Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212220007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so
sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského
50, Piešťany, proti žalovanému: W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. W., o zaplatenie 14.028,35 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. októbra
2016, č.k. 5C/73/2013-177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.028,35 eur, nesplatené zmluvné úroky vo výške 12,78 eur ku dňu

22.10.2012,úrokyzomeškaniavovýške8,75%p.a.zosumy14.028,35eurod23.10.2012dozaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 1.404,11 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 926,50 eur
Okresnému súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 5 a § 7 zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom
fonde rozvoja bývania, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej
podľa ust. zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania dňa 4.6.2001, na základe ktorej

poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 545.000 Sk (18.090,69 eur) pre účely stanovené v zmysle
čl. III uvedenej zmluvy. V zmysle čl. VII bod 7.1. si zmluvné strany dohodli zabezpečenie poskytnutej
podpory uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni, ktorú bol povinný dlžník predložiť vo forme overenej
kópie, kde predmetom poistenia bolo poistenie podpory vo forme úveru v prospech veriteľa. Žalobca
dňom 20.11.2011 písomne vyzval žalovaného na doručenie potvrdenia o trvaní zabezpečenia úveru,
pričom ho upozornil na možnosť odstúpenia od zmluvy pre porušenie tejto povinnosti. Dňa 19.7.2012
žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu zániku zabezpečenia úveru pre

hrubé porušenie zmluvných podmienok a vyzval ho na zaplatenie úveru v celkovej výške 14.621,58 eur.
Súd mal za to, že v danom prípade v čase uzavretia zmluvy podmienka uzavretia zabezpečenia úveru
formou poistenia bola objektívne možná, dopravná poisťovňa bola riadne zaregistrovaná, až do doby
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 18.4.2002, v dôsledku ktorej okolnosti sa stalo nemožnéplniť povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a to predložiť žalobcovi zmluvu o poistení úveru, následkom
čoho žalovanému táto povinnosť zanikla. S prihliadnutím na uvedené súd vyhodnotil odstúpenie žalobcu
od zmluvy za neplatné, a teda zmluva bola naďalej účinná a žalovaný bol povinný splácať jednotlivé

splátky až do vyrovnania. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti nároku doložil do spisu prehľad
splácania úveru žalovaným za obdobie od 10.11.2005 do 28.2.2013, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal
poslednúsplátkuzaplatiťdňa10.5.2010.Podľarozpisusplátoktrojročnápremlčacialehotabolapočítaná
spätne tri roky od podania žaloby k dátumu 31.10.2009, a teda súd premlčanie nároku nezistil. Súd prvej
inštancie posúdil uzatvorenú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, s prihliadnutím na čo v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd dospel k záveru,
že žalobcom predložené listinné dôkazy neobsahujú dostatok relevantných informácií, na základe
ktorých by mohol a mal súd podrobiť súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu a zisťovať, či sa žalobca
nedomáha plnenia na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca síce predložil platobnú
históriu žalovaného, ktorú však súd považoval za nedostatočný dôkaz na posúdenie opodstatnenosti
výšky uplatneného nároku. Na to, aby súd mohol vyhodnotiť vyčíslenie výšky nároku bolo potrebné,

aby žalobca uviedol, akú sumu žiada titulom istiny, akým spôsobom túto sumu vypočítal, akú časť jeho
pohľadávky tvoria úroky a ako ich vypočítal, a rovnako vyčísliť úroky z omeškania, aby súd mohol
preskúmať opodstatnenosť nároku žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Napadnutý rozsudok považoval za vecne
nesprávny. Uviedol, že v podanom návrhu neuvádzal, že odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu
nesplácania úveru, ale z dôvodu nedoručenia potvrdenia o trvaní zabezpečenia úveru ako povinnosti
dlžníka. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že dopravná poisťovňa je v konkurze, nebolo

možné od roku 2003 pokračovať v ručení vo forme poistenia úveru, nakoľko na slovenskom poistnom
trhu nebola poisťovňa, ktorá by také poistenie poskytovala. Vyššie uvedené konštatovanie žalovaného
nie je pravdivé, nakoľko ďalší dlžníci, ktorým bol poskytnutý úver od žalobcu, uzavreli zmluvy o poistení
k úveru. Žalovaný si počas rokov 2003 a nasl. opakovane neplnil svoju povinnosť zabezpečiť ručenie
úveru vo forme poistenia, a to napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu. Následkom uvedeného

porušenia povinnosti zo strany žalovaného žalobca listom zo dňa 19.7.2012 odstúpil od úverovej zmluvy
v súlade s ust. § 505 Obchodného zákonníka, pričom samotným odstúpením od zmluvy sa celý dlh stal
splatným, a preto žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej istiny vrátane jej príslušenstva. Žalovaný
si svoju povinnosť nesplnil aj napriek viacerým výzvam. Dôvodom odstúpenia od zmluvy teda nebolo
omeškanie žalovaného so splácaním úveru, ale nezabezpečenie úveru poistením, resp. inou možnou

formou ručenia. Argumenty žalovaného považoval za účelové, s cieľom zbaviť sa splnenia si povinnosti,
nakoľko je nesporné, že žalovaný ako dlžník mal povinnosť v zmysle platne uzavretej zmluvy zabezpečiť
úver.Považovalzanesprávnetvrdeniasúdu,ževzťahmedzižalobcomažalovanýmjetrebaposudzovať
ako vzťah spotrebiteľský. Uviedol, že štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom, ktorý bol zriadený
na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou SR

pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať
ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky.
Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania je účelovým fondom,
ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 OZ nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Taktiež nie je pravdou, že by žalobca nevedel presne
vyčísliť svoju uplatňovanú pohľadávku. Tento ju vedel vyčísliť vždy a tak aj urobil vo vzťahu k súdu,
naposledy pri rozhodovaní prvom stupni v roku 2014, pričom odvtedy sa nič na uplatňovanej pohľadávke
nezmenilo, keďže žalovaný zaplatil poslednú splátku v roku 2010.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý

rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie nie je vecne správny.6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/73/2013 bolo zaplatenie
14.028,35 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov
konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f/ CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

10. Dňa 4.6.2011 strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o
štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 545.000
Sk pre účely stanovené v čl. III uvedenej zmluvy. V zmysle čl. VII bod 7.1. si zmluvné strany
dohodli zabezpečenie poskytnutej podpory uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni, pričom dlžník je

povinný predložiť overenú kópiu poistnej zmluvy, kde predmetom poistenia je poistenie podpory vo
forme úveru. Žalobca listom zo dňa 22.11.2011 žalovaného vyzval na doručenie potvrdenia o trvaní
zabezpečenia úveru, a to doručením potvrdenia o trvaní poistného vzťahu (poistenie pre prípad straty
zdroja príjmu) vystaveného príslušnou poisťovňou, prípadne doplnenie zabezpečenia úveru v súlade
s § 505 Obchodného zákonníka v lehote 30 dní od doručenia výzvy spolu s poučením, že v prípade

nezabezpečenia úveru má žalobca právo jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, čím sa stane
splatným celý dlh. Následne listom zo dňa 19.7.2012 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu
zániku zabezpečenia úveru a vyzval žalovaného na úhradu sumy v celkovej výške 24.621,58 eur.

11. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa charakterom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory

uzatvorenej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, pričom
odvolací súd dospel k záveru, že námietka odvolateľa proti posúdeniu predmetnej zmluvy ako zmluvy
spotrebiteľskej je dôvodná.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu normu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 ods. 3 OZ je dodávateľom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že činnosť, ktorú žalobca - Štátny fond rozvoja
bývania vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky
jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca je účelovým fondom zriadeným zákonom o štátnom
fonde rozvoja bývania, ktorý v zmysle zákonnej definície pojmu spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1

OZ nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, a teda uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory nie je zmluvou
spotrebiteľskou.14. Podľa § 505 Obchodného zákonníka, ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie
záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný
rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa čl. VII bod 7.1. zmluvy, v súlade s ust. § 546 až 560 OZ je návratnosť zabezpečená uzavretím
poistnej zmluvy v poisťovni. Dlžník je povinný predložiť overenú kópiu poistnej zmluvy, kde predmetom
poistenia je poistenie podpory vo forme úveru.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené zabezpečenie počas trvania zmluvného vzťahu
zaniklo, čo nebolo medzi stranami sporné. Listom zo dňa 22.11.2011 žalobca žalovaného vyzval na
doručenie potvrdenia o trvaní poistného vzťahu, prípadne doplnenie zabezpečenia úveru v súlade s ust.
§ 505 Obchodného zákonníka s poučením, že v prípade nezabezpečenia úveru má žalobca právo od
úverovej zmluvy jednostranne odstúpiť, čím sa stane splatným celý dlh. Vzhľadom na to, že žalovaný

zostal nečinný, žalobca od zmluvy listom zo dňa 19.7.2012 odstúpil.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy došlo v súlade s ust. § 505
Obchodného zákonníka, pričom je právne bezvýznamnou obrana žalovaného, že od roku 2003 nebolo
možné pokračovať v ručení vo forme poistenia úveru, nakoľko na slovenskom poistnom trhu nebola

poisťovňa, ktorá by také poistenie poskytovala, nakoľko jednak uvedené tvrdenie žalovaného nebolo
preukázané a jednak zabezpečenie splácania úveru bolo možné uskutočniť i iným spôsobom.

18. V súlade s čl. VIII bod 8.1. zmluvy, v prípade, ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je
účelovo viazaná, je povinný v súlade so zákonom č. 303/1995 Z.z. tieto vrátiť do fondu a súčasne

uhradiť aj úrok vo výške 0,2% za každý deň neoprávneného použitia, maximálne do výšky dvojnásobku
poskytnutej podpory. Podľa čl. VIII bod 8.2. zmluvy, oneskorená úhrada aspoň troch splátok sa považuje
za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. V súlade s čl. VIII bod 8.3. zmluvy, je žalobca oprávnený
zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5% pre celú nesplatenú časť podpory, ak dlžník mešká so zaplatením dvoch
splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo po doručení výzvy. Podľa čl. VIII bod 8.4. a 8.5. zmluvy,

ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť a má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z celej dlžnej sumy,
t.j. súčtu zostatku a úroku.

19.Zobsahuspisuvyplynulo,žekudňu22.10.2012bolžalovanývomeškanísosplácanímposkytnutého

úveru vo výške nesplatenej istiny 14.028,35 eur a nesplatených úrokov 12,78 eur. S poukazom na ust.
§ 517 ods. 1 a 2 OZ, ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% p. a. zo sumy 14.028,35 eur, ako aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednanej v zmysle ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ v čl. VIII bod 8.5. zmluvy, a to 10% z
celej dlžnej sumy vo výške 1.404,11 eur.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

21. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania odvolací súd rozhodol

podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
nakoľko žalobca bol od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel. Výška súdneho poplatku predstavuje 6% z hodnoty konania (istiny, nesplatených
zmluvných úrokov a zmluvnej pokuty).

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).