Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cb/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515206690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamašiová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1515206690.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: Z. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX S., proti žalovanému: MWM spol. s r.o. - v likvidácii, so sídlom
Nobelovo námestie 10, 851 01 Bratislava, IČO: 31 349 781, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.03.2015 domáhal, aby súd zrušil účasť
žalobcu v spoločnosti MWM spol. s r.o. - v likvidácii, so sídlom Nobelovo námestie 10, 851

01 Bratislava, IČO: 31 349 781. V žalobe uviedol, že spoločnosť vznikla v roku 1993, od začiatku
nespĺňala svoj základný účel, na ktorý bola založená. Medzi spoločníkmi vznikali neustále nezhody a v
roku 1996 bolo rozhodnuté o jej likvidácii. Do dňa podania žaloby sa tak nestalo. Spoločnosť nevyvíja
žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k ukončeniu likvidácie. Skutočnosť, že žalobca je spoločníkom
v tejto spoločnosti mu spôsobuje problémy v tom smere, že nemôže byť vedený ako uchádzač o
zamestnanie a taktiež v prípade zamestnania, zvolenia či menovania do funkcie nezlučiteľnej s účasťou
na podnikaní mu nefungujúca spoločnosť spôsobuje problémy. Z uvedených dôvodov nie je od neho

možné spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.

2. Žalobca súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

3. K žalobe sa písomne vyjadril likvidátor spoločnosti Z.. K. I. a uviedol, že žalovaný v marci 2013 podal
na Okresný súd Bratislava I návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra, ktorý bol odmietnutý z
dôvodov, že k návrhu neboli doložené relevantné písomnosti. Žalobca sa od vzniku spoločnosti spolu s

ďalším spoločníkom F.. G. I. aktívne podieľal na jej činnosti, spravovali všetky účtovné a administratívne
doklady, komunikovali s kompetentnými úradmi. Ostatní spoločníci Z.. K. I. a S. S. boli v spoločnosti len
formálne. Keďže žalobca spolu s F.. G. I. nepredložili likvidátorovi potrebné doklady napriek tomu, že
nimi disponovali spôsobili, že registrový súd odmietol vykonať výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Pasívne konanie žalobcu hlavne ako konateľa spoločnosti sa potvrdilo tým, že sa žalobca počas viac
ako desať rokov „ zatajoval“ , nikto zo spoločníkov nevedel o jeho pobyte, resp. o jeho existencii a teraz
sa chce zbaviť svojej zodpovednosti spoločníka a konateľa spoločnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že

spoločnosť bola v súlade s § 68 ods. 2 zrušená likvidáciou ako aj z uvedených dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť.

4. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, aka) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

5. Nakoľko súd nemal splnené podmienky, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania, vo veci vytýčil
viacero pojednávaní, na ktoré sa žalobca ani žalovaný nedostavili.

6. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

7. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

8. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

10. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje

procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

13. Podľa § 148 ods. 1 Obch. zák. spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť,

aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno spravodlivo od neho požadovať, aby v spoločnosti
zotrval.

14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že neboli preukázané
jeho skutkové tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

15. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich skutkových tvrdení, nesie
prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

16. Žalobca v podanej žalobe uviedol síce skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňoval jej podanie, k žalobe
však nedoložil a ani v žalobe nenavrhol vykonanie jediného dôkazu na preukázanie týchto skutkových
tvrdení. Súd preto aj vzhľadom na vyjadrenie likvidátora žalovaného nemal preukázané, že od neho ako
od spoločníka nie je možno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Súd preto žalobu z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena žalobcom zamietol.

17. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov
konania vo výške 100 %.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. V zmysle citovaných ustanovení súd teda v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania. V konaní bol plne úspešný žalovaný, avšak mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ani
si žiadne trovy neuplatnil. Hoci by žalovanému patrila náhrada trov konania, súd vychádzajúc zo
základných princípov Civilného sporového poriadku, konkrétne čl. 4 CSP a rozumného usporiadania
procesných vzťahov, nepriznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy v konaní

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).