Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202303
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316202303.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č.
X., XXX XX I., právne zastúpená Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, 066 01
Humenné, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie neplatnosti

zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7C/33/2016-80 zo dňa
12.01.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania.

2. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 11.03.2016
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o kreditnej karte Y. č. XXXXXXXXXX zo
dňa 12.03.2007 uzatvorená medzi žalobkyňou a C. M.. je absolútne neplatná a zaviazal žalovaného na

náhradu trov konania.

3. V preskúmavanej veci žalobkyňa odôvodňovala, v čom spočíva jej naliehavý právny záujem na ňou
požadovanom určení neplatnosti zmluvy tým, že podľa jej názoru zmluva obsahuje viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky, pričom bližšie nekonkretizovala, o ktoré zmluvné podmienky sa jedná, v ďalšom
uviedla, že podľa jej názoru je povinná žalovanému uhradiť na istine iba sumu 747,36 eur a nie sumu

určenú vo výzve žalovaného na zaplatenie vo výške 4 012,17 eur, v ďalšom poukázala, že zmluva by
mala byť neplatná aj z dôvodu zneužitia jej tiesne a ľahkovážnosti pri uzatváraní zmluvy za neprimerané
protiplnenie, a to bez bližšej konkretizácie daných skutočnosti. Uvedená argumentácia žalobkyne
pre naplnenie požiadavky naliehavého právneho záujmu neobstojí. Žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože žalobkyňa môže dosiahnuť takéto určenie
neplatnosti v inom súdnom konaní, v ktorom môže uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným

právam druhej strany sporu. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala takým spôsobom,
že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je povinná zaplatiť a rovnako žalobkyni
nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonala tak, že žalovanému nezaplatí to,
o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad toho, žeby žalovaný nebol rovnakého
právneho presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej
čiastky proti žalobkyni na súde, žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia

o neplatnosti zmluvy domáhala v takomto súdnom konaní. Rozhodnutie o určení práva, ktorého
sa žalobkyňa v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobkyne vočižalovanému. Neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia
o určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Taktiež nemožno v danej veci označiť právne postavenie
žalobkyne ako neisté, pre ktoré by mohla byť v závislosti od rozhodnutia vo veci samej vystavená

konkrétnej ujme. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu naliehavého právneho záujmu a nie je tak splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust.
§ 137 písm. c) CSP.

4. V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému v zmysle § 255

ods. 1 CSP vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Súd je však toho názoru, že v tomto
prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a to vzhľadom na osobitosť predmetného konania,
teda že sa jedná o spotrebiteľský spor vyvolaný žalobkyňou ako spotrebiteľom a na to, že na strane
žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (stav materiálnej núdze - v konaní zastúpená
advokátom určeným Centrom právnej pomoci) k tomu, aby súd výnimočne v zmysle uvedeného
zákonnéhoustanoveniavsporeúspešnémužalovanémunáhradutrovkonanianepriznalvôbec,nakoľko

u žalobkyne by plnenie náhrady trov konania zhoršilo jej aj tak ťaživú sociálnu situáciu. Preto súd o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

5. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný daný spor nevyvolal, keďže bol

zažalovaný, musel sa brániť, s čím mu vznikli náklady, ktoré nemôže znášať namiesto žalobkyne.
Všetky vykonané úkony boli účelné a potrebné. Žalobkyňa bola právne zastúpená a dôvodnosť žaloby
mohla posúdiť predtým, než žalobu podala. Musela rátať s tým, že jej vzniknú v súvislosti s konaním
náklady. Pokiaľ ide o zhoršenú finančnú situáciu žalobkyne, žalovaný by súhlasil, aby bola zaviazaná
na náhradu trov konania v mesačných splátkach. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň
si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

9. Zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového

konania čo znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

10. Použitie ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania
azodpovednostizazavinenie,pretožemádopadnatoho,ktobymalinakprávonanáhradutrovkonania.

Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie
práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

11. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách

sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

12. Žaloba žalobkyne bola rozsudkom č.k. 7C/33/2016-80 zo dňa 12.01.2017 zamietnutá, čo znamená,

že žalobkyňa bola vo veci samej neúspešná. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol v zmysle § 255
ods. 1 CSP úspešnému žalovanému.13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých je opodstatnená aplikácia ust. § 257 CSP a nepriznanie nároku
na náhradu trov konania úspešnému žalovanému.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa nachádza v nepriaznivej sociálnej, finančnej situácii.
Jej príjem je tvorený invalidným dôchodkom vo výške 332,50 Eur mesačne. Spolu s manželom, ktorý
je taktiež invalidný dôchodca s príjmom 181,70 eur mesačne splácajú 4 pôžičky, hypotekárny úver,
dlh voči správcovi bytového domu a Úradu práce, soc. vecí a rodiny. Mesačné výdavky spojené s

bývaním predstavujú 134 Eur, za plyn 9 Eur, za elektrinu 11 Eur. Žalobkyni bol priznaný nárok na
poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, z čoho vyplýva, že žalobkyňa je
osobou v materiálnej núdzi.

15. V predmetnom prípade pre účely aplikácie ust. § 257 CSP má určitú relevanciu aj skutočnosť,
že žalobkyňa pred začatím súdneho konania vyzývala žalovaného na predloženie zmluvy, keďže ňou

nedisponuje, žalovaný jej však zaslal iba výpis z účtu, zmluvu predložil až v rámci súdneho konania na
výzvu súdu.

16. Uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania by mohlo negatívnym spôsobom
ovplyvniť sociálnu, finančnú sféru žalobkyne, ohroziť schopnosť uspokojovať jej základné životné

potreby. Na druhej strane žalovaný je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu a
nepriznanie mu náhrady trov konania nie je spôsobilé ohroziť riadny chod spoločnosti, jej ďalšiu
podnikateľskú činnosť.

17. Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle

§ 257 CSP vyznievajúcich v prospech žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie o trovách konania je vecne správne.

18. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

19. Odvolací súd záverom len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom
na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy na strane žalobkyne. Ust.
§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2018 upravuje, že
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Zákonodarca
teda explicitne zakotvil existenciu naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neplatnosti
zmluvy. Predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a

§ 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Žalobkyni však zo spisu žiadne trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal .

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).