Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202646
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115202646.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu
majetkovej škody a priznanie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 17C/52/2015-50 zo dňa 25.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilčlánkom48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky
a ust.§ 4 ods.1 písm.a/, bod 1, § 5 ods.1, § 9 ods.1,2 a 4, § 15 ods.1, § 16 ods.1 § 17 ods.1,2 a 3, §
19 ods.1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ust.§ 44 ods.7, 8 a 9 zákona č. 233/1995 Z.z. a § 3 Občianskeho
zákonníka.

3. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca
uplatňujenároknanáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy atozdôvodunesprávnehoúradného
postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v zákonom stanovenej 30
dňovej lehote a postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

4.SúdprvejinštancievdanejvecipoukázalajnarozhodnutieÚstavnéhosúdupodsp.zn.IVÚS606/2012

zo dňa 14.12.2012, v ktorej sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k
namietanému porušeniu postupu Okresného súdu Vranov, a to porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 15Er 684/2011.

5. S poukazom na citované rozhodnutie ÚS SR nebolo možné konštatovať zbytočné prieťahy v konaní
exekučného súdu Vranov nad Topľou v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo veci vedenej proti D.F. vo
veci 3Er/430/2003, kedy exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného

súdu žalobcom v predmetnej žalobe nezodpovedá skutočnosti.6. Keďže v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe
exekučného súdu v exekučnej veci, nepreukázaním porušenia jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o zmene exekútora, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočností, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. Podľa názoru súdu doba, ktorá v predmetných veciach uplynula
od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do doručenia uznesenia exekučného súdu o

zmene exekútora a priznania odmeny pôvodnému exekútorovi nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu
ani vyvolať riziká uvádzané žalobcom.

8. Žalobca tak nepreukázal ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, ktorá je
chápaná ako skutočná majetková ujma a nároky, ktoré sú uplatnené sú hypotetické. Súd poznamenáva,
že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie

sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale s postupom povinného, ktorý si dlh voči
oprávnenému nesplnil.

9. Taktiež nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle §
17 ods. 3 zák. 514/2003 Z.z. a dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné.

Nebolozistené,žebydošlokzánikupovinného,exekučnékonaniesavočinemunaďalejvedie.Samotné
vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobca je právnická osoba.
Žalobca nepreukázal ani zánik svojich podnikateľských aktív. Nie je možné v tejto súvislosti nezohľadniť

samotnú podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorú súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi tak,
že si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď škoda mu vznikla pri
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenásazaoberaťajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenie práv spotrebiteľov. Súd žalobu žalobcu zamietol v
celom rozsahu, keďže nie je preukázaný vznik nároku, t. j. ani základy vzniku škody ani jej uplatnená

výška.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30. 06.2016. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný, ktorý bol úspešný a
ktorému vzniká nárok na náhradu trov konania, si tieto trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že

ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd
rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby

súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný

ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012
Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom

prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym

aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorá je základom štandardu ochrany základných práv a teda aj práva na spravodlivý súdny proces
a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, žezodpovednosť štátu za prieťahy vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory, ako nárast ekonomickej trestnej činnosti alebo rozsah nevybavenej súdnej agendy.
Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia. Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a
to znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Uvedeným znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške.

Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým
posudkom. Mal za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo
veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/174/2014. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie a vrátil vec na opätovné prejednanie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ

súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie

(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.02.2018 a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkovýstavazozistenýchskutočnostívyvodilsprávnyprávnyzáver.Keďžeanivpriebehuodvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo
vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní vedenom pod sp.zn. 3Er/430/2003,
Ex/1524/2003 OS Vranov nad Topľou podal oprávnený Pohotovosť s.r.o. žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 01. 12. 2003, súd dňa 05. 12. 2003 vydal poverenie, ktorým poveril súdnu
exekútorku JUDr. Luciu Žužovú na vymoženie 17.000,- Sk s 0,25 % denným úrokom od 14. 06. 2003

do zaplatenia, trovy notára 2.532,- Sk, súdny poplatok 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia 1.205,- Sk,
trovy exekúcie 1.959,- Sk. Dňa 02. 07. 2009 oprávnený doručil návrh na zmenu exekútora.Súd dňa 15.
07. 2009 vyzval súdneho exekútora, aby obratom predložil spis Ex 1524/2003 vzhľadom na podaný
návrh na zmenu exekútora a zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Exekútorský úrad JUDr. Lucie Žužovej
doručil exekučný spis 18. 11. 2009 spolu s vyúčtovaním trov exekučného konania. Súd dňa 07. 01. 2010

vydal uznesenie, ktorým vyhovel návrhu na zmenu exekútora a rozhodol o trovách exekúcie pôvodného
exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 02. 2010 a dňa 15. 03. 2010 exekučný spis bol
doručený novému exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

17. Podľa ust.§ 44 ods.8 zák. č. 233/1995 Z. z., oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného

konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.18. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nebolo možné konštatovať
zbytočné prieťahy v konaní exekučného súdu Vranov nad Topľou v zmysle článku 48 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky vo veci vedenej proti D. Š. sp.zn. 3Er/430/2003, kedy exekučný súd konal

sústredene, bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom v predmetnej žalobe
nezodpovedá skutočnosti. I odvolací súd má za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného súdu v
exekučnej veci, nepreukázaním porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
pri rozhodovaní o zmene exekútora, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Správny je i názor súdu prvej inštancie, že pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen
tvrdiť, ale i preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti na základe ktorých bude možné
podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik, ako aj rozsah ujmy. I podľa názoru odvolacieho súdu
doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do doručenia uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora a priznania odmeny pôvodnému exekútorovi nemohla negatívne

zasiahnuť žalobcu, ani vyvolať riziká uvedené v žalobe.

20. Tak ako uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, žalobca nepreukázal zákonný predpoklad
zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma a nároky, ktoré
sú uplatnené sú hypotetické. I odvolací súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného

nezapríčinil exekučný súd, a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného
súdu (odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ide o príčinnú súvislosť s postupom povinného,
ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil).

21. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že už len nepreukázanie samotného nesprávneho úradného

postupu zo strany exekučného súdu vylučuje dôvodnosť podanej žaloby, a preto znalecké dokazovanie
smerujúce k preukázaniu výšky škody, príp. nemajetkovej ujmy by bolo nehospodárnym. Zároveň
je nutné poznamenať, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že dôkazné bremeno
preukázania základných predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (nesprávny
úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou)

má poškodený (žalobca), ktorý ho v tomto prípade neuniesol. Nepostačuje len samotné tvrdenie o
existencii uplatneného nároku. Na tom nič nemení ani skutočnosť, ak by žalobca predložil v konaní
znalecký posudok č. 1/2014.

22. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené zákonné predpoklady

pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods.2 zákona č. 514/2007 Z.z. a dôvody
uvádzané žalobcom treba považovať za irelevantné. Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného,
exekučné konanie sa voči nemu naďalej vedie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na
jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani
dôvodom vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti sú v tomto

konaní bezvýznamné, keďže žalobca je právnickou osobou. Žalobca nepreukázal ani zánik svojich
podnikateľských aktivít.

23. Súd prvej inštancie správne rozhodol i čo do výroku o trovách konania.

24. Odvolací súd sa námietkou žalobcu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou prerušenia
konania nezaoberal, pretože takýto návrh vo veci predložený nebol. Táto odvolacia námietka preto nie
je dôvodná.

25. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
252 ods.1 C.s.p. Stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že v
odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, zo spisu mu však žiadne preukázateľne trovy odvolacieho

konania nevyplýva ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/544/2015.27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.