Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/380/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218181
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111218181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu E.. H. F.F., X.. X.X.XXXX, F., J. XX,
zast. JUDr. Tiborom Sásfaim, advokátom, AK, Košice, Fejova 4, proti žalovanej Sociálna poisťovňa
Bratislava, Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40C/202/2011-482 z 18.5.2017 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že určuje, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce v platnom znení daná žalobcovi listom z 8.3.2011 je neplatná.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a priznáva
žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 4.7.2011 domáhal
a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná a čím svoje stanovisko
odôvodnila. Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z jednotlivých dôkazov zistil. Citoval znenie
§ 252g ods.1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v platnom znení, § 42 ods.1, § 59 ods.1,2,4, § 61

ods.1-4, § 63 ods.1 písm. b/, § 74, § 17 ods.2 zák. č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom
k 8.3.2011 a uviedol, že predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
danej žalovaným žalobcovi 8.3.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobca bol zamestnancom žalovaného od 5.8.2002, posledné pracovné zaradenie samostatný referent,
špecialista na odbore úrazového poistenia, že 8.3.2011 ukončil žalovaný so žalobcom pracovný
pomer výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zák. práce pre nadbytočnosť z
dôvodu zmeny organizačného poriadku Sociálnej poisťovne účinnej k 1.3.2011 na základe určeného

počtu pracovných miest v súlade s rozpisom rozpočtu správneho fondu na rok 2011, ktorou došlo k
zníženiu počtu pracovných miest v pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach (ďalej len SP) s tým,
že žalovaná nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a, že pracovný pomer skončí 30.6.2011.
Žalovaná doručila žalobcovi výpoveď 8.3.2011, pričom žalobca odmietol 8.3.2011 výpoveď prevziať,
že 31.3.2011 žalobca prevzal písomné vyhotovenie. K námietke žalobcu, že ak došlo k prerokovaniu
ukončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom, tak k nemu nemohlo dôjsť vopred, keďže
žiadosť o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom je zaevidované v

systémeevidenciívšetkýchpísomnostížalovanejASSRo28čísielneskôrakojezaevidovanéukončenie
pracovného pomeru výpoveďou, mal za to, že tvrdenie žalovaného a výpoveď svedkýň ozrejmili
spôsob evidencie písomností u žalovaného s tým, že je možné vybrať si číslo pripravovanej listiny
vopred, prípadne zaevidovať písomnosť neskôr a toto tvrdenie zodpovedá aj faktickému zaevidovaniuukončenia pracovného pomeru so žalobcom skôr ako žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, pričom
z vykonaného dokazovania jednoznačne ustálil, že k doručeniu žiadosti o prerokovanie závodnému
výboru došlo najneskôr o 9.00 hod. a ihneď po doručení tejto žiadosti došlo k jej prerokovaniu.

Mal za preukázané, že ukončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo riadne prerokované a
posudzoval ďalšie hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede a to riadne doručenie výpovede,
existenciu organizačnej zmeny, nadbytočnosť žalobcu v súvislosti s organizačnou zmenou a splnenie
ponukovej povinnosti. K doručeniu výpovede uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca odmietol na pracovisku 8.3.2011 prevziať ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, táto

skutočnosť bola jednoznačne preukázaná a nebola sporná, preto ustálil ako deň doručenia výpovede
8.3.2011. Organizačnou zmenou, v dôsledku ktorej došlo k zníženiu počtu zamestnancov u žalovanej
bol príkaz generálneho riaditeľa SP 5/2011 s účinnosťou od 1.3.2011, ktorým došlo k zrušeniu útvaru
ekonomiky, prevádzky referát informatiky za účelom racionalizácie činnosti a zvýšenia efektívnosti
práce organizačných útvarov, pobočiek Sociálnej poisťovne a zníženie počtu zamestnancov pobočiek
Košice na 208 a súčasne došlo rozhodnutím - príkazom generálneho riaditeľa z 24.2.2011 k zlúčeniu

pobočiek Sociálnej poisťovne Košice I-IV a Košice okolie do pobočky Košice. Pre pobočku Košice
bol stanovený počet zamestnancov 208 s tým, že riaditeľka pobočky stanovila počet na 209, keďže v
pôvodnom rozpise 208 zamestnancov nebola zahrnutá. Žalobca bol zamestnaný na odbore úrazového
poistenia pobočky Košice, kde bolo k 1.3.2011 na pobočke Košice 206 zamestnancov, z toho na
odbore úrazového poistenia, kde bol žalobca, bolo 6 zamestnancov, na pobočke Košice okolie spolu

69 zamestnancov, z toho na odbore úrazového poistenia 2, spolu na pobočke Košice a Košice okolie
k 1.3.2011 bolo 275 zamestnancov. Po organizačnej zmene bol stanovený počet zamestnancov na
zlúčených pobočkách Košice a Košice okolie na odbore úrazového poistenia spolu z 8, (6+2) na 6, teda 2
zamestnanci boli nadbytoční. V dôsledku tejto organizačnej zmeny sa stal nadbytočným žalobca. Pokiaľ
ide o splnenie ponukovej povinnosti, z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe

predmetnej organizačnej zmeny prebiehalo hromadné prepúšťanie, žalovaný nemal pre žalobcu žiadne
vhodné pracovné miesto, keďže žalovaný nemal žiadne voľné pracovné miesto. Žalobca poukazoval
na pracovné miesto E.. D., ktorý bol vedúci referátu právnej služby kancelárie riaditeľa pobočky. E.. D.
ukončil 28.2.2011 pracovný pomer dohodou. Mal za preukázané, že boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky platnosti ukončenia pracovného pomeru žalovanej so žalobcom výpoveďou, že ukončenie

pracovného pomeru výpoveďou je platné. Žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju v
celom rozsahu na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
zamietol. Citoval znenie § 262 ods.1, § 255 ods.1 zák. č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a o nároku na náhradu trov rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255
ods.1 CSP. Žalovaná mala v spore úspech, preto jej priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi,

o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 162 ods.2 CSP
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 563-576) s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov celého konania, zrušil
a vrátil vec ohľadne nároku na náhradu mzdy, alebo zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na

nové konanie. Odvolanie je podávané najmä z dôvodov obsiahnutých v § 365 ods.1 písm. f), h) CSP,
teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I. Súd druhým rozsudkom pre
neho prekvapivo žalobu zamietol aj napriek tomu, že po prvom vyhovujúcom rozsudku (sp. zn. 40C
202/2011-197 zo dňa 16.1.2014) a po zrušení a doplnení dokazovania sa jeho pozícia posilnila. (Dôkaz:

výpovede svedkýň). S rozhodnutím súdu sa nestotožňuje a rozhodnutie súdu považuje za nezákonné,
nesprávne z viacerých dôvodov. Súd sa nevysporiadal s celým radom rozporných tvrdení svedkýň,
jeho námietkami a podloženými tvrdeniami, aj predloženými judikátmi, a z toho dôvodu je rozsudok pre
nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný. Základ nesúhlasu s rozhodnutím súdu je v tom, že súd
nehodnotil a neprihliadal na nacvičené výpovede svedkýň, ktoré sa za každú cenu pokúšali tvrdiť, že

prerokovanie výpovede pre neho prebehlo skôr, ako bola mu doručená výpoveď. Tieto tvrdenia však
majú neprehliadnuteľné zjavné rozpory a iné dôkazy preukazujú nepravdivosť ich tvrdení. II. Konanie
pred súdom prvej inštancie - Súd rozhodol o zamietnutí žaloby, pričom sa vôbec nevysporiadal s
dôvodmi, pre ktoré žalobu zamietol. Tento nedostatok na strane súdu je o to závažnejší, že v prvom
rozsudku žalobe vyhovel. Poukázal na bod 40 na strane 13, z ktorého citoval a tvrdí, že v konaní pred

súdom preukázal nereálnosť tvrdení svedkýň a žalovanej k žiadosti o prerokovanie sociálnym partnerom
skôr, ako žalobca odmietol pristúpiť k dohode, až po ktorej svedkyňa L. mohla dať pokyn personalistke
na vypracovanie výpovede, až potom mohla nasledovať registrácia v Automatizovanom systéme správy
registratúry (ďalej len ASSR), prenos vygenerovaného čísla zo systému ASSR do výpovede, tlačvýpovede, doručenie výpovede na podpis riaditeľke a po podpise doručenie výpovede žalobcovi. Súdom
použitý argument v odkaze citovaného rozsudku má nedostatky v obhájení tých jednotlivých krokov,
ktoré boli reálne možné. V prvom rade by sa súd musel vysporiadať s otázkou počtu 68 prijatých

dohôd a dôvodmi, pre ktoré malo dôjsť k prerokovaniu výpovede práve u žalobcu skôr, ako odmietol
prijať dohodu. Takýto dôkaz v konaní súdu nebol produkovaný. Ďalej je tu daná fikcia nespornosti
v Zázname z pracovného pohovoru so zamestnancom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v rámci
hromadného prepúšťania z 8.3.2011, v ktorom svedkyňa L. vyhodnotila situáciu slovami: „Nesúhlasí p.
E.. F. H. s ukončením PP dohodou. K 31.3.2011 dostane výpoveď." V bode 19 rozsudku je zhodnotená

výpoveď svedkyne L., ktorá vypovedala, že bolo najprv ponúknuté ukončenie pracovného pomeru
dohodou, žalobca odmietol ukončiť pracovný pomer dohodou. Aj v jeho prípade zo strany svedkyne
ako riaditeľky pobočky išlo o štandardný postup ako v prípade ostatných 68 dohôd. Opak preukázaný
nebol. Z výpovede svedkyne L. ani ostatného dokazovania nevyplynula taká skutočnosť, ktorá by
preukázala, že pred jeho odmietnutím prijať dohodu bola vec s predmetom ukončenia pracovného
pomeru s nim riešená iným spôsobom. V tejto súvislosti na otázku zástupcu žalovaného na svedkyňu

L., aby sa vyjadrila, či pri ukončovaní pracovného pomeru so zamestnancami boli dané možnosti a
to dohodou, svedkyňa uvádza, že áno, najprv bola predmetným zamestnancom ponúknuté ukončenie
pracovného pomeru dohodou, pričom odmietol ukončiť pracovný pomer dohodou, (v rozsudku bod
19, strana 8). Citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3 Cdo 192/2007,
naopak preukazuje, že zo strany súdu ide o nedostatok v správnom posúdení skutkového a právneho

stavu a citoval z tohto rozsudku. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods.2 ZP (R
47/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 21/2009 z 30.3.2010). Žiadosť žalovanej

ktorá je v spise, túto podmienku bez pochybností nespĺňa a týmto jeho tvrdením v konaní s poukazom
na uvedenú súdnu prax sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Tvrdí, že niet iného objektívnejšieho
dôkazu, o prejave vôle žalovanej ako je citovaný Záznam z pracovného pohovoru so zamestnancom SP,
pobočka Košice v rámci hromadného prepúšťania z 8.3.2011. Tvrdí, že až po odmietnutí prijať dohodu
o skončení pracovného pomeru bolo možné a logické vypracovať výpoveď pre neho. A aj napriek tomu,

že v žalobe je formálne uvedené, že výpoveď z pracovného pomeru bola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov, numerické dáta spracované pomocou elektronických analytických funkcií v informačnom
systéme ASSR - v chronologicko-numerickom rade preukazujú, že tomu tak byť nemohlo! Preto v bode
42 hodnotenie súdu k evidencii všetkých písomnosti žalovaného ASSR o 28 čísiel neskôr, ... je úvaha
i hodnotenie súdu mylná a neúplná. Súd vôbec nerozlíšil „všetky" písomnosti na písomnosti doručené

(platí iný režim) a písomnosti odosielané v reálnom čase (režim ako v jeho veci). Okrem toho súd
úplne v úvahách a hodnotení vynechal druhú, ale v hodnotení veci primárnu a samostatnú časovú
súvislosť so zaevidovaním spisu udalosti pre výpoveď - fikcia nespornosti - „Nesúhlasí p. E.. F. H.
s ukončením PP dohodou. K 31.3.2011 dostane výpoveď." a číslo F.-XXXXX/XXXX pre výpoveď. Až
s odstupom 184 písomnosti (a čas minimálne viac o 106,46 minút) potom ako personalistka dostala

pokyn od riaditeľky pobočky) mohla byť zaregistrovaná žiadosť o prerokovanie (F.-XXXXX/XXXX). Toto
súdu podrobne odôvodnil v písomnom podaní v marci 2017, ale súd sa týmto nezaoberal vôbec. Ako
druhá a samostatná časová súvislosť (rozdiel v číslach o 28) sa reálne mohla začať odvíjať až po čísle
F.-XXXXX/XXXX pre žiadosť o prerokovanie. Až po tomto mohla byť vypracovaná fyzická žiadosť o
prerokovanie, až po jej vyhotovení v súbore doc. mohla nasledovať registrácia v systéme ASSR, prenos

vygenerovanéhočíslazosystémuASSRdožiadosti,tlačžiadosti,doručeniežiadostinapodpisriaditeľke
a po podpise doručenie žiadosti sociálnemu partnerovi. Pri rešpektovaní štatistických čísiel 28 a 284
aj s prípadnou štatistickou odchýlkou pri tvrdení, že svedkyňa Y. mala žiadosť o prerokovanie o 8,00
hod. by znamenalo, že výpoveď by musela byť vypracovaná okolo 05,00 hod. ráno. Zjavný nezmysel
takéhoto tvrdenia bol nim preukazovaný v celom konaní. Automatizovaný systém správy registratúry

- ASSR Podľa článku 8 bod 4 Registratúrneho poriadku „Číslo spisu je generované automaticky."
Uvedeným preukazuje účelové a zavadzajúce tvrdenie žalovanej, bod 8 rozsudku, že „Evidovanie
záznamov do ASSR býva v skutočnosti hromadnou prácou, teda neevidujú sa vždy bezprostredne
po ich vyhotovení a tiež sa nie vždy evidujú jednotlivo, ale po viacerých, nie vždy sa dá zabezpečiť
skutočné poradie zaevidovania záznamu tak, ako bol v skutočnosti vyhotovený a realizovaný. Stáva

sa, že niektoré záznamy sú zaevidované do ASSR až deň, resp. dva dní po ich fyzickej realizácii."
Ide o dôkaz zavádzajúceho tvrdenia žalovanej bez rozlíšenia doručenej a odoslanej pošty (záznamov).
Doručenú poštu je skutočne možné zaevidovať aj o deň, aj o rok. Ale záznam akým je aj výpoveď
pre žalobcu ale aj neskoršia žiadosť o prerokovanie výpovede bolo možné vytvárať iba v reálnomčase. Podľa Registratúrneho poriadku týmto „Záznamom sa prideľuje v chronologicko-numerickom
rade evidenčné číslo záznamu, číslo spisu a poradové číslo záznamu v rámci spisu automaticky." V
uvedenom ide o Dôkaz účelovo zavadzajúceho tvrdenia žalovanej o možnom neskoršom zaevidovaní

písomnosti. Je to vylúčené, pretože písomnosť už obsahuje vygenerované číslo. Rovnako zavadzajúce
je aj tvrdenie svedkyne Y., bod 10 na str. 6, kde tvrdí, „To, že výpoveď má zaevidované číslo v
systéme evidovania písomnosti ASSR skôr ako prerokovanie, odôvodnila tým, že písomnosti sa môžu
vyhotoviť aj skôr, do systému sa nemusia zadať ihneď, pričom čísla zo systému ASSR nezaznamenajú
skutočné poradie listín, kedy boli realizované." Na vyvrátenie tvrdenia svedkyne Y. zásadný Dôkaz o

skutočnom zaevidovaní písomnosti preukazujú žalovanou predložené listiny v prílohe k písomnému
podaniu pod č. 15367-12/2012-BA zo 16.7.2012. Tieto písomnosti aj s odstupom času nesú dôkaz o
skutočnom zaevidovaní výpovede ako aj žiadosti o prerokovanie! Týmto dátumom je 8.3.2011. Preto
vyčíta súdu, že nebral v úvahu uvedené skutočnosti a nereálnosť takýchto tvrdení žalovanou a svedkýň.
Tvrdí, že bolo povinnosťou súdu tiež brať v úvahu a správne vyhodnotiť aj žalobcom uvádzané dve
nezávisle časové súvislosti, ktoré nie sú o subjektívnych pocitoch a hodnoteniach, pretože sú vytvorené

numerickýmidátamispracovanýmipomocouelektronickýchanalytickýchfunkciívinformačnomsystéme
ASSR - v chronologicko-numerickom rade. Generované čísla v ASSR na vedeckom základe numericky
zhodnocujú hlavne registratúrnu, personálnu a časovú informáciu, (na obrázkoch) medzi vytvorením
„vstupného" spisu pod číslom F.-XXXXX/XXXX pre výpoveď a číslom F.-XXXXX/XXXX pre žiadosť o
prerokovanie. Až následne do budúcnosti /ale nie skôr/ po zaevidovaní výpovede pod č. XXXXX- X/

XXXX-F. s odstupom 28 písomnosti mohla byť zaevidovaná žiadosť o prerokovanie pod č. XXXXX-
X/XXXX-F.. Celkový čas od čísla F.-XXXXX/XXXX pre výpoveď po posledné číslo pre žiadosť o
prerokovanie pod č. XXXXX-X/XXXX-F. je minimálne 2 hodiny, 40 minút a 46 sekúnd. Tento čas nie je
možné skrátiť, je možné ho len predĺžiť. Preto čo do objektivity, pravdivosti a verifikácie, subjektívne
hodnotenia svedkýň a žalovanej nemôžu spochybniť a konkurovať údajom zo systému ASSR, ako

objektívnemu dôkazu. Vytvorená prvá (1) písomnosť: Rozdiel 28 - Konkrétne vybavená písomnosť už
súvisí s vybavením veci (prípadu). III. K jednotlivým skutočnostiam, ktoré odzneli pred súdom uviedol:
Svedkyňa Y. - Najprv dal do pozornosti odvolacieho súdu dve jeho vyjadrenia. Prvé, že svedkyňa
Y. osobne jemu ešte na pracovisku povedala, že niečo s riaditeľkou pobočky písali až potom, ako
žalobca odmietol prijať návrh dohody. Na otázku čo, svedkyňa sa v tom čase ani nevedela vyjadriť, a

na požiadavku, aby mu dala kópiu, odpovedala, že veci sú u riaditeľky pobočky. Druhé, že svedkyňa Y.
v pojednávacej miestnosti počas výpovede sa na neho obrátila a naznačovala „ja musím!" Poukázal aj
na bod 10, strana 6 rozsudku, kde je uvedené „ O tom, že malo ísť o ukončenie pracovného pomeru
výpoveďou, sa dozvedela až po rozhodnutí žalobcu." Tento podstatný argument súd prehliadol, pričom
ide o dôkaz, ktorý preukazuje účelovosť vyjadrení všetkých svedkýň! Svedkyňa Y. pred súdom tvrdila

(bod 10), že o 8,00 hod. mala od riaditeľky pobočky žiadosť o prerokovanie, ktorá mala aj číslo. Dôkaz
o jej klamlivej výpovedí je daný tým, že 1/ vyhotoviteľka žiadosti na prerokovanie p. V. Y. čase o 8,00
hod. ešte nebola na pracovisku. Dôkaz: dochádzka predložená žalovanou podaním z 20.5.2013 č.
XXXXX- XX/XXXX-L., podľa ktorej p. V. má zaznamenaný príchod do budovy o 7,56 hod. 2/ rozpory
výpovede k výpovediam svedkýň p. L. C. A.. F.. Svedkyňa Y. vypovedala (bod 10), že v počítači

mala uložený súbor ako súhlas s výpoveďou a tento bol udelený. Ale svedkyňa A.. F. vypovedala, že
zápisnicu z rokovania závodného výboru z 8.3.2011 vyhotovila ona! (bod 11). Aj svedkyňa L. (bod 12)
potvrdila, že predmetnú zápisnicu spísala p. F.. Všetky tri svedkyne Y., A.. F. C. L. vypovedali, že k
žiadosti o prerokovanie nemali žiadne listiny. Na žiadosti o prerokovanie je uvedené, že prílohou je
Výpoveď z pracovného pomeru. Ale svedkyňa Y. vo svojej výpovedí 17.10.2012 uviedla, citoval zápis:

„Na otázku jeho právneho zástupcu na svedkyňu, aby sa vyjadrila, či má žiadosť o prerokovanie a
čo bolo v texte žiadosti uvádza, že tam bola žiadosť o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru,
nebola tam forma a dôvod ukončenia pracovného pomeru a momentálne ju k dispozícii nemá. Celým
spektrom rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike ako základné zdroje interpretačnej praxe
sú prijímané jednoznačné právne závery a súdne rozhodnutia, že „Splnenie povinnosti zamestnávateľa

vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastane
len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo
priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v
§ 61 ods.2 Zákonníka práce." K uvádzaným skutočnostiam tvrdil, že kým nevznikol reálny dôvod na
výpoveď (až po odmietnutí pristúpiť k dohode), nebol ani dôvod v ASSR na vytvorenie spisu udalosti

pre výpoveď (podľa článku 2, bod 7/ Registratúrneho poriadku ako „SPIS") pod č. F.- XXXXX/XXXX. Až
následne v rámci tohto spisu bolo možné pristúpiť aj na vytvorenie záznamu - zápis výpovede (podľa
článku 2, bod 8/ Registratúrneho poriadku ako „Spisový obal") vytváranej pod č. XXXXX-X/XXXX-F., a
reálny prenos tohto čísla na samotnú výpoveď skôr ako došlo k jej vytlačeniu, predloženiu na podpis adoručeniu žalobcovi. 3/ Svedkyňa L. vo svojej výpovedí 16.1.2014 uviedla, že ona nespracovala všetky
materiály písomne, ale rozprávala so zamestnancami a dávala pokyn personalistke, akým spôsobom
bude ukončený s ktorým zamestnancom, pracovný pomer. Súčasne potvrdila, že ona dávala pokyn

personalistke, ktorá riešila personálne otázky na jej pokyn. Vznik dôvodu pre výpoveď je daný a súčasne
aj zaznamenaný až v Zázname z pracovného pohovoru so zamestnancom SP, pobočka Košice v
rámci hromadného prepúšťania z 8.3.2011. Riaditeľka pobočky v prítomnosti žalobcu napísala iba tri
riadky a s perom položeným na bodke povedala tak sa budete súdiť. Žalobca jej na to povedal,... o
tom ste takto rozhodla Vy pani riaditeľka! Zdôraznil, že na tomto stretnutí nebola vyslovená žiadna

zmienka o prerokovaní výpovede, keďže do tohto momentu na to ani nebol reálny dôvod. O takejto
skutočnosti nie je ani žiadna písomná zmienka, ani tvrdenie žalovanej pred súdom, okrem samotnej
žiadosti o prerokovanie a stanoviska ZV OO SLOVES, ktorých legitímnosť spochybňuje. V uvedenej
súvislosti poukázal na evidenciu dochádzky, podľa ktorej až po doručení výpovede personalistkou
odišiel na obed o 11,42 hod. Vo svojej výpovedí pred súdom vypovedal, citoval zo zápisnice: „Ešte v
predmetný deň asi o hodinu resp. hodinu a pol mi doručila pani z personálneho p. V. výpoveď, ktorú

som odmietol prevziať a žiadal som, aby mi bola doručená poštou, ktorá mi aj bola asi o 3 týždne
doručená." Ďalej vychádzajúc z obsahu výpovede svedkyne L. vyplýva, že až v tomto časovom úseku
po odmietnutí pristúpiť k dohode mohla dať pokyn personalistke na spracovanie výpovede. Poukázal
aj na časť výpovede svedkyne L., ktorá „Na otázku zástupcu žalovanej na svedkyňu, aby sa vyjadrila,
či pri ukončovaní pracovného pomeru so zamestnancami boli dané možnosti a to dohodou, svedkyňa

uvádza, že áno, najprv bolo predmetným zamestnancom ponúknuté ukončenie pracovného pomeru
dohodou, pričom žalobca odmietol ukončiť pracovný pomer dohodou. Svedkyňa L. - pred súdom na
otázku jeho právneho zástupcu na svedkyňu, aby uviedla, či v čase prerokovania ukončenia pracovného
pomeru videla písomné vyhotovenie žiadosti o prerokovanie uvádza, že nie, že sekretárka volala pani
L. potom ako pani Y. odišla, aby prevzala vyhotovenie žiadosti. Na otázku jeho právneho zástupcu na

svedkyňu, aby uviedla, či bolo k žiadosti niečo pripojené uvádza, že nie. Uvedené vyjadrenie svedkyne
je jednoznačným a objektívnym dôkazom, že svedkyňa prevzala žiadosť o prerokovanie iba preto, že ju
nebolo možné doručiť predsedovi - svedkyni p. Y. pre jej neprítomnosť na pracovisku. Fikcia nespornosti
-Nimtvrdenáskutočnosťopribližnomčaseodmietnutiadohodynebolažalovanouspochybnená,pretoju
považujezanespornú.StýmúzkosúvisíajvyjadreniesvedkyneL.,ktorámupredložilanávrhnadohodu,

akeďžežalobcadohoduodmietol,svedkyňaL.bolaoprávnenádaťpokynpersonalistkenavypracovanie
výpovede až po tomto jeho rozhodnutí. A keďže z údajov je zrejme, že žiadosť o prerokovanie bola
vypracovaná až ex post približne (184+28) písomnosti, týmto je daný dôkaz, že prerokovanie nemohlo
prebehnúťtak,akototvrdížalovanáinacvičenévýpovedesvedkýň.Dôkaz:Vrozhodnomčasesvedkyňa
Y. bola mimo budovu Sociálnej poisťovne, jej odchod je elektronicky zaznamenaný o 10,34 hod. a

príchod späť o 15,00 hod. Tento objektívny dôkaz súd nehodnotil vôbec. Ako fikcia nespornosti všetko
potvrdzuje Záznam z pracovného pohovoru so zamestnancom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
v rámci hromadného prepúšťania zo 8.3.2011, v ktorom svedkyňa L. vyhodnotila situáciu slovami:
„Nesúhlasí p. E.. F. H. s ukončením PP dohodou. K 31.3.2011 dostane výpoveď," „Dostane výpoveď"
on hodnotí v budúcom čase, ako nedokonavé formálne sloveso vyjadrujúce dejovú zložku, ktorá ešte

len nastane v istej budúcnosti ..., po ukončení pracovného pohovoru s riaditeľkou pobočky až potom,
ako bude pokyn pre vypracovanie výpovede doručený personalistke. Prerokovanie - Preukázal, že k
prerokovaniu za žiadnych okolnosti nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdila žalovaná i svedkyne, t.j. vopred.
Preukázal rozpory, ktoré vylučujú, aby k prerokovaniu výpovede došlo vopred. Takáto skutočnosť
nevyplýva ani s vyjadrenia svedkyne L.. Poukázal aj na rozpor vo výpovediach svedkýň 19.9.2013,

výpoveď Y., ktorá vypovedala, že prerokovali tri výpovede, kým svedkyňa L. vypovedala, že iba jednu.
Časový sled udalosti podľa neho je taký, že až po odmietnutí pristúpiť k dohode u riaditeľky pobočky
vznikolreálnydôvodprevýpoveď.Opakpreukázanýnebol.Pretoažnáslednepristúpiliajkvypracovaniu
žiadosti o prerokovanie, už iba formálne s následným doručením, ktoré prevzala svedkyňa L.. V
nacvičených výpovediach svedkýň sú iba snahy vec vykladať v iných časových súvislostiach. Napr.

svedkyňa A.. F. vypovedala, že „sekretárka volala pani L. potom ako pani Y. odišla, aby prevzala
vyhotovenie žiadosti." On pre súd v písomnom podaní uviedol: „Výpovede svedkýň p. Y., J.. L. C. J..
A.. F. tiež potvrdili, že pri prerokovaní nemali listiny tak, ako to vyplýva z § 61 ods.2 Zákonníka práce.
Žiadosť o prerokovanie bola doručená, podľa výpovede p. A.. F., zápisnica na strane 3 z 19.9.2013,
kedy vypovedala: ... „sekretárka volala pani L. potom ako pani Y. odišla, aby prevzala vyhotovenie

žiadosti." Aj z uvedeného je zrejmé, že prerokovanie výpovede žalovaným nemohlo nastať o 8.00
hod., ani po 8,00 hod., ale ani po 9,00 hod., čo len potvrdzuje tvrdenia podopreté jeho dôkazmi, na
ktoré súd mal brať zreteľ." K uvedenému objasňuje, že výpoveď p. A.. F. je nutné správne vykladať v
kontexte sledu úkonov vzťahujúcich sa k prerokovaniu výpovede ... „sekretárka volala pani L. ..., abyprevzala vyhotovenie žiadosti." K časti textu vyjadrenia ... „potom ako pani Y. odišla" poukázal na ten
fakt, že dochádzka zamestnancov doručená súdu žalovanou pod č. XXXXX-XX/XXXX-L. z 20.5.2013
preukazuje, že p. Y. skutočne odišla mimo budovu o 10,34 hod. (kód 71) a späť sa na pracovisko

vrátila až o 15,00 hod.. Z tohto dôvodu je tu logický priestor na tvrdenie, že žiadosť o prerokovanie sa
z dôvodu neprítomnosti p. Y. (po 10,34 hod.) nemohla doručiť predsedovi ZO SLOVES p. Y., preto sa
doručila do kancelárie členiek výboru ZO. " Výpoveď - V celom konaní tvrdil, že výpoveď nemá náležitosti
určené v § 61 ods.2 Zákonníka práce. Napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo
2/2008, z 28.7.2008 bol vyslovený právny názor, že „Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné

nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby
nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce neplatná. Dôvod výpovede
z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi
okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami."
Tento dôvod opakovane namietal tiež s poukazovaním na žalovanou použitý dôvod pre výpoveď -
organizačná zmena dvoch iných pracovísk, tiež absencia takého rozhodnutia, ktoré by na Odbore

úrazového poistenia odôvodňovali akúkoľvek zmenu. Preto aj po tom, ako bola mu doručená výpoveď
a do miestnosti vstúpila A.. X., na informáciu o výpovedí mu už v tej chvíli v slzách vyslovila „preboha,
veď nás sa to týkať nemalo!" Vo výpovedi je ako prvý dôvod uvedený zmena Organizačného poriadku
Sociálnej poisťovne. Na túto zmenu Organizačného poriadku (prvý odsek odôvodnenia) sa viaže
príčinná súvislosť na zmeny na iných útvaroch, ale nie na Odbore úrazového poistenia. Preto tvrdil a

tvrdí, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí existovať príčinná súvislosť,
ktorú v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. To znamená, že už samotné rozhodnutie
musí z hľadiska svojho obsahu kvalifikovane preukazovať, že organizačná zmena je vymedzená
jasne, zrozumiteľne a konkrétne na seba viaže potrebu zasiahnuť do štruktúry pracovných miest.
Rozhodnutie GR SP č. L.-XXXXX/XXXX v preambule rozhodnutia dôvody zníženia počtu pracovných

miest odôvodňuje iba zrušením útvarov ekonomiky a prevádzky a referátu informatiky za účelom
racionalizácie činnosti a zvýšenia efektivity práce organizačných útvarov pobočiek SP v nadväznosti na
rozpis rozpočtu správneho fondu SP na rok 2011. V tomto rozhodnutí chýba príčinná súvislosť s jeho
pracoviskom, či jeho pracovnou náplňou, ako základný predpoklad použitia výpovedného dôvodu pre
nadbytočnosť. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa§ 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce

teda sú: 1. existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o tejto zmene), 2. nadbytočnosť zamestnanca a 3. príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Nespochybňuje právo zamestnávateľa
regulovať počty zamestnancov, ale v prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného
dôvodu treba vychádzať z obsahu rozhodnutia o organizačnej zmene, pracovnej zmluvy a posúdiť, či

došlouzamestnávateľaktakejorganizačnejzmene,ktorábyrobilazamestnancaprenehonadbytočným
z hľadiska funkcie, na ktorú znie jeho pracovná zmluva. V konaní pred súdom prvej inštancie poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4 Co/99/2012, ktorý konštatoval, že neuvedenie
konkrétneho počtu a neoznačenie zrušených pracovných miest treba považovať za organizačnú zmenu
prijatú len účelovo, bez dlhodobejšieho charakteru, nenapĺňajúcu účel organizačnej zmeny. V danom

konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Odvolací súd tak vyslovil právny názor, ktorý citoval: „ nie je z neho zrejmé do akej
miery sa týka organizačná zmena navrhovateľky a nešlo tak o kvalifikovane uskutočnenú organizačnú
zmenu, z ktorej by vyplývala aj príčinná súvislosť medzi touto organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
navrhovateľky. " Žalovaná predpoklady použitia výpovedného dôvodu mohla naplniť a nespochybniteľne

preukázať iba takým spôsobom, ako napr. v konaní Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cpr/2/2012,
rozhodnutie potvrdené rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoPr/l/2014, v ktorom v
nadväznosti na rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne L.-XXXXX/XXXX bolo riaditeľom
Sociálnej poisťovne pobočka Zvolen vydané Rozhodnutie o určení počtu zamestnancov na jednotlivé
organizačné útvary pobočky číslo: B.- XXXXX/XXXX z 24.2.2011, na základe ktorého riaditeľ Sociálnej

poisťovne, pobočka Zvolen určil nasledovný počet zamestnancov na jednotlivých organizačných
útvaroch v pobočke Zvolen: kancelária riaditeľa pobočky - 14, oddelenie vymáhania pohľadávok - 7,
oddelenie poistného - 24, oddelenie dôchodkového poistenia - 10, oddelenie nemocenského poistenia -
10, oddelenie úrazové poistenia - 3, oddelenie poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia - 7,
oddelenie lekárskej posudkovej činnosti - 9. Uvedený stav zamestnancov sa mal dosiahnuť na pobočke

k 1.7.2011, pričom rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňom jeho vydania. Preto aj v jeho veci obsah
výpovede (výpovedného dôvodu) musí byť jednoznačne určitý. Nepostačuje iba uviesť odkaz na celkový
počet zamestnancov bez konkretizácie pracovísk a pracovných pozícii, ktorých by sa organizačné
zmeny mali dotknúť. Z posúdenia celej veci a všetkých súvislosti neopomínajúc ani prerokovanie vDozornejradesnavŕšenímojednéhozamestnanca(+1)najehopracovisku,musíbyťdanájednoznačne
konkretizovaná písomná odpoveď aj na to prečo sa Návrh na prerokovanie ako postup podľa zák.
č. 461/2003 Z.z. v praxi nerešpektuje hľadaním nových neodôvodnených postupov. Súd sa s týmito

otázkami nevysporiadal a administratívno-správny akt ako výsledok správnej činnosti, ktorým je tabuľku
ako rozpis priemerného evidenčného počtu zamestnancov k 1.3.2011 a 1.7.2011 nesprávne povýšil na
rozhodnutie. Pokiaľ žalovaná odôvodňovala, že riaditeľka bola oprávnená vykonať rozpis pracovných
miest, v tomto prípade zasiahnuť aj do jeho pracovnej pozície, potom takáto skutočnosť by musela byť
jednoznačneuvedenávkonkrétnompokynespolusdelegovanímprávomocipreriaditeľkupobočkytakto

vo veci rozhodnúť. Takýto akt by musel mať písomnú formu, mať náležitosti rozhodnutia a označenie
ako rozhodnutie spolu s uvedením spisovej značky. A následne potom takéto rozhodnutie by muselo byť
obsiahnuté vo výpovedí ak na základe neho sa mal žalobca stáť nadbytočný. Zo žiadneho rozhodnutia
GR SP žalobcova nadbytočnosť nevyplýva. Výklad prejavu vôle môže však smerovať len k objasneniu
jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené, nemožno ním doplňovať vôľu, ktorú
zamestnávateľ v čase dania výpovede síce aj mohol mať, ale ju neprejavil (neuviedol do výpovede).

Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2008 (Zo
súdnej praxe 28/2009), z ktorého citoval. Druhý dôvod odôvodnenia výpovede odkazuje na uvedenú
organizačnú zmenu a zníženie počtu pracovných miest. Ide iba o všeobecné vyjadrenie na zníženie
celkového počtu zamestnancov, bez akejkoľvek súvislosti s jeho pracovným zaradením a bez presnej
citácie takého písomného rozhodnutia zamestnávateľa, v dôsledku ktorého zaniká pracovné miesto

žalobcu.Organizačnázmenaod1.3.2011nemalažiadnusúvislosť(spojitosť)spracoviskom,pracovným
miestom, pracovným zaradením a náplňou práce žalobcu. Rozhodnutie GR SP o znížení počtu
zamestnancov v pobočkách Sociálnej poisťovne č. L.-XXXXX/XXXX z 21.2.2011 je pre svoju neurčitosť
zmätočné a nepreskúmateľné. Toto rozhodnutie nestanovilo, aké pracovné miesta a na ktorých útvaroch
zamestnávateľa sa rušia, prípadne mali byť zrušené ku dňu účinnosti organizačnej zmeny. Preto k tomu

žalobca pred súdom prvej inštancie poukázal rozsudok NS ČR, sp. zn.: 21 Cdo 842/2012 a na právne
závery, podľa ktorého nebolo rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov v podniku o päťsto ľudí tým
rozhodnutím o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
za účelom zvýšenia efektívnosti práce (v čase rozhodovania o organizačnej zmene), s ktorým počítal
Zákonník práce. Zamestnávateľ vo svojom rozhodnutí nestanovil, aké pracovné miesta a na ktorých

útvaroch zamestnávateľa sa rušia, prípadne mali byť zrušené ku dňu účinnosti organizačnej zmeny. Súd
tieto jeho argumenty vôbec nebral v úvahu, nezisťoval a nezaoberal sa úvahami, či z hľadiska takto
uplatneného výpovedného dôvodu právny úkon (výpoveď) so zreteľom na okolnosti prípadu zodpovedá
dobrým mravom. Zistenie skutočného motívu k prijatiu organizačnej zmeny u žalovanej a skutočné
dôvody pre výpoveď danú práve žalobcovi, vypovedajú, že tento jednostranný pracovnoprávny úkon je

v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 2 vetou druhou a §
13 ods. 3 Zákonníka práce). Tretí dôvod odôvodnenia výpovede je spojený s celkovým znížením počtu
zamestnancov a odkazom na nemožnosť ďalšieho zamestnávania. V prípade posudzovania dôvodnosti
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce treba vychádzať z obsahu pracovnej
zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej zmene, ktorá by robila zamestnanca nadbytočným

z hľadiska jeho pozície, na ktorú znie pracovná zmluva. Príčinnú súvislosť organizačnej zmeny s jeho
nadbytočnosťou žalovaná nepreukázala. Rozhodnutie GR SP č. L.-XXXXX/XXXX je dokladom, kde bola
organizačná zmena presne špecifikovaná, preto iba tento obsah mal byť prenesený aj do výpovede. Nie
je daná príčinná súvislosť medzi výpoveďou a pracovnou zmluvou. Vymedzenie výpovedného dôvodu
žalobcovi je všeobecné. Organizačná zmena vo výpovedí je síce uvedená, ale tá sa týka iba dvoch

iných pracovísk. Skutkový dôvod výpovede nebola zmena organizačnej štruktúry ale zníženie počtu
zamestnancov. V pracovnej zmluve žalobcu nie je uvedené, že bol ekonóm či informatik. Žalobca
bol oboznámený iba s organizačnou zmenou prerokovanou v Dozornej rade Sociálnej poisťovne,
súdu predložené, podľa ktorej sa na Odbore úrazového poistenia zvyšoval počet zamestnancov o
jedného po zlúčení pobočiek na stav 9 zamestnancov. Preto nevie v čom spočíva organizačná zmena,

pretože nie je jasná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a jeho pracovnou pozíciou. Dôvod
výpovedemábyťvymedzenýúplneajasne.Vtomtoprípadenekorešpondujevýpoveď,pracovnápozícia
uvádzaná v pracovnej zmluve a organizačná zmena. Súd sa v rámci dokazovania nevysporiadal s vecou
prerokovanou v dozornej rade (na žalobcovom pracovisku zvýšenie o jedného zamestnanca), bod 3
rozsudku (súvislosť aj v bode 7) v konkurencii rozpisu priemerného evidenčného počtu zamestnancov

k 1.3.2011 a 1.7.2011, obidve vydané pod jedným číslom, bez autenticity. Preto to spochybňuje (Dôkaz:
RozhodnutieNSSRsp.zn.:2Cdo68/2009)aprávnynázorkabsenciispisovéhoznaku.Tentoevidenčný
nedostatok je aj v jeho veci v rozpore s pravidlami ASSR a Príkazom GR žalovanej. Táto námietka sa
týka aj absencie spisového znaku na stanovisku ZV ZO Sloves (bod 14) k žiadosti o prerokovanie. Pokiaľide o uvedený rozpis evidenčného počtu zamestnancov (bod 21), v hodnotení súdu ide o nesprávne
hodnotenie veci, pretože Príkazom GR SP č. 5/2011 bolo uložené riaditeľom vykonať všetky právne a
ďalšieúkonysúvisiacesozlúčenímpobočky...,apodľarozhodnutiaGRč.L.-XXXXX/XXXXbolouložené

vykonať opatrenia na zníženie počtu funkčných pracovných miest v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a vnútornými predpismi Sociálnej poisťovne do 330.6.2011. Medzi tieto predpisy
patrí aj Zmena organizačného poriadku a zrušením dvoch iných pracovísk, bez vzťahu k pracovisku
žalobcu. Tvrdí, že pokiaľ ide o dosiahnutie limitu, druhá časť uloženej povinnosti, tak táto povinnosť sa
môže týkať iba tej alebo tých časti, ktoré boli vnútornými predpismi upravené. Z toho vyvodzuje aj dôkaz

o absencii príčinnej súvislosti vykonávaných zmien a jeho výpoveďou. Zmyslom § 61 ods.2 Zákonníka
práce je, aby zamestnanci boli proti výpovedi premerane chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný
dôvod nie je daný. Tým, že § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce uvádza, že zamestnávateľ môže dať
podľa tohto zákonného ustanovenia zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný,
pričom bližšie skutkovo vymedzuje, kedy a za akých okolností sa môže stať zamestnanec nadbytočným,
je podľa právnych názorov súdov v súdnej praxi povinnosťou žalovaného tieto skutočnosti vo výpovedi

uloženej žalobcovi konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene u žalovaného
došlo, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej zmene došlo, aby sa
dalo posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou stal sa žalobca nadbytočným. Nadbytočnosť
musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo
inými organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré

má zvýšiť efektivitu práce. Vo výpovedi bolo potrebné vymedziť a konkretizovať písomné rozhodnutie
zamestnávateľa svedčiace o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách; povinnosťou žalovaného bolo
v písomnej výpovedi konkretizovať charakter organizačnej zmeny, ktorá u neho nastala a v dôsledku
ktorej sa mal stať žalobca nadbytočným. Z obsahu rozhodnutia GR SP č. L.-XXXXX/XXXX vyplýva

určitá povinnosť na vykonanie opatrení na zníženie počtu funkčných miest, toto oprávnenie riaditeľky
pobočky nie je možné rozšíriť nad ten rozsah, než aký vyplýva zo samotného rozhodnutia. Toto tvrdenie
umocňuje ešte existencia tabuľkového rozmiestnenia pracovných miest prerokovaných v Dozornej rade
Sociálnej poisťovne tak, ako to zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení vyžaduje.
Tejto skutočnosti súd nevenoval pozornosť. Pre súd „predložil" vyjadrenie hlavného kontrolóra Sociálnej

poisťovne A.. H., ktorý mu povedal: „Generálny riaditeľ bol povinný rešpektovať prijaté uznesenie
dozornej rady, ktoré je pre neho záväzne, tiež preto, že si nemôže dovoliť robiť srandu z ministra,
ktorý je predsedom dozornej rady Sociálnej poisťovne. Okrem toho, prerokovanie v dozornej rade
a k tomu prijaté uznesenie má závažný dopad na finančné prostriedky a ich viazanosť na štátny
rozpočet, preto bolo potrebné prijaté uznesenie rešpektovať." Preto rozhodnutie Generálneho riaditeľa

(L.-XXXXX/XXXX) z 21.2.2011 a akýkoľvek odklon od tohto postupuje porušením kogentného pravidla
- rozpor so zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (§ 122), (ďalej len zákon č.
461/2003 Z.z.) ako aj Kompetenčným poriadkom v uvedenej časti. Závodný výbor ZO SLOVES - Pred
súdom namietal skutočnosť, že o zvolaní závodného výboru bola povinnosť informovať všetkých členov
závodného výboru o jeho zasadnutí, čo sa v danom prípade nestalo. Nerešpektovanie tejto kogentnej

povinnosti v praxi spôsobí účelové zvolávanie iba niektorých „vyhovujúcich" členov výboru. Podobnú
vec posudzoval Okresný súd Komárno v konaní sp. zn.: 13C/105/2004 z 3.3.2006 (v znení rozsudku
odvolacieho súdu sp. zn.: 6Co/144/2006) o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. V tomto
konaní vychádzajúc zo Stanov Slovenského odborového zväzu verejnej správy súd uviedol, citoval:
„Závodný výbor je riadne zvolaný, ak o jeho zasadnutí boli upovedomení všetci členovia spôsobom

v základnej organizácii obvyklým. Závodný výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jeho členov." J.. H. L. - V konaní pred súdom nespochybniteľne preukázal, že žalovaná aj v tejto
časti údajného pracovného zaradenia menovanej na Odbore úrazového poistenia za účelom výpomoci
klamala.Ktomusavyjadril,žemenovanánaichpracoviskunikdynevykonávalažiadnupracovnúčinnosť
(výkon práce) a súčasne predložil listinné dôkazy o výkone jej pracovnej činnosti na útvare registrácie.

Na Odbore úrazového poistenia bola menovaná pravdepodobne zaradená iba z dôvodu voľného
tabuľkového miesta. Organizačné zmeny - Podľa súdnej praxe zamestnanec sa pre zamestnávateľa
stáva nadbytočným, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Nemožnosť
zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu
tedaoabsolútnunemožnosťzamestnancaďalejzamestnávať(R51/1997).Dôvodynadbytočnostipritom

môžu spočívať v tom, že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec
alebo v pôvodnom rozsahu. Pre vylúčenie pochybností, či rizík ohľadom platnosti skončenia pracovného
pomeru zamestnanca musí byť nadbytočnosť zamestnanca objektívna, absolútna a nespochybniteľná.
Pokiaľ má v dôsledku organizačnej zmeny dôjsť k zrušeniu viacerých pracovných miest zamestnancovv rovnakom pracovnom zaradení, t.j. zamestnancov zaradených na takom istom alebo podobnom
pracovnom mieste, je zamestnávateľ oprávnený sám rozhodnúť o výbere zamestnanca, či viacerých
zamestnancov, ktorí sa v dôsledku organizačnej zmeny stanú pre neho nadbytočnými. Súd nie

je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Pri zrušení len jedného
konkrétneho pracovného miesta, ktoré je jedinečné vzhľadom na pracovné zaradenie, sa však
nadbytočným stáva jedine zamestnanec pracujúci na tomto zrušenom pracovnom mieste. Vtedy
zamestnávateľ nie je oprávnený z dôvodu takejto organizačnej zmeny skočiť pracovný pomer iného
zamestnanca. Nadbytočnosť musí byt v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa,

jeho technického vybavenia, alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím
o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod nemôže byť
daný, ak u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak
zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo
so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže
tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných

organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s
novými zamestnancami. IV. U uvedených dôvodov považuje podané odvolanie za plne opodstatnené a
navrhuje aby odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.
4.Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním doručeným súdu 26.7.2017 (v lehote na podanie odvolania)
č.l. 578-579, v ktorom uviedol, že k podanému odvolaniu podáva doplnenie odvolania. I. Súd druhým

rozsudkom prekvapivo jeho žalobu zamietol aj napriek tomu, že po prvom vyhovujúcom rozsudku (sp.
zn. 40C 202/2011-197 zo 16.1.2014) a po zrušení a doplnení dokazovania sa jeho pozícia posilnila.
Po doplnení dokazovania súdom výpovede svedkýň boli jednoznačné. Svedkyne v konaní preukázali,
že k samotnej žiadosti o prerokovanie nemali priloženú žiadnu inú listinu. Takéto konanie a postup bez
skutkového vymedzenia (§ 61 ZP) treba považovať aj v zmysle právnych záverov napr. Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 21/2009 z 30.3.2010 za rozpor s platným právnym poriadkom. Zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone, pričom dôvod výpovede
sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak
je výpoveď neplatná. Zmyslom § 61 ods.2 Zákonníka práce je, aby zamestnanci boli proti výpovedi
primerane chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nieje daný. Povinnosťou žalovaného bolo

vo výpovedi uloženej žalobcovi konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene
u žalovanej došlo, kto rozhodol, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej
zmene došlo a ako sa organizačná zmena dotkla pracovnej pozície žalobcu. Len konkretizácia
použitého dôvodu po skutkovej stránke totiž zabezpečuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého
dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený a či tento dôvod skutočne aj existoval, aby

sa dalo posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou stal sa žalobca nadbytočným. Tento
dôvod má byť priamo vo výpovedi konkretizovaný uvedením presného opisu skutkových okolností, v
ktorých sa vidí naplnenie použitého výpovedného dôvodu. Tiež tvrdí, že povinnosťou žalovaného bolo
okrem skutkového vymedzenia použitého výpovedného dôvodu do znenia písomnej výpovede pojať aj
formuláciu, podľa ktorej listiny na ktoré sa výpoveď odvoláva tvoria neoddeliteľnú súčasť textu výpovede.

Samotné skutkové vymedzenie dôvodu výpovede uvedené žalovanou vo výpovedi žalobcovi z 8.3.2011
okremdôvodovuvedenýchvodvolaníz24.7.2017súajpovrchné,nedostatočnešpecifikované,nejasné,
neurčité a všeobecné. Organizačná zmena sledujúca všeobecne znížiť počet zamestnancov o 401
podľa žalobcu je bez naplnenia predpokladaného sledovania cieľa, ktorým pri organizačnej zmene
je spravidla zmena úloh, technického vybavenia zamestnávateľa, zníženie stavu zamestnancov za

účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu. „Vo výpovedi z pracovného pomeru
je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný
dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce neplatná. Dôvod
výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo
výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými

skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú
účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa § 63 ods.1 Zákonníka práce je
nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 Zákonníka práce bol
uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto
konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú

pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný
dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje.
Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností
(detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeruneplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi
výpoveď." (Rozsudok NS SR, sp. zn. 1 M Cdo 2/2008, z 28.7.2008) II. Pochybenie súdu vidí aj v časti
tykajúcej sa činnosti Závodného výboru ZO SLOVES. V nadväznosti na časť odvolania z 24.7.2017

dopĺňa, že súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou zvolávania závodného výboru, zvlášť po tom,
ako v písomnom podaní poukázal aj na právny názor Okresného súdu v Komárne v konaní sp. zn.:
13C/105/2004 zo 3.3.2006 (v znení rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.: 6Co/144/2006) s vysloveným
právnym názorom, že „Závodný výbor je riadne zvolaný, ak o jeho zasadnutí boli upovedomení všetci
členovia spôsobom v základnej organizácii obvyklým. Závodný výbor je uznášaniaschopný, ak je

prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov." Správnosť takto vyjadreného právneho názoru je potrebné
vyvodiť zo Základných zásad zákonníka práce ako základné princípy pracovného práva a pravidiel
dobrýchmravov,akovšeobecneuznávanýchmorálnychhľadískzameranýchnaochranuzamestnancov.
Sú v nich premietnuté významné ústavné práva občanov a určené hranice, v ktorých sa majú tieto práva
realizovať. V ich obsahu sú premietnuté aj základné princípy, ktorými sa riadi pracovné právo Európskej
únie. V konaní tvrdil, že ustanovenie článku 24.6 STANOV ZO Sloves, má kogentný charakter, text

článku 24.6. znenie: „Závodný výbor je riadne zvolaný, ak o jeho zasadnutí boli upovedomení všetci
jeho členovia spôsobom v základnej organizácii obvyklým. Závodný výbor je uznášaniaschopný, ak
je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov." Ide o „zákonné ustanovenie", ktoré nepripúšťa jeho
modifikáciuanivylúčeniejehonormatívneho(zaväzujúceho)účinkudohodouzmluvnýchstrán.Kzáveru,
či skutočne ide o kogentný charakter v slovách ... „ak o jeho zasadnutí boli upovedomení všetci jeho

členovia ...", nieje potrebná zložitá úvaha, pretože kategorická - kogentná povaha je zrejmá už zo znenia
obsahu článku 24.6. Stanov. Preto tvrdí, že súd okolnosti riadneho zvolania ZV ZO Sloves vyhodnotil
nesprávnesnáslednýmnesprávnymprávnymposúdenímveciachybnýmprávnymnázorom,vdôsledku
ktorého súvisiacim okolnostiam prisúdil iný právny význam. V písomnom podaní pred súdom uviedol,
že opak by bol nelogický a v rozpore so zásadami Zákonníka práce, v rozpore s dobrými mravmi, z

dôvodu účelového zvolávania výboru ZO iba niektorých členov výboru, podľa záujmov jednej alebo
druhej strany. Preto treba považovať aj citované rozhodnutie Okresného súdu v Komárne v konaní sp.
zn.: 13C/105/2004 za správne, tiež s tým, že tento súd vyslovil právny názor k totožným Stanovám
- Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry. Pokiaľ súd túto skutočnosť prehliadol,
vec skutkovo nesprávne posúdil. To má vplyv aj na nesprávne a nedostatočné odôvodnenie skutkovo

právnych záverov s nepreskúmateľnosťou rozsudku. K veci preto poukázal na rozhodnutie ESĽP, ktorý
v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatuje, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v
obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou najvyššieho súdu je usmerňovať takéto
rozdielne rozhodnutia. Závažnosť pochybenia súdu potvrdzuje aj protichodné rozhodnutie v uvádzanej
otázke zvolávania ZV SO Sloves, keď v prvom rozsudku súd vyslovil právny názor, ktorý citoval z

11. strany rozsudku. Súd v bode 15 rozsudku z 18.5.2017 citoval obsah článku 24.6. bez toho, aby
sa kategorickým príkazom na zvolanie výboru zaoberal a vec riadne odôvodnil. V novom konaní a
odvolaním napadanom rozsudku súdu sa v rámci dokazovania touto vecou nezaoberal a vyslovený
protichodný právny názor nijako neodôvodnil. III. Z uvedených dôvodov považuje podané odvolanie za
plne opodstatnené a navrhol aby mu odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.

5.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (č. l. 587-591), ktorá k rozhodnutiu súdu, poukázala,
že na pojednávaní konanom 15.2.2017 vyslovil svoj predbežný právny názor na prejednávanú vec,
kedy zreteľne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a v tej súvislosti vyzval
sporové strany na doplnenie dokazovania. Napádaný rozsudok teda nemohol byť pre sporové strany
prekvapivým. Rozsudok súdu považuje za vecne správny. Súd sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami

a predkladanými dôkazmi oboch sporových strán a vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Žalobca vo svojom odvolaní uvádza opakovane tvrdenia a výpočty, ktoré boli predložené už súdu v
priebehu konania, ktorý ich už vyhodnotil, čo je uvedené aj v odôvodnení rozsudku. V celom rozsahu
sa stotožňuje s napádaným rozsudkom s tým, že ku všetkým skutočnostiam sa už v priebehu sporu
vyjadrovala, a zotrváva na svojich vyjadreniach. Napriek uvedenej skutočnosti, považuje žalovaná za

vhodné sa vyjadriť k účelovo vykonštruovaným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní. Tvrdenia
žalobcu, o nemožnosti prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov pred jej doručením žalobcovi
s ohľadom na registratúrne číslo týchto záznamov, sú postavené len na účelových prepočtoch, ktoré
nemajú reálnu výpovednú hodnotu, nakoľko sa jedná len o možný predpoklad vyhotovovania záznamov
ASSR, no v rozdielnych časoch, ktoré uvádza žalobca v odvolaní. Tieto skutočnosti nie je možné v

reálnej situácii posudzovaných vytvorených záznamov (záznam žiadosti o prerokovanie výpovede a
záznam výpovede) zovšeobecňovať a ani porovnávať, lebo nepreukazujú konkrétnu situáciu, ktorá je
rozhodná v predmetnom spore, teda situáciu zaevidovania záznamu priradenému výpovedi a záznamu
priradenému žiadosti o prerokovanie výpovede. V systéme ASSR, v ktorom sa v podmienkach žalovanejevidujú záznamy, sa neuvádza údaj, ktorý by hovoril o čase, kedy bol záznam zaevidovaný, čo by bol
jediný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukázal čas, kedy bol zaevidovaný. Najpodstatnejšia skutočnosť
je však tá, že čísla záznamov v ASSR preukazujú len tie skutočnosti, kedy boli záznamy zaevidované,

nie skutočnosti, kedy boli právne úkony, ktoré boli obsahom týchto záznamov, aj reálne vykonané tak,
ako to vyžaduje, na právoplatné ukončenie pracovného pomeru, Zákonník práce. Tieto skutočnosti
súd vzal do úvahy a vyhodnotil ich v ods. č. 42 odôvodnenia napádaného rozsudku. Žalobca sa u
riaditeľky pobočky, ktorá mu ponúkala možnosť skončiť pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou
vyjadril, že s dohodou nebude súhlasiť, no skutočnosť, že sa s ním bude končiť pracovný pomer,

bola jej známa už pred tým, vzhľadom na čo, mohol byť záznam ASSR (zodpovedajúci dohode,
resp. výpovedi) zaevidovaný v systéme ASSR už aj pred tým, než došlo k pohovoru so žalobcom
u riaditeľky pobočky. Hneď po tom ako sa žalobca vyjadril, že o dohodu nemá záujem, mohla byť
bez akýchkoľvek prekážok výpoveď z pracovného pomeru vytlačená a nachystaná na jej doručenie
žalobcovi. Až následne mohla byť vypracovaná, zaevidovaná a doručená žiadosť o prerokovanie tejto
výpovede zástupcom zamestnancov. Skutočnosť, v akom reálnom čase boli tieto záznamy zaevidované

všakniejemožnépreukázať,nakoľkosystémnegenerujenazáznamochčaszaevidovaniazáznamu,len
deň zaevidovania záznamu. Z tohto postupu a čísiel záznamov ASSR však nevyplýva, že boli v takomto
poradí aj vykonané právne úkony nachádzajúce sa pod týmito záznamami. Skutočnosť, v akom čase boli
realizované právne úkony je preukázaná výpoveďami svedkýň, keď vypovedali zhodne, že prerokovanie
výpovede prebehlo najneskôr v čase do 9:00 hod, pričom je rovnako preukázané výpoveďou žalobcu, že

výpoveď mu bola doručovaná približne okolo 10:00 hod. Z uvedeného je zrejmé, kedy došlo k vykonaniu
právnych úkonov. V prípade skončenia pracovného pomeru je rovnako bežnou praxou, že v ASSR
je vytvorený záznam vopred, keďže je zrejmé, že k vykonaniu právneho úkonu dôjde. V predmetnom
prípade bolo zrejmé, že dôjde ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu, vzhľadom na čo bolo možné
vopred si vybrať z ASSR číslo záznamu, ktoré bude pridelené výpovedi alebo dohode o skončení

pracovného pomeru (keďže v praxi sa bude logicky realizovať len jeden spôsob ukončenia pracovného
pomeru). Predmet a názov záznamu je totiž možné v ASSR meniť kedykoľvek po jeho zaevidovaní,
kým predmetný záznam nie je označený ako „vybavený" (aj označenie „vybavený" je možné dodatočne
odznačiť a meniť názov záznamu). Až po vedomosti, akým spôsobom sa bude končiť pracovný pomer,
je možné ustáliť názov záznamu ASSR a na to fyzicky vypracovať výpoveď alebo dohodu o skončení

pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že pred vytvorením záznamu v ASSR (číslo ktoré bolo
v konečnom dôsledku pridelené výpovedi) nebolo zrejmé, či sa bude jednať o výpoveď alebo dohodu,
je priam logické, že číslo ASSR záznamu na žiadosti o prerokovanie výpovede nasledovalo v poradí
až po čísle záznamu, ktoré nakoniec patrilo výpovedi, nakoľko v prípade, že by sa pracovný pomer
končil dohodou, nebolo by potrebné realizovať žiadnu žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného

pomeru, nakoľko Zákonník práce nevyžaduje prerokovanie skončenia pracovného pomeru dohodou so
zástupcami zamestnancov. Rozdiel 184 záznamov medzi uvedenými záznamami nepredstavuje žiadne
veľké číslo. Do poradového čísla záznamu sa rátajú rovnako záznamy prijaté pobočkou žalovanej,
odoslané pobočkou žalovanej ako aj interné, teda každý jeden záznam zaevidovaný 8.3.2011, pričom
sa jednalo o ranné hodiny, kedy býva spracovávaná pošta, teda vytvára sa najviac záznamov, lebo

podateľňa eviduje do systému ASSR každé jedno prijaté podanie. Nikdy počas dňa sa nevytvára u
žalovanej viac záznamov ASSR ako ráno v pracovné dni. Uvedené skutočnosti boli zo strany žalovanej
prednášané súdu už vyjadrením zo dňa 6.10.2016 rovnako, ako viackrát v priebehu pojednávaní. V
tejto súvislosti súčasne uviedla, že Zákonník práce nevyžaduje, aby sa právne úkony u zamestnávateľa
museli vykonávať pod registratúrnym číslom. Tieto písomnosti, resp. výkon týchto právnych úkonov

by bol platný aj v prípade, že by číslo z ASSR nemali. Ohľadom skutočnosti, ako funguje ASSR
sa vyjadrovali aj svedkyne vo svojich výpovediach na pojednávaní 10.9.2015 a z ich výpovedí je
zrejmé, že opačné číslo záznamov v ASSR na veci, ktoré boli vykonané v opačnom poradí nie je
nič nezvyčajné, keď si niektoré čísla záznamov v ASSR vyberajú aj v predstihu, pokiaľ vedia, že sa
bude právny úkon vykonávať. Ohľadom výpovedí svedkýň uviedla, že ich výpovede vyhodnocuje súd

a nie sporové strany tak, aby ich výpovede vyhovovali ich argumentácii. V súvislosti so spôsobom
prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov uviedla, že k účinnému prerokovaniu výpovede,
alebookamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruaksplneniuhmotnoprávnejpodmienkyplatnostitýchto
právnych úkonov zamestnávateľa postačuje, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámia a
vezmúhonavedomie.Žiadosťzamestnávateľaoprerokovaniezamýšľanejvýpovede,alebookamžitého

skončenia pracovného pomeru môže byť urobená aj ústnou formou, spôsob prerokovania je vnútornou
záležitosťou zástupcov zamestnancov. Z § 74 Zákonníka práce teda nevyplýva forma prerokovania
výpovede a ani forma žiadosti o prerokovanie výpovede, vzhľadom na čo nie je ani definované,
či súčasťou žiadosti (či už ústnej alebo písomnej) o prerokovanie výpovede musia byť obsahovénáležitosti výpovede podľa § 61 ods.2 predložené/prednesené v písomnej podobe. Teda situácia, kedy
je žiadosť o prerokovanie výpovede podaná písomne a podrobnejšie náležitosti výpovede uvedené
zástupcom zamestnancov uvedené ústne, nevylučuje platné prerokovanie výpovede so zástupcami

zamestnancov pred ukončením pracovného pomeru. Spôsob prerokovania Zákonník práce nedefinuje,
teda tento je plne v kompetencii zástupcov zamestnancov. Zástupcovia zamestnancov sa v predmetnom
prípade vyjadrili, že boli oboznámení s výpovedným dôvodom, organizačnou zmenou a aj podmienkami
výpovede žalobcu, teda vedeli o všetkých okolnostiach skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako
aj o spôsobe a dôvode skončenia pracovného pomeru, čo je konštatované aj v odôvodnení rozsudku

v ods. 39. § 74 Zákonníka práce je zakotvené z dôvodu ochrany zamestnancov pred neodôvodneným
konaním zamestnávateľa v podobe prípadného skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, teda
sprostredkovateľom tejto ochrany majú byť práve zástupcovia zamestnancov a to prostredníctvom
predbežného prerokovania skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Túto funkciu ochrany majú
teda plniť zástupcovia zamestnancov, ktorí v predmetnej situácii zastupujú práva zamestnancov a nie
zamestnávateľa. Zástupcovia zamestnancov, resp. odborová organizácia je orgán, ktorý háji záujmy

zamestnancov a nie zamestnávateľa, teda ak by malo byť prerokovanie v predmetnom prípade v
rozpore s akýmikoľvek predpismi, toto nemôže byť na škodu žalovanej. Zástupcom zamestnancov
bola riadne a preukázateľne doručená žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu,
pričom podľa vyjadrení člena zástupcu zamestnancov, títo boli oboznámení so všetkými podstatnými
okolnosťami výpovede. Od zástupcov zamestnancov sa vrátil súhlas so skončením tohto pracovného

pomeru, žalovaná teda nemala najmenší dôvod predpokladať, že zástupcovia zamestnancov by si
nesplnili svoju povinnosť riadne a v súlade so Zákonníkom práce prerokovali skončenie pracovného
pomeru so žalobcom a už vôbec nie, že by v tomto prípade nehájili záujmy zamestnanca. Pokiaľ tak
konali,jetoichzodpovednosťaniezodpovednosťžalovanej.Navyšeajkebyzástupcoviazamestnancov
nesúhlasili so skončením pracovného pomeru žalobcu, žalovaná nie je v zmysle Zákonníka práce

viazaná ich názorom. Žalovaná a zástupcovia zamestnancov sú samostatné subjekty, ktoré v zásade
zastávajú opačné záujmy. Pokiaľ zástupcovia zamestnancov nemali mať všetky potrebné podklady na
riadne prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom, nemali prerokovať jeho skončenie
pracovného pomeru, resp. si mohli potrebné podklady vyžiadať od žalovanej a nie udeľovať súhlas,
ktorý oprávnene považovala za riadne prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom,

vzhľadom na čo pristúpila k doručovaniu výpovede žalobcovi. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 140/2010, podľa ktorého, pokiaľ odborová
organizácia potrebuje k predloženej žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru priložiť
aj ďalšie náležitosti, zamestnávateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť a tieto podklady doložiť, inak
nieje prerokovanie platné. Pokiaľ však odborová organizácia nevyžaduje žiadne ďalšie podklady a

udelí súhlas, logicky má zamestnávateľ predpokladať, že prerokovanie prebehlo v poriadku a súhlas,
ktorý sa mimochodom ani nevyžaduje, musí považovať za splnenie si svojej povinnosti prerokovať
vopred výpoveď so zástupcami zamestnancov. Ďalej citoval z rozhodnutia NS SR 5Cdo 140/2010.
Z hľadiska povinnosti prerokovať výpoveď zamestnávateľa „vopred" treba uviesť, že hmotnoprávna
podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce je splnená, ak odborový orgán prerokuje výpoveď predtým,

než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejavil vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného
dôvodu pracovný pomer. Pokiaľ bola takto výpoveď „vopred" prerokovaná, môže zamestnávateľ
vychádzať z jej prerokovania dovtedy, kým trvá výpovedný dôvod, ku ktorému sa vzťahuje tak výpoveď,
ako aj hmotnoprávna podmienka výpovede - jej prerokovanie zástupcami zamestnancov. Len ak
zamestnávateľ v čase od prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov do prejavenia svojej vôle

voči zamestnancovi chce v porovnaní už s prerokovanou výpoveďou zmeniť výpovedný dôvod, či už v
dôsledku toho, že zamestnancovi chce dať výpoveď na základe iného zákonného ustanovenia alebo
v dôsledku toho, že mu výpoveď chce dať na základe iného skutkového podkladu, musí výpoveď
prerokovať so zástupcami zamestnancov, pretože v tomto prípade so zreteľom na uvedené zmeny by
išlo o novú výpoveď - Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/330/2014. Aj z uvedeného rozsudku

vyplýva, že prerokovanie výpovede by bolo neúčinné pokiaľ by v žiadosti nebol vymedzený skutkový a
právny dôvod, no zo žiadosti, ktorá bola žalovanou predložená zástupcom zamestnancov v konkrétnom
prípade jednoznačne vyplýva, že výpovedný dôvod je vymedzený § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.
Skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov boli pri prerokovaní výpovede žalobcu oboznámení aj so
skutkovými dôvodmi výpovede, dokazuje práve udelený súhlas zo strany zástupcov zamestnancov, v

ktorom sa uvádza, že dávajú súhlas na výpoveď z pracovného pomeru žalobcu z dôvodu organizačných
zmien a zníženia počtu pracovných miest v pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach. V súvislosti so
skutočnosťami ohľadom spôsobu prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov dala do pozornosti
aj rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 17C/51/2011, ktorý je právoplatný - nebol napadnutýopravnými prostriedkami. Hmotno-právna podmienka platnosti výpovede v zmysle § 74 ods.1 Zákonníka
práce je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči
zamestnancoviprejavívôľuskončiťsnímjednostrannezurčitéhovýpovednéhodôvodupracovnýpomer.

Pokiaľ bola výpoveď takto vopred prerokovaná, môže zamestnávateľ vychádzať z jej prerokovania
dovtedy, kým trvá výpovedný dôvod, ku ktorému sa vzťahuje tak výpoveď, ako aj hmotno-právna
podmienka výpovede - jej prerokovanie zástupcami zamestnancov. § 74 Zákonníka práce v znení zák.
č. 210/2003 Z. z. bližšie vymedzuje práva a povinnosti zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov
(§ 11a ods. 1 Zákonníka práce) pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým

skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie formuluje povinnosť
zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru ako hmotno-právnu podmienku platnosti týchto právnych úkonov zamestnávateľa,
nesplnenie ktorej v nadväznosti na § 17 ods.2 Zákonníka práce zakladá neplatnosť výpovede alebo
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je nerozhodné, či zástupcovia zamestnancov vyjadrili
kladný alebo záporný postoj alebo vzali výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru len

na vedomie. K účinnému prerokovaniu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru v
zmysle § 74 Zákonníka práce, a tým aj k splneniu hmotno-právnej podmienky platnosti týchto právnych
úkonov zamestnávateľa, postačuje, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámia a vezmú ho
na vedomie. Vzhľadom na to, že právne účinky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného
pomeru nastávajú až ich doručením zamestnancovi, musí byť hmotno-právna podmienka platnosti

výpovede alebo okamžitého skočenia pracovného pomeru splnená pred týmto rozhodujúcim okamihom.
Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie zamýšľanej výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného
pomeru môže byť urobená aj ústnou formou. Spôsob prerokovania je vnútornou záležitosťou zástupcov
zamestnancov. Súd rovnako posudzoval a vyhodnotil spôsob zasadania a zvolávania závodného
výboru, kedy bolo stanoviskom odborového orgánu SLOVES potvrdené, že obvyklý spôsob zvolávania

závodnéhovýborujenakonkrétnomzávodnomvýbore,vzhľadomnačoboloustálené,žezávodnývýbor
bol v predmetnom prípade riadne zvolaný, a v konečnom dôsledku platí, že je to opäť zodpovednosť
závodného výboru, nie žalovanej, nakoľko táto nemá právo zasahovať do činnosti závodného výboru
ohľadom jeho zvolávania a zasadania. Ku skutočnostiam, ktorými žalobca uvádza údajné tvrdenia a
naznačovania svedkýň (napr. p. Y., p. L.) uviedla, že sa jedná len o účelové a vyfabulované tvrdenia,

kedy sa nepodloženými tvrdeniami žalobca snaží navodiť zaujatosť a neobjektívnosť jej konania a
pokus o vzbudenie súcitu. Rovnako je tomu tak v prípade výkladu žalobcu, ktorým sa snaží a aj snažil
súd presvedčiť, že p. Y. nebola prítomná na prerokovaní výpovede, nakoľko žiadosť prevzala p. F.,
lebo p. Y. sa nenachádzala na pracovisku. Uvedená skutočnosť je pritom jednoznačne preukázaná
výpoveďami svedkýň, kedy všetky tri vypovedali, že žiadosť o prerokovanie bola prevzatá pani F.,

ktorá oboznámila pani L. a zavolali pani Y., následne na čo, túto žiadosť prerokovali. Ďalej je priestor
len na špekulácie, ktoré žalobca využíva vo svojej argumentácii a ktoré nie sú ničím podložené. Ku
skutočnostiam ohľadom skutkového vymedzenia dôvodu výpovede a príčinnej súvislosti výpovede
žalobcu a organizačnej zmeny žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by neboli
súdom vyhodnotené. V tejto súvislosti opätovne uvádza, že v čase skončenia pracovného pomeru

so žalobcom dochádzalo na pobočkách žalovanej ku celkovému znižovaniu počtu pracovných miest.
Počty pracovných miest boli znížené na všetkých pobočkách Sociálnej poisťovne, nie len na pobočke
Košice. Organizačná zmena, ktorou sa znižoval počet zamestnancov na pobočkách, teda nebola
realizovaná účelovo s cieľom zbaviť sa jedného zamestnanca, ale sledovala zvýšenie efektívnosti pri
činnosti žalovanej, pričom bola realizovaná štandardným spôsobom, kedy je zo strany generálneho

riaditeľa žalovanej stanovený maximálny počet pracovných miest na jednotlivé pobočky s poverením
pre jednotlivých riaditeľov pobočiek, aby tento počet rozpísali na jednotlivé útvary (všetky útvary, teda
celú riadenú pobočku) pobočiek podľa potreby, keďže riaditelia pobočiek zodpovedajú za činnosť
pobočky generálnemu riaditeľovi žalovanej. Spôsob výkonu organizačnej zmeny bol realizovaný v jej
podmienkach štandardne a to aj v rámci hromadného prepúšťania. V čase, keď sa u nej realizovala

organizačná zmena, v rámci ktorej sa stal žalobca nadbytočný, bola u nej navyše vykonaná aj inšpekcia
z Národného inšpektorátu práce zameraná na zákonnosť vykonávania hromadného prepúšťania a jeho
okolností, so záverom, že k žiadnemu porušeniu povinností nej pri organizačnej zmene a hromadnom
prepúšťaní nedošlo, čo potvrdzuje správnosť jej postupu. V rozhodujúcom čase dochádzalo zhodou
okolností aj k úprave jej organizačného poriadku a zároveň k zlučovaniu pobočiek Košice mesto a

Košice okolie. Čo sa týkalo odôvodnenia výpovede žalobcu, táto bola skutkovo odôvodnená zmenou
Organizačného poriadku, lebo táto určovala podobu organizačných štruktúr pobočiek, čo je podstatné
k prejednávanej veci, nakoľko jej generálny riaditeľ určil, ako budú vyzerať jednotlivé organizačné
štruktúry pobočiek a vo svojom rozhodnutí č. L.-XXXXX/XXXX z 21.2.2011 (ďalej len „rozhodnutie GR")zaviazal riaditeľov pobočiek na rozpísanie stanoveného počtu pracovných miest na organizačné útvary
pobočky, tak ako bola stanovená organizačná štruktúra. Na túto skutočnosť nadväzuje ďalší dôvod
výpovede, keď vo výpovedi je uvedené: „...a na základe určeného počtu pracovných miest v súlade

s rozpisom rozpočtu správneho fondu na rok 2011...", čo jednoznačne odkazuje na rozhodnutie GR
o celkovom znížení počtu pracovných miest ako výpovedný dôvod, nakoľko len rozhodnutím GR sa
stanovoval záväzný limit pracovných miest na jednotlivé pobočky, ktorých usporiadanie už určovali
riaditelia pobočiek na základe poverenia GR SP uvedeného v rozhodnutí GR. V rámci stanovenia
maximálneho počtu pracovných miest v rozhodnutí GR dochádzalo teda k celkovému zníženiu počtu

pracovných miest, čo bol ďalší dôvod výpovede. Z uvedených skutočností je zrejmé, že výpoveď
je dostatočne skutkovo, ako aj právne odôvodnená a nie je možné si s ničím zameniť výpovedný
dôvod, teda výpoveď nie je nepreskúmateľná. O tejto skutočnosti v konečnom dôsledku svedčí aj
„Zápis z prerokovania dôsledkov organizačnej zmeny," z 8.3.2011, na ktorý sa v odvolaní odvoláva
aj žalobca, v ktorom je rovnako jednoznačne uvedené, že pracovný pomer žalobcu sa končí aj v
súvislosti s uvedeným rozhodnutím GR. Predmetný zápis je možné vyhodnocovať jedine v súvislosti s

ukončením pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko ho žalobca podpísal, teda si je vedomý, z akého
skutkového aj právneho dôvodu došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru. Skutočnosť, že zmena
jej organizačného poriadku sa netýkala útvaru úrazového poistenia, je v predmetnej veci irelevantná,
nakoľko rozhodnutie GR, o ktoré je skutkovo opretá výpoveď a nadbytočnosť žalobcu, splnomocňovalo,
resp. skôr nariadilo riaditeľom pobočiek rozpísať zostávajúci maximálny počet pracovných miest na

jednotlivé útvary pobočky všeobecne, teda na všetky útvary bez ohľadu na skutočnosť, či sa ich zmena
organizačného poriadku žalovanej týkala alebo nie. Rovnako sa v dôsledku rozhodnutia GR postupovalo
napríklad aj na pobočke žalovanej vo Zvolene, kde bola nadbytočná zamestnankyňa rovnako na útvare,
ktorého sa netýkala zmena organizačnej štruktúry. Zamestnankyňa rovnako podala žalobu o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru o ktorej rozhodoval Okresný súd Zvolen, ktorý jej žalobu

zamietol v celom rozsahu. Rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom Banská Bystrica - podklady sú
obsahom súdneho spisu, pričom aj v prípade uskutočnenom vo Zvolene bolo zo strany generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodnuté iba o maximálnom počte zamestnancov pobočky Zvolen s tým,
že tento počet, rovnako ako riaditeľka pobočky v Košiciach, rozpísali na jednotlivé organizačné útvary
pobočky. Opodstatnenosť a dôvodnosť vyššie uvedeného konania žalovanej len umocňuje skutočnosť,

že v podmienkach pobočiek žalovanej v Košiciach dochádzalo navyše k ich zlučovaniu, teda ostávajúca
pobočka Košice mala v rámci zlučovania pobočiek absorbovať ďalších viac ako 60 pracovných miest
zamestnancov. V rámci nariadenia prerozdeliť maximálne stanovený počet pracovných miest riaditeľka
pobočky Košice rozhodla, ako budú rozdelení s tým, že na odbore úrazového poistenia bolo pôvodne
6 pracovných miest a po organizačnej zmene malo rovnako ostať 6 pracovných miest s tým, že 2 mali

prejsťzpobočkyKošiceokolie.VzhľadomnajasnépočtybolopozlúčenípobočiekvKošiciachnaodbore
úrazového poistenia 8 zamestnancov, pričom podľa rozpisu, ktorý bola riaditeľka pobočky povinná
vykonať v nadväznosti na rozhodnutie GR mali byť iba 6 zamestnanci. Z uvedeného je jednoznačné, že
2 zamestnanci na odbore úrazového poistenia boli nadbytoční. Čo sa týka rozhodnutia GR a rozhodnutia
Dozornej rady žalovanej (DRSP) a ich údajný rozpor so zákonom, tieto tvrdenia sú k predmetu sporu

irelevantné. Tieto rozhodnutia boli prijaté v súlade so zákonom o sociálnom poistení a navyše pokiaľ
by mali byť neplatné resp. nezákonné, muselo by o tom byť rozhodnuté príslušnou autoritou. Jej
generálny riaditeľ po prerokovaní v DRSP rozhodol o počte pracovných miest a zaviazal riaditeľov
pobočiek rozpísať tento maximálne stanovený počet pracovných miest na útvary príslušných pobočiek
a tí po rozpise v podstate určili, ktoré pracovné miesta sú nadbytočné. Rozhodnutie GR s rozpisom

pracovných miest jednoznačne určil potrebu počtu pracovných miest na jednotlivých pracovných
útvaroch. Tieto rozhodnutia sú platné, neboli nikým napadnuté a v rámci pobočky Košice sa podľa nich
riadne postupovalo. Z nijakého právneho predpisu nevyplýva záväznosť návrhu na zlúčenie pobočiek v
Košiciach, resp. povinnosť DRSP tento návrh schváliť, na čo sa odvoláva žalobca. Platnosť jej postupu
potvrdzuje aj skutočnosť, že DR SP nemala k spojeniu pobočiek v Košiciach, k spôsobom a k počtu

zamestnancov a ich rozpisom na jednotlivé útvary, akým k nemu v skutočnosti došlo, žiadne výhrady,
aj keď to nekorešpondovalo s návrhom, na ktorý sa odvoláva žalobca. Navyše DRSP boli na zasadnutí
konanom 15.2.2011 k návrhu na zlúčenie pobočiek v Košiciach predkladané zo strany GRSP ďalšie
doplňujúce informácie. DRSP podľa §§ 122 a 123 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskoršíchpredpisovniektorédokumentyschvaľujeaniektorélenprerokúva,Zozápisnicezozasadania

DRSPz15.2.2011jetiežzrejmé,návrhnazlúčeniepobočiekvKošiciachDRSPlenprerokovala,tedalen
zobralanavedomie,nakoľkojediný,ktomáprávorozhodovaťocelkovompočtezamestnancovSociálnej
poisťovne a jej organizačných zložiek je GRSP, bez toho aby bolo toto rozhodnutie potrebné schvaľovať
v DRSP. Tieto skutočnosti vyplývajú z §§ 122 a 123 zák. č. 461/2003 Z.z., v ktorých nie je uvedené, že byDRSP musela schváliť limit počtu zamestnancov pre organizačné útvary Sociálnej poisťovne. Žalobca
navyše rozpis počtu zamestnancov na jednotlivé organizačné útvary v súvislosti s organizačnou zmenou
v konaní pred súdom nenapádal z hľadiska jeho platnosti a relevantnosti ako rozhodnutia riaditeľky

pobočkyKošice.Jediné,čovsúvislostisrozpisompočtuzamestnancovnajednotlivéorganizačnéútvary
napádal, boli počty zamestnancov, ktoré podľa jeho tvrdení nesedeli s počtami, ktoré boli uvedené v
návrhu na zlúčenie pobočiek v Košiciach, vzhľadom na čo súd nemal dôvod pochybovať o relevantnosti
rozpisu počtu zamestnancov. V tejto súvislosti a v súvislosti s námietkou žalobcu, že riaditeľka nebola
oprávnená rozpísať maximálne stanovený počet pracovných miest určených rozhodnutím GR, žalovaná

opätovne poukazuje na rozhodnutie GR, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že súčasťou organizačnej
zmeny, ktorou sa znižuje počet zamestnancov na jednotlivých pobočkách je aj poverenie riaditeľov
pobočiek na rozpísanie určeného počtu zamestnancov na jednotlivé organizačné útvary. Toto poverenie
je teda súčasťou rozhodnutia GR, na ktoré odkazuje aj výpoveď doručená žalobcovi. Zo žiadneho
všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že mala povinnosť informovať vopred žalobcu o
organizačnej zmene, teda skutočnosť, že v čase doručovania žalobca údajne nevedel o organizačnej

zmene je irelevantná, navyše je toto jeho tvrdenie zavádzajúce, nakoľko skutočnosti, že sa bude jej
v podmienkach celoplošne znižovať počet zamestnancov a aj o skutočnosti, že bude dochádzať ku
zlučovaniu pobočiek v Košiciach sa vedelo dávno pred realizáciou týchto zmien. O týchto zmenách
vedel aj žalobca, čo je preukázané aj samotnými tvrdeniami žalobcu uvádzanými počas konania pred
súdom prvej inštancie, rovnako ako aj v odvolaní. Žalobca v odvolaní uvádza, že po tom, ako oznámil

v kancelárii, že dostal výpoveď, mu mala A.. X. v slzách odpovedať, že sa ich organizačná zmena
týkať nemala. Za prvé, toto tvrdenie žalobcu ohľadom výroku A.. X. nie je ničím podložené a nie je ho
možné overiť, nakoľko je uvádzané prvý krát, a za druhé, vyplýva z neho fakt, že o pripravovaných
organizačných zmenách vedeli všetci vopred a to bez ohľadu na skutočnosť, či uvedený výrok A.. X. je
skutočný, alebo vymyslený žalobcom účelovo. Podstatné však je, že v čase celkového znižovania počtu

zamestnancov mala pobočka Košice nadstav zamestnancov na každom organizačnom útvare a to v
dôsledku toho, že došlo ku zlúčeniu dvoch pobočiek. Rozpisom vykonaným riaditeľkou pobočky Košice v
súlade s rozhodnutím GR sa stanovil počet zamestnancov na jednotlivé organizačné útvary a teda aj keď
sa zmenou organizačného poriadku nerušil odbor úrazového poistenia pobočky Košice, na tomto útvare
bol nadstav zamestnancov a teda v súvislosti s rozhodnutím GR sa stali nadbytoční aj zamestnanci na

tomto útvare, čo bolo konštatované aj vo výpovedi a aj v prerokovaní dôsledkov skončenia pracovného
pomeru so žalobcom. Ohľadom pracovného zaradenia J.. H. L. uviedla dostatočné množstvo listinných
dôkazov, ktoré preukazujú v akom právnom postavení bola u nej zaradená. Predmetná skutočnosť
je preukázaná aj posledným doplnením dokazovania zo strany žalovanej z 28.4.2017, aj predošlými
listinnýmidôkazmi,vrámciktorýchbolidoručenésúdupracovnoprávnedokumentytýkajúcesauvedenej

osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a aj vzhľadom na odôvodnenie napádaného rozsudku je
toho názoru, že skutkový ako aj právny stav predmetnej veci je dostatočne preukázaný a dostatočne
zdôvodnený. Stotožňuje sa so závermi súdu, vzhľadom na čo považuje napádaný rozsudok za vecne
správny a žiada odvolací súd, aby tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
6.K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca (č. l. 604 - 608), ktorý uviedol, že I. V odvolaní uviedol, že

súd druhým rozsudkom prekvapivo žalobu žalobcu zamietol aj napriek tomu, že po prvom vyhovujúcom
rozsudku (sp. zn. 40C 202/2011-197 zo 16.1.2014) a po zrušení a doplnení dokazovania sa jeho
pozícia posilnila. Súd sa v novom konaní nevysporiadal s celým radom rozporných tvrdení svedkýň
ako aj námietkami a podloženými jeho tvrdeniami. Preto v odvolaní uviedol, že vydaný rozsudok je
pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný. Jednou z veci, ktorú súd opomenul je protichodnosť

rozhodnutia v otázke zvolávania ZV SO Sloves, keď v prvom rozsudku súd vyslovil právny názor a
opakovane citoval z 11. strany rozsudku sp. zn.: 40C/202/2011-197 a ďalej citoval z uznesenie NS
SR - 1Obo/23/2008 z 28.5.2009. Žalovaná skutočnosť zvolávania členov výboru vo svojom vyjadrení
cielene opomína (k zaväzujúcemu postupu v zmysle stanov) aj napriek tomu, že k obsahu čl. 24.6.
Stanov Slovenského odborového zväzu verejnej správy (ďalej len Stanovy) tvrdil, toto ustanovenie

v slovách „všetci jeho členovia" nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho zaväzujúceho účinku
dohodou, pretože prípadná dohoda by v praxi bola/mohla by byť pri zvolávaní členov výboru zneužívaná
na zvolávanie k zasadnutiu iba určitej skupiny členov, tiež rozdielne postupy v rôznych organizáciách.
Tvrdil, že Stanovy musia platiť vždy rovnako a v každej situácii. Stanovy tiež neobsahujú žiadne
sekundárne pravidlo na možnosť voľby iného postupu, preto je potrebné sa ním riadiť. Žalovaná však

túto skutočnosť zľahčuje, čím si odporuje v tvrdeniach. Na jednej strane sa pokúša navodiť dojem
ako perfektne výbor háji záujmy zamestnancov a na druhej strane pripúšťa porušovanie stanov, teda
svojvoľné konanie. Podľa jeho názoru kogentné, zaväzujúce pravidlo zo stanov podľa čl. 24.6. (... ak o
jeho zasadnutí boli upovedomení všetci členovia ...) je nutné vykladať aj ako minimálne zabezpečenieochrannej funkcie, ktorú sociálny partner plní alebo má plniť. Preto aj súdna prax „uvádza," že „Za
kogentné ustanovenia sú označované aj tie, ktoré sú zamerané k posilňovaniu právneho postavenia
slabšej strany konkrétneho právneho vzťahu." (Rozsudok NS sp. zn. 1 Obdo 45/2010) Druhá časť

vety tykajúca sa obvyklého spôsobu zvolania závodného výboru nemá žiadnu súvislosť s povinnosťou
upovedomiť všetkých členov výboru, pretože samotné zvolávanie je iba technická záležitosť, podľa
obvyklej praxe alebo možnosti. Práve preto aj Okresný súd Komárno v konaní sp. zn.: 13C/105/2004
z 3.3.2006 (v znení rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.: 6Co/144/2006) o neplatnosť výpovede z
pracovného pomeru, vychádzajúc zo Stanov Slovenského odborového zväzu verejnej správy, z ktorého

citoval a vyvodil záver, že ak úlohou pracovnoprávnej legislatívy je stanovovať isté mantinely správania
sa a štát pomocou svojej donucovacej právomoci je povinný zabezpečiť, aby sa subjekty pracovného
práva správali v rovine týchto stanovených mantinelov, napr. aj v § 74 Zákonníka práce v platnom
znení. Podľa tohto ustanovenia „Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
neplatná." Z uvedeného dôvodu podľa neho nie je možné akceptovať zmäkčujúci výklad vzájomne

súvisiacich ustanovení (§ 74, § 237, ale aj článok 24.6. Stanov), ako sa o to pokúša žalovaná,
pretože toto ustanovenie „Smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje
postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru." (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2M Cdo 21/2009 z 30.3.2010). V citovanom rozsudku (2M Cdo 21/2009) NS SR
vyslovil aj tento právny názor: „Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so

zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na
skončeniepracovnéhopomeruvýpoveďouobsahujúnáležitostivýpovedeurčenév§61ods.2Zákonníka
práce(R47/2007)."Tútopodmienkužalovanánesplnila.Žiadosťoprerokovanievýpovedezpracovného
pomeru z 8.3.2011 pre žalobcu zákonné náležitosti neobsahuje. Citoval z výpovede svedkyne Y.,

A.. F., L. z 10.9.2015. II. Automatizovaný systém správy registratúry (ASSR) - Pokiaľ žalovaná vo
svojom vyjadrení spochybňuje evidenčný systém ASSR bez výpovednej hodnoty a prepočty považuje za
účelové, potom sa vo svojich záveroch mýli. Žalobca vo výsledku pripúšťa malú odchýlku, pričom všetky
registračné čísla a porovnávacie listiny sú výsledkom činnosti žalovanej. Nie je to o subjektívnych jeho
pocitoch a hodnoteniach. Uvádzané údaje sú vytvorené numerickými dátami spracovanými pomocou

elektronických analytických funkcií v informačnom systéme ASSR - v chronologicko-numerickom
rade, teda na takom vedeckom základe, akým sa riadi aj samotný systém ASSR u žalovanej podľa
príkazu Generálneho riaditeľa PGR č. 2/2010 Registratúrny poriadok Sociálnej poisťovne z 1.2.2010.
Frekvenčná tabuľka (Rozdiel čísiel / počet pracovných dní / 8 hodín) Frekvenčná tabuľka charakterizuje
vzorku rozloženia početnosti vytváraných listín, podľa dostupných listín, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu s konkrétnym evidenčným číslom, rozdielu medzi písomnosťami, za pracovné dní a pri počte 8
pracovných hodín. Ďalšie výsledky k rozdielom v spisoch udalosti ako zadávanie prvotných, vstupných
údajov (rozdiel 184 na riadku 1) sú v riadku 2 a 3. Rovnaký postup je zvolený aj pri konkrétnej listine
(v spise udalosti pod č. je F.-XXXXX/XXXX bola dňa 8.3.2011 vytvorená výpoveď č. XXXXX-X/XXXX-
F.), ako aj pri konkrétnej listine (v spise udalosti pod č. je F.-XXXXX/XXXX bola dňa 8.3.2011 vytvorená

žiadosť o prerokovanie č. XXXXX-X/XXXX-F.), kde na riadku 4 je uvedený rozdiel 28 listín a ďalšie
výsledky k rozdielom v počte vytvorených listín (rozdiel 28 na riadku 4) sú v riadku 5 až 9. Príloha:
Pracovný kalendár, 1. polrok 2011 K časti vyjadrenia žalovanej, v ktorej tvrdí, že „čísla záznamov v ASSR
preukazujú len tie skutočnosti, kedy boli záznamy zaevidované, nie skutočnosti, kedy boli právne úkony,
ktoré boli obsahom týchto záznamov aj reálne vykonané tak, ako to vyžaduje, na právoplatné ukončenie

pracovného pomeru, Zákonník práce," žalobca uvádza, že žalovaná v konaní nepreukázala prečo zo
68 alebo 69 ukončených pracovných pomerov by sa malo postupovať odlišne práve u žalobcu. Vylučuje
to aj „Záznam z pracovného pohovoru so zamestnancom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v rámci
hromadného prepúšťania zo 8.3.2011, v ktorom svedkyňa L. vyhodnotila situáciu slovami: „Nesúhlasí p.
E.. F. H. s ukončením PP dohodou. K 31.3.2011 dostane výpoveď," ako fikcia nespornosti jednoznačne

preukazujúca vôľu zamestnávateľa (žalovanej) dať žalobcovi výpoveď až po odmietnutí prijať dohodu!
Dôkaz opaku žalovaná nepreukázala. Preto aj žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru z
8.3.2011 pre žalobcu nemohla vzniknúť (byť vypracovaná) skôr, ako takúto vôľu, takýto prejav vyslovila
samotná riaditeľka, tiež ako fikcia nespornosti. Napríklad aj svedkyňa Y. vo svojej výpovedi 10.9.2015,
strana 4) „Na otázku žalobcu aby uviedla, ako je možné, že jej riaditeľka oznamovala návrh na uzavretie

dohody, keď žalobca až 2 hodiny potom odmietol návrh na dohodu, ako vedela, že sa bude ukončovať
pracovný pomer výpoveďou uvádza, že nevedela, vedela, že sa bude ukončovať pracovný pomer a o
tom, že malo ísť o ukončenie pracovného pomeru výpoveďou sa dozvedela až po rozhodnutí žalobcu."
Ale na strane 4) „Na otázku súdu na svedkyňu, aby sa vyjadrila, čo prerokovali v čase, o ktoromsa vyjadrila, že došlo k prerokovaniu medzi 8.30 hod. až 9.00 hod., prípadne po 9.00 hod. uvádza,
že žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcu, ktorú doniesla pani L.. Aj u tohto pracovnoprávneho
úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru platí, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to

so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom (§ 15 Zákonníka práce).
Tu je treba mať na pamäti, že výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu obsahu, teda k
zisteniu toho, čo bolo prejavené; pomocou výkladu prejavu vôle nemožno preto nahradzovať alebo
doplňovaťvôľu,ktorúzamestnávateľvrozhodnejdobenemal,aleboktorúsícemal,alektorúvovýpovedi
neprejavil,(rozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo124/2010z31.10.2011)Svedkyne-Vyjadrenie

žalovanej je v tejto časti zavadzajúce, pretože vyslovený právny názor súdu, citoval z bodu 42 je
o nepochopení evidenčného systému. Vzhľadom „k tomu“, že žalovaná opiera svoje tvrdenia o toto
vyjadrenie, žalobca na to reaguje rozdelením časti citovaného textu na 1/ že je možné vybrať si číslo
pripravovanejlistinyvopred,2/prípadnezaevidovaťpísomnosťneskôr.Najprvjenutnédaťdopozornosti
súdu a zdôrazniť, že súd tieto okolnosti neposúdil správne, z ktorého dôvodu dospel aj k nesprávnym
úvahám a konečným záverom. V podanom odvolaní na túto skutočnosť žalobca reagoval tak, že úvaha

i hodnotenie súdu je mylná a neúplná, pretože nerozlíšil písomnosti na písomnosti doručené (platí iný
režim) vyššie bod 2/ a písomnosti odosielané v reálnom čase (režim ako v žalobcovej veci), vyššie bod
l. S týmito podstatnými argumentmi sa súd nevysporiadal vôbec, pretože neskôr zaevidovať písomnosti
je možné iba doručené písomnosti, pričom takáto situácia sa žalobcu netýka. Ale z nedostatočne
odôvodneného a nepreskúmateľného právneho záveru súdu sa zavadzajúco navodzuje dojem, táto

skutočnosť je navyše umocnená aj použitím všeobecných formulácií (aj v tvrdení žalovanej), že to platí
aj na písomnosť odoslanú. Tomu však tak nieje. Na jeho vec dopadá iba situácia evidovania písomnosti
vytvorenej a odoslanej. V takom prípade sa musí postupne 1/ v súbore doc. (Word) fyzicky vypracovať
písomnosť, 2/až pri jej vyhotovení v súbore doc. môže nasledovať registrácia v systéme ASSR, 3/ po
vygenerovaní čísla v ASSR sa číslo zapíše do pripravovaného súboru doc., 4/ po kontrole správnosti

nasleduje tlač písomnosti, 5/ po vytlačení písomnosti nastáva doručenie na podpis riaditeľke, 6/ po
podpise je možné doručenie písomnosti. Pokiaľ súd pripustil taký výklad, že je možné vybrať si číslo
pripravovanej listiny vopred, potom súd prehliada, že podľa jeho výkladu dokonca jednotlivé úkony by
museli prebiehať nie skôr - ale naopak až v neskoršom čase. Súd svoje závery však oprel v rozhodnej
miere o argumenty žalovanej strany, ktorým nekriticky uveril, bez ich náležitej verifikácie aj s poukazom

na to, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, a teda mohol a v tomto prípade aj mal na verifikáciu
týchto tvrdení vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§319 CSP), v dôsledku čoho sa tak dopustil
eklektického (netvorivého) a neopodstatneného výberu dôkazov, ktoré smerovali k jednostranným
záverom v jeho neprospech. Takým postupom potom porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá
je limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese

dokazovania,úvahamisúduvprocesehodnoteniadôkazovajehoprávnymizávermi.Takétorozhodnutie
potom nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie. V odvolaní proti rozsudku súdu k tomu argumentoval, že o skutočnom zaevidovaní
písomnosti preukazujú žalovanou predložené listiny v prílohe k písomnému podaniu pod č. XXXXX-
XX/XXXX-L. zo 16.7.2012. Tieto písomnosti aj s odstupom času sú nositeľmi dôkazu o skutočnom

zaevidovaní výpovede ako aj žiadosti o prerokovanie! Týmto dátumom je 8.3.2011. To tiež preukazuje,
že k zavadzajúcim tvrdeniam o možnom vybratí čísla vopred, dokonca aj týždeň vopred, išlo o cielene
zavadzajúce a nepravdivé vyjadrenie. Spôsob prerokovania - Žalovaná vo svojom vyjadrení na strane
3) uvádza: Spôsob prerokovania Zákonník práce nedefinuje, teda tento je plne v kompetencii zástupcov
zamestnancov. Reaguje, že podľa § 237 ods.1 Zákonníka práce v platnom znení „Prerokovanie je

výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom." Prerokovanie zákon
definuje ako výmenu názorov a dialóg medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. V znení §
237 ods.2 Zákonníka práce je demonštratívnym spôsobom určené, na aké situácie alebo rozhodnutia
zamestnávateľa je nutné aplikovať prerokovanie, a to vopred so zástupcami zamestnancov. Z výsledkov
dokazovania pred súdom nebolo preukázané, aby bola splnená zákonná podmienka prerokovania

podľa § 237 ods.1,2 „Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä ...," pretože
zamestnávateľ zástupcom zamestnancov predložil iba povrchne definovanú žiadosť o prerokovanie!
Táto povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov žiadosť je definovaná
aj v § 74 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa prerokovania nezúčastnil! Pokiaľ žalovaná poukazuje
na rozsudok NS SR sp. zn.: 5Cdo 140/2010 on sa s týmto nestotožňuje. Dôvod nesúhlasu je daný

tým, že zákon jasne formuluje prerokovanie (podľa slovníka Slex 1999, ... prerokovanie - v oficiálnom
rokovaní dôkladne prebrať: prerokovať návrh zákona, plán výstavby, program zjazdu; prediskutovať -
v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému),
predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia, prerokovať (obyč.na rokovaní), prekonzultovať (odborne). Preto aj § 237 ods.1 to upravuje tak, že „Prerokovanie je
výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom." ktorú podľa § 237
ods.2 Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov. Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo

140/2010 je rozhodnutím konečným v podobnej veci, ale s iným obsahom, ako aj skutkovo právnymi
otázkami. Preto aj úvahy žalovanej smerujúce k zmäkčovaniu výkladu § 74 a súvisiacich nieje možné
akceptovať. NS SR sp. zn. 5Cdo 140/2010 k tomu uviedol, citoval str. 10 „§ 74 Zákonníka práce o účasti
príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je totiž možné vykladať izolovane,
ale v kontexte s ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž

samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a
nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru." Záverom dovolací súd poukazuje na to,
že ani predloženie menného zoznamu zamestnancov, ani doručenie žiadosti o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru, nemožno považovať za prerokovanie výpovede. Takéto konanie žalovanej je
možné vyhodnotiť len ako jej oznámenie odborovému orgánu o úmysle rozviazať pracovný pomer s
viacerými zamestnancami, vrátane žalobcu. Preto tvrdí, že ak v obsahu známych skutočnosti absentuje

samotné „prerokovanie" (podľa § 74, § 237 a súvisiace), potom nie je možné dospieť ani k záveru, že
prerokovanie prehlo zákonným či predpísaným spôsobom. Omyl žalovanej v uvádzanej argumentácii
spočíva v tom, že považuje (rovnako ako to pôvodne považoval v poukazovanom prípade súd) názor:
„Považoval za splnenú aj povinnosť zo strany žalovanej v zmysle § 74 ods.1 Zákonníka práce, a to
prerokovanie výpovede odborovým orgánom, keď mu žalovaná poskytla potrebné doklady a informácie."

Ďalej, že „treba „prerokovaním" rozumieť možnosť výmeny informácií za účelom jednak informovania
odborového orgánu o zamýšľaných opatreniach," Preto sa odvolací súd v poukázanej veci zo strany
žalovanej „Nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci bolo preukázané
splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky pre platnú výpoveď, a to prerokovanie výpovede žalobcu
s príslušným odborovým orgánom." Odvolací súd neprisvedčil správnosti záveru súdu prvého stupňa

o splnení hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 ods.1 Zákonníka
práce, ktorá má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože za prerokovanie výpovede nie
je možné považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov (pri hromadnom prepúšťaní),
ktorým bude daná výpoveď v zmysle § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Takéto konanie žalovanej
vyhodnotil len ako jeho oznámenie odborovému orgánu o úmysle rozviazať pracovný pomer s viacerými

zamestnancami, vrátane žalobcu. „Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie
zákonodarca sankcionoval jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna, bez reálnej možnosti odborového
orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou
problematiky." Za zavadzajúce považuje aj ďalšie vyjadrenie žalovanej poukazujúcej na rozsudok

Okresného súdu Galanta č. k. 17C/51/2011, text žalovanej „Hmotno-právna podmienka platnosti
výpovede v zmysle § 74 ods.1 Zákonníka práce je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú
výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne z
určitého výpovedného dôvodil pracovný pomer." Žalovaná má pritom preukázané, že riaditeľka vyjadrila
vôľu o daní výpovede žalobcovi až po odmietnutí prijať dohodu. Svedkyňa Y. o tom, že žalobca dostane

výpoveď sa dozvedela až potom, ako žalobca dohodu odmietol. Jej výpoveď 10.9.2015, str. 4 „Na
otázku žalobcu aby uviedla, ako je možné, že jej riaditeľka oznamovala návrh na uzavretie dohody, keď
žalobca až 2 hodiny potom odmietol návrh na dohodu, ako vedela, že sa bude ukončovať pracovný
pomer výpoveďou uvádza, že nevedela, vedela, že sa bude ukončovať pracovný pomer a o tom, je
malo ísť o ukončenie pracovného pomeru výpoveďou sa dozvedela až po rozhodnutí žalobcu." A.. X.

E. - Vzhľadom „k tomu“, že žalovaná spochybňuje jeho vyjadrenie pri mene A.. X., ktorej potom ako
oznámil v kancelárii, že dostal výpoveď, mu mala A.. X.G. v slzách odpovedať, že sa ich organizačná
zmena týkať nemala. Za prvé, toto tvrdenie ohľadom výroku A.. X. nie je ničím podložené a nieje
ho možné overiť, nakoľko je uvádzané prvý krát,..." Preto k tomu poukazuje na svoju výpoveď z
20.6.2012, kde na strane 4 je uvedené, že pri otázkach súdu na žalobcu, uviedol, ..."že organizačná

zmena, pričom na internetovej stránke žalovaného bol všeobecne prístupný oznam o organizačnej
zmene znižovania počtu zamestnancov, ktorý bol schválený dozornou radou, pričom tento pozostával
z návrhu na zlúčenie a žiaden iný záznam ako rozpis zamestnancov, jednotlivé miesta, ktorých sa
bude týkať, nebol, pričom keď som oznámil kolegyni, že mi bola doručená výpoveď, táto bola veľmi
prekvapená, keďže bolo všeobecne známe, že by sa nás organizačná zmena týkať nemala, naopak

malo by dôjsť k navŕšeniu jedného miesta." J.. L. - V konaní jednoznačne preukázal, že menovaná
na Odbore úrazového poistenia nikdy nepracovala. Preukazujú to listiny o jej pracovnom zaradení i
prijímanej, či odosielanej pošty na oddelení registratúry. Z toho vyplýva dôkaz o zavadzaní žalovanej
a to aj napriek tomu, že na tabuľkovom mieste Odboru úrazového poistenia bola menovaná formálnevedená. Ale nie na výkon či výpomoc k plneniu pracovných povinnosti na Odbore úrazového poistenia.
Rozhodovanieoorganizačnejzmene-Žalovanánastr.9vyjadreniapoukazujenaRozpisomvykonaným
riaditeľkou pobočky Košice v súlade s rozhodnutím GR sa stanovil počet zamestnancov na jednotlivé

organizačné útvary a teda aj keď sa zmenou organizačného poriadku nerušil odbor úrazového poistenia
pobočky Košice, na tomto útvare bol nadstav zamestnancov a teda v súvislosti s rozhodnutím GR sa
stali nadbytoční aj zamestnanci na tomto útvare, čo bolo konštatované aj vo výpovedi a aj v prerokovaní
dôsledkov skončenia pracovného pomeru so žalobcom." Aj toto vyjadrenie považuje za zavádzajúce,
pretože svedkyňa L. 18.5.2016 podľa zápisnice na str. 4 vypovedala: „Na otázku právneho zástupcu

žalobcu na svedkyňu, aby uviedla, kto rozhodoval o organizačnej zmene. o organizačnej štruktúre,
počte zamestnancov na pobočkách uvádza, že ústredie." Podľa súdnej praxe, napr. rozsudok NS
ČR sp. zn. 21 Cdo 842/2012, z 19.3.2013, „Rozhodnutie štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktoré
obsahuje poverenie personálneho riaditeľa zaistením zníženia počtu pracovných miest o 500 s tým,
že pracovne miesta obsadené zamestnancami dotknutými organizačnou zmenou zaniknú k určitému
dátumu, avšak nestanovia, aké pracovné miesta a na ktorých útvaroch zamestnávateľa sa zrušujú,

pripadne budú zrušené ku dni účinnosti organizačnej zmeny, nie je samo o sebe rozhodnutím o zmene
úkolov zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia
efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách, podľa ktorého by sa konkrétni zamestnanci
stali nadbytočnými." V texte žalovanej, ktorá uvádza, že aj keď sa zmenou organizačného poriadku
nerušil odbor úrazového poistenia pobočky Košice, táto sama preukazuje, že nebol naplnený zákonný

predpoklad pre výpoveď žalobcovi, pretože rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej nestanovilo
aké pracovné miesta a na ktorých útvaroch zamestnávateľa sa zrušujú, prípadne budú zrušené ku
dni účinnosti organizačnej zmeny. Preto takéto rozhodnutie nie je samo o sebe rozhodnutím o zmene
úkolov zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia
efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách, podľa ktorého by sa konkrétni zamestnanci

stali nadbytočnými. Na otázku právneho zástupcu žalobcu na svedkyňu, aby uviedla, či videla písomné
rozhodnutie - rozpis zamestnancov na pobočke po zlúčení uvádza, že áno, na otázku právneho
zástupcu žalobcu na svedkyňu, aby uviedla, keď videla rozpis, prečo toto rozhodnutie nebolo citované
vo výpovedi svedkyňa uvádza, že odbor úrazového poistenia bol zahrnutý celoplošne v organizačnej
zmene a táto bola citovaná, s odstupom času sa nepamätá a preto sa ďalej vyjadrovať nebude. Taktiež

toto vyjadrenie svedkyne L. (strana 5 zápisnice z 18.5.2016) preukazuje, že nebol naplnený zákonný
predpoklad pre výpoveď žalobcovi, pretože rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej nestanovilo
aké pracovné miesta a na ktorých útvaroch zamestnávateľa sa zrušujú, prípadne budú zrušené ku
dni účinnosti organizačnej zmeny. Pretrvávajúce rozpory v počtoch zamestnancov. Pracovný materiál
prerokovaný v Dozornej rade žalovanej 9.12.2010 uvádza, že u žalovanej ukončí pracovný pomer 67

zamestnancov (pri novom stave 209) a na odbore úrazového poistenia zvýšenie o 1 zamestnanca.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 33/2008, z ktorého citoval. Je toho názoru, že je v
kompetencii súdu posúdiť súvisiace okolnosti v zmysle právnych názorov Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 33/2008, ktorý uviedol, že v prípade posudzovania dôvodnosti
použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo

u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z
hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje
výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.
Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Aj keď súd v
konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP neskúma

platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene [také rozhodnutie nie je právnym úkonom
v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") (platí tu subsidiárna pôsobnosť Občianskeho
zákonníka)], ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotno-právnym predpokladom pre
samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov,
ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase

skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Tvrdí, že okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia
jeho pracovného pomeru výpoveďou boli také, že Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. L.-
XXXXX/XXXX z 21.2.2011 rozhodol o celkovom znížení počtu zamestnancov o 401 a novým stavom v
Košiciach v počte 208. Nasledujúci deň však došlo k podpísaniu Dohody s E.. D., Dohoda o ukončení
pracovného pomeru k 28.2.2011, č. XXXXX-X/XXXX-F., čím sa u žalovanej uvoľnila jedná pracovná

pozícia. V uvedenom ide o podstatnú skutočnosť, ktorá zmenila celkové počty už aj k 1.3.2011, tiež
plánovaný novy stav k 1.7.2011. Uvedené nemôže ovplyvniť ani Oznámenie o organizačnej zmene súdu
predložené žalovanou pod č. XXXXX-X/XXXX-F. adresované zamestnancom, pretože pracovné miesta
sa nerušili, došlo iba k presunu pôsobnosti referátov. Podstatné môže byť iba citované rozhodnutieGenerálneho riaditeľa žalovanej č. L.-XXXXX/XXXX zo dňa 21.2.2011 (stav 208) po ktorého vydaní sa
1 pracovná pozícia uvoľnila. Okrem toho citované rozhodnutie (L.-XXXXX/XXXX) neobsahuje zmeny,
ku ktorým by malo dôjsť v súvislosti s Dodatkom č. 6 k Organizačnému poriadku zo 14.2.2011 pod č.

XXXXX/XXXX-L.. Pôsobnosť referátov ľudských zdrojov a referát právnej služby prešiel od 1.3.2011 na
kanceláriu riaditeľa Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Po ukončení pracovného pomeru s E.. D. sa
uvoľnila jedná pracovná pozícia, ktorá opätovne nebola obsadená. Po rozhodnutí (L.-XXXXX/XXXX) sa
situácia v počtoch zamestnancov zmenila. Citoval zo zápisnice z 18.5.2016 na strane 4 svedkyne L..
Uvedené tak znamená, že v kompetencii riaditeľky pobočky nebolo, aby zmenila celkové počty stavu

zamestnancov na pobočke, že bola povinná sa riadiť vydaným rozhodnutím. Okrem toho v celom konaní
pretrváva ďalšia zavadzajúca skutočnosť vedúca k zmätočnosti, neprehľadnosti a nepreskúmateľnosti,
napr. podľa zápisnice zo 18.5.2016 na strane 3, citoval: Na otázku súdu na zástupcu žalovaného,
aby sa vyjadril k rozhodnutiu z čl. 266 a k rozpisu počtu zamestnancov k 1.7.2011 po organizačnej
zmene, keďže v listine na čl. 266 je uvedený počet zamestnancov znížených v zmysle organizačnej
zmeny na 208 pre Košice a zlúčené pobočky a v rozpise stavu zamestnancov k 1.7.2011 spolu 209,

zástupca žalovaného uvádza, že listina z čl. 266 je údaj o počte zamestnancov 208, ktoré vypracovala
riaditeľka pobočky s tým, že bola upozornená, že seba ako zamestnankyňu ústredia nezapočítala,
preto bol tento počet upravený na 209 v zmysle rozpisu priemerného evidenčného počtu zamestnancov
z čl. 267, kde je 208 zamestnancov plus riaditeľ pobočky spolu 209. Zdôraznil, že rozhodnutie
GR SP č. L.-XXXXX/XXXX hovorí o zamestnancoch pobočiek, nie aj zamestnancoch ústredia, čo

znamená, že v čísle 208 je 208 zamestnancov z pobočky, kým riaditeľka pobočky je zamestnancom
ústredia Sociálnej poisťovne. Potom celkový počet všetkých zamestnancov pobočka 208 plus ústredie
- riaditeľka pobočky je celkom 209. Z toho musí vyplývať aj dôkaz, že tabuľka s navrhovaným stavom
k 1.7.2011 a počtom stavu všetkých zamestnancov v počte 209 nekorešponduje so skutočným stavom
vzniknutým po ukončení pracovného pomeru s E.. D.. Vytvoril sa nový stav s počtom 206+69=275

zamestnancov. Rozhodnutie GR SP č. L.-XXXXX/XXXX na vzniknutú situáciu reagovať nemohlo a
tak vytvorené voľné tabuľkové miesto (tabuľkové miesto bližšie nedefinované) ostalo neobsadené a
v ďalšom procese už nezohľadnené. Takto opísané skutočnosti žalovaná cielene opomína v celom
konaní, vrátane posledného vyjadrenia k odvolaniu. Takýto dôkaz vyplýva aj z porovnaní v nasledujúcej
tabuľke. Po rozhodnutí GR SP č. L.-XXXXX/XXXX z 21.2.2011 došlo k neplánovanému ukončeniu

pracovného pomeru s jedným zamestnancom k 28.2.2011, dohoda o skončení pracovného pomeru z
22.2.2011 oproti navrhnutým počtom zamestnancov. Pôvodný stav sa znížil o jedného zamestnanca,
ale konečný stav ostal zachovaný. Preto ak sa v ďalšom postupovalo tak, „ako keby sa nič nestalo,"
treba konštatovať, že takto uvoľnená pracovná pozícia ostáva skrytá. Akýkoľvek opak k tomuto tvrdeniu
žalovaná nepreukázala, ani z doterajšieho priebehu konania alebo listín nevyplynul.

7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že v
časti výroku, ktorým zamietol žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 8.3.2011,
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389

ods.1 CSP), preto ho podľa § 388 CSP, zmenil tak, že určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná
žalovanou žalobcovi listom z 8.3.2011 je neplatná a v časti náhrady mzdy zistil, že súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a, že nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom, preto v tejto časti rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. c) zrušil a
podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.10.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
12.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
13.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
14.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, ale súd zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam, preto uplatnený odvolací dôvod je daný.
15.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zoskutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
16.Súd síce použil správny právny predpis, nesprávne ho vyložil a aplikoval na daný skutkový stav, t. zn.
z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
stranách sporu.

17.Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam tvoriacim podklad pre
rozhodnutie v danej veci ale tie nesprávne právne posúdil.
18.Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
19.V zmysle § 383 CSP vtedy, keď má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniam,dokazovanievpotrebnomrozsahuopakujesám.
20.V prejednávanej veci odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie, preto nepovažoval za potrebné zopakovať dokazovanie, lebo má za to,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ale tie
nesprávne právne posúdil.

21.Súd prvej inštancie považoval výpoveď za platnú, lebo výsledky vykonaného dokazovania potvrdili
splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede a preukázali príčinnú súvislosť medzi organizačnými
zmenami prebiehajúcimi u žalovanej a nadbytočnosťou žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaná
nedisponovala voľným pracovným miestom, ktoré by mohla žalobcovi ponúknuť (§ 63 ods. 2 Zákonníka
práce) a výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

22.Podľa § 61 ods.1 ZP platného do 31.8.2011 výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
23.Podľa § 61 ods.2 ZP platného do 31.8.2011 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.
24.Podľa § 61 ods.3 ZP platného do 31.8.2011 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po
skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
25.Podľa § 61 ods.4 ZP platného do 31.8.2011 výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi,

možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť
písomne.
26.Podľa § 63 ods.1 ZP platného do 31.8.2011 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b) sa zamestnanec stane
nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho

úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo
o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho
posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre
chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať
požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon
dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné
úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov
a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním

zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak
bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený
na možnosť výpovede.27.Podľa § 63 ods.2 ZP platného do 31.8.2011 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a)

zamestnávateľnemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho
vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
28.Podľa § 74 ZP platného do 31.8.2011 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.
29.Podľa § 17 ods.2 ZP platný do 31.12.2012 právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas

zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov,
alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
30.Výpoveď je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému
účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto

právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď medziiným musí byť písomná
a doručená (§ 61 ods.1 ZP), zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba (výpovedný) dôvod uvedený v
ZP, ktorý v nej musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 61
ods.2 ZP). Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov (§ 74 ods.1 ZP).

31.Vcivilnomsporovomkonaní(oktoréideajvpreskúmavanejveci)sauplatňujeprejednaciazásadaale
s prihliadnutím na to, že ide o pracovný spor je legitímny príklon k vyšetrovacej zásade a zamestnávateľ
je povinný na tento účel poskytnúť súčinnosť. Aj v tomto konaní majú strany sporu jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Okruh rozhodujúcich skutočností,

ktorých sa týkajú tieto procesné povinnosti účastníka, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
32. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci jednoznačne preukázané, že boli splnené
hmotnoprávne podmienky stanovené v § 61ods.1,2,4 ZP, pričom výpovedným dôvodom bola podľa §

63 ods.1 písm. b) nadbytočnosť žalobcu. Žalovaná bola povinná preukázať, že1. nastali organizačné
zmeny, 2. stal sa žalobca nadbytočný, 3. existuje príčinná súvislosť medzi organizačnými zmenami
žalovanej a výpoveďou žalobcu.
33.Žalovaná tvrdí, že u nej nastali organizačné zmeny Príkazom GR SP č. 5/2011 z 24.2.2011
(č.l. 50) a Rozhodnutím GR SP č. L.-XXXXX/XXXX z 21.2.2011 (č.l. 52). Z rozpisu priemerného

evidenčnéhoprepočítanéhopočtuzamestnancovk1.3.2011(č.l.54)ak1.7.2011,pozlúčeníspobočkou
Košice - okolie (č. l. 55) je evidentné, že znižovanie sa malo týkať organizačných útvarov: odboru
kancelárie riaditeľa pobočky, kde pôvodných 30 miest sa malo znížiť na 18. Žalobca vykonával funkciu
samostatného referenta - špecialistu na odbore úrazového poistenia (č. l. 5). V tomto odbore bol pôvodný
počet pracovných miest 6, ktorý zostal nezmenený (č. l. 54,55). Zo zápisu č. 3/2011 z porady riaditeľky

SP, pobočka Košice z 3.3.2011 (č. l. 459) z bodu 3 vyplynulo, že v rámci novej organizačnej štruktúry
SP aj v pobočke pod útvar riaditeľa prešiel odbor ekonomiky a referát informatiky. Zároveň boli zrušené
oddelenia na odbore nemocenského poistenia, odbore dôchodkového poistenia, odbore lekárskej
posudkovej činnosti. Na odbore poistného ostali 2 oddelenia, a to oddelenie registra a oddelenia
výberu poistného osôb. Ostatní vedúci zamestnanci jednotlivých oddelení a útvarov budú začlenení

pod príslušné organizačné útvary. Táto zmena by mala platiť len do 30.6.2011. Od 1.7.2011 bola
odsúhlasená organizačná štruktúra pobočky Košice: - Kancelária riaditeľa pobočky; Odbor poistného -
6 oddelení; Odbor vymáhania pohľadávok; Odbor úrazového poistenia; Odbor nemocenského poistenia
- 2 oddelenia; Odbor dôchodkového poistenia - 2 oddelenia; Odbor lekárskej posudkovej činnosti;
Odbor poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia. Celkový počet všetkých zamestnancov na

pobočke Košice mal 208 byť (bez riaditeľa pobočky).
34.Z prijatých organizačných zmien je zrejmý len znížený počet zamestnancov, nevyplýva z neho
štruktúra zníženého počtu miestu a už vôbec nie je zrejmé ako sa organizačné zmeny dotkli odboru
úrazového poistenia. Zamestnávateľ vo svojom rozhodnutí nestanovil, aké pracovné miesta a, naktorých útvaroch zamestnávateľa sa rušia, prípadne mali byť zrušené ku dňu účinnosti organizačnej
zmeny (rozsudok NS ČR 21 Cdo 842/2012). Z organizačnej zmeny nie je možné zistiť celkový
počet rovnakých pracovných miest, ktoré sa znižujú, ani individuálne určených pracovných miest,

ktoré sa rušia. Následok uvedeného nedostatku spôsobuje, že Príkaz GR SP č. 5/2011 z 24.2.2011
a Rozhodnutie GR SP č. L.-XXXXX/XXXX z 21.2.2011 je nejasný a neurčitý, stanovuje len počet
celkový počet miest. Nie je možné na základe organizačnej zmeny zistiť, či žalobca v čase podania
výpovede sa stal nadbytočný a ani príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Aby bol daný dôvod výpovede, nestačí aby bolo prijaté rozhodnutie o organizačných

zmenách, ale musí byť jednoznačne preukázané, že v dôsledku nich sa zamestnanec stal nadbytočným.
Z rozhodnutia zamestnávateľa o znížení počtu pracovných miest nevyplýva, že by sa toto opatrenie
malo týkať i pracovného miesta žalobcu a nie je možné medzi nim a nadbytočnosťou žalobcu zistiť a
určiť príčinnú súvislosť. Ak zamestnávateľ zrušuje určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď
z tohto dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii), nie však
inému zamestnancovi, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné rozhodnutie zamestnávateľa

o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov výslovne nedotýka.
Žalovaná v konaní nepreukázala nadbytočnosť žalobcu, ani príčinnú súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou dané žalovanou žalobcovi listom z 8.3.2011 je neplatné.
35.Okrem uvedeného je nutné skonštatovať, že súd síce nepreskúmava výber konkrétneho

nadbytočného zamestnanca, avšak v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru prísne
posudzuje splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok podanej výpovede (medzi ďalšie podmienky,
je povinnosť ponuky inej vhodnej práce a prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov).
Nesplnenie čo i len jednej z vyššie uvedených náležitostí má za následok vyhlásenie skončenia
pracovného pomeru za neplatné.

36.V prejednávanej veci nebola splnená ani ďalšia hmotnoprávna podmienka a to prerokovanie so
zástupcami zamestnancov (aj keď pre rozhodnutie je postačujúce nesplnenie podmienky uvedenej v
bode 34, pozn. odv. súdu).
37.Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď danú
zamestnancovi je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zamestnávateľa. Účelom uloženia

povinnosti zamestnávateľovi prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď zamestnancovi
je poskytnúť ochranu zamestnancovi pred prípadným zneužívaním postavenia zamestnávateľa
(rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 72/2006, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č.
84/2007).
38.Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú, len ak je pri prerokovaní výpovede dôvod

výpovede vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Prerokovanie výpovede
zástupcami zamestnancov sa musí uskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu výpovednému dôvodu,
pričom za platnú možno považovať len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s výpovedným dôvodom.
39.Splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v
zmysle § 74 ZP nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného

pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú
náležitosti výpovede určené v § 61 ods.2 ZP.
40.Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a
zamestnávateľom,priktorejsaprejednajúvšetkypodstatnéokruhyotázokskôr,nežsavovecirozhodne;
právo vo veci rozhodnúť má však iba zamestnávateľ (rozhodnutie NS SR 3 Cdo 192/2007, zverejnené

pod č. 22/2008, 1 Cdo 72/2006).
41.V preskúmavanom spore bolo so zreteľom na § 74 ZP, na žalovanej, aby preukázala, že výpoveď
pracovného pomeru z 8.3.2011 bola „vopred" prerokovaná so zástupcom zamestnancov.
42.Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného
pomeru vyplývajúca z § 74 ZP, súd vo všeobecnosti skúma, či zástupca zamestnancov vopred

prerokoval výpoveď z pracovného pomeru, neskúma však, aký postup pri tom zvolil. Ak bola žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie výpovede vopred prerokovaná, sama skutočnosť, že išlo (len) o ústnu
žiadosť a zamestnanec nebol na jej prerokovanie prizvaný, nemení nič na tom, že k prerokovaniu
výpovede došlo (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 127/2005). ZP síce nepredpisuje, ako má
prebiehať prerokovanie výpovede zástupcom zamestnávateľov, je však nevyhnutné, aby už v čase

tohto prerokovania bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito (pozri R 47/2007) tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Žalobca namietal,
prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov vopred, čo preukazoval vyšším registratúrnym
číslom. Nadväzujúc na tieto úvahy, pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že základnoupožiadavkouje,abyvýpoveďbolaprerokovanáspôsobomvylučujúcimpochybnostiotom,akákonkrétne
výpoveď a z akého dôvodu bola (neskôr) daná. Logicky je preto spojená požiadavka prerokovania
výpovede podľa § 74 ZP takým spôsobom, ktorý vylúči prípadné pochybnosti o tom, či výpoveď

bola vôbec vopred prerokovaná. Preto pri prerokovaní je potrebné, aby bol jasný dôvod výpovede a
organizačná zmena, ktorá je dôvodom výpovede.
43.Všetky tri svedkyne Y., A.. F. C. L. vypovedali, že k žiadosti o prerokovanie nemali žiadne listiny. V
tejto súvislosti je vhodné poukázať na právnu vetu, podľa ktorej „Účinky nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na

skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods.2 ZP (R
47/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 21/2009 z 30.3.2010).
44.V kontexte s uvedeným možno konštatovať, že žalovaná nepreukázala, že výpoveď daná žalobcovi
bola vopred prejednaná so zástupcami zamestnancov, čo samo o sebe je dôvodom určenia neplatnosti
výpovede.
45.S prihliadnutím na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie týkajúce sa náhrady

mzdy, v tejto časti je potrebné doplniť dokazovanie za účelom zistenia náhrady a následne vo veci
náhrady mzdy rozhodnúť.
46.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
47.Podľa § 396 ods.3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
48.V nadväznosti na § 396 ods.3 súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho
konania v rozhodnutí o veci, ktorým konanie končí.
49.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.