uviedla, že jej deti chodia do školy čisté, čo učiteľky vedia.

Z registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaná sa doposiaľ dopustila dvoch priestupkov a to dňa
21.11.2012 priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z. z. a dňa 24.1.2013 sa dopustila
priestupku, keď nepožiadala o vydanie občianskeho preukazu.

Podľa odpisu z registra trestov bola obžalovaná doposiaľ (od roku 2012) štyrikrát súdne trestaná. V
konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/X/XXXX (bola odsúdená pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona) sa na ňu hľadí, akoby nebola
odsúdená. Následne pre ten istý prečin bola odsúdená v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.

zn. 3T/2/2015 a sp. zn. 1T 40/2016. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T
70/2015 bola odsúdená pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona.

Obžalovaná k odpisu z registra trestov uviedla, že si chce odrobiť trest.

Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/2/2015 zo dňa 27.2.2015,
právoplatným dňa 17.3.2015 bola F. E. uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b)
Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, t.j. do 18.9.2016.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/70/2015 vyplynulo, že F. E. bola trestným
rozkazom zo dňa 29.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2015 uznaná za vinnú z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu,
vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/2/2015.Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/40/2016 vyplynulo, že F. E. bola trestným
rozkazom zo dňa 12.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2016 uznaná za vinnú z prečinu

ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s použitím
§ 138 písm. b) Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, teda do
28.2.2018.

Obžalovaná sa vyjadrila, že deti sú na ňu zvyknuté, budú za ňou plakať, chce si to odrobiť.

Podľa registra obyvateľov je obžalovaná je matkou štrnástich detí, z ktorých je dvanásť maloletých.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

Obžalovaná napriek tomu, že vyhlásila, že je nevinná, spáchanie oboch skutkov v podstate priznala v
tom, že vedela, že mal. syn G. do školy nechodil, za čo je ona zodpovedná ako jeho rodič. Na svoju
obranu uviedla, že syn do školy nechodil, lebo robil zo seba frajera, resp. ju žiadal peniaze na cigarety,
ktoré keď mu nedala, do školy nešiel. Ďalej uviedla, že aj keď do školy išiel, počas prestávok ušiel. Ona

okrem G. do školy odprevádzala ďalších osem detí. Syn G. ju nepočúval, nestačila na neho, aj ho bila,
keď nešiel do školy, ale on ostal doma.

Spáchanie oboch skutkov tak, ako sú popísané vo výroku rozsudku bolo preukázané vykonanými
dôkazmi. Z listinných dôkazov a výpovede triedneho učiteľa Mgr. N. bolo preukázané, že syn

obžalovanej v školskom roku 2016/2017 v období od 2.9.2016 do 27.4.2017 vymeškal celkovo
407 neospravedlnených vyučovacích hodín a od 28.4.2017 do 30.6.2017 vymeškal celkovo 210
neospravedlnených vyučovacích hodín. Zároveň svedok potvrdil skutočnosť, že častejším spôsobom
neospravedlnenej absencie bolo to, že do školy neprišiel vôbec ako to, že prišiel a potom svojvoľne
odišiel. Potvrdil, že obžalovanú o zanedbávaní školskej dochádzky informovali, napríklad aj osobne, keď

ju stretol na ulici, čo potvrdila aj svedkyňa Mgr. Z., že obžalovaná bola upozorňovaná na nedbalú školskú
dochádzku a boli jej vysvetlené následky takéhoto konania. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,
aby obžalovaná odprevádzala do školy mal. G., robila tak u mladších detí a tie staršie akoby odsúvala.
Potvrdila, že obžalovaná nikdy neurobila žiadne výchovné opatrenia, aby syn do školy išiel, ani vo
vzťahu k úradu práce (čo nasvedčuje účelovosti jej obrany), teda neangažovala sa žiadnym spôsobom

na riešení zlej školskej dochádzky syna a neurobila žiadne z opatrení, ktoré by smerovali k náprave
záškoláctva a vôbec výchovy syna, čo potvrdil aj triedny učiteľ, ktorý uviedol, že obžalovaná bola riešiť
resp. sa zaujímala o školskú dochádzku syna len účelovo a inak sa školou nespolupracovala.

Obžalovaná teda bola aj upozorňovaná a bola si vedomá, že v dôsledku zanedbania jej rodičovských

povinností (spočívajúcich najmä v sústavnej a dôslednej výchove, výžive a všestranného rozvoja
maloletých detí) dochádza k záškoláctvu syna, pričom o nápravu tohto stavu sa nesnažila ani potom,
čo už vedela (bolo jej oznámené vznesenie obvinenia), že je opätovne trestne stíhaná a naďalej hrubo
zanedbala svojim ľahostajným prístupom starostlivosť o výchovu svojho syna G. K., najmä jeho povinnú
školskú dochádzku, čím ho vydala nebezpečenstvu spustnutia.

Vykonané dokazovanie takto tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaných skutkov a usvedčujú obžalovanú z ich
spáchania, preto ju súd uznal za vinnú.

Obžalovaná po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnila v bode 1/ skutkovú podstatu prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas. Uvedeného konania sa dopustila tak, že v dobe od 2. septembra

2016 do oznámenia obvinenia 27. apríla 2017 v L. ako matka školopovinného mal. G. K., nar.
XX.XX.XXXX zanedbávala starostlivosť o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho
v uvedenom období školského roka 2016/2017 bezdôvodne vymeškal 407 vyučovacích hodín, hocibola na záškoláctvo školou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi opakovane
upozorňovaná.

V bode 2/ obžalovaná po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnila opakovacím konaním skutkovú
podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm.
a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože vydala z nedbanlivosti osobu
mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a
čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Uvedeného konania sa dopustila tak ,že

v dobe od 28. apríla 2017 do 30. júna 2017, v obci L. ako matka školopovinného mal. G. K., nar.
XX.XX.XXXX zanedbávala starostlivosť o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho
v uvedenom období školského roka 2016/2017 bezdôvodne vymeškal 210 vyučovacích hodín, hoci
bola na záškoláctvo školou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi opakovane
upozorňovaná.

Obžalovaná sa spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. a) Tr. zákona v bode 1/ a 2/ rozsudku dopustila opakovacím konaním s poukazom na
§ 122 ods. 13 Tr. zákona, v zmysle ktorého ak páchateľ pokračuje v konaní pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok. V danom prípade bolo obžalovanej uznesenie o vznesení obvinenia pre prečin podľa § 211 ods.

1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona oznámené dňa 27.4.2018 (jeho doručením), preto pokračovanie
v jeho páchaní tvorí samostatnú skutkovú podstatu tohto prečinu a nejedná sa o pokračovanie jeho
páchaní.

Z konania obžalovanej a okolností spáchania skutkov je zrejmé, že obžalovaná opakovane konala

vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože vedela, že môže spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ktorý sleduje ochranu
záujmu na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovanej súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Obžalovaná spáchala viac trestných činov (opakovací prečin) a bola už za trestný čin
odsúdená, čo sú priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), m) Tr. zákona. Poľahčujúcu okolnosť

súd nezistil žiadnu.

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd upravil základnú trestnú sadzbu (6
mesiacov až 5 rokov) zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, v dôsledku
čoho bola určujúca trestná sadzba 2 roky až 5 rokov.

V zmysle zásad ukladania trestov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona súd
ukladal obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody. Na obžalovanú je možné pôsobiť už len trestom
spojeným s obmedzením jej osobnej slobody, keďže sa opakovane dopúšťa rovnakej trestnej činnosti,
čiže koná ako špeciálna recidivistka a je zrejmé vzhľadom na opakovanie rovnakej trestnej činnosti aj po

predchádzajúcich odsúdeniach, kde je boli ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom
ich výkonu, že tieto nesplnili účel trestu, ktorý sleduje Trestný zákon, pretože sa opätovne dopustila
toho istého prečinu dokonca opakovacím konaním, a to i napriek tomu, že jej plynula skúšobná doba
podmienečného odsúdenia.Súd však pri rozhodovaní o treste použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne znížil
obžalovanejtrestodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestuustanovenéhoTrestnýmvzhľadomnapomery

obžalovanej, a takto uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, lebo mal za to, že
použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona by bolo
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej postačuje trest
odňatia slobody v kratšom trvaní. Súd prihliadol najmä na okolnosť, že obžalovaná je matkou 12
maloletých, nezaopatrených detí, ktoré má v osobnej starostlivosti, pričom bolo preukázané, že sa v

rámci svojich možností a schopností o ne stará a nie je ju možné hodnotiť ako zlú matku, pričom je tam
citová väzba najmä najmladších detí, ktoré ma v celodennej starostlivosti.

Na výkon trestu odňatia slobody ju súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný

trestný čin.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od

páchania trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.