Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615207101
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so
sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: HOFLEX, s.r.o., so sídlom Pílska 2002/9, 955 01
Topoľčany, IČO: 31 442 765, o zaplatenie 6 602,89 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 6Cb/20/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 6.

decembra 2016, č. k. 15Cob/97/2016-173 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre z
24. apríla 2017, č. k. 15Cob/97/2016-183, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 6. decembra 2016, č. k.
15Cob/97/2016-173 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2017, č. k.
15Cob/97/2016-183, rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 29. apríla 2016, č. k. 6Cb/20/2015-133 a
uznesenie Okresného súdu Topoľčany z 29. mája 2017, č. k. 6Cb/20/2015-190 z r u š u j e a vec v

r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 29.
apríla 2016, č. k. 6Cb/20/2015-133 žalobu zamietol, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania
štátu vo výške 18,40 eur na účet súdu prvej inštancie s tým, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie

uviedol, že nie každý odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody.
Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom nevyplývalo, či porušením plomby bolo zariadenie
nefunkčné a či vykonávalo nesprávne meranie. Z predloženého znaleckého posudku nevyplýva, že
v dôsledku porušenia zabezpečenia došlo na strane žalovaného k vzniku škody, a to neoprávnenou
manipuláciou s meradlom, prípadne iným spôsobom. Žalobca tak podľa okresného súdu nepreukázal,

že sa zásahom do plomby na číselníku meradla a do overovacej a zabezpečovacej značky na číselníku
zmenšil jeho majetok, pričom vznik škody nie je možné vyvodzovať z každého poškodenia plomby
meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou platiť sankcie za poškodenie
plomby. Škoda mohla vzniknúť len zásahom do meradla tak, že by riadne nezaznamenávalo skutočný
odber plynu a zo znaleckého posudku vyplýva len porušenie plomby na číselníku. V konaní nebol
vykonaný a ani navrhnutý dôkaz, ktorý by preukazoval priamy zásah žalovaného do meradla. Okresný

súd z uvedeného dospel k záveru, že nemal za preukázaný odber zemného plynu žalovaným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Preto súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu ako
nedôvodnú.

2. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“)

rozsudkom zo 6. decembra 2016, č. k. 15Cob/97/2016-173 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudkuskonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský
súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho
úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. V rozhodovanej veci

nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla, ktoré by
následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu a žalobcovi by vznikla škoda v uplatnenom rozsahu.
Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal žiadny zo základných predpokladov zodpovednosti za
škodu.

3. Opravným uznesením z 24. apríla 2017, č. k. 15Cob/97/2016-183 odvolací súd podľa § 224 C. s. p.
opravil výrok rozsudku odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaný má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.Protirozsudkuodvolaciehosúdupodalžalobcadňa7.júla2017dovolanie.Prípustnosťdovolaniavidel
dovolateľ v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu v otázke predpokladov zodpovednosti za škodu a povahy zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu a zároveň v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nakoľko
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu vyriešená, pokiaľ ide o otázku škody ako predpokladu zodpovednosti, jej vzniku

a určovania výšky. Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení
s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd svojim právnym posúdením de facto spojil dve samostatné
skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu, ktoré sú definované v ustanovení § 82 ods. 1 zákona

č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej aj „zákon o energetike“), keď odvolací súd za protiprávny úkon
(t. j. za neoprávnený odber považuje len taký odber, pri ktorom by okrem preukázania nezhody
odtlačkovplombovacíchklieštíbolpreukázanýajneoprávnenýzásahodberateľadomeradla,vdôsledku
ktorého by meradlo nezaznamenávalo skutočný odber. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že otázku
neoprávneného odberu plynu riešil vo viacerých rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

(napr. sp. zn. 1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, 3Cdo/99/2012, 4Cdo/102/2010), pričom z uvedených
rozhodnutí vyplýva, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať skutkové podstaty neoprávneného odberu
plynu, tak, ako ich definujú príslušné ustanovenia zákona o energetike a od nich sa odvíjajúcu povahu
zodpovednosti za škodu. Zákon o energetike rozlišuje a za samostatný prípad neoprávneného odberu
plynu považuje odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/) a za samostatný prípad neoprávneného odberu plynu považuje odber
plynu meradlom, ktoré v dôsledku nesprávneho zásahu odberateľa nezaznamenáva, alebo nesprávne
zaznamenáva odber plynu (§ 82 ods. 1 písm. c/).

6. V prípade odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je

daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ
zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba,
lebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné
preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Naopak

pri neoprávnenom odbere plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike je potrebné
preukázať zásah odberateľa do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne
zaznamenáva odber plynu. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu sa nevyžaduje preukázať
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Výhradne pri takomto type neoprávneného
odberu plynu musí žalobca preukázať, že meradlo nezaznamenáva spotrebu alebo ju zaznamenáva

nesprávne. Výlučne pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike je
potrebné preukázať, že takýto neoprávnený zásah bol vykonaný či už úmyselne alebo z nedbanlivosti
samotným odberateľom.

7. Podľa právneho posúdenia odvolacieho súdu by sa za neoprávnený odber považoval iba taký odber,

pri ktorom by bola konštatovaná nezhoda odtlačkov na plombe (t. j. porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii), pričom zároveň meradlo v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesmie zaznamenávať skutočný odber plynu. Takéto právne posúdenie uskutočnené odvolacím súdom
je však podľa dovolateľa nesprávne. Zákon o energetike v ustanovení § 82 ods. 1 nestanovuje, že zaneoprávnený sa považuje len taký odber plynu, pri ktorom dochádza k odberu meradlom s porušeným
zabezpečením a toto meradlo zároveň nesmie zaznamenávať spotrebu, alebo ju zaznamenáva
nesprávne. Ak teda zákon o energetike nepovažuje za neoprávnený len taký odber, pri ktorom by museli

byť kumulatívne splnené obe podmienky, t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a
nezaznamenávanie alebo nesprávne zaznamenávanie spotreby, tak za protiprávny sa považuje každý
z vyššie uvedených typov neoprávnených odberov plynu samostatne.

8. Žalobca má za to, že o protiprávny úkon v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/

zákona o energetike ide, ak je preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s
meradlom a je preukázaný odber plynu prostredníctvom meradla s takto poškodeným zabezpečením.
Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom pritom žalobca jednoznačne
preukázal a zároveň preukázal, že žalovaný v rozhodnom období takýmto meradlom plyn odoberal,
pričom odoberanie plynu žalovaným v rozhodnom období nebolo medzi stranami sporné.

9. Pokiaľ ide o právnu otázku, ktorá nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená,
dovolateľ uviedol, že dovolací súd doposiaľ neriešil otázku škody, ako jedného z predpokladov
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Súdy nižšej inštancie skonštatovali,
že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu
nemôže byť zamieňaná s povinnosťou platiť sankcie za poškodenie plomby. Podľa konajúcich súdov

mohla škoda vzniknúť len takým zásahom do meradla, na základe ktorého by riadne nezaznamenávalo
skutočný odber plynu. Uvedené právne posúdenie veci je však nesprávne a neobstojí. Dovolateľ
zastáva názor, že pokiaľ došlo k poškodeniu plomby meradla, škoda musela vzniknúť. V súvislosti
s uvedeným je potrebné rozlišovať, či k poškodeniu plomby pristúpila aj ďalšia skutočnosť, ktorou je
odber plynu. Ak k poškodeniu plomby pristúpil odber plynu prostredníctvom takéhoto meradla, došlo

tým k odberu, ktorý zákon o energetike označuje ako neoprávnený a takýmto odberom vznikla žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda. Škoda v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike,
vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ku ktorej je pripojené odberné plynové
zariadenie odberateľa a spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého

množstva zemného plynu patriaceho žalobcovi z ním prevádzkovanej siete a o hodnotu nákladov,
ktoré žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu
vynaložiť a ktoré by žalobcovi, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli. Na určenie
množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená
plomba.

10. Žalovanému bolo dovolanie žalobcu doručené dňa 9. septembra 2017 a napriek výzve súdu prvej
inštancie sa žalovaný k dovolaniu žalobcu v určenej lehote písomne nevyjadril.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§
429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. V zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 C. s.
p. je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, savzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí
odvolaciehosúdu;zozákonodarcomzvolenejformulácietohtoustanoveniavyplýva,žeotázkouriešenou
odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna.

14. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania predovšetkým z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a/ C. s. p. Z obsahu dovolania je zrejmé, že právnou otázkou, pri ktorej sa odvolací súd (a aj súd
prvej inštancie) odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, je otázka predpokladov
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu a otázka povahy zodpovednosti

za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, pričom dovolateľ vymedzil právne posúdenie
odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, uviedol, ako mal nastolenú právnu otázky (resp. právne
otázky) podľa jeho názoru správne riešiť a zároveň aj odkázal na rozhodnutia dovolacieho súdu, od
ktorých záverov sa pri svojom rozhodovaní odklonil odvolací súd (a aj súd prvej inštancie). Dovolací súd
tak konštatuje, že je splnená podmienka prípustnosti dovolania v rozhodovanej veci.

15. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu
je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak

vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

16. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 najvyšší súd skonštatoval, že pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,
prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie

meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn.
4Cdo/102/2010.

17. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že ustanovenie § 59
ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s

ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného na rozhodovanú
vec - pozn. dovolacieho súdu) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právneho
dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi
plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané
všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a

príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie
povinnosti škodu nahradiť.

18. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie)

vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012.

19. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou
súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods.
1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca

uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/
zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť

odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vzniklamu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu
vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní
nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu.

20. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V
takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

21.Dovolacísúdkonštatuje,ževzhľadomnasúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav(zoskutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla,
na základe čoho možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou) neobstojí právne
posúdenie veci uskutočnené odvolacím súdom (a súdom prvej inštancie), v zmysle ktorého žalobca

neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného
odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku
porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah
do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo
skutočný odber plynu. Žalobca preto v dovolaní opodstatnene namietal, že odvolací súd sa pri riešení

právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (viď body 16 až 18 vyššie) a
zároveň dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie uskutočnené súdmi nižšej inštancie (viď body
19 a 20 vyššie).

22. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd dospel k záveru o nesprávnosti záverov súdov nižšej inštancie

týkajúcich sa neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu,
najvyšší súd uvádza, že sa nezaoberal otázkou určovania výšky škody, v ktorej videl dovolateľ
prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a ani otázkou, či dovolateľ môže v jednom
dovolaní uviesť, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a zároveň aj podľa písm.
b/ C. s. p., hoci ide o vyriešenie viacerých právnych otázok, od posúdenia ktorých bolo rozhodnutie

odvolacieho súdu závislé a prípustnosť v každej z nich mohla byť daná podľa iného zákonného
ustanovenia. Skúmanie uvedených otázok by bolo v rozhodovanej veci vzhľadom na záver dovolacieho
súdu o dôvodnosti dovolania v otázke neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov
zodpovednosti za škodu predčasné.

23. Nakoľko žalobca opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci,
dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením
odvolaciehosúduz24.apríla2017,č.k.15Cob/97/2016-183zrušil (§449ods.1C.s.p.).Keďžedôvody,
pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie a
v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by vzhľadom na nesprávnosť (a predčasnosť)

právnych záverov súdu prvej inštancie bol odvolací súd povinný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,
dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov
Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia
odvolacieho súdu. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 C. s. p.) a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

24. Dovolací súd dospel k záveru, že v rozhodovanej veci bolo nevyhnutné zrušiť okrem dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (a rozsudku súdu prvej inštancie) aj uznesenie súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (uznesenie z 29. mája2017, č. k. 6Cb/20/2015-190). Na odôvodnenie tohto záveru dovolací súd uvádza, že v danom prípade
nebol viazaný rozsahom podaného mimoriadneho opravného prostriedku s poukazom na ustanovenie
§ 439 písm. a/ C. s. p. V prípade závislosti výrokov môže dovolací súd prejednať aj závislý výrok bez

toho, aby bol dovolateľom napadnutý. Vtedy sa účinky dovolania vzťahujú aj na tento nenapadnutý, ale
závislý výrok. Závislosť výrokov od seba závisí od konkrétneho právneho vzťahu. O závislosti možno
hovoriťvtedy,akmedzivýrokmiexistujeistývzťahprejudiciality.Judikatúranajvyššiehosúdu(R73/2004)
ustálila, že závislým výrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého
rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci.

25. Vydanie uznesenia o nároku na náhradu trov konania je jednostranne závislé od existencie
rozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvej inštancie
uznesenie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj
podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutia vo veci samej by zostalo uznesenie
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel a

odporovalo by to princípu právnej istoty (obdobne viď napr. nález ústavného súdu zo 16. marca 2016,
č. k. I. ÚS 549/2015-33, bod 20 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/173/2008, 2Cdo/267/2008,
1MCdo/14/2010, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012, 4Cdo/52/2014 a 2MObdoV/4/2012).

26. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej

o veci, pričom je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). V novom rozhodnutí
rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.
s. p.).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.