Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615010216.1

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika
a JUDr. Pavla Polku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.5.2016 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného
F. J. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 2Nt/18/2015-31 zo dňa 22.2.2016

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. J. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Citovaným uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, okr. E. F., t.č. v ÚVTOS Ilava, na
povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/78/2014, lebo
nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť. V jej odôvodnení obhajca tvrdí, že

návrh odsúdeného má všetky náležitosti. Najdôležitejším podľa neho sú podstatné chyby v pôvodnom
konaní, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie v neprospech obvineného. Tvrdí, že obvinený
konal o dohode o vine a treste pod tlakom okolností, a to z obáv pred použitím asperačnej zásady a
zásady trikrát a dosť. Takto potom došlo k porušeniu zásady vyjadrenej v § 1, § 2 ods. 1 Tr. por., zásady
bezprostrednosti a ústnosti, keď zákonným spôsobom neboli vypočutí vo veci svedkovia. Domáha sa
zrušenia napadnutého uznesenia a povolenia obnovy konania s tým, že budú vypočutí všetci navrhovaní

svedkovia.

Podľa navrhovateľa je napadnuté uznesenie „unáhlené, predčasné a jednostranné“. Závery súdu nie
sú v súlade s účelom inštitútu obnovy konania. Namieta tiež nedostatočné poučenie v uznesení a to,
že sa zameralo na pôvodné konanie. Tvrdí, že právne závery súdu nie sú správne, sú svojvoľné, ničím
nepodložené. Napadnuté uznesenie nespomína dožiadanie, ktoré bolo vykonané sudcom z Trenčína.

Napadnuté uznesenie je výsledkom nespravodlivého konania a nie je náležite odôvodnené. Prístup
súdu k navrhovateľovi bol podľa neho diskriminačný. Opakovane sa vracia do pôvodného konania a
zdôrazňuje, že pri rozhodovaní súd nikoho k veci nevypočul.

K sťažnosti, údajne podanej odsúdeným, potrebné je dodať, že sťažnosť nepochybne písala iná osoba,
sú v nej pokyny pre odsúdeného a odsúdený ani sťažnosť nepodpísal. Najpravdepodobnejšie sťažnosť

písal iný odsúdený.

Na takomto základe v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.

Je nesporné, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom sp.zn. 3T/78/2014 zo dňa 12.8.2014
uznal obvineného F. J. za vinného z trestného činu (zločinu) týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere
7 rokov a 6 mesiacov. Išlo o schválenie dohody o vine a treste.

V návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený tvrdil, že „musel zobrať dohodu o vine a treste“ zo
strachu pred prísnejším odsúdením. Zo spáchania trestného činu sa však necíti byť vinný. Niet svedka,
ktorýbyhovidelmanželkeublížiť.Svedkoviamalividieťmanželkuopitú.Domáhalsavýsluchusvedkova
ich konfrontácie, tvrdil, že týraný bol on a nie jeho manželka. V ďalšom obšírne popísal dôkaznú situáciu.

1)
Podstatou dohody o vine a treste je uzavretie obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom na
jednej strane a obvineným na strane druhej o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom takáto dohoda
podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie svojej veci pred
nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd uloží bez dokazovania viny.

Podmienky prijatia takejto dohody spočívajú v tom, že
vyšetrovanie (skrátené vyšetrovanie) nasvedčuje tomu, že ide o trestný čin,
ktorý spáchal obvinený,
obvinený sa výslovne priznal k spáchaniu skutku, pričom vykonané dôkazy
nasvedčujú pravdivosti jeho priznania,

boli dodržané procesné predpisy,
návrh dohody o vine a treste je primeraný,
návrh dohody obsahuje formálne podmienky upravené v § 232 ods. 7.

Priznanie sa obvineného je podmienkou začatia konania o dohode o vine a treste (§ 232 ods. 1 Tr. por.);

priznaniu však musí v zmysle označeného ustanovenia zodpovedať aj celková dôkazná situácia. Teda
predbežný záver o vine obvineného je východiskom pre uzavretie dohody o vine a treste. Na priznanie
sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. môže
súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom
súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby.

Konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je osobitným procesným trestnoprávnym spôsobom
konania, predstavujúcim špeciálne mechanizmy. Napríklad obvinený pritom vyhlási, že sa dobrovoľne
priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý
trestný čin, uvedomuje si, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý

nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie a i.

Ak sťažovateľ v súčasnosti zhruba rok po odsúdení tvrdí, že jeho postup v konaní o dohode o vine a
treste vo veci nebol pravdivý, nebol úprimný a že pred prokurátorom aj pred súdom klamal, môže mať
síce pravdu, to však automaticky na druhej strane všeobecne znižuje dôveryhodnosť jeho tvrdení.

2)
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo
upustenieoduloženiasúhrnnéhotrestubybolovzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom
páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní,
ktorého sa návrh na obnovu týka. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou
z procesných strán alebo nebol vykonaný.

Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať, či navrhovaný
dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo dôjsť k inému
rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia,či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonaným dôkazmi môže viesť k inému
rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.

Odsúdený v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom
na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Podstatou návrhu na
povolenie obnovy konania je návrh na výsluch osôb (tiež znalca), ktoré v pôvodnom konaní boli riadne

vypočuté (okrem jednej z nich) a ich výpovede obvinený v konaní o dohode akceptoval. Okresný
súd sa v napadnutom uznesení s týmito skutočnosťami dostatočne zaoberal
a svoje stanovisko riadne odôvodnil. Nadriadený súd na tieto závery len odkazuje, keďže sa s nimi v
plnom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Navrhovateľ tiež žiadnym dôkazom nepodložil svoje tvrdenie,
že „dohodu“ prijal resp. pristúpil k nej pod nátlakom. Napadnuté uznesenie teda neobsahuje žiadne
svojvoľné a ničím nepodložené závery, nie je ani unáhlené, predčasné a ani jednostranné.

Je vhodné poznamenať, že v konaní o obnove konania súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť
postupuvpôvodnomkonanívtomsmere,čisasúdprirozhodovanívysporiadalsovšetkýmiokolnosťami
a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. V
obnovovacom konaní je súd oprávnený len skúmať, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu (...). Takéto nové skutočnosti alebo dôkazy navrhovateľ nepredložil. Vo veci išlo
o týranie, teda nie o jednorazový útok, ale dlhšie trvajúce konanie páchateľa, preto

ani prípadne predložené nové dôkazy či skutočnosti o jednotlivom útoku len veľmi teoreticky mohli by
znamenať iné rozhodnutie (v tomto prípade o vine).

Na základe týchto skutočností a úvah krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.