Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/36/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201216
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5612201216.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu C. F., nar. XX.

X. XXXX, bytom M. G., R. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, Ulica 1. mája 113/19, proti žalovaným: 1/ C. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M.
G., E. XXXX/XX, a 2/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. G., E. XXXX/XX, obidvaja zastúpení
JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Kollárova č. 3, v spore o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným ako parc. č.
KN-C 3278/17, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 51 m2 a parc. č. KN-C 3278/18,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 20 m2, zapísaným v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne
územie M. G., obec Liptovský Mikuláš, a to spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ina zapísaného
v časti B/ listu vlastníctva pod poradovým číslom 1 na žalovaného 1/ a spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1-ina zapísaného v časti B/ listu vlastníctva pod poradovým číslom 3 na žalovaného 2/.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Lipovský Mikuláš dňa 7. 2. 2012, sa žalobca domáhal voči
pôvodnému žalovanému (C. F.) určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č.
KN-C 3276/2, druh pozemku: záhrady, o výmere 264 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom
číslo 204-61/2011, vyhotoveným dňa 22. 7. 2011 obchodnou spoločnosťou Geodézia Žilina, a. s., z
pôvodného pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 3276, druh pozemku: záhrady o výmere 506 m2,

zapísaného v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš,
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a mesto M. G., pozemku zapísaného ako parc.
č. KN-C 3278/24, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 169 m2, ktorý bol vytvorený
geometrickým plánom číslo 204-61/2011, vyhotoveným dňa 22. 7. 2011 obchodnou spoločnosťou
Geodézia Žilina, a. s., z pôvodného pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 3278/14, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 542 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností Katastrálneho
úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie

a mesto M. G. a pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 3278/17, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 51 m2 a parc. č. KN-C 3278/18, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 20 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra
Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a mesto M. G.. V žalobe uviedol,že tieto pozemky predstavujú časť pozemku o výmere 800 m2, ku ktorému bolo na základe dohody
o zriadení práva osobného užívania pozemku, uzavretej medzi Československým štátom, v správe
MestskéhonárodnéhovýboruvLiptovskomMikulášianím,zriadenéprávoosobnéhoužívaniapozemku,

pričom v dohode bol pozemok označený na základe geometrického plánu č. 915-241-6 ako parc. č. EN
3275/2. Nakoľko k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby, nadobudol právo osobného užívania
pozemku, v zmysle ustanovenia § 872 ods. 1 zák. č. 509/1991 Zb. sa od 1. 1. 1992 stal ich vlastníkom
zo zákona.

2. Uznesením zo dňa 4. 3. 2016, č. k. 7C/36/2012-50, súd pripustil, aby do konania vstúpili C. F. ako
žalovaný 2/ a G. F. ako žalovaný 3/, z dôvodu darovania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX pre katastrálne územie M. G., ktoré sú predmetom konania, žalovaným 2/ a 3/.

3. V priebehu konania dňa 1. 2. 2016 pôvodný žalovaný zomrel. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť
súd uznesením zo dňa 7. 10. 2016, č. k. 7C/36/2012-67, rozhodol o pokračovaní v konaní o určenie, že

žalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti-parcelyč.C-KN3276/2-záhradyovýmere264m2,ktorá
bola zameraná geometrickým plánom číslo 204-61/2011 vyhotoveným dňa 22. 7. 2001 spoločnosťou
Geodézia Žilina a.s., HS 204, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, autorizačne overeným dňa 22. 7. 2011
B.. C. L., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Správou katastra Liptovský Mikuláš
dňa 27. 7. 2011 pod číslom 577/11, z pôvodnej parcely č. C-KN 3276 - záhrady o výmere 506 m2 (diel

1), zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš,
v liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie a mesto M. G., s dedičmi žalovaného C. F., ktorými
sú podľa osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/38/2016-56 zo dňa 13. 7. 2016, C. F. a G. F..

4. Pôvodný žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 1. 3. 2012,

uviedol, že má vedomosť o tom, že niekedy v 60-tych rokoch sa mala začať výstavba rodinných domov
na ulici Borbisovej a Socháňovej v Liptovskom Mikuláši. Riešilo sa to buď kúpnymi zmluvami alebo
vyvlastňovacími rozhodnutiami. Kúpna zmluva pre svoju platnosť a účinnosť vyžadovala aj registráciu
štátnym notárstvom. Na základe vykonaného šetrenia zistil, že zmluva, ktorú mal podpísať ich otec a
mala sa týkať časti parcely PK č. 3275 a č. 3276, nikdy nebola registrovaná. Následkom toho bolo

protiprávne vydané aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a spísaná dohoda o
zriadení práva osobného užívania na pozemok č. 3275/2, katastrálne územie M. G.. Dohoda o zriadení
práva osobného užívania taktiež podliehala povinnej registrácii štátnym notárstvom, ku ktorej nedošlo,
nakoľko sa pravdepodobne zistilo, že nie je zaregistrovaná kúpna zmluva alebo nie je ešte ukončené
celé vyporiadanie pozemku. V roku 1973 došlo k darovaniu pozemku. Ak si bol žalobca istý svojím

vlastníckym právom k dotknutým nehnuteľnostiam, je otázne, prečo to neuviedol v dedičskom konaní
po ich otcovi, mame alebo sestre v roku 2005. Geometrický plán z roku 1966 nebol nikdy zrealizovaný,
teda nepreniesol sa žiadnym úkonom do pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností. Skutočnosť, že
uvedené nehnuteľnosti neboli doriešené a nenadobudol ich žalobca, potvrdzuje aj fakt, že v roku 2005
odkúpil žalobca od Mesta Liptovský Mikuláš pozemky, ktoré podľa geometrického plánu z roku 1966

a dohody o zriadení osobného užívania mali byť, podľa jeho tvrdení, už jeho. Navrhol podanú žalobu
zamietnuť.

5. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na to, že za pozemky zaplatil, preto by
mali byť jeho.

6. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s podanou žalobou nesúhlasili.

7. Právny zástupca žalobcu navrhol podanej žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že v konaní bolo
preukázané, že pôvodný pozemok č. 3275/2 bol žalobcovi pridelený do osobného užívania na základe

vtedy platných právnych predpisov. Kompetentným orgánom bolo vydané rozhodnutie o pridelení
pozemkov do osobného užívania a následne bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemkov.
Dohoda nebola registrovaná štátnym notárstvom. Napriek tomu však došlo k transformácii práva
osobnéhoužívanianavlastníckeprávo,vsúladesozákonomč.509/1991Zb.,nakoľkooprávnenýdržiteľ
pozemku mal rovnaké práva ako oprávnený užívať pozemku. Dobrá viera žalobcu bola preukázaná

tým, že pozemok bol pridelený do osobného užívania vtedy kompetentným orgánom, preto sa žalobca
nemal dôvod domnievať, že pozemok užíva v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Existovali
dva právne akty, a to rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a dohoda o zriadení práva
osobného užívania pozemku, preto žalobca nemal pochybnosti, že sa stal oprávneným užívateľompozemkov.Dobrúvierupreukazujeajto,žekompetentnýmorgánommubolovydanéstavebnépovolenie
a následne aj kolaudačné rozhodnutie. Ak by aj teda žalobca nenadobudol vlastníctvo z dôvodov
uvedených v žalobe, stal sa vlastníkom pozemkov titulom vydržania, nakoľko pozemky prinajmenšom od

ich pridelenia do osobného užívania užíva, nikto ho v užívaní nerušil, nikto sa nedomáhal vlastníckeho
práva k pozemkom, a to prinajmenšom do roku 2004 alebo 2005, keď zomrela sestra žalobcu.

8. Právna zástupkyňa žalovaných navrhla podanú žalobu zamietnuť. Na základe vykonaného
dokazovania bolo zistené, že štát nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré na základe rozhodnutia o

pridelení pozemkov do osobného užívania a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov
pridelil žalobcovi. Štát bol vlastníkom len časti pozemku č. 3275/2. Z tohto dôvodu je celý právny
úkon, a to tak rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ako aj dohoda o zriadení
práva osobného užívania pozemku, absolútne neplatný. Uvedená skutočnosť zrejme bola zistená aj
štátnym notárstvom, ktoré bolo oprávnené a povinné dohodu registrovať. Pokiaľ aj bolo vydané stavebné
povolenie a následne aj užívacie povolenie, nie je v nich uvedené, či pozemok, na ktorom má stavba

stáť, je v osobnom užívaní, resp. v inom právnom vzťahu. V čase realizácie stavby bol vlastníkom
sporných nehnuteľností O. F., otec žalobcu a C. F.. Dobromyselnosť žalobcu v užívaní pozemkov bola
narušená už v dedičskom konaní po otcovi O. F., v ktorom bolo preukázané, že predmetom dedenia
boli nehnuteľnosti v pozemno-knižnej vložke 728 pre katastrálne územie M. G., pričom prílohou pre
účely dedičského konania bola aj identifikácia, z ktorej vyplýva, že pozemok č. 3276 bol z pozemno-

knižnej vložky odčlenený a bol naň žalovaný list vlastníctva v prospech C. F.. Súčasne z nej vyplýva,
že pozemok č. 3275 je vlastníctvom O. F.. Hoci bol žalobca účastníkom dedičského konania, uvedené
skutočnosti nenamietol. Dobromyselnosť užívania pozemkov bola vyvrátená aj výpoveďou žalobcu,
ktorý uviedol, že pozemky užívala aj jeho sestra a brat, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Pozemok č.
3275/2 bol vytvorený z pôvodných pozemno-knižných parciel 3277, 3278, 3276 a 3275. Štát vysporiadal

vykúpením, resp. vyvlastnením len parcelu č. 3278, ktorá nebola vo vlastníctve právnych predchodcov
žalobcu, č. 3277, ktorá nezasahuje do predmetného pozemku 3275, nakoľko sa jedná o pozemok z
opačnej strany. Preto štát nemohol vydať rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a
následne uzavrieť dohodu o osobnom užívaní, nakoľko nikdy nebol vlastníkom. Preto ani nemohlo dôjsť
k vydržaniu vlastníckeho práva, nakoľko neexistovalo vlastnícke právo štátu k uvedeným pozemkom.

Neexistuje právny úkon, ktorý by zakladal oprávnenie žalobcu užívať predmetné pozemky ako vlastné.
Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že užíva pozemky ako vlastník, nakoľko tieto mohol užívať len
ako užívateľ, to znamená, že vznikol len vzťah užívací. Maximálne by sa mohla do vydržania rátať doba
od roku 1992, avšak neexistuje listina, ktorá by zakladala právo žalobcu domnievať sa, že je vlastník.
Platiteľom dane z nehnuteľností z pozemku č. 3275 v celosti bola od roku 1993 H. F., od roku 2000

platil daň z nehnuteľnosti za pozemok č. 3276 otec žalovaných. H. F. si urobila ohradu, aby jej hydina
nebehala na hranicu pozemku č. 3278/14 a 3278/24, avšak v plote bola bránka, ktorou chodila cez
pozemok č. 3278/14. Pozemok č. 3275 užívali aj C. F. a žalovaní, chodili po ňom pokiaľ potrebovali prejsť
na pozemok č. 3276. Na pozemku č. 3276 je záhrada, rastú tam stromy, deti sa tam hrávali, užívali plody
zo záhrady. Žalobca mohol pozemok č. 3276 užívať, ale neužíval ho výlučne ako výlučný vlastník.

9. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že keď mu dali dňa 12. 1. 1968 stavebné povolenie,
bol v domnienke, že je to jeho, nakoľko za 800 m2 zaplatil mestskému národnému výboru. Mesto
to vyvlastnilo od jeho rodičov. Potom postavil garáž, vysadil stromy, aj to užíval. Nevedel, že sa to

povymieňalo. Otec daroval pozemok jemu, aj bratovi, sestre zostal starý dom s pozemkom. Pozemok
užívajú všetci spoločne, teda sestra, brat aj on. Pozemky takto užívali odkedy bol dom postavený. Teraz
všetkypozemkyužívaon.Vkonaníodedičstvepootcovinavrhol,abystarýdomzostalsestreapozemky,
čo boli v družstve, aby zostali na mamu. Problémy s pozemkami začali, keď sa oženil, nakoľko si stále
mysleli, že všetko ostane bratovým deťom. Otec daroval bratovi pozemok, na ktorom mal postavený

dom, v roku 1975. Daň z nehnuteľností platí odkedy to prišlo, platí všetko, platil aj za starý dom. Na
meste vravel, že už za pozemky zaplatil, keď povedal, že nemá doklad, tak pozemky následne kupoval.
Sestra zdedila po otcovi dom aj pozemok, na ktorom bol dom postavený. Pozemok bol široký 22 metrov
a 196 metrov dlhý. V konaní o dedičstve po otcovi boli u notárky všetci traja, aj s mamou. Vedel, čo
sestra zdedí. Pozemok č. 3276 je oddelený od pozemku č. 3278/24 plotom. Medzi pozemkami č. 3276/1

a 3276/2 sú také zábrany, aby tam nešli ovce. Plot medzi pozemkami č. 3278/24 a 3276/2 je od roku
1973, predtým tam bol drevený plot, aby do záhrady nechodili kury. Dom postavil v roku 1970, garáž v
roku 1972. Od roku 1967 pozemok č. 3276 užívali sestra, brat a on, bola tam záhrada, ovocné stromy,
pásli sa tam ovce, brat stromy povypiloval. Do záhrady mohol ísť každý zo súrodencov kedy chcel, niknemal obmedzený prístup. Domnienka bola taká, že pozemok č. 3276/2 je jeho, č. 3276/1 sestrin a
zadok bratov. Pozemok č. 3278/24 užíva on. Sestra chodievala po tomto pozemku do roboty, chodieval
po pozemku aj brat, keď chodil do záhrady, nebol v tom problém. Myslel si, že po sestre dedia len starý

dom a pozemok po hranicu s pozemkom č. 3278/24, nevedel, že dedia aj pozemky č. 3278/24, 18 a 17.

10. Žalovaný 1/ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že ešte ako deti sa hrávali v záhrade č. 3276 a
jeho otec vždy vravel, že záhradu mu daroval jeho otec O. F.. Kým otec žil, o chodník pred pozemkom č.
3276 sa staral, odpratával sneh, čistil ho od kamienkov, po jeho smrti sa stará o chodník on. Po doručení

písomnéhovyjadreniajehootcovidoniesolžalobcapapier,abyotecpodpísal,zmyslompapierubolo,aby
pozemky prešli na neho. V čase, keď bol jeho otec v nemocnici, postavil žalobca na pozemku holubinec
a povedal jeho mame, že je to len dočasné, že to zbúra. Aj o pozemku č. 3275 jeho otec vždy tvrdil,
že je spoločný.

11. Svedkyňa C. F.Á., matka žalovaných, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s manželom sa vzali v

roku 1972. S tesťovcami a švagrovcami mali dobré vzťahy, chodili tam. V dome na E. ulici začali bývať v
roku 1981. Testiná sa jej starala o najstaršieho syna od roku 1973, preto chodili do Liptovského Mikuláša
každýdeň.Testinábývalavstaromdome.Pozemkybolitesťove,tesťdarovaljejmanželovizáhradu,lebo
pod domom mali maličký pozemok. O záhradu sa starali, nakoľko tam denno-denne chodili, pestovali
tam dlhé roky ovocie, zeleninu. Keď jej manžel zomrel, prišiel sa žalobca spýtať, či si môže na záhrade

vysadiť cibuľu. Užívali celú záhradu, v celom rozsahu od cesty. Medzi pozemkami č. 3276/2 a 3276/1
nie je žiadny plot, záhrada je jeden celok. V hornej časti pozemku č. 3276/1 je prehradenie, aby tam
nechodili ovce. Po pozemku č. 3278/24 vždy chodili ku humnu, ktoré je za ich rodinným domom. Po
pozemku č. 3278/24 chodili aj peši, aj autom, nakoľko auto mali garážované v humne. Auto si kupovali
2-3 roky po svadbe. Medzi pozemkami č. 3278/24 a 3278/14 je pletivo, aby tam nechodili kury. Pletivový

plot je aj medzi pozemkami č. 3278/24 a 3276/2. Keď manžel choval býky, cez pozemok č. 3278/24 vozil
aj seno. Záhrada bola darovaná jej manželovi v roku 1973. Ona o tom vedela, vedel o tom aj žalobca.
Pozemok č. 3278/24 bol tesťov, potom ho zdedila švagriná. V záhrade zasadili ovocné stromy, orech
zasadili skoro pred 20-timi rokmi. Chodník pred záhradou od Borbisovej ulice čistil jej manžel, po jeho
smrti jej syn. Manželka žalobcu začala chodiť do domu až po smrti švagrinej. So žalobcom sa poznali

už skôr, nakoľko spolu pracovali. Žalobca sa jej pýtal, či si môže na záhrade zavierať ovce. Nedovolili
mu holubinec, o ktorom povedal, že je dočasný. Ohľadne užívania pozemkov bol vždy kľud. Žalobca
v dedičských konaniach po mame, otcovi, švagrinej nič nenamietal. Za nimi bol aj sused, keď chcel,
aby vypílili stromy. Keď potrebuje sused vstup do záhrady, príde si pýtať povolenie od nich. Vstup na
pozemok č. 3278/24 je bránou alebo bráničkou, ktorá je z cesty pozdĺž hranice pozemku č. 3278/24. Keď

chceli ísť do záhrady chodili touto bránou alebo bráničkou cez pozemok č. 3278/24, a potom bráničkou,
ktorá je v plote medzi pozemkami č. 3278/24 a 3276/2 alebo bráničkou, ktorá je medzi pozemkami č.
3278/14 a 3276/1. Osobitný vstup od cesty z Borbisovej ulice na pozemok č. 3276/2 nie je. Chodili tadiaľ
vždy celá rodina, vozili tadiaľ seno.

12. Svedkyňa G. V., manželka žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že keď začala dávať do
poriadku manželove papiere zistila, že pozemky nie sú zapísané na manžela, ale na jeho brata. K
tomu došlo po smrti sestry manžela. S manželom sa poznajú 20 rokov, manželmi sú 5 rokov. Po smrti
manželovej sestry mu začala pomáhať. Momentálne býva aj u manžela, aj na H. ulici. Do smrti sestry
manžela chodila na R. príležitostne, jeden krát do týždňa. Do roku 2005 sa o pozemky staral manžel,

keď povedal bratovi, že je to napísané na neho, začal tam chodiť aj manželov brat. Nevedela uviesť,
kedy boli stavané ploty, že ich staval manžel vie len z počutia.

13. Svedok C. V. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že býva v susedstve so žalobcom od roku 1982,
a to v bytovke na 4. poschodí, odkiaľ vidí na dom žalobcu. Zo západnej strany je pozemok rozdelený

nízkym plôtikom, ktorý rozdeľuje pozemky žalobcu a C. F.. V záhradke nevidel nikoho, okrem C. F., nič
vykonávať. C. F. vyklčoval ovocnú záhradu, vypúšťa tam ovce, kosí. Kým ešte žila jeho sestra, pomáhala
mu pri okopávaní zeleniny. Druhí F. obhospodarujú druhý pozemok za plôtikom. Sestra žalobcu chodila
do svojho domu cez dvor žalobcu, cez pozemok č. 3278/24. Plôtik, ktorý oddeľuje pozemky F., je na
pozemku č. 3278/1 v jeho hornej časti. Medzi pozemkami č. 3278/24 a 3276/2 je plot, nevie však uviesť,

kde končí. Na pozemku č. 3276 nebol, ani vo dvore. Nevedel uviesť, či je plot medzi pozemkami č.
3276/1 a 3276/2. Dom z južnej časti od Borbisovej postavil žalobca, zo severnej časti C. F.. Pozemok č.
3278/1 z južnej časti obrába žalobca, zo severnej časti C. F. a jeho rodina.14. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to geometrického plánu č. 204-61/2011,
výpisov z listov vlastníctva čísla XXXX a XXXX pre katastrálne územie M. G., rozhodnutia o pridelení
pozemku do osobného užívania, dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, geometrického

plánu č. 915-241-6, osvedčení o dedičstve po C. F. a H. F., rozhodnutia o dedičstve po O. F., identifikácie
parciel, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 728 a 886 pre katastrálne územie M. G., kúpnej zmluvy
zo dňa 6. 5. 1975, geometrického plánu č. 761-0917-76, darovacej zmluvy z 24. 10. 1973, žiadosti
o založenie listu vlastníctva, kúpnej zmluvy zo dňa 6. 5. 1975, darovacej zmluvy zo dňa 22. 5. 1974,
kúpnej zmluvy zo dňa 4. 2. 1966, geometrického plánu č. 915-067-6, dohôd o zriadení práva osobného

užívania pozemku zo dňa 29. 6. 1966, 4. 6. 1971, vyvlastňovacích rozhodnutí, geometrického plánu
č. 915-071-4, návrhu na záznam do katastra nehnuteľností, protokolu o prechode vlastníctva majetku,
fotokópie originálu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. G., geometrického plánu č.
30519888-23/2005, užívacieho a obývacieho povolenia a rozhodnutia o prípustnosti stavby, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

15. Žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Liptovský Mikuláš, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. KN-C 3278/14, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 542 m2, parc. č. KN-C 3278/17, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 51 m2 a parc. č. KN-C 3278/18, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2,

a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 1-ica, právnym dôvodom osvedčenia o dedičstve 4D/925/2005
a žalovaní 1/ a 2/ každý v spoluvlastníckom podiele 1-ina, právnym dôvodom darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod V 2852/2011.

16. Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi, a to každý v 1-ici, pozemku zapísaného ako parc.

č. KN-C 3276, druh pozemku: záhrady o výmere 506 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území M.
G., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. XXXX, právnym titulom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve 4D/38/2016. Podľa
výpisu z listu vlastníctva zo dňa 16. 9. 2011 bol výlučným vlastníkom uvedeného pozemku C. F., právny
predchodca žalovaných, na základe titulu nadobudnutia RI 425/73.

17. Geometrickým plánom, vyhotoveným Geodéziou Žilina, a. s. dňa 22. 7. 2011, číslo 204-61/2011, boli
vytvorené pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 3276/1, druh pozemku: záhrada, o výmere 242 m2 a
parc. č. KN-C 3276/2, druh pozemku: záhrada, o výmere 264 m2 z pozemku zapísaného ako parc. č.
KN-C 3276, druh pozemku: záhrada, o výmere 506 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre

katastrálneúzemieM.G.azpozemkuzapísanéhoakoparc.č.KN-C3278/14,druhpozemku:zastavané
plochy a nádvoria o výmere 542 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie
M. G., bol odčlenený pozemok parc. č. KN-C 3278/24, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 169 m2.

18. Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného
užívaniazodňa24.7.1967,zn.:Fin:961/67-573/Dá,pridelil,podľa§205ods.1Občianskehozákonníka,
žiadateľovi C.U. F. pozemok parc. č. EN-3275/2, katastrálne územie M. G., o výmere 800 m2, ktorý
je vo vlastníctve Československého štátu, v správe MsNV Liptovský Mikuláš, do osobného užívania
na výstavbu rodinného domčeka. Číslo parcely a výmera boli určené podľa geometrického plánu č.

915-241-6 zo dňa 28. 9. 1966. V pozemkovej knihe bol pridelený pozemok zapísaný v katastrálnom
území obce M. G. vo vložkách č. 728, 886 ako parcela č. 3275, 3276, 3277 a 3278. Geometrickým
plánom č. 915-241-6 zo dňa 24. 11. 1966 bol vytvorený pozemok parc. č. EN-3275/2 o výmere 800 m2,
druh pozemku: roľa, a to z časti pozemku zapísaného ako parc. č. PK 3275, zapísaného v pozemno-
knižnej vložke č. 728 o výmere 258 m2, z časti pozemku zapísaného ako parc. č. PK 3278, zapísaného

v pozemno-knižnej vložke č. 886 o výmere 272 m2 a z časti pozemku zapísaného ako parc. č. PK 3276,
zapísaného v pozemno-knižnej vložke č. 728 o výmere 270 m2.

19. Dňa 1. 8. 1967 bola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi
Československým štátom, v správe MsNV Liptovský Mikuláš a C. F., predmetom ktorej bolo zriadenie

práva osobného užívania pozemku parc. č. EN-3275/2 o výmere 800 m2 k výstavbe rodinného domu
v Liptovskom Mikuláši. Podľa čl. 4. Dohody, bolo právo osobného užívania zriadené za jednorazovú
náhradu vo výške 960 Kčs, ktorá bola pri podpísaní dohody uhradená na bankový účet MsNV v
Liptovskom Mikuláši.20. Mestský národný výbor Liptovský Mikuláš rozhodnutím o prípustnosti stavby zo dňa 12. 1. 1968,
číslo: Výst.-4079/67/68-L povolil C. F. na pozemku parc. č. 3275/2 v katastrálnom území M. G.

novostavbu rodinného domu. Na stavbe, podľa rozhodnutia, budú pomáhať aj O. F., C. F., C. F.,
G. W. a C. A.. Dňa 28. 12. 1971 vydal Mestský národný výbor Liptovský Mikuláš, odbor výstavby,
vodného hospodárstva, MH dopravy a obchodu v Liptovskom Mikuláši pod č. Výst.: 3630/1971 užívacie
a obývacie povolenie na novostavbu rodinného domu pre C. F., povolenú výmerom MsNV pod značkou
Výst. 4079/67/68 zo dňa 12. 1. 1968.

21. V konaní o dedičstve po neb. H. F., sestre žalobcu, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš,
pod sp. zn. 4D/925/2005, boli ako dedičia zo zákona zistení C. F. a C. F.Á.. Podľa osvedčenia o dedičstve
zo dňa 21. 12. 2005, predmetom dedenia bol aj rodinný dom súp. č. XXX v katastrálnom území M. G.,
postavený na pozemku parc. č. KN 3275, pozemky parc. č. KN 3275, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 430 m2, parc. č. 3278/14, zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, parc. č. 3278/17,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a parc. č. 3278/18, zastavané plochy a nádvoria o výmere
20 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. G., ktoré, každý v 1-ici, nadobudli
žalobca a C. F..

22. V konaní o dedičstve po neb. O. F., vedenom Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši, bolo dňa

30. 9. 1976 vydané rozhodnutie, podľa ktorého preberateľkou rodinného domu v Liptovskom Mikuláši
popisné číslo XXX, spolu s humnom, maštaľou, zastavaným pozemkom v katastrálnom území M. G.,
parc. č. 3275, zapísanom v pozemno-knižnej vložke č. 728, sa stala H. F., bez povinnosti vyplácať
ustupujúcich spoludedičov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, ako dedičia zo zákona boli zistení K. F.-
manželka a deti H. F., C. F. a C. F.. Rozhodnutie bolo doručené aj C. F. a C. F.. Podľa identifikácie

parciel ku konaniu o dedičstve č. D/1162/76, pozemok zapísaný ako parc. č. PK 3275 bol podľa stavu v
evidencii nehnuteľností vedený ako parc. č. EN 3275 na O. F.Ň., pozemok parc. č. PK 3276 bol podľa
stavu v evidencii nehnuteľností vedený ako parc. č. EN 3276 na liste vlastníctva číslo XXXX pre C. F.
a pozemok č. PK 3277 vedený ako parc. č. EN 3277/1 na liste vlastníctva č. XXXX pre C. F., parc. č.
EN 3277/2 na liste vlastníctva č. XXX pre C. Q. a manželku a parc. č. EN 3277/3 na liste vlastníctva

č. XXX pre JÁ. a D. Q.. Podľa výpisu z pozemno-knižnej vložky č. 728 pre katastrálne územie M. G.,
vyhotoveného pre účely dedičského konania vedeného pod sp. zn. D/1162/76, bol O. F. vlastníkom,
okrem iného, pozemku č. PK 3275, 3276, 3277 a 3744, pričom vo vložke je vyznačená zmena pod č.
RI 425/73 pri parc. č. 3276, RI 130/74 pri parc. č. 5277.

23. Dňa 6. 5. 1975 bola uzavretá kúpna zmluva medzi O. F. a Československým štátom, v správe MsNV
v Liptovskom Mikuláši, predmetom ktorej bol pozemok zapísaný ako parc. č. 3275, zapísaný v pozemno-
knižnej vložke č. 728 pre katastrálne územie M. G., o výmere 58 m2, zodpovedajúcich pozemku parc.
č. EN 3277/1.

XX. O. F. ako darca a C. F. ako obdarovaný uzatvorili dňa 24. 10. 1973 darovaciu zmluvu vo forme
notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo darovanie pozemku zapísaného ako parc. č. PK 3276,
zapísaného v pozemno-knižnej vložke č. 728 pre katastrálne územie M. G., o výmere 509 m2.
Registrácia uvedenej zmluvy bola povolaná Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši dňa 24. 10. 1973
pod RI 425/73.

XX. O. F. ako darca a C. F. ako obdarovaný uzatvorili dňa 22. 5. 1974 darovaciu zmluvu, vo forme
notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo darovanie pozemku zapísaného v pozemno-knižnej vložke
pre katastrálne územie M. G. č. 728 ako parc. č. PK 3277, o výmere 281 m2, evidovaného v stredisku
Geodézie v Liptovskom Mikuláši ako parc. č. EN 3277/1. Registrácia uvedenej zmluvy bola povolená

Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši dňa 24. 5. 1974 pod č. RI 130/74.

XX. C. F. kúpnou zmluvou zo dňa 6. 5. 1975 odpredal Československému štátu, v správe MsNV v
Liptovskom Mikuláši pozemok parc. č. EN 3277/1 o výmere 281 m2.

27. Mesto Liptovský Mikuláš dňa 29. 6. 2005 podalo na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra
LiptovskýMikuláš,návrhnapovoleniezáznamunalistevlastníctvač.XXXX,atonazapísaniepozemkov
zapísaných ako parc. č. KN-C 3278/1, 3278/9, 3278/11, 3278/19, 3278/20, 3278/21, 3278/22, 3278/23,vzniknutých z pozemno-knižnej parcely č. PK 3278, zapísanej v pozemno-knižnej vložke číslo 886 pre
katastrálne územie M. G..

28. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

30. Podľa § 198 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 1. 8. 1967, právo osobného užívania
pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný
domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom,

na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo
obmedzené a prechádza na dediča.

31. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 1. 8. 1967, rozhodnutím o pridelení pozemku
do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní

pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

32. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 1. 8. 1967, na podklade pridelenia pozemku
do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor
alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku.

Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného
užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

33. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 4. 1983 do 31. 12. 1991, kto s
vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,

má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

34. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

35. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

38. Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti
tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

39. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko
mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, resp. ktoré má v
spoluvlastníctve so žalovanými 1/ a 2/. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobca podanou žalobou
domáhal (žaloba o určenie práva), súd prioritne skúmal, či je na požadovanom určení naliehavý

právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Pokiaľ žalobca
nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho,
aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným
nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ preprávne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo
jeho právne postavenie sa stalo neistým. Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom
určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k
pozemkom,ktorésazapisujedokatastranehnuteľnostíavprípadeúspechupodanejžalobybyrozsudok
súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, bol na požadovanom určení, s
výnimkou nižšie uvedených právnych záverov, naliehavý právny záujem. Súd bez preskúmania veci

samej zamietol žalobu v časti určenia vlastníckeho práva žalobcu ku spoluvlastníckemu podielu vo
veľkosti 1-ica k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-C 3278/24, parc. č. KN-C 3278/17 a parc. č.
KN-C 3278/18, nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. G., nakoľko žalobca sa domáhal určenia
vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom vcelku (že je „výlučným vlastníkom“), hoci je na liste
vlastníctva pod poradovým číslom 2/ zapísaný ako spoluvlastník uvedených pozemkov, resp. pozemku
parc. č. KN-C 3278/14, z ktorého bol pozemok parc. č. KN-C 3278/24 vytvorený, s veľkosťou podielu

1-ica. Žalobca preto nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo vzťahu ku
spoluvlastníckemu podielu k predmetným pozemkom, zapísanému pod poradovým číslom 2/, nakoľko
aj v prípade vyhovenia požadovanému určeniu by sa na jeho právnom postavení nič nezmenilo.

40. Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo ku pozemkom uzavretím dohody o zriadení práva

osobného užívania pozemku zapísanému ako parc. č. EN 3275/2 o výmere 800 m2, uzavretej dňa
1. 8. 1967, ktoré sa, v zmysle zákonného ustanovenia § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, malo
počnúc dňom 1. 1. 1992 transformovať na vlastnícke právo žalobcu. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, účinného ku dňu uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, dohodu o
zriadeníprávaosobnéhoužívaniapozemkuuzatváralsobčanomnárodnývýboraleboorganizácia,ktoré

mali pozemok v správe alebo organizácia, ktorá bola vlastníkom pozemku. Dohoda pre svoju platnosť
vyžadovala písomnú formu a registráciu štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku teda
vznikalo až registráciou dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku štátnym notárstvom.
Žalobca v konaní nepreukázal, a napokon ani nerozporoval, skutočnosť, že dohoda o zriadení práva
osobnéhoužívaniapozemkuzodňa1.8.1967nebolaregistrovanáštátnymnotárstvom,vdôsledkučoho

právoosobnéhoužívaniapozemkuparc.č.EN3275/2vprospechžalobcunazáklade dohodynevzniklo.
Navyše, žalobca v konaní nepreukázal, že Československý štát, v správe Mestského národného výboru
v Liptovskom Mikuláši, bol oprávnený uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku
parc. č. EN 3275/2, nakoľko nepreukázal, že uvedený pozemok mal v správe, resp. že by bol jeho
vlastníkom. Do osobného užívania žalobcu bol preto pridelený pozemok v rozpore s ustanovením § 205

ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemku. Podľa geometrického plánu č. 915-241-6, predloženého žalobcom, ktorý bol podkladom pre
rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 24. 7. 1967, bol pozemok parc. č. EN
3275/2 vytvorený z pozemkov zapísaných ako parc. č. PK 3275, 3276 a 3278. Podľa zápisu v pozemno-
knižnej vložke č. 728 pre katastrálne územie M. G., ako aj podľa darovacej zmluvy zo dňa 24. 10.

1973, bol pozemok parc. č. PK 3276 vo výmere 509 m2, t. j. v celej výmere podľa pozemno-knižného
stavu, darovaný O. F. C. F., bratovi žalobcu. Darovacia zmluva bola riadne zaregistrovaná štátnym
notárstvom a zapísaná v položke zmien v pozemno-knižnej vložke č. 728. Z uvedeného vyplýva, že v
čase registrácie darovacej zmluvy štátnym notárstvom a následne zápisu zmeny do pozemkovej knihy
neexistovali skutočnosti, ktoré by bránili O. F. disponovať s uvedeným pozemkom. Pozemok parc. č. PK

3275 bol v čase podpisu dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zapísaný v pozemno-
knižnej vložke č. 728 pre katastrálne územie M. G. do výlučného vlastníctva O. F., pričom ani vo vzťahu
k uvedenému pozemku nevyplýva z pozemkovej knihy žiaden právny úkon, ktorým by došlo k zmene
vlastníckeho práva. Žalovaní predložili aj kúpnu zmluvu, uzavretú dňa 6. 5. 1975 medzi O. F. ako
predávajúcim a Československým štátom, v správe Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši

ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. PK 3275,
zapísanému v pozemno-knižnej vložke č. 728, o výmere 58 m2, ktorý však evidencii nehnuteľností
zodpovedal pozemku parc. č. EN 3277/1. Zo samotného dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá
časovo nasledovala až po dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku, vyplýva, že v čase
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku Československému štátu, v správe Mestského

národného výboru v Liptovskom Mikuláši, neprislúchalo vlastnícke právo k pozemku parc. č. PK 3275,
ani k jeho časti o výmere 58 m2, a preto ani oprávnenie prenechať pozemok do osobného užívania
žalobcovi. Z uvedených dôvodov je dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, uzavretá dňa
1. 8. 1967, neplatná.41. Súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru, uvedeného v rozsudku Nejvyššího soudu České
republiky, sp. zn. 31 Cdo 1529/2004, prijatého veľkým senátom občianskoprávneho kolégia, na možnosť

aplikácie ktorého strany sporu aj upozornil v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Podľa
právneho názoru, uvedeného v tomto rozhodnutí, právo osobného užívania pozemku bolo právom
vecným; to vyplýva z jeho časovej neobmedzenosti, z toho, že prechádzalo na dedičov a nemohlo
byť jednostranne vypovedané; prechádzalo tiež na nadobúdateľa budovy, ktorá bola na pozemku ním
zaťaženomvsúladesjehoúčelovýmurčenímzriadená.Právoosobnéhoužívaniapozemkuboloprávom

pripúšťajúcim trvalý výkon, a preto mohlo byť predmetom oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ tohto
práva mal teda po dobu oprávnenej držby rovnaké práva ako subjekt tohto práva; i keď § 132 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa v tejto súvislosti zmieňuje výslovne o vlastníkovi, vzťahuje sa pravidlo
tam uvedené obdobne i na oprávneného držiteľa práva. Ak mal teda oprávnený držiteľ práva osobného
užívania pozemku k 1. 1. 1992 rovnaké práva ako subjekt práva osobného užívania, muselo sa i jeho
právo osobného užívania pozemku k tomuto dňu zmeniť podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka

na právo vlastnícke. I oprávnený držiteľ práva osobného užívania pozemku sa stal k 1. 1. 1992 jeho
vlastníkom. Prihliadajúc k uvedenému právnemu názoru súd skúmal, vzhľadom na neplatnosť dohody
o zriadení práva osobného užívania pozemku v prospech žalobcu, či žalobca bol oprávneným držiteľom
právaosobnéhoužívaniapozemkuk1.1.1992ačisateda,vdôsledkuaplikáciezákonnéhoustanovenia
§ 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stal zo zákona vlastníkom predmetných pozemkov. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca mohol byť len oprávneným držiteľom práva osobného užívania
pozemku, teda nemohol byť držiteľom vlastníckeho práva k pozemkom (napr. rozsudok Nejvyššího
soudu České republiky, sp. zn. 22 Cdo 1985/2005). Podmienkami držby, ktoré musia byť splnené
súčasne, sú faktické ovládanie veci (corpus possesionis) a úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s
vlastnou, resp. vykonávať právo pre seba (animus possidendi). Predmetom držby môžu byť aj práva,

za predpokladu, že pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon, čo, v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia,
právo osobného užívania pozemku spĺňa. Oprávneným držiteľom práva je ten, kto je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo, ktoré pre seba vykonáva, patrí.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol oprávneným držiteľom práva

osobného užívania pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 3278/17 a parc. č. KN-C 3278/18, nakoľko
k nim právo osobného užívania minimálne od postavenia svojho rodinného domu, t. j. od roku 1971,
vykonával, pričom so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu právo osobného užívania
k uvedeným pozemkom patrí. Uvedené pozemky sú zastavané stavbou vo vlastníctve žalobcu, výlučne
žalobca uvedené pozemky od postavenia rodinného domu užíval a užíva, a to ku dňu 1. 1. 1992 v

domnení, že mu prislúcha právo osobného užívania pozemkov na základe dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku. Keďže ku dňu 1. 1. 1992 bol žalobca oprávneným držiteľom práva
osobného užívania pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 3278/17 a parc. č. KN-C 3278/18, stal sa,
v zmysle zákonného ustanovenia § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka k 1. 1. 1992 ich vlastníkom.
Dobromyseľnosť žalobcu, podľa názoru súdu, nebola narušená ani v dôsledku konania o dedičstve

po O. F., otcovi žalobcu, nakoľko predmetom dedenia síce bol pozemok parc. č PK 3275, avšak,
vzhľadom na skutočnosť, že pozemky parc. č. KN-C 3278/17 a parc. č. KN-C 3278/18 už v tom čase
boli zastavané rodinným domom žalobcu, podpísanie dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemku a skutočnosť, že uvedené pozemky boli užívané výlučne žalobcom a v ich užívaní žalobca
nebol nikým rušený a jeho užívacie právo nebolo nikým spochybnené, bol žalobca v dobrej viere v tom,

že mu právo osobného užívania uvedených pozemkov patrí. Súd preto určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-C 3278/17 a parc. č.
KN-C 3278/18, zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie M. G., obec Liptovský Mikuláš, a to
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ina zapísaného v časti B/ listu vlastníctva pod poradovým

číslom 1 na žalovaného 1/ a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ina zapísaného v časti B/ listu
vlastníctva pod poradovým číslom 3 na žalovaného 2/ (keďže na určení vlastníckeho práva k jemu
vlastnícky patriacemu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ica, z už vyššie uvedených dôvodov,
nemal naliehavý právny záujem).

43. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané, že žalobca bol
oprávneným držiteľom práva osobného užívania pozemkov zapísaných ako parc. č. KN 3276, z ktorého
bol geometrickým plánom vytvorený pozemok parc. č. KN-C 3276/2 a parc. č. KN-C 3278/14, z
ktorého bol geometrickým plánom vytvorený pozemok parc. č. KN-C 3278/24. Z uvedeného dôvodupreto nemohlo dôjsť ku vzniku jeho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom podľa § 872 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zhodnými výpoveďami strán sporu aj svedkyne C. F. mal súd preukázané,
že pozemok pôvodne zapísaný ako parc. č. PK 3275 (z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. KN-

C 3278/14) od postavenia domu žalobcu, t. j. od roku 1971, užívali tak žalobca, ako aj jeho brat, neb.
C. F. a ich sestra, neb. H. F.. Sám žalobca tvrdil, že pozemok užívali všetci spoločne. Pozemok bol
využívaný sestrou žalobcu ako prechod od jej rodinného domu na ulicu Borbisovú, čo potvrdili aj vypočutí
svedkovia C. F. a C. V.. Pozemok využíval aj brat žalobcu s manželkou, a to ako prechod aj prejazd k ich
humnu, v ktorom mali garážované motorové vozidlo, chovali tam hoospodárske zvieratá, aj do záhrady

na pozemku parc. č. KN-C 3276. Medzi pozemkami parc. č. KN-C 3278/24 a parc. č. KN-C 3278/14
je síce pletivový plot, avšak bol vybudovaný len ako zábrana proti prenikaniu hospodárskych zvierat
chovaných sestrou žalobcu, nie ako vyznačenie hranice užívacieho práva žalobcu k pozemku. Žalobca
teda nevykonával právo osobného užívania k pozemku parc. č. KN-C 3278/24 výlučne pre seba, ako
právo, ktoré by mu výlučne patrilo. Podľa právneho názoru súdu, žalobca nebol ani dobromyseľný v
tom, že by mu právo osobného užívania k uvedenému pozemku prislúchalo. Minimálne v roku 1976 v

rámci dedičského konania po svojom otcovi O. F. nadobudol žalobca vedomosť, že pozemok parc. č.
PK 3275, ktorý dovtedy užívali všetci súrodenci spoločne, patril ich otcovi, nakoľko uvedený pozemok
bol predmetom dedenia a nadobudla ho do výlučného vlastníctva H. F.. Žalobca uviedol, že jeho sestra
zdedila po otcovi dom a pozemok o výmere 22 m x 196 m, čo svedčí o tom, že žalobca mal vedomosť,
že predmetom dedenia po jeho otcovi nemohol byť len pozemok pod domom a pozemok aktuálne podľa

žalobcom predloženého geometrického plánu zapísaný ako par. č. KN-C 3278/14. Aj z identifikácie
parciel, ktorá bola vyhotovená pre účely dedičského konania po O. F. vyplýva, že pozemok par. č. PK
3275 mal výmeru 1126 m2, z čoho muselo tiež byť žalobcovi zrejmé, že sa nejedná len o pozemok pod
domom a pozemok parc. č. KN-C 3278/14.

44. Žalobca taktiež nepreukázal, že ku dňu 1. 1. 1992 bol oprávneným držiteľom práva osobného
užívania pozemku parc. č. KN-C 3276/2. Zhodnými výpoveďami strán sporu aj svedkyne C. F. mal súd
preukázané, že pozemok parc. č. KN 3276, z ktorého bol geometrickým plánom vytvorený pozemok
parc. č. KN-C 3276/2, bol využívaný ako záhrada, a to tak žalobcom, ako aj jeho bratom, neb. C. F.Á.
a ich sestrou, neb. H. F.. Svedkyňa C. F. uviedla, že pozemok využívali spolu so svojím manželom

ako záhradu, pozemok využíval, na základe ich súhlasu, aj žalobca, a to ako záhradu aj pasienok pre
ovce. Žalobca však nepreukázal, že by pozemok, resp. jeho časť (podľa predloženého geometrického
plánu parc. č. KN-C 3276/2) užíval výlučne sám, v domnení, že jemu výlučne prislúcha právo osobného
užívania pozemku. Pozemok parc. č. KN-C 3276/1 nie je od pozemku parc. č KN-C 3276/2 oddelený
žiadnym plotom, ktorý by vyznačoval hranicu jeho užívania. Pokiaľ sú na pozemku zábrany (podľa

tvrdení svedkyne C. F. v hornej časti pozemku parc. č. KN-C 3276/1), nejedná sa o hranicu užívania
pozemku, ale len o opatrenie proti vchádzaniu hospodárskych zvierat. Pokiaľ aj svedkyňa G. V. tvrdila,
že pozemok do roku 2005 užíval žalobca, uvedené tvrdenie bolo v rozpore s tvrdením samotného
žalobcu, ktorý uviedol, že pozemok užívali všetci súrodenci spoločne. Navyše, svedkyňa minimálne do
roku 2005 navštevovala žalobcu len sporadicky a v dome nebývala. Svedok C. V. pripustil, že záhradu

užívala aj sestra žalobcu. Podľa právneho názoru súdu, žalobca nebol ani dobromyseľný v tom, že
by mu právo osobného užívania k uvedenému pozemku prislúchalo. Minimálne v roku 1976 v rámci
dedičského konania po svojom otcovi O. F. nadobudol žalobca vedomosť, že pozemok parc. č. EN
3276 daroval jeho otec jeho bratovi C. F.. Už len samotná skutočnosť, že predmetom dedenia nebola
ani časť pozemku parc. č. PK 3276, hoci žalobca tvrdil, že právo osobného užívania bolo zriadené

len k časti pozemku parc. č. PK 3276, preukazuje, že žalobca mal vedomosť o scudzení pozemku
parc. č. PK 3276 jeho otcom. Z identifikácie parciel, ktorá bola vyhotovená pre účely dedičského
konania po O. F., jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. č. EN 3276 bol v tom čase zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX do výlučného vlastníctva C. F.Á.. Vedomosť žalobcu o darovaní pozemku
parc. č. PK 3276 O. F. C. F., potvrdila aj svedkyňa C. F.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

bolo bez vplyvu na právne posúdenie veci vydanie stavebného a užívacieho povolenia na rodinný dom
žalobcovi, na ktoré poukazoval jeho právny zástupca ako na úkony, preukazujúce dobromyseľnosť
žalobcu, že mu právo osobného užívania pozemkov prislúcha. Už len okrajom súd uvádza, žalobca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným pozemkom vydržaním, nakoľko nielenže pozemky
nikdy výlučne sám neužíval, ale nepreukázal ani právny titul, na základe ktorého sa mal stať oprávneným

držiteľompozemkov (keďžedo1.1.1992svojeužívacieprávoodvodzovallenzdohodyozriadenípráva
osobného užívania pozemku, teda mohol byť len detentorom, nie držiteľom pozemkov) a, vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, ani dobromyseľnosť držby.45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnejším žalovaným pomernú

časť náhrady trov konania. Vzhľadom na charakter požadovaného nároku, súd pri posudzovaní úspechu
vo veci prihliadol k pomeru priznanej výmery pozemkov a výmery pozemkov, ku ktorej sa žalobca
domáhalurčeniavlastníckehopráva.Úspechžalovanýchvkonanípredstavovalpodľavýmerypozemkov
468,50 m2 (264 m2+169 m2+25,5 m2+10 m2), čo v percentuálnom vyjadrení činí 93 %, ich neúspech
35,50m2(25,5m2+10m2),čovpercentuálnomvyjadrenípredstavuje7%.Pomerúspechuaneúspechu
žalovaných potom predstavoval 86 % (93 % - 7 %). Súd preto priznal žalovaným nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 86 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.