Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202380
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8310202380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaMgr.MilošaKoleka,vprávnejvecižalobkyneSlovenskárepublika-Slovenský
pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava proti žalovanému X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX,
Q., zastúpenému JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, so sídlom v Humennom, Pugačevova 1,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 27.1.2016 č. k. 12C/36/2010-251 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah zámennej zmluvy z XX.X.XXXX, ktorá bola uzatvorená
medzi žalobkyňou a P.. P. V. - L., B. nad C., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti parcela KN XXX/
X vo vlastníctve žalobkyne vedená na LV č. XXXX, kat. úz. O. a parcela KN XXXX/XX zapísaná na
LV č. XXXX kat. úz. Q. vo vlastníctva P.. P. V. - L.. Na základe podnetu Katastrálneho odboru v Q.,

Katastrálny úrad v X. rozhodnutím z 24.1.2002 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v O. z 27.7.2001,
ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k parcele KN XXX/X, kat. úz. O. v prospech P.. P. V..
Predmetom konania je tak žaloba o určenie vlastníckeho práva k tejto parcele CKN XXX/X, kat. úz. O.. Z
dokazovania vyplynulo, že táto parcela sa previedla z vlastníctva P.. P. V. následne na jeho dcéru D. A. a
následne na pôvodne žalovaných V. F. a F. F., napokon sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti stal žalovaný.
Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 243d ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. Má za to,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Poukázal však aj na princíp

právnej istoty, ktorého súčasťou aj dôvera subjektov práva v platné právo a ochrana nadobudnutých
práv. Je zrejmé, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti od predchádzajúcich
vlastníkov V. F. a F. F. v dobrej viere a dobromyseľne s poukázaním na to, že títo vystupovali ako vlastníci
tejto nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva. O dobromyseľnosti a dobrej viere žalovaného svedčí
aj to, že sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vo vzťahu k tejto parcele, kde v právoplatne
skončenom konaní súd vyhovel jeho žalobe a určil, že dobrovoľná dražba parcely C. XXX/X, kat. úz.
O. konaná dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo dobromyseľne, v dobrej

viere,pretosúdprvejinštanciežalobuzamietolaotrováchkonaniastránsivymienilrozhodnúťpostupom
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v znení platom do 30.6.2016.3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zmeniť rozsudok tak, aby žalobe bolo v
celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasí s dôvodmi rozhodnutia, ktoré v preskúmavanom rozsudku uviedol

súd prvej inštancie. Namieta záver, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu veci, poukázala taktiež na obsah zámennej zmluvy z 27.7.2001 a
následne v súvislosti s povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetnej zámennej zmluve je zrejmé,
že zápis vlastníckeho práva k parcele CKN XXXX/XX v prospech žalobkyne vykonaný nebol, a to
z dôvodu nesúladu medzi druhom pozemku XXXX/XX uvedenom v zámennej zmluve a na origináli

listu vlastníctva. Táto skutočnosť mala podstatný vplyv na samotnú zámennú zmluvu a na jej platnosť
(neurčitosť právneho úkonu, pretože predmetom prevodu bola iná parcela, napr. aj na rozpor v cene),
ako aj na samotný vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdí, že v čase
uzatvárania zámennej zmluvy P.. V. vedel, že došlo k zmene druhu pozemku, napriek tomu prevádzal
pozemok č. XXXX/XX ako zastavanú plochu v cene znaleckého posudku, ktorý vychádzal z druhu
pozemku zastavaná plocha. V prípade ostatnej plochy cena tejto parcely je podstatne nižšia. V danom

prípade by takto predstavovalo celkovú cenu tohto pozemku 73.447,- Sk a nie 734.467,50 Sk, ako
sa to uvádza v zámennej zmluve. Táto skutočnosť má podstatný vplyv na posúdenie primeranosti
zamieňaných pozemkov. Zamieňané pozemky musia byť porovnateľné, pričom porovnateľnosť sa
posudzuje najmä z ceny pozemkov a celý tento stav bol vyvolaný účelovo. Zámenná zmluva je
absolútne neplatným právnym úkonom, ktorej vklad bol z dôvodu nezákonnosti právoplatne zrušený,

čomu nasvedčujú listiny nachádzajúce sa v spise. Vklad zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností bol
právoplatne zrušený z dôvodu rozporu s právnymi predpismi, vlastnícke právo k spornej parcele KNC
XXX/X P.. V. na základe zmluvy nenadobudol a nenadobudol ho ani na základe žiadneho iného titulu v
súlade s platnými právnymi predpismi. Potom ďalšie osoby nadobúdali túto nehnuteľnosť od nevlastníka
a tieto právne úkony sú absolútne neplatné, pretože tieto osoby nemohli nadobudnúť viac práv ako ich

mal ich predchodca. Žalobkyňa nesúhlasí ani s názorom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k
danej parcele dobromyseľne. Žalovaný ani jeho predchodcovia vlastnícke právo nemohli nadobudnúť
a ani skutočnosť, že žalovaný sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby súvisiacej s daným
pozemkom nepotvrdzuje, že nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Právni predchodcovia žalovaného
P.. V. a jeho dcéra D. A. nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní. Darovacia zmluva

uzatvorená medzi P.. V. a jeho dcérou bola formálnym aktom, následne kúpna zmluva medzi D. A. a
V. F. a F. F. bola podpísaná X.X.XXXX, vklad do KN bol povolený XX.X.XXXX. D. A. zastupoval P.. V.
pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva sa uzatvárala v čase, kedy sa rozhodovalo o podanom
proteste prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností
a tiež sa rozhodovalo o podanom podnete na preskúmanie rozhodnutia úradu Geodézie, kartografie

a katastra SR zo dňa 25.7.2002 mimo odvolacieho konania. Na základe tohto podnetu predsedníčka
UGKK SR rozhodnutím z 9.2.2004 zrušila napadnuté rozhodnutie, čo znamenalo, že vklad zámennej
zmluvy bol zrušený. Z uvedeného je zrejmé, že všetky právne úkony boli formálne a účelové na základe
iniciatívy P.. V., na základe čoho bolo žalobkyni sťažené a znemožnené domôcť sa vlastníctva k spornej
parcele v správnom konaní. Následne počas súdneho konania V. a F. F. nakladali s touto parcelou a

previedli ju na tretiu osobu, teda žalovaného v čase pred vydaním rozhodnutia NS SR o dovolaní, ktoré
podala žalobkyňa proti predchádzajúcemu rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove a o tejto skutočnosti
právni predchodcovia žalovaného mali vedomosť. Zo strany doterajších žalovaných došlo k nakladaniu
so spornou parcelou na základe kúpnej zmluvy na žalovaného. Na spornú parcelu bolo zriadené
exekučné záložné právo povinného X. B. a zároveň bola zaťažená záložným právom v prospech K.,

a.s., záložca V. F. a F. F.. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol realizovaný prevod spornej parcely opäť
od nevlastníka a takýto právny úkon je absolútne neplatný. Tento prevod nie je v súlade s dobrými
mravmi, preto že účelom tohto prevodu bolo poškodiť žalobkyňu a znemožniť nápravu nezákonného
stavu a domôcť sa spornej parcely na základe podanej žaloby, čo je zrejmé z okolnosti celého prípadu.
Súd prvej inštancie sa zameral len na právnu istotu žalovaného, jeho dobromyseľnosť bez vyjadrenia

samotného žalovaného. Pre uplatnenie princípu právnej istoty a ochrany vlastníckych práv k spornej
parcele nadobudnutých v dobrej viere žalovaným a jeho právnymi predchodcami je nevyhnutné, aby
vlastnícke právo bolo nadobúdané od skutočného vlastníka. Aplikácia § 243d ods. 2 O.s.p. sa na daný
prípad nevzťahuje. Žalobkyňa tiež tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného navrhla žalobkyňa podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňuje, že čo sa
týka dokazovania, strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd pri hodnotenídôkazov zvážil potrebu navrhovaného dôkazu - vypočutie žalovaného nepovažoval vykonanie tohto
dôkazu za potrebné a zdôraznil reálne možnosti žalovaného zúčastniť sa pojednávania. Žalovaný
zároveň uvádza, že nežije a nepracuje na území Slovenskej republiky, tu sa vôbec nezdržiava, keďže

natrvalo pôsobí v zahraničí. Žalovaný zdôrazňuje to, že kúpil nehnuteľnosť od V. a F. F. v dobrej viere,
že sa stal ich vlastníkom. Neskúmal rodinné alebo iné vzťahy medzi právnymi predchodcami a kúpnu
cenu riadne zaplatil. Keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, na kúpu si vzal úver, aj to svedčí
o tom, že nehnuteľnosť kupoval v dobrej viere v zmysle tom, že nehnuteľnosť netrpí vadou. O tom
ho neupovedomili predávajúc a uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia katastrálneho úradu, ktorý vklad

vlastníckeho práva v prospech žalovaného povolil. Tým žalovaný vstúpil dobromyseľne do vlastníckeho
práva. Uzatvorenie kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny, dobromyseľnosť a dobrá viera a vklad
vlastníckeho práva v jeho prospech sú dôvodmi, pre ktoré je potrebné žalobu zamietnuť. Tomu svedčí
aj dlhotrvajúca držba súdene nehnuteľnosti a konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré spomínaj
aj súd prvej inštancie.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne opodstatnené nie je.

6. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to konkrétne

k parcele CKN XXX/X - záhrady vo výmere 2527 m2, zapísanej vo výlučnom vlastníctve žalovaného na
LV č. XXXX, kat. úz. O. a žalobkyňa zároveň žiadala o vypratanie tejto nehnuteľnosti.

7. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

8. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, ako aj podľa § 137
písm. c/ C.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav
ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah

a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriace určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby
korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu.

10. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že na jej strane existuje

naliehavý právny záujem domáhať sa určenia vlastníckeho práva k spomínanej nehnuteľnosti, ktorá bola
pôvodne jej vlastníctvom, žalobkyňa v konaní spochybňuje skutočnosť, že žalovaný mohol nadobudnúť
vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, a preto uplatnením tohto práva na súde sa dosiahne odstránenie
spornosti toho, ktorej zo strán sporu patrí vlastníctvo k danej nehnuteľnosti.

11. Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného P.. P. V. - L.,
so sídlom B. nad C., bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zámenná zmluva, predmetom ktorej bol pozemok
vo vlastníctve žalobkyne, a to parcela KNC XXX/X, kat. úz. O. a pozemok vo vlastníctve P.. P. V. - L.,
kat. úz. Q., parcela CKN XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha vo výmere 5265m2. Na základe
tejto zmluvy sa mala stať žalobkyňa vlastníkom pozemku CKN XXXX/XX, kat. úz. Q. a P.. P. V. - L. mal

nadobudnúť vlastníctvo k parcele CKN XXX/X, kat. úz. O.. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto
zámennej zmluvy bol povolený 27.7.2001 s tým, že Okresný úrad v Q. - Katastrálny odbor prípisom z
2.10.2001 vrátil zámennú zmluvu z dôvodu, že parcela KNC XXXX/XX - zastavaná plocha sa v evidencii
KN nenachádza. V evidencii KN v kat. úz. Q. sa nachádza parcela KN XXXX/XX - ostatná plocha vo
výmere 5265 m2, čo je zrejmá nesprávnosť v druhu pozemku.

12.Nebolosporné,žeSlovenskýpozemkovýfondakozástupca SlovenskejrepublikyaP..P.V.požiadali
o vklad vlastníckeho práva k zamieňaným nehnuteľnostiam na základe uvádzanej zámennej zmluvy a
Okresný úrad, odbor Katastrálny v O. svojim rozhodnutím z 27.7.2001 vklad vlastníckeho práva z tohtotitulu povolil. Týmto dňom nastali aj účinky vkladu vlastníckeho práva a P.. V. bol na LV č. XXXX, kat.
úz. O. zapísaný ako vlastník parcely KNC XXX/X. Z podnetu Správy Katastra v Q., Katastrálny úrad
v X. rozhodnutím z 24.1.2002 pod č. V zrušil rozhodnutie Okresného úradu v O. o povolení vkladu v

katastri nehnuteľností týkajúce sa predmetnej zámennej zmluvy, avšak rozhodnutím Úradu geodézie a
kartografie a katastra SR z 25.7.2002 pod č. E./XXXX/SA bolo toto rozhodnutie zrušené. Po rozhodnutí
tohto úradu, kedy ostal v platnosti vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy, P.. P. V. previedol dňa
17.10.2002danúnehnuteľnosťdarovacouzmluvounasvojudcéruD.A.,atátokúpnopredajnouzmluvou
uzatvorenou s právnymi predchodcami žalovaného a pôvodnými účastníkmi tohto konania V. F. a F. F.

dňa 5.2.2004 previedla vlastnícke právo k uvádzanej nehnuteľnosti v ich prospech. Vklad vlastníckeho
práva pre právnych predchodcov žalovaného bol povolený Správou Katastra v O. pod V Predsedníčka
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR revidovala pôvodné rozhodnutie č. E. XXXX/XXXX/SA zo dňa
25.7.2002 až rozhodnutím z 9.2.2004, teda v čase, keď práva k nehnuteľnosti nadobudli tretie osoby,
a to V. F. a F. F., pôvodní žalovaní v tomto konaní. Kúpnou zmluvou z 11.3.2009 pôvodne žalovaní v
1.a 2.rade previedli vlastnícke právo na v súčasnosti žalovaného X. B., keď je zrejmé, že táto kúpna

zmluva bola uzatvorená v období, keď V. F. a F. F. boli zapísaní ako vlastníci prevádzanej nehnuteľnosti
- parcely KNC XXX/X, kat. úz. O..

13. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvu o prevode nehnuteľnosti dňa 17.10.2002 (darovacia zmluva
v prospech D. A.) 5.2.2004 (kúpna zmluva kupujúcich V. F. a F. F.) a následne 11.3.2009 (kúpna

zmluva v prospech žalovaného) existoval právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech prevodcov daného pozemku. Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR revidovala pôvodné rozhodnutie č. E zo dňa 25.7.2002 až ďalším rozhodnutím z 9.2.204, a
teda v čase, keď práva k nehnuteľnosti nadobudli tretie osoby.

14. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že jedným zo základných atribútov
právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo
a ochrana nadobudnutých práv.

15. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vývoj konštantnej judikatúry súdov týkajúcej sa

problematiky ochrany vlastníckeho práva tzv. dobromyseľného nadobúdateľa, či prelomenia zásady
„nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, ochranou dobrej viery nadobúdateľa. Odvolací súd
zdôrazňuje najmä závery nálezu Ústavného súdu SR vydaného v konaní pod sp. zn. I. ÚS 549/2015,
ktorý sa zaoberá hľadiskom poskytnutia ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného
nadobúdateľa. Ústavný súd konštatuje, že aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka iba na základe dobrej viery
nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho
práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere
musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus
iuris“ o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality, najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby,

ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak
bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a pod., do pozornosti bod 14 citovaného nálezu).

16. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov

princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná ochrana, pretože v opačnom prípade
by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho
štátu. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy
riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou (bod 15 citovaného nálezu).

17. Ústavný súd z hľadiska poskytovania ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu

a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko mániesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom konaní (bod 16 cit. nálezu).

18. Ústavný súd SR poukázal na to, že obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR,
ktorý v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru so záverom o
originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným

v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutnýmpredpokladompretentooriginálnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobráviera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo
podobných prípadov na území Slovenska, keďže dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie
pri rovnakom právnom základe (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, bod 18 cit. nálezu).

19. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti tiež nález Ústavného súdu SR I. ÚS 151/2016 a
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 71/2011.

20. Ako už bolo vyššie spomínané, v čase uzatvorenia zmlúv o prevode nehnuteľností existoval

právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre prevodcov sporného
pozemku KNC XXX/X, kat. úz. O. a nedobromyseľnosť nadobúdateľov v konaní preukázaná nebola.
Zrušujúce rozhodnutie Predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 9.2.2004, teda po
dobe takmer 3 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti na základe zámennej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného s ohľadom na uvedené

nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva pôvodných žalovaných v 1.a X.radeV. a F. F. a následne
terajšieho žalovaného už aj so zreteľom na to, že dobromyseľné nadobudnuté práva sú chránené,
ochranu poskytuje tak Občiansky zákonníka, ako aj ust. § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

21. Žalovaný v konaní nebol vypočutý vzhľadom na to, že dlhodobo žije a pracuje v zahraničí.

Prostredníctvom právneho zástupcu sa žalovaný k predmetu konania podrobne vyjadril, popísal, akým
spôsobom nadobudol spornú nehnuteľnosť od pôvodných vlastníkov, zdôraznil, že kúpnu cenu zaplatil z
úveru a v tejto súvislosti sa bránil proti výkonu dobrovoľnej dražby daného pozemku iniciovanej bankou,
ktorá mu úver na zaplatenie kúpnej ceny poskytla. Žalobkyňa v konaní neoznačila iné dôkazy a ako bolo
uvádzané, okolnosti danej veci nesvedčia o tom, aby žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia neboli

dobromyseľní pri nadobúdaní vlastníctva tejto parcely. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti správne
posúdil, a preto odvolací súd z uvádzaných dôvodov rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

22.Otrováchtohtoodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa §396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p.. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má nárok na náhradu trov v rozsahu 100
% voči žalobkyni s tým, že o výške trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).