Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211458
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116211458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne Y. K., bytom V. A. XXXX/XX,
C., právne zastúpenej JUDr. P. D., advokátkou so sídlom W. XX/X, C., proti žalovanému C. W., a.s., so
sídlom B. X. 7, A., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. M. M., advokátom so sídlom N.. V. A.
6, XXX XX A., o určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2016, č.k. 21C/129/2016-63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žiadnej zo strán
n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

III. Žiadnej zo strán konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. K zo dňa 21.05.2015 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným
ako veriteľom na poskytnutie sumy 1.400 eur s príslušenstvom je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom II.
zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a výrokom III. žalobkyni priznal

náhradutrovkonaniavrozsahu100%.Zodôvodneniavyplýva,žežalobkyňasadomáhala,abysúdurčil,
že úver, ktorý jej žalovaný poskytol na základe zmluvy o úvere, je bez úrokov a bez poplatkov. V žalobe
uviedla, že v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Pretože zmluva o úvere nemala všetky
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., považovala žalobkyňa úver za bezúročný a bez poplatkov. Po
preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom

k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), súd uzavrel, že úver je bez úrokov a bez poplatkov (§
11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona). Súd preto v tomto nároku žalobkyni vyhovel. V časti neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby. O trovách konania súd

rozhodol tak, že ich priznal žalobkyni, keďže podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku bola vo
veci plne úspešná.2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu proti výroku I. a III z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Úvodom vytýkal
súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní zmluvy vychádzal z neúčinného ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch, keď správne mal vychádzať zo zákona účinného v čase ku dňu 21.05.2015,
t.j. ku dňu podpísania zmluvy. Uviedol, že znenie zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvovalo
povinnosť uvádzať RMPN a mal za to, že posudzovaná zmluva obsahuje znenie zohľadňujúce
zákonné ustanovenie o RMPN. Poukázal preto na zmätočnosť a nejasnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, pričom uviedol, že nie je možné zistiť, pre ktorú chýbajúcu náležitosť by mal byť podľa

názoru súdu prvej inštancie úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že RMPN
je uvedená v článku I. predposledná veta, a konkrétne to je 50,22 %. Tvrdil, že čo sa týka výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, požiadavka zakotvená v § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z. nie je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. h) smernice EP a Rady 2008/48/ES. Mal
za to, že vnútroštátna úprava je v rozpore s čl. 22 ods. 1 tejto smernice. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bírová, sp. zn. C-42/15.

Čo sa týka termínu konečnej splatnosti, žalovaný uviedol, že v čl. III. bod 2 úverovej zmluvy je uvedené,
že termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom
doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia do termínu končenej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych
dní. Mal za to, že špecifikácia termínu konečnej splatnosti „380. dňom po uzatvorení zmluvy“ je presná,
dostatočná a nezameniteľná, nakoľko takéto určenie nie je závislé od žiadnych iných okolností, ale len

odo dňa uzavretia zmluvy. Na základe tvrdeného a tiež s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci Home Credit c/a Klára Bírová trval na tom, že splnil požiadavku uvedenia termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o trovách konania,
nakoľko nebral do úvahy čiastočné späťvzatie žalobcu, a to v časti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd síce
poukázal na znenie § 255 CSP, avšak predmetné ustanovenie neaplikoval, preto považoval rozhodnutie

i v tejto časti za zmätočné. Na základe tejto argumentácie žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý
rozsudok v časti výrokov I. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalobkyňa nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výroku III. podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

5. Odvolací súd na námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal z
neúčinného zákona o spotrebiteľských úveroch, uvádza, že v tomto prípade sa jedná síce o pochybenie
súduprvejinštancie,avšakvzhľadomnato,ževychádzalzosprávnehoznenia(aleniepísmenazákona),
nejedná sa o pochybenie, ktoré by bolo schopné zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

6. Súd prvej inštancie vyslovil výrokom I. bezúročnosť a bezpoplatkovať predmetného úveru s
odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na to, že zmluva
neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
podľa ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Tieto názory považuje
odvolací súd za náležité a vecne správne.

7. Na námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že špecifikácia termínu konečnej splatnosti 380. dňom

po uzatvorení zmluvy je presná, dostatočná a nezameniteľná, odvolací súd uvádza, že údaj o konečnej
splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom, a preto je táto argumentácia nedôvodná.
Vychádzajúc z účelu § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (v čase uzavretia zmluvy)
možno vyvodiť, že ním bol akcent kladený na to, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších
výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, ergo dokedy bude splácať úver. Pojem

„termín“ vyjadruje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v
zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti
jednotlivých splátok a ich počet. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť termín konečnej splatnosti
vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany,pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom.
Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu
na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti.

Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín
konečnej splatnosti úveru. Tento údaj však v zmluve absentuje.

8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že tento záver nezodpovedá záverom plynúcim z rozsudku
Súdneho dvora EÚ z dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bírová, sp. zn. C-42/15, odvolací

súd poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.12.2017, z
ktorého plynie, že závery z tohto rozhodnutia nemožno akceptovať. Ani toto rozhodnutie Súdneho dvora
na správnosti výkladu a aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch nič nezmenilo.

9. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie považuje predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu,
ktorá neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, a preto sa tento úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto zmysle
presahovalo rámec zásady hospodárnosti konania, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími odvolacími
námietkami žalovaného, ktoré sa týkali zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, absenciu ktorých súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež vytkol.

10. Vzhľadom na to, že uvedené odvolacie námietky žalovaného voči výroku I. napadnutého rozsudku
neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku I. podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal i napadnutý výrok III. rozsudku, ktorým súd priznal žalobkyni náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti bolo odvolanie žalovaného
dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nebral do úvahy čiastočné
späťvzatie žaloby žalobkyňou, pri ktorom platí v zmysle § 256 ods. 1 CSP, že ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odvolací súd preto zmenil napadnutý
výrokIII.rozsudkunasledovne:znárokuuplatnenéhožalobou,ktorýmžiadalažalobkyňaurčiť,žezmluva

o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, bola žalobkyňa v zmysle § 255 ods. 1 CSP v
konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto by jej patril nárok na náhradu trov konania. Druhý žalobou
uplatnený nárok, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, vzala žalobkyňa na pojednávaní konanom
dňa13.10.2016späťbezudaniadôvodu,apretozavinilazastaveniekonaniavtejtočasti,zčohovyplýva,
že nárok na náhradu trov konania by patril žalovanému. Odvolací súd preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP

nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, nakoľko obe strany boli v konaní čiastočne
úspešné.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko

žalovaný napádal odvolaním dva výroky, a to výroky I. a III. rozsudku, pričom voči výroku I. úspešný
nebol a voči výroku III. bol úspešný, z čoho vyplýva, že úspech v odvolacom konaní mal v pomere 1, a
preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).