Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312202540
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8312202540.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1/ E. Q., nar. XX.XX,XXXX a
2/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpení JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianského 1651, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému:
Finance4you, a.s., so sídlom Sekurisova 16, 841 04 Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zastúpený
JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, za účasti Petra Krišku,
nar. 04.06.1982, bytom ul. Starinská č. 2145/43, 066 01 Humenné, o neplatnosť zmluvy o úvere a
o neplatnosť záložnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.

18C/36/2012-260 zo dňa 18.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa
27.02.2009 uzavretá medzi žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalobkyňou 2/ ako spoludlžníčkou a žalovaným
ako veriteľom je neplatná. Určil, že záložná zmluva zo dňa 27.02.2009 uzatvorená medzi žalobcami a

žalovaným je neplatná. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 718,82
eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právnej zástupkyne.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 25 ods. 1, § 1 ods. 1, § 3 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a

uviedol, že žalovaný je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I a v čase od 22.01.2008 do 23.01.2013 podnikajúci pod obchodným menom Smart Capital, a.s. v
oblastiposkytovaniaúverovapôžičiekzvlastnýchzdrojovnebankovýmspôsobom.Od24.01.2013došlo
k zmene obchodného mena žalovaného na Finance4you, a.s., Bratislava. Strany sporu uzavreli dňa
27.02.2009 zmluvu o úvere č. 12090000044, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom
ako dlžníkom a spoludlžníčke úver vo výške 8.500,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude
vyplatený bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a spoludlžníka najneskôr do 2 pracovných dní po

podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré zaisťujú predmetný úver do katastra
nehnuteľnosti. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí dlžník, spoludlžník
poplatok vo výške 637,50 eura, ktorý je splatný ku dňu vyplatenia úveru, ku ktorému dňu bola splatná aj
prvá splátka úveru. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí dlžník, spoludlžníkveriteľovi dohodnutý úrok 23 % z istiny ročne (ročná úroková sadzba) a dohodnutú celkovú odplatu
vo výške 2.040,- eur, pričom úrok a odplata sú spolu s istinou splatné mesačne. Mesačná splátka
uvedená v čl. III. zmluvy o úvere zahŕňa splátku istiny úroku a odplaty. Ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej len RPMN) bola podľa zmluvy o úvere vo výške 63,7 % a nebude sa po celú dobu
trvania zmluvného vzťahu meniť. Zmluvné strany si ďalej dohodli, že dlžník, spoludlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi celkom čiastku vo výške 18.997,50 eura, z toho poplatok za uzavretie zmluvy 637,50
eura a sumu vo výške 18.360,- eur v 47 pravidelných mesačných splátkach vo výške 382,- eur a
48. splátka vo výške 406,- eur s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplatenia úveru, t.j.

03.03.2009 a každá ďalšia vždy k 28. dňu každého nasledujúceho mesiaca počnúc mesiacom apríl
2009 až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky pod stratou výhody splátok, v prípade neuhradenia jednej
splátky v plnej výške a najneskôr do 3 mesiacov odo dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v
splátkovom kalendári. V prípade čiastočnej úhrady pred spoplatnením úveru bude najprv uhradená
istina z omeškanej splátky, následne úrok a odplata a rovnaké pravidlo platí aj pre finančné plnenie zo
strany dlžníka, spoludlžníka po zosplatnení úveru. Nad rámec zákonného úroku z omeškania sa strany

dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania a
na jednorázovej pokute vo výške 1.162,- eur. Ďalej sa dohodli, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi
paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške
1.660,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Záväzok žalobcov bol zabezpečený zriadením záložného
práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a spoludlžníčky, a to k bytu č. 59, ktorý

sa nachádza na 2. poschodí bytového domu v Humennom, vchod č. 33, súp. č. 2507, kat. úz. Humenné,
obec Humenné, okres Humenné, zapísaný na liste vlastníctva (LV) č. 9375 vedenom kat. úz. v Prešove,
Správa katastra Humenné, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1, ako aj príslušným spoluvlastníckym
podielom uvedeným na LV č. 9375, kat. úz. Humenné pokiaľ ide o spoločné časti a spoločné zariadenie
domu. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú predložené jedinému

rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej spoločnosti a.s., so
sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava a zároveň sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti
preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár a formulár zmluvných podmienok.
Dodatkom č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 17.04.2009 bolo opravené nesprávne číslo zmluvy o úvere

zo dňa 27.02.2009 na správne číslo č. 1209000044. Na základe zápočtu si žalovaný započítal nárok
na zaplatenie prvej splátky vo výške 382,- eur a poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 637,50
eura a vyplatil žalobcom zo schváleného úveru vo výške 8.500,- eur iba čiastku 7.480,50 eura, a to
dňa 03.03.2009, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Z oznámenia o zosplatnení
úveru zo dňa 04.01.2010 vyplýva, že záväzok žalobcov vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol k 30.10.2009

zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním jednotlivých splátok. Celková dlžná čiastka vyčíslená
žalovaným vo výške 22.180,- eur pozostávala z istiny, vrátane úroku a odplaty vo výške 16.638,- eur,
zo zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania, t.j. 17,- eur
(celkom k 04.01.2010 vo výške 2.720,- eur), z jednorázovej zmluvnej pokuty vo výške 1.161,95 eura a
paušálnou náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške

1.660,05 eura. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že oznámením o dražbe nehnuteľných vecí č.
11004 zo dňa 14.02.2012 spoločnosť Dražby ZA, s.r.o., so sídlom Vrania 241/20, 010 14 Žilina - Vranie,
IČO: 46 297 391 na návrh žalovaného bola realizovaná dobrovoľná dražba dňa 29.03.2012 týkajúca sa
nehnuteľnosti-3izbovéhobytuspríslušenstvomč.59,vchod33,II.podlažie,súp.č.2507,naul.Košická
v Humennom, vedenom na LV č. 39375, kat. úz. Humenné, obec Humenné, okres Humenné za najnižšie

podanie stanovené vo výške 20.000,- eur pri cene predmetu dražby určenej na základe znaleckého
posudku č. 4/2012, vypracovaného Ing. Mariánom Mrázikom, Do Stošky 14, Žilina zo dňa 09.02.2012
vo výške 24.100,- eur. Z obsahu notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Viktorom Dubasom sp.
zn. N 172/2012, Nz 11195/2012, NCRYs 11481/2012 zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že predmet dražby
vydražil účastník dražby označený číslom 6 za najvyššie podanie 20.000,- eur. Z vyúčtovania dražby

11004 zo dňa 30.03.2012 vyplýva, že výťažok dražby bol 23.000,- eur, z toho náklady a odmena vo výške
1.444,64 eura, prednostnému záložnému veriteľovi bolo uhradených 6.707,08 eura a navrhovateľovi
dražby - žalovanému 11.851,28 eura.

Pri posudzovaní obsahu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu súd zistil viaceré ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalovaný v zmluve sankcionoval nezaplatenie čo len jednej úverovej splátky zosplatnením úveru, pričom
dlžník bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň
omeškania, čo znamená, že žalobcovia splatili 90 % poskytnutých úverových prostriedkov a dostali bysa do omeškania, zmluvnú pokutu by museli zaplatiť nie zo zvyšku dlhu, ale z pôvodne poskytnutej istiny,
teda aj z tej časti úveru, ktorú by už uhradili. Žalovaný zakomponoval do zmluvy aj ďalšie sankcie, ako je
jednorázová zmluvná pokuta vo výške 1.162,- eur, paušálna náhrada nákladov vynaložených veriteľom

v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 1.660,- eur. Tieto sankcie nie sú bližšie špecifikované,
nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný ich výšku určil. Žalovaný teda sankcionoval neuhradenie
jednotlivých splátok viacerými sankciami, pričom spolu so zmluvou bola uzatvorená aj záložná zmluva
na nehnuteľnosti patriace žalobcom. V čase konania dobrovoľnej dražby mala byť výška dlhu 22.180,-
eur vychádzajúc z údajov uvedených v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 04.01.2010. Žalovaný

neobyčajne hrubým spôsobom narušil rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
ustanoveniach o počte sankcií a záložnej zmluvy zároveň. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj
na zmluvné dojednanie týkajúce sa prejednávania sporov medzi stranami sporu pred Medzinárodným
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom Viedenská cesta 5,
851 01 Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia
rozhodcovského nálezu v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie odporuje zákonu v celom rozsahu,

je neplatné. Navyše žalobcovia ako účastníci zmluvného vzťahu nemali možnosť vybrať si príslušného
rozhodcu. Ďalej súd poukázal na to, že žalovaný vypočítal v zmluve RMPN vo výške 63,77 %, pričom
uviedol, že priemerná RPMN uverejnená v zmysle § 7a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je 14,61 %. Úrok
a odplata v zmluve boli dojednané tak, že žalobcovia zaplatia žalovanému ako veriteľovi za poskytnutie
úveru dohodnutý úrok 23 % z istiny ročne a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 637,50 eura, pričom

úrok a odplata sú spolu s istinou splatné mesačne. Mesačná splátka uvedená v čl. III. zmluvy zahŕňa
splátku istiny, úroku a odplaty a RPMN tejto zmluvy predstavuje 63,7 %. V čl. III. sa teda žalobcovia
zaviazali uhradiť žalovanému celkom čiastku 18.997,50 eur, z toho poplatok za uzavretie zmluvy 637,50
eura a sumu vo výške 18.360,- eur v 47. pravidelných mesačných splátkach vo výške 382,- eur a 48.
splátku vo výške 406,- eur s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplatenia úveru, t.j. 03.03.2009 a

každá ďalšia splátka vždy k 28. dňu každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom
apríl 2009 do úplného zaplatenia čiastky. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o
poskytnutí úveru vo výške 8.500,- eur, pričom sa zaviazali zaplatiť spolu s úrokmi a poplatkami sumu
18.997,50 eura, čo predstavuje viac ako 100 %-ný nárast a žalovaný v skutočnosti neposkytol úver v
dohodnutej výške 8.500,- eur, ale úver znížený o poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50 eura a o

prvú splátku úveru vo výške 382,- eur, ktorej zaplatenie si započítal pred poskytnutím úveru. Pri takomto
postupe žalovaného bol súd toho názoru, že žalobcovia ani pri vypočítaní RPMN nemohli vychádzať
zo správnych údajov, keď za poskytnutý úver považovali sumu 8.500,- eur, hoci reálne žalobcom
žalovanýposkytolsumuzníženú.Zákonoochranespotrebiteľastanovujeniektorépodmienkyvýznamné
pre ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je aj zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním

nepravdivých údajov (§ 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.) o skutočných vlastnostiach, výrobkoch
alebo služieb, alebo úrovní. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákazu predávajúceho uvádzať
nepravdivé údaje, keďže spôsob výpočtu RPMN pri takomto poskytnutí úveru je v rozpore so zákonom.
Súd prvej inštancie preto uzavrel, že zmluva o úvere je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka,zdôvoduabsolútnejneplatnosti,ktorejsamôžedovolaťktokoľvekakedykoľvek.Právnyúkon

sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu
na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej
viere dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký
má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Morálne
pravidlá majú objektívnu povahu, dajú sa na základe objektivizovaných kritérií určiť. V posudzovanej

zmluve možno konštatovať, že je v rozpore s dobrými mravmi, lebo všetky podstatné okolnosti zmluvy sú
zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahlo na jednej strane sociálne nepriaznivý
účel tým, aby spotrebiteľ bol povinný platiť množstvo sankcií a na druhej strane, aby sa dosiahol
rýchly neprimeraný majetkový prospech žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal aj na ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka s tým, že určil neplatnosť celej zmluvy, nielen jej časti, teda nielen nad rámec

fakticky poskytnutých úverových prostriedkov, a to z dôvodu, že medzi stranami sporu bola sporná aj
samotná výška poskytnutého úveru, keďže žalovaný považoval za poskytnutý úver sumu 8.500,- eur a
žalobcovia sumu nižšiu vzhľadom na započítanie prvej splátky úveru vo výške 382,- eur a poplatku za
uzavretie zmluvy v sume 637,50 eura. Súd posudzoval zmluvu ako celok a dospel k záveru, že ako jeden
právny úkon je neplatná a z tohto dôvodu žalobe vyhovel v celom rozsahu, zároveň určil za neplatnú aj

zmluvu o záložnom práve, ktorá zmluva má akcesorickú povahu vo vzťahu k úverovej zmluve. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal úspešným žalobcom
náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 718,82 eura, ktorú sumu špecifikoval,
k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne
posúdenie, vrátane odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

napadnutéhorozhodnutia.Podľanázoru žalovaného,súdprávnymzáveromourčeníneplatnostizmluvy
oúvereporušilpovinnosťeurokonformnéhovýkladusmerniceazároveňsaodklonilodsúkromnoprávnej
zásady týkajúcej, že ak je neplatnosťou zasiahnutá hoci väčšia časť právneho úkonu, ostatná časť
právneho úkonu touto neplatnosťou zasiahnutá nie je. V prípadoch posudzovania neprijateľnosti
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a ich následnej neplatnosti je použitie tejto zásady nevyhnutné

a táto nevyhnutnosť vyplýva priamo z formulácie textov, či už smernice, Občianskeho zákonníka alebo
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Podľanázoruprávnehozástupcužalovaného,jeposúdenieplatnosti
úverovej zmluvy súdom v rozpore s čl. 6 ods. 1 smernice, ako aj ust. § 41 Občianskeho zákonníka.
Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie platnosti záložnej zmluvy. Vo vzťahu k tomuto výroku
aplikoval odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Poukázal na ust. § 4 ods. 3 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorých pri nesplnení

podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná, ak spotrebiteľovi na jeho základe
bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ďalej namietal odňatie možnosti konať
pred súdom, a to v súvislosti s nevysporiadaním sa uplatnených námietok v konaní pred súdom prvej
inštancie, ako aj v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak
odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, navrhol pripustiť dovolanie, lebo podľa jeho názoru sa jedná

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré špecifikoval. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Právna zástupkyňa žalobcov v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa s

právnym názorom a argumentáciou žalovaného nestotožnila. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými
skutočnosťami, správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Poukázala na to,
že v zmluve o úvere zo dňa 27.02.2009 bol vymedzený predmet zmluvy, a to úver vo výške 8.500,- eur.
V deň poskytnutia úveru už bol dlžník povinný zaplatiť poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50
eura, ako aj prvú splátku 382,- eur. Skutočná výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 7.480,50

eura. Zmluvná podmienka o započítaní si splátky v okamihu poskytnutia úveru má vlastnosť neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože odporuje racio legis inštitútu úveru. Poukázala na
ust. § 497 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktoré ustanovenia definujú zmluvu o úvere a spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo inej právnej forme. Ďalšiu sumu, ktorú si žalovaný započítal v okamihu poskytnutia úveru vo
výške637,50euraztitulupoplatkupovažovalazaneprijateľnúzdôvodudojednanejneurčitejpodmienky.
Poplatok nekorešpondoval žiadnemu predmetu plnenia. V tejto súvislosti poukázal na § 2 písm. e)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Aj takéto zmluvné dojednanie považovala za neprijateľné. Ďalej uviedla,

že v čl. 2 zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2009 bola stanovená ročná úroková sadzba 23 %, dohodnutá
celková odplata 2.040,- eur a mesačná splátka zahŕňala splátku istiny, úroku a odplatu, pričom RPMN
bola vo výške 63,7 % a priemerná RPMN 14,61 %. Zmluva je sama o sebe dôkazom neplatnosti zmluvy
v časti odplaty. Nariadením vlády č. 238/2007 Z.z. bol stanovený limit odplaty na dvojnásobok priemernej
RPMN 29,22 %, čo presne zodpovedá priemernej RPMN 14,61 %. Žalovaný stanovil RPMN na 63,7

%, a teda v rozpore so zákonom ho prevýšil viac ako o 34,48 %. Aj s touto dojednanou zmluvnou
podmienkou zákon spája neplatnosť právneho úkonu v nedovolenej časti odplaty. Žalovaný evidentne
konal v rozpore s odbornou starostlivosťou, ak hranicu prípustnej odplaty stanovil ročnou úrokovou
sadzbou. Nejasná formulácia zmluvy v časti odplaty odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy
aj v časti ceny úveru. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-76/10, C-618/10. Ďalej k

časti v čl. 13 zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2009 uviedla, že sa žalobcovia zaviazali zaplatiť žalovanému
celkom sumu 18.997,50 eura, z toho poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50 eura a sumu vo
výške 18.360,- eur v pravidelných mesačných splátkach. Z uvedeného vyplýva, že sa zaviazali zaplatiť
takmer 100 %-ný nárast oproti poskytnutej sume úveru, pričom skutočná výška poskytnutého úveru
bola vo výške 7.480,50 eura. Pri takomto postupe žalovaný nesprávne postupoval aj pri výpočte RPMN,

lebo nemohol vychádzať zo správnych údajov, keď za poskytnutý úver považoval sumu 8.500,- eur,
pričom žalobcom bola suma úveru znížená. Ďalej poukázala na ďalšie zmluvné dojednania vyplývajúce
z čl. 4 zmluvy o úvere zo dňa 27.02.009 vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute úroku z omeškania
v rozpore so zachovaním rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech slabšej zmluvnej strany,ktoré zmluvné podmienky považovala za neprijateľné v zmysle ust. § 53 ods. 1, 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka. Ďalej namietala aj výšku úrokov z omeškania, ktorý v čase vzniku omeškania žalobcov zo
splácaním úveru bol vo výške 9 % ročne. Okrem úžerného úroku 173 % p.a. ročne bola zakomponovaná

do zmluvy o úvere aj jednorázová zmluvná pokuta vo výške 1.162,- eur za omeškanie dlžníka, ktoré
presiahne 1 mesiac a paušálna náhrada vo výške 1.660,- eur za vymáhanie dlžnej čiastky. V spojení s
ostatnými zmluvnými podmienkami, najmä o záložnom práve existovalo vážne nebezpečenstvo postihu
majetku spotrebiteľa v neprimeranom rozsahu, vrátane plnení neprijateľných podmienok, čo predstavuje
obchádzanie dôležitého prvku únijného práva, a to ex offo zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných

podmienok. V čl. 5 zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2009 bolo dohodnuté pravidlo, ktoré umožňuje bez
súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa aj plnenia z neprijateľných zmlúv a žalovanému nič nebránilo
predať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov. Podotkla, že pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru
vo výške 8.500,- eur bolo splácanie úveru zabezpečené bytom vo vlastníctve žalobcov, ktorého trhová
hodnota bola cca 40.000,- eur, čo je 4 krát viac, než výška istiny úveru. Spôsob poskytnutých peňažných
prostriedkov za odplatu bol v rozpore s dobrými mravmi a ako taký úkon je neplatný a neplatnosť

právneho úkonu nastáva v prípade, ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k
zabezpečovanej pohľadávke s primeraným príslušenstvom. Banky v obdobných prípadoch poskytujú
úver do výšky 70 % z hodnoty zábezpeky. Z tohto dôvodu považovala aj záložnú zmluvu zo dňa
27.02.2009 uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, a preto absolútne neplatnú. Poukázala na rozhodnutie
všeobecnéhosúdutýkajúcesaobdobnejveci.Navrhlapotvrdiťnapadnutýrozsudok.Uplatnilasináhradu

trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.

4. Podaním zo dňa 30.09.2015 (č.l. 288 spisu) X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. Č.. XXXX/XX, XXX
XX O. žiadal o povolenie vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka z dôvodu, že sa stal vlastníkom
bytu vedeného na LV č. 9375, kat. úz. Humenné, byt č. 59, nachádzajúci sa na II. poschodí, ul. Košická

33, ktorý nadobudol ako vydražiteľ na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 29.03.2012. Prehlásil,
že týmto konaním je prejednávané jeho vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktoré by do budúcna
mohlo byť ohrozené.

5. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/96/2015-229 zo dňa 17.02.2016 bola vec vrátená

súdu prvej inštancie na postup podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu opravy čísla
zmluvy zo dňa 27.02.2009 v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX vydaním opravného
uznesenia z dôvodu chyby v písaní. Opravným uznesením č. k. 18C/36/2012-302 zo dňa 18.03.2016
bolaopravenávýrokováčasťnapadnutéhorozsudkučastitýkajúcejsač.zmluvyXXXXXXXXXXvsúlade
s ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku.

X. X. A., ktorý vstúpil do konania ako vedľajší účastník sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
V rámci odvolacieho konania bola doručená aj žaloba a rozsudok (č.l. 321 spisu).

7. Právny zástupca žalovaného v rámci odvolacej repliky uviedol, že žalobný návrh na určenie právnej

skutočnosti z osobitného právneho predpisu nevyplýva, a preto je ho potrebné považovať za vadný v
zmysle ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Poukázal aj na preukazovanie naliehavého
právneho záujmu na určení, či tu právo je, alebo nie je v zmysle ust. § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku s tým, že uviedol, že záujmom určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je,
je potrebné vysvetliť, či práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši,

či odstraňuje neistotu strán v spore, alebo vytvára pevný základ pre ich usporiadanie. Poukázal na
rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov s tým, že navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

Právna zástupkyňa žalobcov v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného

uviedla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že žalobcovia ako spotrebitelia
majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, lebo potrebujú mať vyriešenú
otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti
zmluvy týkajúcej sa odplaty úrokov poplatkov a podobne. Opätovne poukázala na skutočnosti, na ktoré
poukazovala v konaní pred súdom prvej inštancie týkajúce sa veci samej. Ďalej uviedla, že napadnutá

zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, lebo formulácia zmluvných podmienok je zameraná tak, aby
sa ich prostredníctvom na jednej strane sociálne nepriaznivý účel dosiahol tým, aby spotrebiteľ bol
povinný platiť množstvo sankcií a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly neprimeraný majetkový
prospech. Naliehavý právny záujem na určení je daný tým, kde by bez tohto určenia bolo ohrozenéprávo žalobcov, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobcovia ako
spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pretože potrebujú mať
vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade

neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty. Ich postavenie sa stane istejším, nebudú vystavení sankciám
za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere zo
dňa 27.02.2009 de facto i de jure spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 27.02.2009,
nakoľko je naviazaná na zmluvu o úvere. Taktiež poukázala na rozhodovaciu prax iných všeobecných
súdov s tým, že zdôraznila, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je jedným z právnych prostriedkov

ochrany spotrebiteľa. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Odvolanie žalovaného zamietnuť ako
nedôvodné. Uplatnila si náhradu trov celého konania.

Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcov v rámci odvolacej dupliky bolo doručené právnemu zástupcovi
žalovaného a X. A. v záujme zachovania práva na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 374 ods.
3 Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak

novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

9.VovzťahukvstupudokonaniafyzickejosobyPetraKriškapodanímzodňa30.09.2015,t.j.zaúčinnosti
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej len OSP) v súlade s ust. § 93
OSP, odvolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že neboli vznesené námietky zo strany strán sporu o

neprípustnosti vstupu, o vstupe nebolo rozhodnuté v súlade so zachovaním účinného vstupu fyzickej
osoby do konania ako vedľajšieho účastníka podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 470 ods. 2 CSP)
a článkom 2 ods. 1, 2 CSP - princípom právnej istoty a legitímneho očakávania.

10. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym
právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis,
ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením
uplatnených nárokov súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

11. K odvolaniu žalovaného, a to uplatnenej námietke nesprávneho právneho posúdenia uvádza, že
ju nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie správne vychádzal z dôvodnosti uplatnenej žaloby,
a to namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2009, ako aj
záložnej zmluvy zo dňa 27.02.2009, ktoré právne úkony považoval za absolútne neplatné v zmysle
ust. § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami sporu správne

posúdil ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Pri výklade obsahu
spotrebiteľskej zmluvy a to zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2009, vrátane dodatku č. X
zo dňa 17.04.2009 (č.l. 120 spisu), súd skúmal dojednané zmluvné podmienky v rámci súdnej kontroly
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v prípade pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri posudzovaní obsahu spotrebiteľskej zmluvy
zistil viaceré ustanovenie, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy vyplýva nerovnováha povinností na strane žalobcov
- spotrebiteľov splácať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatýdeň omeškania, ďalej jednorázovú zmluvnú pokutu vo výške 1.162,- eur, paušálnu náhradu nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 1.660,- eur, ktoré sankcie nie
sú bližšie špecifikované a z obsahu zmluvy nevyplýva, akým spôsobom bola stanovená žalovaným ich

výška. Žalovaný teda sankcionoval neuhradenie jednotlivých splátok viacerými sankciami, pričom so
zmluvou o úvere bola uzavretá aj záložná zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, byt patriaci
žalobcom. Z dôvodu nesplácania splátok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, žalovaný pristúpil k výkonu
záložného práva a nehnuteľnosť žalobcov 1/, 2/, byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu
č. XX, zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX, k.ú. O., obec O., okres O. predal v rámci

výkonu záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol X. A., ktorý do
konania vstúpil za účinnosti OSP na základe písomného oznámenia o vstupe zo dňa 30.09.2015 (v spise
na č.l. 207), proti ktorému vstupu vznesené námietky zo strany strán sporu neboli. Vo vzťahu k záložnej
zmluve, a to namietanej neplatnosti v tomto konaní odvolací súd uvádza, že jej posúdenie bolo súdom
prvej inštancie správne, lebo vo vzťahu k zmluve o úvere má záložná zmluva akcesorickú povahu. To
znamená, že existencia záložného práva je podmienená existenciou hlavného záväzkového právneho

vzťahu. V dôsledku neplatnosti zmluvy o úvere je neplatná aj záložná zmluva, ktorá bola uzatvorená
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Ani v tejto časti uplatnená námietka nesprávneho
právneho posúdenie nebola dôvodná.

12. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa porušenia povinnosti eurokonformného

výkladu smernice súdom prvej inštancie. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského
štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je
povinnosťou súdu skúmať, či môže priznať smernici aspoň účinok nepriamy, teda, či môže zákon
vykladať eurokomformne. Takýto eurokomformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže

nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku
smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány
môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. V spore medzi
jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže

použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01-
C-403/01 rozsudok zo dňa 05.10.2004, vec Faccini Dori, C-91/92 rozsudok zo dňa 17.07.1994, vec
Marshall, C-92/84 rozsudok zo dňa 26.02.1986). Vo vzťahu k nepriamemu účinku smernice odvolací súd
poukazuje na vec Van Colson C-14/83 rozsudok zo dňa 10.04.1984. V danom prípade však súd prvej
inštancie postupoval v súlade so zákonom. Uplatnenú námietku priznania smernici nepriamy účinok,

a teda eurokomformný výklad zákona, odvolací súd nepovažoval za dôvodný, lebo by to bolo contra
legem.

13. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami

dôvodnými pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce
z ust. § 157 ods. 2 OSP z dôvodu, že bolo vydané 18.12.2014. Je jasné, zrozumiteľné a najmä
preskúmateľné. Spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia aj v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, je v súlade
správomstranysporunaspravodlivýsúdnyproceszaručenýmčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, vrátane práva na súdnu ochranu

zaručeného ústavou (čl. 46 a nasl.). Ani táto námietka uplatnená právnym zástupcom žalovaného
nebola opodstatnená.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Vo vzťahu k namietanému nedostatku a nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 137 písm. c), d) CSP na ktorú skutočnosť poukázal právny

zástupca žalovaného v rámci odvolacej repliky v podaní zo dňa 12.12.2017 (č.l. 240 až 242 spisu)
odvolacísúduvádza,žerozsahadôvodypodanéhoodvolaniajemožnémeniťlendouplynutiaodvolacej
lehoty. Voči napadnutému rozsudku, ktorý bol predmetom odvolacieho konania bolo podané odvolanie
právnym zástupcom žalovaného podaním zo dňa 17.02.2015 (v spise na č.l. 269 až 277 spisu). Z tohtodôvodu odvolací súd uplatnenú námietku týkajúcu sa nepreukázania splnenia podmienky v zmysle ust.
§ 137 písm. c), d) CSP vecne nepreskúmal, ani k nej nezaujal vecné stanovisko, lebo bola uplatnená
po uplynutí odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 CSP).

S existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o úvere a súvisiacej zmluvy
o záložnom práve sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP. K
tomu uviedol, že žalobcovia ako spotrebitelia majú na určení neplatnosti zmluvy o úvere naliehavý
právny záujem, lebo potrebujú mať vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých

finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úrokov a poplatkov). Ich
postavenie sa stane istejším, nebudú vystavení sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi.

15. Vo vzťahu k možnej aplikácii ust. § 41 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa neplatnosti časti
právneho úkonu, na ktorú skutočnosť poukázal právny zástupca žalovaného, odvolací súd uvádza, že

pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je posúdenie toho, či v dôsledku vady právneho úkonu bude
neplatný celý úkon, alebo jeho časť, rozhodujúce to, či existencia vád v dôsledku neplatnosti postihuje
celý právny úkon, a to vtedy, ak z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností,
za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Základným
predpokladom toho, aby išlo len o neplatnosť časti úkonu je, že vadnú časť právneho úkonu je možné

oddeliť od ostatného. Súd prvej inštancie náležite posudzoval zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú
v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Posudzoval jej obsah v prospech spotrebiteľa, lebo
dojednané zmluvné podmienky boli v hrubej nerovnováhe práv a povinností zmluvných strán. Jednalo
sa o zmluvu štandardnú, formulárovú, navyše pri reálne poskytnutom úvere vo výške 7.863,- eur, okrem
dojednaných sankcií na strane žalobcov, ktoré mali zaplatiť v prípade porušenia zmluvných podmienok,

bola zároveň dojednaná aj zmluva o záložnom práve, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť žalobcov
určená na bývanie. Vychádzajúc z týchto okolností v danej veci, neprimeraných dojednaných zmluvných
podmienok v rozpore s právnou úpravou na ochranu práv spotrebiteľa, nebolo možné vysloviť len časť
neplatnosti právneho úkonu, na ktorú skutočnosť poukázal právny zástupca žalovaného. Aj odvolací súd
je toho názoru, že pri uzatváraní zmluvy o úvere medzi stranami sporu vrátane záložnej zmluvy došlo

zo strany žalovaného k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje, keďže spôsob výpočtu RPMN je
v rozpore so zákonom (§ 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne

správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní, ktorým priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP) s tým, že o

výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdub) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.