Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/555/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220007
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2212220007.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta
8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského 50,
Piešťany, proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. S. XXXX/XX, P. W., o zaplatenie
14.028,35eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStreda
zo dňa 22. apríla 2014, č.k. 5C/73/2013-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi istinu
14.028,35 eur, nesplatné úroky vo výške 12,78 eur ku dňu 22.10.2012, úroky z omeškania vo výške
8,75 % p. a. zo sumy 14.028,35 eur od 23.10.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.404,11
eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil

zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 926,50 eur Slovenskej republike na účet
súdu: Okresný súd Dunajská Streda, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX
vedený v B. V., do troch od právoplatnosti platobného rozkazu a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 747,29 eur do rúk jeho advokáta, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 5, § 7 a § 8 zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom
fonde rozvoja bývania, ako aj § 544 a § 559 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí podpory
uzavretej podľa ust. zákona 124/1996Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania dňa 4. júna 2001, o čom
svedčí aj písomná zmluva podpísaná oboma stranami, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
úver vo výške 545.000,- Sk pre účely stanovené v zmysle článku III uvedenej zmluvy. V zmysle článku

IV si dojednali splácanie úveru v mesačných splátkach vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že
prvá splátka až 359. splátka boli stanovené vo výške 2478,- Sk. Posledná splátka bola úhradou zostatku
dlhu. Začiatok splácania bol určený podľa bodu 4.4 tri mesiace po uzavretí predmetnej zmluvy, ktorá
lehota plynula od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po podpísaní zmluvy. V zmysle článku VII bod 7.1 si
zmluvné strany dohodli zabezpečenie poskytnutej podpory uzavretím poistnej zmluvy poisťovni, ktorú
bol povinný dlžník predložiť vo forme overenej kópie, kde predmetom poistenia bolo poistenie podpory

vo forme úveru, a to v prospech veriteľa. Žalobca dňom 20.11.2011 písomne vyzval žalovaného na
doručenie potvrdenia o trvaní zabezpečenia úveru, a to trvanie poistného vzťahu vystavené príslušnou
poisťovňou v lehote do tridsiatich dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade jeho nepredloženia sa bude
považovať úver za nezabezpečený. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť odstúpenia od zmluvy
pre porušenie tejto povinnosti. Dňom 19.07.2012 žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od úverovej
zmluvy z dôvodu zániku zabezpečenia úveru pre hrubé porušenie zmluvných podmienok a vyzval na

zaplatenie úveru v celkovej výške 14.621,58 eur, ktorá suma zahrňovala nesplatenú istinu 14.263,09
eur, nesplatený prislúchajúci úrok 6.254,89 eur a zmluvne dohodnutú pokutu 10 % predstavujúcu sumu4.103,60 eur. Odstúpenie od zmluvy v prípade porušenia podmienok vyplývalo z článku VII bod 7.4
predmetnej zmluvy. Z predloženého oznámenia o priebehu splácania úveru vo forme pohybov na
splátkovom účte klienta číslo 9950521281/5600 vyplynulo, že od 10.11.2005 bolo naposledy prijaté

plnenie 10.05.2010, ďalšie platby realizované už neboli. V súlade s článkom 8 ods. 8.1 zmluvy o
poskytnutí podpory, v prípade, ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo viazaná,
je povinný v súlade so zákonom číslo 303/1995 Z.z. tieto vrátiť do fondu a súčasne uhradiť aj úrok
vo výške 0,2 % za každý deň neoprávneného použitia, maximálne do výšky dvojnásobku poskytnutej
podpory. V súlade s článkom VIII ods. 8. 2 zmluvy o poskytnutí podpory oneskorená úhrada aspoň

dvoch splátok sa považuje za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. V zmysle článku VIII ods. 38.3
zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 06.06.2001 bol žalobca oprávnený zvýšiť úrokovú sadzbu o 8,5
% pre celú nesplatenú časť podpory, ak dlžník mešká so zaplatením dvoch splátok po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace alebo po doručení výzvy. V zmysle článku VIII ods. 8.4 citovanej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť a má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, čo predstavuje

súčet zostatku úroku. Na základe predložených listinných dôkazov žalobcom súd dospel k záveru, že
nárok bol uplatnený dôvodne, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy nepredložením zabezpečenia
poskytnutej podpory v zmysle článku VII bod 1 až bod 4 tohto článku, v dôsledku čoho žalobca dôvodne
odstúpil od zmluvy podľa bodu 7.4 a požadoval zaplatenie zostatku úveru s dojednanými sankciami v
zmysle článku VIII bod 8.1 až 8.5. Žalovaný v priebehu konania neposkytol žiadnu súčinnosť súdu na

preukázanie opaku tvrdení žalobcu, hoci v podanom odpore sa odvolal na listinné dôkazy preukazujúce
prijatie na plnenie zmluvy z jeho strany. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. majú účastníci konania
dôkaznú povinnosť na svoje tvrdenia. Žalovaný bol oboznámený s obsahom tvrdenia žalobcu, ako
aj s predloženými listinnými dôkazmi a do rozhodnutia vo veci tento dôkaz opaku nepredložil. Súd
rozhodol na základe skutkového stavu ktoré zistil do času vyhlásenia rozsudku (§ 152 O.s.p.). Žalobca si

uplatnil úrok z omeškania od 23.10.2012, keď žalovaného vyzval naposledy na úhradu 19.07.2012, aby
istinu s príslušenstvom zaplatil najneskôr do tridsiatich dní. Lehota tridsiatich dní uplynula od doručenia
odstúpenia od zmluvy, ktorá výzva bola expedovaná 24.07.2012. Výška úroku z omeškania je stanovená
zákonom v zmysle z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z.
o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrok z omeškania takto činí 8 percentuálnych
bodov + 0,75 %. Medzi účastníkmi konania bola dojednaná zmluvná pokuta v zmysle článku VIII ods.
8.5 percentuálne, ktorá spĺňa predpoklady v zmysle § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona o platnom
dojednaní zmluvnej pokuty, vzťahujúce sa na prípad porušenia zmluvy pre nezabezpečenie pohľadávky
poistením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky, ktorej

výšku ani dôvody žalovaný nespochybnil, súd zaviazal na zaplatenie dlhu spolu s príslušenstvom v
lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Podľa 142 ods. 1
O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v konaní nebol úspešný,
trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia JUDr. Jozefa Bolješika za 2 úkony právnej pomoci
(prevzatie veci 17.10.2012 spísanie žaloby 29.10.2012, jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1

vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov činí 303,74 eur. Advokát si účtoval
hotovénákladyformourežijnéhopaušálupodľa§15a16ods.3citovanejvyhlášky,1/100 zvýpočtového
základu. V roku 2012 výška výpočtového základu bola 763 eur z toho 1/100 činí 7,63eur. Advokát je
platcom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky mu prislúcha daň 20% z odmeny
aj z hotových nákladov 622,74 eur, 124,55 eur. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného

zaplatiť trovy konania na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede titulom súdneho poplatku z návrhu
podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov 6 % z hodnoty konania najmenej 16,50 eur, 6
% z hodnoty konania 14.028,35 eur činí 926,50 eur, keď žalobca v tomto konaní je osobne oslobodený
od poplatkovej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení. Podľa § 5 ods. 2 citoval návrh zákona o súdnych poplatkoch, ak je navrhovateľ

oslobodený od poplatkovej povinnosti, platí súdny poplatok odporca.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že v roku 2011
ho vyzval, aby doručil potvrdenie o trvaní zabezpečenia úveru takou poistnou zmluvou, kde predmetom

poistenia je poistenie podpory vo forme úveru, vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme
úveru č. 201/1669/2001. Poukázal na to, že zmluva mu ukladá povinnosť informovať o ručení len v
prípade, ak by zmenil formu ručenia, pričom žalobca mal právo odstúpiť od zmluvy, ak by zistil, že
dlžník zrušil ručenie vo forme poistenia úveru. Žalovaný však nezrušil ručenie vo forme poistenia úveru,nakoľko v takomto poistení už od roku 2003 nebolo možné pokračovať, nakoľko po likvidácii poisťovne
- dopravná poisťovňa, nebola na slovenskom poistnom trhu taká poisťovňa, ktorá by takéto poistenie
poskytovala. Podľa jeho názoru žalobca musel vedieť, že v roku 2011, t.j. desať rokov od uzavretia

zmluvy, už nie je možné v Slovenskej republike uzavrieť a ani držať v platnosti taký poistný vzťah, kde
predmetom poistenia je poistenia podpory vo forme úveru, pričom žalobca v roku 2011 už ani sám
nepožadovaltakútoformuručeniaprizmluvnýchvzťahoch,nakoľkoichuzavretienebolomožné.Žalobca
v žalobe uvádza, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, ktoré tvrdenie zakladal
na oznámení od Prima banky Slovensko, a. s. zo dňa 23.10.2012. Prima banka Slovensko, a. s. vo

svojomoznámeníuvádza0početdlžnýchsplátok,resp.0eursumudlžnýchsplátok,apretoniejemožné
akceptovať sankciu podľa čl. 8 zmluvy, t.j. výpoveď, nakoľko podľa oznámenia banky ku dňu 22.10.2012
nemal žiadnu dlžnú splátku a nedlžil teda ani euro z dlžnej sumy. V prípade, ak by bol aj v omeškaní so
splátkami a žalobca by zmluvu vypovedal, svoj finančný nárok by mal uplatňovať kapitalizáciou záruk,
t.j. požadovaním poistného plnenia od poisťovne. Žalobca vo svojom podaní klasifikoval nedoručenie
potvrdenia o trvaní poistnej zmluvy, resp. omeškanie so splácaním ako opakované porušenie povinnosti

zo strany žalovaného. Podľa názoru odvolateľa žalobca nemal právo nemožnosť doručenia poistnej
zmluvy o zabezpečení úveru klasifikovať ako opakované porušenie povinností z jeho strany, nakoľko
toto nemá oporu ani v zmluve a ani v podmienkach dodržania, či nedodržania zmluvy.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho

vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v priebehu
obdobia po roku 2003 dlžníci opakovanie uzatvárali zmluvy o poistení úveru s inými poisťovňami
pôsobiacimi na slovenskom trhu, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa tak už nedalo urobiť.
Taktiež je nesporným, že v prípade porušenia povinnosti žalovaného zabezpečiť úver, mal žalobca právo
odstúpiť od zmluvy a v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa dlh stal splatným a žalovanému vznikla

povinnosť uhradiť zostatok úveru. Zdôraznil a poukázal na opakovanú snahu vyhnúť sa uplatneniu práva
odstúpiť od zmluvy tým, že žalovaného opakovane vyzýval na splnenie si zmluvnej povinnosti a taktiež
postúpenie zmluvy na zaplatenie zostatku dlhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/73/2013 je zaplatenie sumy
14.028,35 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bolo žalobe vyhovené a súčasne bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.V predmetnej veci záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami Tretej časti

Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s
ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, taktiež
vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola žalobcom vopred pripravená, je zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci
neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;
osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých

zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené
dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže
spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez
ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným
zákonom.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec
neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a

nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa
spotrebiteľaninemôževzdať.Spoukazomnatoajnapriektomu,ževdanomprípadesajednáozmluvný
typ upravený Obchodným zákonníkom, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného

zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení §
5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom

vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie
je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo
strany spotrebiteľa.Je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, ktorý napriek tomu, že svoje rozhodnutie založil na tom, že
žalobca od uzatvorenej zmluvy odstúpil, už sa ďalej nezaoberal dôsledkami odstúpenia od zmluvy, teda

tým, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a strany sú si povinné navzájom vydať,
čo si navzájom plnili na základe zrušenej zmluvy a s prihliadnutím na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
ako aj jeho vyššie uvedený výklad, bolo potrebné z úradnej povinnosti zaoberať sa premlčaním nároku
žalobcu, a to aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného.

Za nie celkom odôvodnený považoval odvolací súd i záver súdu prvého stupňa o práve žalobcu odstúpiť
od uzatvorenej zmluvy v zmysle čl. 7.4 uzatvorenej zmluvy, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak by veriteľ
zistil,žedlžníkzrušilručenievoformepoisteniaúveru,máprávoodstúpiťodzmluvyoposkytnutípodpory
vo forme úveru.

Citované ustanovenie upravuje právo žalobcu odstúpiť od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru

v prípade, že dlžník zrušil ručenie vo forme poistenia úveru. V prejednávanej veci však žalovaný ručenie
nezrušil, ale k jeho zrušeniu došlo na základe zrušenia poisťovne, s ktorou žalovaný uzatvoril poistnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie podpory vo forme úveru. Na základe uvedeného potom možno
mať pochybnosti o oprávnenosti žalobcu odstúpiť od zmluvy v zmysle čl. 7.4 uzatvorenej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci prvostupňový súd vec opätovne prejedná a posúdi v zmysle právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne tak o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.