Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711208040
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8711208040.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: H. J., A.: XX XXX XXX, R.
H. J. L. XXXX/XX, XXX XX J., právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
NámestiesvätéhoEgídia40/93,05801Poprad,IČO:44250029,protižalovanému:AXApojišťovnaa.s.,
IČO: 281 95 604, so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, organizačná zložka AXA

pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 857 521, so sídlom Kolárska 6, 811
06 Bratislava, právne zast.: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zochova
6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, v konaní o zaplatenie 2.868,26 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/157/2011-313 zo dňa 14.11.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPoprad(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodolvprvomvýroku,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.666,10 Eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 28.11.2010
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom rozsudku súd

prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tretím výrokom zastavil konanie v časti nad sumu
2.164,02 Eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 13.11.2010 do zaplatenia. Vo štvrtom výroku rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 27.06.2011 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 2.868,26 Eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 13.11.2010 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie zistil skutkový stav, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX dňa 14.5.2009, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla, pričom
žalobca si uplatnil v dôsledku troch škodových udalostí poistné plnenie zo dňa 20.08.2010, 24.08.2010,
29.08.2010, pričom škoda bola vyčíslená znalcom podľa znaleckého posudku č. X/XXXX od A.. F. Š. vo
výške 2.164,02 Eur a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 Eur vznikol nárok na zaplatenie sumy
žalobcovi a na úroky z omeškania po 15-tich dňoch po ukončení šetrenia poisťovne, bez ohľadu na to,

že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti vo forme odmietnutia poistného plnenia. Ukončenie poistnej
udalosti bolo oznámené 13.11.2010 žalobcovi. Žalovaný nesúhlasil, že išlo o tri škodové udalosti, ale
o päť škodových udalostí, a to zo dňa 29.8.2010, 20.8.2010, 24.8.2010, 20.10.2010 a 30.5.2011, a
teda malo dôjsť ku kráteniu poistného plnenia za spoluúčasť 5 x 165,97 Eur, a tiež napriek určeniu
znalcom sumy škody vo výške 2.164,02 Eur takáto škoda nevznikla a nemohli vzniknúť ani nárok
na úroky z omeškania od 13.11.2010 v dôsledku ukončenia poistnej udalosti vo forme odmietnutia

poistného plnenia. Súd prvej inštancie posúdil žalobu za čiastočne dôvodnú a opodstatnenú, a stotožnil
sa s tvrdeniami žalobcu, že došlo ku škodovým udalostiam dňa 20.08.2010, 24.08.2010 a 29.08.2010,a vzhľadom na závery znaleckého posudku č. X/XXXX predstavovala škoda sumu 2.164,02 Eur, a
napriek skutočnostiam, že žalobca si uplatnil poistné plnenie pri troch poistných udalostiach, ktoré
boli nahlásené, a aj napriek skutočnosti, že poisťovňa evidovala nahlásených viac poistných udalostí,

a aj keď bolo potrebné minimálne 5 škodových udalostí, boli oznámené 3 škodové udalosti, ktoré z
uvedených dní nerozporoval žalovaný a nárok je týmto preukázaný. Uviedol, že nie je možné stanoviť
presne, ktoré poškodenia boli spôsobené pri jednotlivých škodových udalostiach, preto sa tvrdenia
žalobcu javia ako opodstatnené a preukázané. Žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške
2.164,02 Eur po odpočítaní 3-krát spoluúčasť á 165,97 Eur, pretože nebolo preukázané, že by pri

týchto troch poistných udalostiach došlo podľa charakteru poškodenia, k dvom alebo viacerým poistným
udalostiam, a keďže boli nahlásené poistné udalosti pri týchto troch, z ktorých si uplatňuje poistné
plnenie žalobca, nebolo preukázané žalovaným, že išlo o viac poistných udalostí. Žalobcovi vznikol
nárok na 1.666,11 Eur po odpočítaní spoluúčasti 5 % t.j. 3x á 165,97 Eur (2.164,02 Eur - 497,91 Eur)
a preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti, čo do sumy
2.164,02 Eur žalobu zamietol. Keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť nad sumu 2.164,02 Eur s

úrokom omeškania 9 % p. a. od 13.11.2010 do zaplatenia v tejto časti súd konanie zastavil v zmysle
§ 144 a § 143 C.s.p.. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie uvedených troch poistných udalostí a oznámil
to žalovanému 12.11.2010 bez odškodnenia, vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške
9 % p.a., a to s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka v lehote 15 dní po skončení
prešetrenia a poisťovateľ si riadne neplnil svoju povinnosť plnenia, ktoré keď neplnil nemôže byť na

ťarchu poisťovateľa, a preto sa dostal do omeškania po uplynutí 15 dní po skončení prešetrenia, to je
28.11.2010, a preto v prevyšujúcej časti ohľadne uplatnenej doby úrokov z omeškania žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p.,
vychádzajúc zo zistení a určení úspechu žalobcu a žalovaného v konaní, ktorý je v pomere rovnaký a

pri čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho IV. výroku o trovách konania, podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Uviedol, že Civilný sporový

poriadok, účinný od 01.07.2016, nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 dovtedy platného
Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu z dôvodovej správy k ustanoveniam o náhrade trov
konania, novej civilnoprávnej teórie a najmä z pohľadu logiky veci a zásad spravodlivosti vyplýva, že
nie je dôvod posudzovať rovnaké prípady odlišne. Podľa žalobcu v zrušenom O.s.p. platila výnimka
zo zásady úspešnosti v konaní v tých prípadoch, kedy žalobca síce uspel v menšej časti svojho

žalobnéhonároku,alestalosatakpreto,lebovýškapriznanéhoplneniazáviselaodúvahysúdu,alebood
znaleckého posudku. Vo všeobecnosti platí, že žalobca má poznať výšku svojho nároku už pred začatím
konania, a nemá vstupovať do súdneho sporu, ak mu je jeho výška neznáma, alebo ak si ňou nie je istý.
Tu ale ide predovšetkým o nároky zo zmluvných vzťahov, kde je možné od veriteľa (žalobcu) požadovať,
aby výšku svojho nároku poznal. Pri nárokoch z nezmluvných vzťahov, najmä z práva na náhradu škody,

nemajetkovú ujmu a podobne, je situácia spravidla odlišná a výška nároku sa určuje znalecky, odhadom,
alebo úvahou súdu. Nie je preto možné požadovať od žalobcu, aby pred začatím konania svoj nárok zistil
presne tak, ako ho neskôr určí znalec, pripadne samotný súd. Práve z uvedeného dôvodu zrušený O.s.p.
poznal výnimku zo zásady úspešnosti, a to práve prípady, kedy žalobca uspel vo veci meritórne („čo do
dôvodu“), ale čo do výšky bol úspešný len v nepatrnej časti, nakoľko jeho úspech závisel od znaleckého

posudku. Doplnil, že v novom C.s.p. už nie je výnimka zo zásady úspešnosti, okrem ustanovenia o
výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania. Výklad dotknutých ustanovení C.s.p. je však taký, že
úspešnosť účastníka sa neposudzuje vzhľadom na úspech vo výške priznaného nároku, ale vzhľadom
na úspech v dôvodnosti nároku. Za úspešného sa žalobca považuje vtedy, ak súd jeho nárok uznal
ako dôvodný, bez ohľadu na priznanú výšku. Uzavrel, že v danom prípade žalobca žaloval sumu,

ktorá vyplynula z relevantných faktúr vystavených autoservisom v súvislosti s opravami poškodení na
poistenom vozidle. Je nesporné, že žalobca nebol čo do výšky úspešný na 100 %, avšak priznaná výška
závisela od vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého vychádzal pri posudzovaní aj súd. Žalobca
však bol jednoznačne úspešný na 100 %, čo do priznaného nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom IV. výroku zmenil tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadrenie zo dňa 23.01.2018 k odvolaniu žalobcu. Uviedol, že v danom prípade je dôvodnosť nároku
neodmysliteľne spätá s jeho výškou, a teda posúdením skutočnej škody na motorovom vozidle žalobcu.Súd prvej inštancie pristúpil k znaleckému dokazovaniu z dôvodu, že tvrdenia žalobcu a žalovaného
ohľadom počtu oznámených škodových udalostí a duplicity uplatnených položiek v zmysle faktúr, boli
v rozpore. Žalovaným preukázané tvrdenia sa potvrdili a žalobca následne vzal v časti žalobu späť. Z

uvedeného vyplýva faktická skutočnosť, že žalobca výšku svojho nároku nadmerne nadhodnotil, pričom
v čase likvidácie škodovej udalosti sa snažil žalovaného uviesť do omylu ohľadom počtu poistných
udalostí a uplatnených duplicitných položiek opravy motorového vozidla, ktoré mali podstatný vplyv na
výsledok likvidácie škodovej udalosti a predsúdne konanie v uvedenej veci. Žalovaný je názoru, že
vyššie uvedené zavádzajúce konanie žalobcu je úzko späté s rozhodnutím súdu, tzn. súd ohľadom

výroku o náhrade trov konania preto správne zohľadnil mieru úspechu vo veci, nakoľko žalobca si bol
vedomý výšky skutočnej škody, avšak v dôsledku svojho zavádzajúceho konania nadmerne nadhodnotil
svoj nárok uplatnený v žalobe. Ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nie sú
preto v uvedenej veci aplikovateľné. Žalovaný sa s výrokom súdu prvej inštancie ohľadom výšky trov
konania stotožňuje v plnom rozsahu, nakoľko ako potrebné zdôraznil, že výška škody bola v uvedenej
veci evidentná a nezávislá od znaleckého posúdenia veci, poukazujúc na skutočnosť, že v uvedenom

prípade sa nejdená o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, výšku ktorej nie je možné stranou konania
presne vyčísliť, a ktorá v prevažných prípadoch predstavuje žalobcom uplatnený nárok spravidla vo
vyššej sume, ako je v skutočnosti zo strany súdov na základe ich právneho posúdenia, či vykonaného
znaleckého dokazovania, priznávaná. Takisto sa nejedná o nárok z uplatnenia náhrady škody, ktorej
výška výslovne závisí od znaleckého dokazovania, či úvahy súdu. Výška uplatneného nároku žalobcu

bola v uvedenej veci evidentná z predložených faktúr žalobcu a predvídateľnosť výsledku sporu bola
v uvedenej právnej veci v dispozícií žalobcu, a je toho názoru, že práve žalobca si bol plne vedomý
nasledovných skutočností pri určení výšky uplatňovaného nároku: duplicitne uplatnených položiek
vyplývajúcich z jednotlivých faktúr a celkového počtu nahlásených poistných udalostí (preukázaných päť
oznámení poistných udalostí zo strany žalobcu). Konanie žalobcu spočívajúce v uvedení žalovaného do

omylu, predstavuje preto zámer žalobcu získať od žalovaného poistné plnenie zavádzajúcim spôsobom
konania, čo sa prejavilo v nadhodnotení žalovaného nároku, pričom skutočná výška škody a jej
dôvodnosť uplatnenia je v kontexte tohto konania žalobcu uplatnená v rozpore s dobrými mravmi,
čo malo vplyv na výsledok likvidácie škodovej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný
nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalovaný uviedol, že s ohľadom na uvedenie

žalovaného do omylu ohľadom podstatných okolností prípadu, výška nároku žalobcu a s tým súvisiaca
predvídateľnosť výsledku sporu, sa prioritne neodvíjala od znaleckého dokazovania, alebo úvahy súdu,
a žalobca mohol aj bez týchto dôkazov/skutočností predvídať výsledok sporu, a to minimálne s ohľadom
na duplicitu uplatnených položiek a počet nahlásených poistných udalostí. Žalovaný je názoru, že faktúry
predložené zo strany autoservisu ešte nezakladajú dôvodnosť nároku žalobcu. Duplicitné položky/

opravy uskutočnené na motorovom vozidle žalobcu predstavujú opakované uplatnenie nároku žalobcu,
čoho si mal byť žalobca vedomý nielen v čase likvidácie škodovej udalosti, ale vzhľadom na jej výsledok,
aj pri uplatnení svojho nároku cestou súdu. Uvedené potvrdzuje aj konanie žalobcu počas súdneho
konania spočívajúce v čiastočnom späťvzatí žaloby. Napriek skutočnosti, že súd priznal nárok žalobcu
na výplatu poistného plnenia, jeho výška bola určiteľná na základe uplatnených faktúr predložených zo

strany žalobcu, pričom znaleckým dokazovaním sa posudzovali výslovne skutkové okolnosti. Žalovaný
sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom a odôvodnením súdu prvej inštancie týkajúcich sa
posúdenia náhrady trov konania odvolávajúc sa na zásadu úspechu v spore (§ 255 C.s.p.), a to bez
ohľadu na skutočnosť, že nárok žalobcu bol zo strany súdu priznaný v určitej výške. Výška nároku
žalobcu nebola zo strany súdu kreovaná výslovne v zmysle znaleckého dokazovania, a to práve aj

s ohľadom na skutočnosť, že súd nevzal do úvahy všetky závery znaleckého posudku. Navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „C.s.p.“) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajúprocesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§

378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených
zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody
žalobcom nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku o trovách konania vecne správne. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav veci. Na týchto okolnostiach tak skutkových, ani právnych, sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie po 01.07.2016, t. j. za účinnosti Civilného

sporového poriadku, teda právneho predpisu upravujúceho postup súdov v civilných veciach po
01.07.2016, na ktoré sa vzťahuje princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti Civilného sporového poriadku. V odôvodnených prípadoch sú ustanovené výnimky z tohto
základného pravidla, nevzťahuje sa však na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Citované

prechodné ustanovenia C.s.p. v § 470 ods. 1 presne uvádza, že nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. V uvedenom prípade správne súd prvej inštancie postupoval, ak pri rozhodovaní o trovách konania
aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru

úspechu vo veci.

14. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu

ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.
j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný), je sčastiúspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.

15. Po preštudovaní obsahu spisu, reagujúc na odvolanie žalobcu, odvolací súd uzatvára, že pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie citovaných
ustanovení a v súladne s § 255 ods. 2 C.s.p. správne určil pomer úspechu žalobcu a žalovaného vo
veci, z ktorého následne odvodil rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

16. Vzhľadom na uvedené je preto nedôvodná odvolacia námietka žalobcu o tom, že za úspešného
sa žalobca považuje vtedy, ak súd jeho nárok uznal ako dôvodný, bez ohľadu na priznanú výšku a
vychádzajúc z tejto zásady sa žalobca považoval za úspešného na 100 %, čo do priznaného nároku.

17. V danom prípade odvolateľ zároveň tvrdí, že aj napriek čiastočnému úspechu v konaní mu mal
súd prvej inštancie priznať plnú náhradu trov konania, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od

znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu.

18. Odvolací súd nesúhlasí s odvolateľom uplatnenou námietkou a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval na daný prípad
ustanovenia procesného predpisu určujúceho náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a pri určení

pomeru úspechu vychádzal zo žalobcom uplatnenej výšky náhrady škody a v danom prípade nie je daný
dôvod pre aplikáciu postupu vychádzajúceho z pôvodne účinného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ako
sa mylne domnieva odvolateľ.

19. Aplikácia postupu spomínaného odvolateľom z dôvodov ním uvedených prichádza do úvahy v

prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Dané
zákonné ustanovenie nemožno použiť v prípadoch, keď bol znalecký posudok vypracovaný (len) na
zistenie základu uplatňovaného nároku.

20. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovaného uvedenom vo vyjadrení k

odvolaniu, že vykonaným znaleckým dokazovaním sa len prikročilo k odstráneniu rozporov medzi
stranami sporu pri tvrdených skutkových okolnostiach a znaleckým dokazovaním sa tak posudzovali
výslovne skutkové okolnosti prípadu.

21. Výška priznaného plnenia nesúvisela s vykonaným dokazovaním, ako je to v prípade nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy, výšku ktorej nie je možné stranou konania presne vyčísliť, alebo v prípade
nároku na uplatnenie náhrady škody, ktorej výška výslovne závisí od znaleckého dokazovania, či úvahy
súdu. Odvolací súd dopĺňa, že v uvedenom prípade mohol žalobca pristúpiť k návrhu na vypracovanie
znaleckého posudku už pred podaním žaloby, čím by mal nezávisle a preukázateľne určenú výšku
spôsobnej škody a presne určený nárok na uplatnenie náhrady škody už pred podaním žaloby voči

žalovanému, čím by sa predišlo k preukazovaniu sporných skutočností medzi stranami konania.

22. V danom prípade bolo možné presnú výšku poistného plnenia určiť nezávisle od konania a
úvahy súdu už pred podaním žaloby voči žalovanému. Výška plnenia teda nezávisela od výsledkov
vykonaného dokazovania znaleckým skúmaním. Znalecký posudok v danej veci bol vypracovaný (len)

na zistenie základu uplatneného nároku, teda v akom rozsahu je bez ďalších pochybností daný nárok
žalobcu. V prejednávanej veci nešlo ani o prípad, že by výška nároku bola určená podľa úvahy súdu tak,
ako to vychádzalo z ustanovenia § 136 O.s.p.. Neobstojí preto námietka žalobcu, že v danom prípade sa
mal aplikovať postup vychádzajúci z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., a mala mu byť priznaná náhrada
trov konania v plnom rozsahu.

23. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2
C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu,
či zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
vecne správne.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p., v spojení s ustanovením § 257 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca nepodal odvolanie proti rozsudku vo veci samej, ale toto smerovalo proti výroku

o náhrade trov prvoinštančného konania, a v tomto odvolacom konaní úspech nemal, a nemá právo na
náhradutrovodvolaciehokonania.Žalovanémunapriekskutočnosti,žebolúspešnývodvolacomkonaní
a vo svojom vyjadrení si uplatnil náhradu trov konania, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že v uvedenom prípade mu bolo doručované na vedomie odvolanie, ktoré
nesmerovalo proti výroku vo veci samej, preto nebol povinný pristúpiť k podaniu vyjadrenia, ale len na

základe vlastného uváženia sa rozhodol túto možnosť využiť. Odvolací súd, s prihliadnutím aj na výrok
o nepriznaní náhrady trov prvoinštančného konania, nepovažoval tieto trovy odvolacieho konania za
účelne vynaložené, a z tohto dôvodu osobitného zreteľa odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým
stranám nepriznal.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).