Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205742
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616205742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: M.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.-P., A. XXXX/XX, zast. Bc. N. M., adresa na doručovanie A. Z. XX,
K., o zaplatenie 1.490,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 31. januára 2017 č. k. 4Csp/40/2016-85 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.059,05
euras5,25%ročnýmúrokomzomeškaniaod01.05.2016dozaplateniavsplátkachpo 50eurmesačne
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok. V časti zaplatenia úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.490,44
eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia konanie zastavil a v časti zaplatenia úroku vo výške 393,16 eura,

úroku z omeškania vo výške 830,06 eura, poplatkov vo výške 14,38 eura a sumy 431,39 eura s 5,25 %
ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2016 do zaplatenia žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 11. 12. 2012 Zmluvu o úvere
- Dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500 eur a tento sa
zaviazal zaplatiť v 72. mesačných splátkach po 43,62 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50 %. Dátum
prvejsplátkybolstanovenýna11.01.2013akaždáďalšiasplátkamalabyťzaplatenák11.dňuvmesiaci

s tým, že dátum konečnej splatnosti je 11. 12. 2018. RPMN predstavovala 29,84 % a celková výška
nákladov podľa zmluvy mala byť 1.460,07 eura. Celková čiastka úveru nie je špecifikovaná. Žalovaný
na základe zmluvy zaplatil žalobcovi 5 splátok po 43,62 eura, ako aj 57 eur a sumu 15,85 eura, čo
spolu predstavuje 290,95 eura a po podaní žaloby uhradil 3 splátky po 50 eur, čiže spolu 150 eur.
Žalovaný prestal riadne splácať, a preto mu žalobca listom zo dňa 09. 07. 2014 oznámil, že úverová
pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto dátumu a požadoval od neho zaplatenie dlžnej sumy
1.490,44 eura. Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru, že strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň podľa zák. č. 129/2010
Z. z., a preto bolo potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň posúdiť
jednotlivé nároky žalobcu, či sú v súlade s právnymi predpismi, ako aj súdnou praxou. Posudzujúc
náležitosti zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010Z. z. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je uvedená iba celková
výška nákladov v sume 1.460,07 eura a drobnejším písomnom, pod základnými náležitosťami zmluvy
je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s

úverom. Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č.
129/2010 Z. z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, a teda tento údaj musí byť vyčíslený a nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru
a celkových nákladov spojených s úverom. Okrem toho, údaj o celkovej výške nákladov je v zmluve
nesprávny, pretože pokiaľ mal žalovaný zaplatiť 72 splátok po 43,62 eura, tak celkovo predstavuje sumu

3.140,64 eura, a keďže úver bol poskytnutý vo výške 1.500 eur, tak náklady potom predstavujú sumu
1.640,64 eura a nie 1.460,07 eura, ako je uvedené v zmluve. Z uvedených dôvodov preto posudzoval
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z. z. a z toho dôvodu žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi iba istinu vo výške 1.500 eur. Doposiaľ bolo
zaplatených zo strany žalovaného 440,95 eura, tak rozdiel predstavuje sumu 1.059,05 eura, a preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2

OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,25 % ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia.
Zároveň žalovanému umožnil dlh zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne. V časti o zaplatenie úroku
vo výške 25 % ročne zo sumy 1.490,44 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia zobral žalobca žalobcu
späť, a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP v tejto časti konanie zastavil. Vzhľadom
k tomu, že súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, v ostatnej časti považoval

žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol v časti zaplatenia vyčísleného úroku v sume 393,16 eura a
poplatkov 14,38 eura, ako aj v časti vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 830,06 eura vzhľadom
k tomu, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V závere opätovne uviedol, že zmluvu
je potrebné posudzovať i s poukazom na ust. § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvného
vzťahu a posudzovať ju ako zmluvu spotrebiteľskú a z toho hľadiska sa zaoberať náležitosťami zmluvy.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám s poukazom na § 255 ods. 2
CSP nepriznal náhradu trov konania, pretože obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a v časti náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/
a h/ CSP. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie

rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je
teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010

Z. z., pretože žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach po 43,62 eura,
z toho suma 2,62 eura predstavovala poplatok za poistenie úveru a to mesačne vždy k 11 dňu v
mesiaci, počnúc dňom 11. 01. 2013. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010
Z. z. a uviedol, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom
do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch

nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo
poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s
úverom. Do celkových nákladov a poplatok za poistenie úveru sa započíta, len ak je poistenie povinné
na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí
doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za

ponúkaných podmienok. Z toho je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1.460,05 eura (71 x
41 + 19,18 + 29,80 eura ako poplatok za poskytnutie úveru v hotovosti, stanovený v zmysle sadzobníka
poplatkov = 2.960,05 eura - 1.500 eur = 1.460,05 eura) a nie tak, ako uviedol súd prvej inštancie, na
základe čoho úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška
nákladov bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako

bezúročnú a bez poplatkov. Keďže na základe vyššie uvedeného nie je možné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, je preto rozhodnutie v zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov a
poplatkov nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade žalobca uviedol, že pri sume 393,16 eura
išlo o zmluvné úroky vyčíslená do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a teda vychádzajúc z
jednotlivých mesačných neuhradených splátok, ako aj to, že suma 830,06 eura predstavuje vyčíslenú

sumu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do
dňa 30. 04. 2014 ako dňa vyhotovenia listiny aktuálny stav úveru a vzhľadom na zosplatnenie úveru
bola suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania rátaná už z nesplatenej časti istiny, pričom vzorce
na výpočet zmluvného úroku ako aj úroku z omeškania sú nemenné, a preto bol dostatočne ustálenýspôsob výpočtu jednotlivých súm, a preto sa žalobca nestotožňuje so zamietajúcou časťou rozhodnutia.
Vzávereuviedol,žeochranaspotrebiteľamásvojelimity,pričomochranuspotrebiteľanemožnoponímať
ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1021/2009).

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.
6. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené žalobca v odvolaní nenapadol, a preto nebol v odvolacom konaní predmetom
preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

7. Žalobca v prvom rade namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal aj na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak neuviedol konkrétne,
v čom nepreskúmateľnosť rosudku vidí. Odvolací súd skonštatoval, že vo vzťahu k zamietajúcej
časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia
má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej
inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd sa preto stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuaosvojenímnáležitéhoapresvedčivéhoodôvodneniarozhodnutia
prvoinštančnéhosúdu,naktorévplnomrozsahusúdodkazuje.Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutí

jednoznačne poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva
neobsahuje túto náležitosť, t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je
uvedená iba celková výška nákladov, a keďže tento údaj v zmluve absentuje, považoval ho za bezúročný
a bez poplatkov. Nemožno preto prisvedčiť námietke žalobcu, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné.
8. Žalobca v podanom odvolaní namieta i nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 11. 12. 2012 k uzatvoreniu zmluvy
o úvere Dostupná pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške

1.500 eur.
10. Je nepochybné, že vyššie uvedená zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. tak, ako správne učinil i súd prvej inštancie.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

a v dôsledku absencie tejto náležitosti sa zmluva v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z. z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne
stotožňuje. Nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že by sa do celkových nákladov úveru s poukazom
na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavali poplatky za nepovinné poistenie
k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá

započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Ďalej namietal, že žalovaný uzavrel zmluvu o
poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo
získanie za ponúkaných podmienok. S touto jeho odvolacou námietku sa odvolací súd nestotožňuje,
pretože ako už bolo vyššie uvedené, žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľským zmluvu, ktorá je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú žalovaný nemá akým spôsobom ovplyvniť.

Naopak z obsahu spisu vyplýva, a to hlavne z výpovede žalovaného, že tento zmluvu uzatváral narýchlo,
pričom ju ani nečítal, pri podpise zmluvy mu bola uvedená len výška úveru, ktorú mu žalobca poskytol,
výška splátky, počet splátok a dátum splatnosti. Samotná zmluva sa uzatvárala v časovej tiesni, a preto
nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že by si žalovaný poistenie úveru vymienil ako doplnkovú službu.Z uvedených dôvodov sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v dôsledku absencie tejto
náležitosti v úverovej zmluve sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. I v ďalšej zamietajúcej
časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie

stotožňuje, nakoľko v dôsledku vyššie popísaných skutočností sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a preto nebolo povinnosťou žalovaného žiadne iné úroky, prípadne poplatky zaplatiť. Z
uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ako aj v časti prináležajúcej náhrady trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 CSP v spojení s

ust. § 386 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).