Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205534
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátuJUDr.MarianyMuránskejaMgr.MilošaKolekavsporežalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát so sídlom
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX/XX, XXX XX N. nad R., o zaplatenie sumy 396 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07.12.2016, č. k. 7Csp/28/2016 -26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu
zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 39, ust. §
52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2, § 112, § 420 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007.

3. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 4.1.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 196
eur, spolu vo výške 396 eur v 12-tich mesačných splátkach po 33 eur, počnúc dňom 26.1.2010. V
predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Uviedol, že ako súd
je povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho

premlčania. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody dňa 18.07.2016 (správne
má byť 25.07.2016, pozn. odvolacieho súdu). Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 25.10.2010.
Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného
konania,vktoromvystupovalakopoškodenýsuplatnenýmnárokom.Podoručenítrestnéhorozkazudňa
25.10.2010 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol
žalobca nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť
poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania,

odkázanímpoškodenéhonaobčianskoprávnekonaniepokračovaloplynutiepremlčacejdoby.Dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť
najneskôr dňa 25.10.2010 a uplynula dňa 25.10.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody
na tunajšom súde až dňa 18.07.2016 (správne má byť 25.07.2016, pozn. odvolacieho súdu), urobil takaž po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému tak súd považoval
za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol. V závere súd prvej inštancie uviedol, že je toho
názoru, že v danom prípade má nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve so žalovaným

a uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až
s neprístupnosťou k občianskym právam ktoré priznáva Občiansky zákonník.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa odmieta.
Žalovaný naviac v zmluve o úver uviedol, aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky
použije na výkon zamestnania. Dňa 04.01.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol poskytnutý úver v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že všetky právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uzatvorenú zmluvu preto nie je možné považovať za

zmluvuospotrebiteľskomúvere.SúdnapraxzhodneurčilapoužitieObchodnéhozákonníkanezávislena
dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o
úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm.
d). V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa

oboznámil a súhlasil s obsahom zmluvy (vrátané VOP), a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje
sa ju dodržiavať. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Uplatnený nárok nie je premlčaný a to z dôvodu, že Okresný súd
Vranov nad Topľou žalobcu rozsudkom zo dňa 15.10.2010 odkázal s nárokom na náhradu škody na

občianskoprávne konanie, vedeným pod sp. zn. 2T/132/2010. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou vydaný vo veci 2T/132/2010 zo dňa 15.10.2010 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
15.10.2010. Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že uplatňovaný nárok
nie premlčaný. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla: to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z ustanovení o premlčaní
nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu
jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 04.01.2010 a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok sudu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (04.01.2010)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (04.01.2010)
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 04.01.2010. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje

umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra,
iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Zo zápisnice o výsluchu obvineného
(žalovaného) zo dňa 25.08.2010 v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľoupod sp.zn. 2T/132/2010 vyplýva, že žalovaný uviedol, že v čase uzavierania zmluvy (04.01.2010) bol
nezamestnaný a nemal žiaden príjem. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 31.08.2010 vyplýva, že
v období od roku 2009 bol žalovaný evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovni až od dňa

04.08.2010do31.08.2010anebolevidovanýakosamostatnézárobkováčinnáosoba.Zatakejtosituácie
záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 04.01.2010 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), keďže ide o formulárovú

zmluvu, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v

Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že
v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za
typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.

zmluvných ustanovení.

11. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že

nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol.

12. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

13. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/132/10 žiadne právo
na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Táto strana sporu bola odkázaná zo svojim nárokom

na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.10.2010, č.k. 2T/132/10 - 58. Tento trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť vo vzťahu k žalovanému dňa 03.11.2010. K doručeniu uvedeného rozhodnutia žalobcovi
došlo dňa 25.10.2010. Od 25.10.2010 teda žalobca má už vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na
náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

14. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Ak subjektívna premlčacia doba začne
plynúť aj skončí v priebehu plynutia objektívnej premlčacej doby, v takom prípade sa právo premlčí

uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

15. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
25.10.2010, kedy mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa15.10.2010, č.k. 2T/132/10 - 58. Po doručení trestného rozkazu vo veci sp. zn. 2T/132/10 t.j. odo dňa
25.10.2010 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Ako správne uviedol
súd prvej inštancie dobu, po ktorú bol žalobca nečinný (takmer 6 rokov) rozhodne nemožno považovať

za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne
pokračovanie v konaní. Žalobu na náhradu škody podal na súde prvej inštancie dňa 25.07.2016, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia
práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo

sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 -
ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v
odvolacom konaní úspešný.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).