Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220752
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3813220752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: F. G., proti žalovanej: Ing. T. D.,
bytom J., G. XXX/X, o zaplatenie 153,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. septembra 2016, č. k. 11C/178/2014-71 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v
r d z u j e .

V časti splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak,

že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom do troch dní po zverejnení
právoplatného uznesenia Okresného súdu Trenčín v konaní 38NcKR/7/2014 o zrušení skúšobného
obdobia povoleného uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.02.2015 č. k. 38NcKR/7/2014-37
na dlžníčku Ing. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, J..

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 153,76
eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z istiny od 06.03.2010 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 9 ods. 4, § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení ku dňu 05.03.2010, ďalej ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v
zneníneskoršíchzmien.Súduviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanejzaplatenia
dlžného poistného na základe poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.04.2009, keď žalovaná neuhradila
poistné v zákonom stanovenej lehote, nezaplatila poistné za obdobie od 04.05.2009 do 05.03.2010 v

sume 153,76 eur. Predmetná poistná zmluva preto zanikla dňom 05.03.2010, ktorú skutočnosť oznámil
žalobca žalovanej listom zo dňa 25.03.2010. Zároveň žalobca žiadal zaplatiť od žalovanej dlžné poistné
s upozornením, že nadobudla účinnosť novela zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových
vozidiel, preto je držiteľ povinný uzavrieť novú poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia
s doterajším poisťovateľom. Ďalej súd uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, že na majetok
žalovanej bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2013 konkurz pod sp. zn.
38K/35/2013, ustanovený za správcu bol JUDr. Mgr. K. K., MBA a konkurz bol uznaný za malý. V

priebehu konania v úradnom vestníku bol oznámený dňa 27.06.2014 pod č. Obchodného vestníka
122/2014 rozvrh konečného výťažku v konkurznej veci žalovanej s tým, že žalobca nie je uvedený
ako veriteľ. Následne Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 17.09.2014, č. k. 38K/35/2013 oznámil
súdu, že konkurz na majetok úpadcu Ing. T. D. bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku.Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.10.2014. Vzhľadom k tomu, že odpadla prekážka v danej
veci, súd pokračoval v konaní, ktoré bolo so zákona prerušené. Súd dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne, keďže žalovaná preukázateľne neuhradila poistné za poistné obdobie od 04.05.2009

do 05.03.2010 v sume 153,76 eur po započítaní platieb zo strany žalovanej, neurobila tak ani po zrušení
konkurzu. Žalovaná preukázateľne nezaplatila do jedného mesiaca od dátumu splatnosti poistné, pričom
v zmluve nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, preto poistné zaniklo
nezaplatením poistného do jedného mesiaca. Z tohto dôvodu mal žalobca nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zaniklo, t. j. ku dňu 04.03.2010. V súvislosti s omeškaním žalovanej s

plnením peňažného dlhu priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby určenej NBS, v danom prípade teda úrok z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 a § 263 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúca sa jeho zrušenia.
Uviedla, že pôvodne podala proti vydanému platobnému rozkazu odpor z dôvodu, že na jej majetok bol
vyhlásenýkonkurzasúduzaslalaajinformáciuokonkurze, meneaadresesprávcukonkurznejpodstaty,
u ktorého si mohol žalobca pohľadávku prihlásiť. Žalobca však pohľadávku u správcu neprihlásil. Ak by
žalobca svoju pohľadávku prihlásil, mohol mať časť pohľadávky uspokojenú. Zdôraznila, že vstupom

do oddlženia má predpísané ročné platby, ktoré predstavujú asi 50% jej čistého príjmu. Vzhľadom na
skutočnosť, že je živiteľkou troch detí, dvoch študentov vysokej školy a študentky gymnázia, nemá
finančné možnosti pohľadávku uspokojiť. Podľa jej názoru aj keby bola finančne spôsobilá platbu
realizovať, bolo by to v rozpore so zákonom a zrejme aj neplatné.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecpodľa§379a§380ods.1CSPbeznariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo veci samej, ako aj vo výroku o náhradu trov konania ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.

5.Podstataargumentáciežalovanej,prektorúpodľajejnázorunemalobyťžalobevyhovenéspočívavjej
tvrdení, že žalobca si mal svoju pohľadávku prihlásiť u správcu v čase, keď bol na jej majetok nariadený

konkurz; ak by žalobca svoju pohľadávku prihlásil, mohol mať už časť pohľadávky uspokojenú.
6. Ako je zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, je pravdou, že na majetok
žalovanej bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2013, č. k. 38K/35/2013, zverejneným v
Obchodnomvestníkudňa19.12.2013,vyhlásenýkonkurz;dofunkciesprávcubolustanovenýJUDr.Mgr.
K. K., C., so sídlom v G. J., T. L. XXX a konkurz bol uznaný za malý. Konkurz na majetok žalovanej bol

zrušený uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.09.2014, č. k. 38K/35/2013-231, publikovaným v
Obchodnom vestníku dňa 23.09.2014, pričom k zrušeniu konkurzu na majetok úpadcu došlo po splnení
konečného rozvrhu výťažku. Následne uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. februára 2015,
č. k. 38NcKR/7/2014-37 bolo povolené oddlženie dlžníčky - žalovanej; do funkcie správcu bol opätovne
ustanovený JUDr. Mgr. K. K., C. a žalovanej bol určený rozsah právnych úkonov ako dlžníčky, ktoré

budú počas trojročného skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu.

7. V danej veci pohľadávka žalobcu voči žalovanej vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok
dlžníčky a aj žaloba v predmetnej veci bola podaná pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníčky, a
to dňa 25.09.2013.

8. V súvislosti s námietkou žalovanej v odvolaní odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 28 ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej,
veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby
jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo

speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené
prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada;
to platí rovnako aj pred budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.9. Ako je zo znenia uvedeného ustanovenia zrejmé, toto ustanovuje iba podmienku, za ktorej je možné
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči úpadcovi v rámci konkurzného konania. Touto podmienkou je
riadne a včasné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurze prihláškou. Zanedbanie riadneho a včasného

uplatnenia pohľadávky prihláškou v konkurze má za následok výlučne nemožnosť jej uspokojenia
v konkurze. Na základe citovaného ustanovenia a ani na základe žiadneho iného z ustanovení
predpisov konkurzného práva však nie je možné dospieť k záveru, že by neprihlásenie pohľadávky
prihláškou v konkurze malo za následok zánik práva veriteľa, prípadne zánik jeho vymáhateľnosti. Po
zrušení konkurzu veriteľovi nič nebráni v tom, aby si svoju pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením

konkurzu, avšak nebola uplatnená prihláškou, súdne vymáhal proti úpadcovi. Ako je zrejmé z vyššie
uvedených skutočností, konkurz na majetok žalovanej bol zrušený uznesením konkurzného súdu zo dňa
17.09.2014. V súčasnosti sa žalovaná nachádza v špeciálnom režime oddlženia, upravenom v ust. § 166
a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z ust. § 169 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vyplýva, že pre pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nie
je možné počas skúšobného obdobia oddlženia viesť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie. Nič však nebráni tomu, aby si veritelia počas skúšobného obdobia oddlženia svoje pohľadávky
vzniknuté pred konkurzom a dosiaľ neuplatnené uplatnili podaním súdnej žaloby, aby od nich základné
súdne konanie prebehlo a aby o nich bolo aj meritórne rozhodnuté.

10.Vdanejvecinastalaobdobnásituácia,keďžalobcasiuplatnilsvojupohľadávkueštepredvyhlásením

konkurzu na majetok dlžníčky, pohľadávku voči žalovanej si v konkurze neuplatnil a po zrušení konkurzu
na majetok žalovanej trval na podanej žalobe voči nej.

11. V danej veci odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v publikácii autora doc. JUDr.
C. C., G.. „Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii“, podľa ktorého oddlženie v zmysle §

171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemá právne účinky na pohľadávky tých veriteľov,
ktoré neboli uplatnené v konkurze. Tento záver vyplýva nielen pri použití posledného výkladu, ale
aj za použitia výkladu systematického, historického, resp. aj s využitím metódy komparatívnej. Ak
zákonodarca mal záujem vzťahovať právne účinky aj na pohľadávky, ktoré v konkurze neboli uplatnené,
bol by to urobil tak, ako pri reštrukturalizácii, keď stanovil, že pohľadávky, ktoré neboli prihlásené sa

stávajú nevymáhateľnými (§ 155 ods. 2). Podobne pri vyrovnaní neprihlásenie pohľadávok spôsobuje
ich zánik (§ 53 ods. 3).

12. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, a to pokiaľ sa týka veci samej (keď súd prvej inštancie v súlade s ust. § 517 ods. 2 a

Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi správne aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne
z istiny) a aj výroku o nároku o náhrade trov konania.
13. V časti splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne určil povinnosť žalovanej zaplatiť
predmetnú istinu s príslušenstvom žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k

tomu, že žalovaná je v súčasnosti v oddlžovanom režime, bolo potrebné jej splatnosť priznanej istiny
s príslušenstvom vymedziť v súlade s ust. § 171 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii inak.
Uvedené ustanovenie umožňuje uložiť žalovanému povinnosť vykonať plnenie v prospech žalobcu iba
v prípade, ak skúšobné obdobie povolené uznesením konkurzného súdu by bolo zrušené právoplatne
zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku. V takom prípade má žalovaná povinnosť zaplatiť

žalobcovi istinu s príslušenstvom do troch dní od zverejnenia právoplatného uznesenia po zrušení
skúšobného obdobia, pôvodne povoleného uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.02.2015.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v

rozsahu 100%. O výške týchto trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).