Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/467/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230727
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215230727.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. Ž. nar. X.X.XXXX bývajúcu na Q. ul.
č XXXX/XX v V. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so
sídlom na Staničnom nám. č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov MUDr. L. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na
Q. ul. č. XXXX/XX v Košiciach zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárienaŠtúrovejul.č.20vKošiciachaMUDr.Y.Ž.nar.X.X.XXXXbývajúcehonaQ.ul.č.XXXX/XX

v V. zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Námestí
Slobody č. 2 v Humennom v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z
20.10.2015 č.k. 27P 396/2015-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolnávrhmatkynanariadeniepredbežnéhoopatrenia,
ktorým žiadala podľa § 102 a § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežne určiť výživné od otca pre maloletú
L. 250,- € mesačne s odôvodnením, že otec maloletej L. vôbec neprispieva na jej výživu a nepodieľa sa
na zabezpečovaní jej potrieb. Konštatovala, že je v záujme dieťaťa, aby úžitok z vyživovacej povinnosti
otca voči nemu, mu nebol odopieraný do rozhodnutia súdu vo veci samej, keďže o existencii vyživovacej
povinnosti otca voči nemu nemožno mať žiadne pochybnosti. Uviedla, že vo veci samej žiadala určiť

výživné od otca 500,-€ mesačne. Súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol podľa § 102, § 75
ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s odôvodnením, že matka neusvedčila naliehavosť predbežnej
úpravy pomerov ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletej L. a odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu
formou nariadenia predbežného opatrenia. Konštatoval, že matka nepreukázala svoje tvrdenia, že
otec na výživu maloletej ničím neprispieva, ale za predpokladu, že je tomu tak, súd prvého stupňa
dospel k záveru, že otec splácaním hypotekárneho úveru zabezpečuje aspoň čiastočne t.j. konkrétne

potreby bývania maloletej. Súd prvého stupňa vyjadril názor, že matka maloletej je zamestnaná, má
pravidelný príjem a podľa jej tvrdenia spontánne zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej,
preto zabezpečovanie výchovy a výživy maloletej nie je ničím ohrozené a nie je nevyhnutné do
rozhodnutia vo veci samej upravovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne

z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a
uložil otcovi prispievať na výživu maloletej L. 250,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu počnúc
dňom nariadenia predbežného opatrenia. V odvolaní sa nestotožnila s názorom súdu prvého stupňa,
že otec maloletej tým, že spláca hypotéku, v určitej miere prispieva na výdavky maloletej súvisiace s
bývaním. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že splácanie hypotekárneho úveru nemožno považovať za
formu plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej jednak preto, že splácanie úveru nepokrýva

reálne výdavky maloletej L. a tiež preto, že ide o plnenie záväzku otca voči banke, ktoré je nezávislé
od potrieb maloletej a táto nespotrebováva splátku hypotéky. Zdôraznila, že splácanie pôžičky nie jeplnenímvyživovacejpovinnostiazatakétoplneniebymohlobyťnanajvýšpovažovanéplatenienákladov
spojených s bývaním ako je napr. platba za vodu, plyn, elektrinu a kúrenie. Poukázala na uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP 164/2015 v ktorom konštatoval, že v záujme maloletých detí

je zosúladiť faktický stav so stavom právnym. Pokiaľ jeden rodič na výživu maloletého dieťaťa od
jeho odchodu k druhému rodičovi žiadnym spôsobom neprispieva a všetky náklady spojené s výživou
a potrebami dieťaťa hradí výlučne druhý rodič, súd predbežným opatrením nariadi prvému rodičovi
povinnosť zaplatiť výživné na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a
konštatoval, že matka právnu argumentáciu dôvodnosti odvolania uvádza §-om 205 ods. 2 písm. d/ a
f/, ale okrem citácie týchto zákonných ustanovení, jej odvolanie neobsahuje žiadne logické vysvetlenie,
na základe čoho dospela k citovaným odvolacím dôvodom. Dôvody odvolania nevysvetľuje ani citácia
príslušných ustanovení Zákona o rodine. Uviedol, že nie je pravdou, aby si on neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dobrovoľne, pretože sa v plnom rozsahu, ba dokonca nad obvyklú mieru,

podieľa na jej životnej úrovni a ak by jej aj za tejto situácie čokoľvek hmotne chýbalo, okamžite to
rieši a pretože sa o ňu neustále zaujíma, môže s istotou konštatovať, že maloletá netrpí žiadnym
nedostatkom. Zdôraznil, že záujmy maloletej sú jeho prioritou pred všetkými inými výdavkami a nota
bene všetky náklady rodiny t.j. výdavky na chod domácnosti, stravu, vzdelanie dcéry, jej mimoškolské
aktivity a trávenie voľného času ako aj dovolenky zabezpečuje na 75% on. Tvrdenia matky, že on spláca

iba hypotekárny úver označil za nevhodné a v tejto súvislosti konštatoval, že v konečnom dôsledku
splácaním úveru zabezpečuje pokojné a slušné bývanie pre celú rodinu. Taktiež uviedol, že matka
maloletej platí zo svojho účtu iba úhradu za vodu, elektrinu a tieto platby úhrnom nepokrývajú reálne
výdavky na odôvodnené potreby maloletej. Zdôraznil, že všetky príjmy a úspory z pracovného alebo
iného obdobného pomeru sú podľa § 143 Obč. zákonníka predmetom BSM, ktoré u nich trvá a výdavky

rodiny a tiež jej potreby sú zabezpečované z tohto spoločného zákonného zdroja. Navrhol napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
(vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie

predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,
prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§115

ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak
by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými
znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné

mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až
v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo vecistarostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať
vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutéhorozhodnutiaanazdôrazneniejehosprávnostidodáva,ženebolizistenéžiadneskutočnosti

jednoznačne preukazujúce naliehavú potrebu zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia na určenie
výživného od otca pre maloletú L.. Ako bolo vyššie konštatované, zákon nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. V preskúmavanom
prípade obidvaja rodičia matka v návrhu a otec v odvolaní tvrdia diametrálne odlišné skutočnosti o

spôsobe zabezpečovania všetkých odôvodnených potrieb maloletej L.. Kým matka v návrhu tvrdí,
že výlučne ona zabezpečuje všetky odôvodnené potreby, otec maloletej v odvolaní tvrdí, že na
uspokojovaní všetkých potrieb maloletej sa podieľa 75%. Z uvedeného je nepochybné, že obidvaja
rodičia spontánne zabezpečujú odôvodnené potreby maloletej podľa toho ako vznikajú, maloletej
nehrozí žiadna ujma, preto nie je potrebné upravovať práva a povinnosti voči maloletej do rozhodnutia v

merite veci. Účelom predbežného opatrenia nie je vykonávať dôkazy, preto ani odvolací súd diametrálne
odlišné tvrdenia obidvoch rodičov maloletej L.iadnym spôsobom neverifikoval najmä preto, že nejde o
definitívnu úpravu vzťahov, o ktorých bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Je potrebné súhlasiť
s odvolacou argumentáciou matky, že splácanie hypotekárneho úveru je právnym vzťahom medzi
otcom a bankou a preto odvolací súd pri rozhodovaní túto skutočnosť nehodnotil. Pokiaľ sa právna

zástupkyňamatkyodvolávalanaprávnynázorKrajskéhosúduvKošiciach,vyjadrenývrozhodnutísp.zn.
7CoP 164/2015, odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že toto rozhodnutie bolo vydané na úplne inom
skutkovom podklade a preto je nemožné aplikovať ho na skutkový stav v tejto právnej veci. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o vyššie uvedené dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.