Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221779
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:1514221779.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,

s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti
žalovanému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX, P. W., o 762,10 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe sa zastavuje v časti o zaplatenie 42,10 € s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 762,10 € od 11.10.2011 do 20.08.2013, ako aj v časti 1 %-ného ročného úroku z omeškania
zo sumy 720 € od 21.08.2013 do zaplatenia.

II. Žaloba o zaplatenie 720 € s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.08.2013 do zaplatenia

zamieta.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, Hlavné námestie 12, Kežmarok
(ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou dňa 16.09.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 762,10 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril dňa 10.08.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 1.080 €,
ktorú mal splácať 36 mesačnými splátkami vo výške 30,87 €. Keďže žalovaný pôžičku prestal splácať,

bol vyzvaný na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný však dlžné splátky neuhradil.
Z dôvodu postúpenia uplatňovanej pohľadávky na miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca, ktorý
následne vzal žalobu späť v časti uvedenej vo výroku I.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 27.12.2017 postupom
podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti riadne
a včas predvolaného žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (§
180Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)vykonaldokazovanie,vecprávneposúdilarozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o poskytnutí pôžičky
(č. l. 3), podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky (č. l. 4 až 5), predžalobnou upomienkou (č. l. 6)
s doručenkou (č. l. 7), prehľadom splátok a úhrad (č. l. 8), zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 28
až 30), oznámením o postúpení pohľadávky (č. l. 35a) a na základe nich v spojení so skutočnosťamiznámymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151
CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním pôžičiek (všeobecne
známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 3).

6. Žalovaný podpísal dňa 02.08.2010 listinu s názvom „zmluva o poskytnutí pôžičky“ (ďalej len „zmluva

o pôžičke“), ktorá v článku V s názvom „Údaje k požadovanej Pôžičke“ obsahovala viaceré predtlačené
možnostiparametrovpôžičkysprázdnymipolíčkaminaoznačeniekrížikom.Konkrétnesavtomtočlánku
o. i. uvádzalo:

„Žiadaná výška Rýchlej pôžičky … 2.000 € [x]“
Doba splácania pôžičky … 60 mesiacov [x]“

7. V článku VII zmluvy o pôžičke, ktorý má názov „Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa sa)“, sa opäť
uvádzajú možné parametre pôžičky, nasledované miestom určeným na dopĺňanie rukou písaného
textu. Relevantné časti tohto článku potom znejú takto (rukou písaný text je vyznačený v hranatých
zátvorkách):

„Schválená výška Pôžičky… [upr. 700] € …
Celková suma Pôžičky… [1080,-] €
…Počet splátok… [36]…“

8. V článku XIII zmluvy o pôžičke sa nachádza podpisová časť zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalovaný
zmluvu podpísal „v Bratislave dňa 02.08.2010“ a pôvodný žalobca ju podpísal „v Poprade dňa 10.08.10“.

9. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 700 € a žalovaný z nej uhradil
246,96 € (nesporná skutočnosť).

10. Oznámením z 19.01.2015 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú
pohľadávku na žalobcu (č. l. 35a).

B. Právne posúdenie

11. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca (bod 10 vyššie). Tým
žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“), čo sa odzrkadlilo aj v uznesení odvolacieho súdu z 21.11.2016,

č. k. 23Co/649/2015-48, ktorým pripustil jeho vstup do konania na miesto pôvodného žalobcu.

12. Keďže žalobca podaním z 20.04.2017 vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa o zaplatenie 42,10 € s 9,5
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 762,10 € od 11.10.2011 do 20.08.2013, ako aj v časti 1 %-
ného ročného úroku z omeškania zo sumy 720 € od 21.08.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti konanie

zastavil (výrok I). Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor,
na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP).

13. Súd v prvom rade zisťoval, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá.

14. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke mal pôvodný žalobca poskytnúť žalovanému pôžičku v sume
a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa mal zaviazať pôžičku vrátiť spolu
s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky konal pôvodný žalobca
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa

v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,
je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Zároveň sa tým pôvodný
žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ažalovanýzaspotrebiteľapodľa§2písm.c)tohtozákona.Vdôsledkupovahystránapredmetuplneniaby
tak v prípade dotknutej zmluvy o pôžičke išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto
zákona. Z toho dôvodu potom mala zmluva o pôžičke vyhovovať požiadavkám kladeným uvedeným

zákonom na tento typ zmlúv.

15. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 (teda v čase podpisu oboma stranami) v
§ 9 ods. 1 vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu. Písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). Na platné uzavretie zmluvy sa síce

nevyžaduje, aby boli obe strany prítomné (§ 45 ods. 1 OZ), ale ak sa zmluva uzatvára dištančnou formou,
je v prvom rade potrebný písomný návrh na uzavretie zmluvy (43a ods. 1 OZ). Aby došlo následne k
uzavretiu zmluvy písomnou formou - tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre zmluvu
o spotrebiteľskom úvere - je okrem písomného návrhu nevyhnutné aj písomné prijatie tohto návrhu (§
46 ods. 1 OZ).

16. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaný vyplnením základných údajov v zmluve o pôžičke
a pripojením svojho podpisu vykonal dňa 02.08.2010 písomný právny úkon, ktorým prejavil svoju
dostatočne určitú vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke s pôvodným žalobcom. Tento jeho úkon treba preto
považovať za návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 OZ. Podpis pôvodného žalobcu na zmluve
o pôžičke síce znamená, že aj jeho právny úkon bol vykonaný v písomnej forme (§ 40 ods. 3 OZ),

avšak táto skutočnosť sama o sebe neumožňuje dospieť hneď k záveru, že tým došlo k zavŕšeniu
kontraktačného procesu a vzniku písomnej zmluvy. Ak totiž prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, ide o odmietnutie návrhu a taký právny úkon sa považuje za nový návrh
(§ 44 ods. 2 OZ).

17. V danej veci pritom ide o takýto prípad. Pôvodný žalobca totiž do článku VII zmluvy o pôžičke
doplnil údaje, ktoré sa odchyľovali od údajov uvedených žalovaným v článku V zmluvy o pôžičke, a
takto doplnenú zmluvu podpísal dňa 10.02.2010. Porovnaním týchto dvoch článkov zmluvy o pôžičke
možno ľahko zistiť, že žalovaný žiadal pôžičku vo výške 2.000 € s možnosťou jej splácania 60 splátkami,
kým pôvodný žalobca v reakcii na žalovaným požadované parametre pôžičky pozmenil v článku VII

výšku pôžičky na 700 € a počet splátok na 36. Takýmto úkon pôvodného žalobcu treba preto v
súlade s § 44 ods. 2 OZ považovať za odmietnutie návrhu žalovaného. Zároveň ide podľa citovaného
ustanovenia o nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorému však chýba zodpovedajúce prijatie návrhu
zo strany žalovaného v písomnej forme. Hoci prijatie návrhu môže mať vo všeobecnosti aj podobu
konkludentného úkonu (§ 43c ods. 1 OZ), v danej veci je táto možnosť vylúčená požiadavkou písomnej

formy zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Rovnaký názor bol pritom vyslovený
už aj v obdobných veciach (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 16.02.2017, sp. zn.
25Co/114/2014, body 11 až 13).

18. Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalobca

preto nemá nárok na zaplatenie istiny, úrokov a príslušenstva, ktoré by vyplývali z takejto zmluvy.

19. Ak je zmluva neplatná, do úvahy prichádza posúdenie poskytnutého plnenia (istiny) ako
bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, z pohľadu,
či by na jeho vydanie nemohol mať žalobca nárok podľa § 451 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od toho, že

žalobca v konaní nikde netvrdil, že by zaplatenie uplatňovaného nároku požadoval z dôvodu, že sa ním
žalovaný bezdôvodne obohatil (pričom je len na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej
neskoršia zmena, za ktorú sa považuje aj uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods.
2 CSP, nie je v tomto spotrebiteľskom spore podľa § 294 CSP prípustná), žalobcovi by nebolo možné
priznať uplatňovaný nárok už aj len z toho dôvodu, že plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy

právneho úkonu nie je bezdôvodným obohatením (§ 455 ods. 1 OZ).

20. Napokon, žalobca si uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 74,96 €, čo je zrejmé z prehľadu
splátok a úhrad. Zmluvná pokuta je svojou povahou zabezpečovacím inštitútom, ktorého účelom je
zabezpečiť zmluvnú povinnosť (porov. § 544 ods. 1 OZ a zaradenie tohto ustanovenia do Piateho

oddielu OZ s názvom „Zabezpečenie záväzkov“). Záväzok zo zmluvnej pokuty je teda akcesorický;
jeho existencia závisí od existencie zabezpečovaného záväzku. Ak je neplatná zmluva, ktorá obsahuje
zmluvnou pokutou zabezpečovanú povinnosť, musí byť nevyhnutne neplatné aj dojednanie o zmluvnej
pokute.Navyše,záveryonedostatkupísomnejformyprávnehoúkonuobsiahnutévyššiesaplneuplatniaaj na zmluvnú pokutu, pretože tú možno dojednať taktiež len písomne (§ 544 ods. 2 OZ). V dôsledku
toho neobstojí ani žalobcom požadovaná zmluvná pokuta.

21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy považoval súd žalobcom uplatňovaný nárok za
nedôvodný, a preto žalobu v časti zostávajúcej po čiastočnom späťvzatí žaloby zamietol (výrok II).

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako

neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce mal
nárok na ich náhradu, avšak z dôvodu, že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).