Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610204665
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1610204665.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci

navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne
námestie č. 1, Bratislava, proti odporcovi: A. zastúpená advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o. so
sídlom Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 530,97 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 31,50 € a trov
právneho zastúpenia v sume 598,88 € na účet právneho zástupcu odporcu, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 15.06.2010, domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy pôvodne vo výške 2.906,56 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému malo dôjsť zo strany odporcu užívaním pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v
období od roku 1999 do 31.03.2010 bez právneho dôvodu. V návrhu uviedol, že navrhovateľ je podľa
LV č. XXX pre kat. úz. G. vlastníkom parc. č. XXXX/X. - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148
m2. Navrhovateľ ako vlastník tejto parcely uzavrel s odporcom dňa 07.10.1993 nájomnú zmluvu č. X-
XX-X-XXX-X., podľa ktorej prevzal odporca do nájmu parcelu č.2824/2 na dobu určitú od 01.01.1993

do 30.11.1997 a to v podiele 37/1000 za dohodnuté nájomné v sume 6,64 €/m2/rok. Súčasne sa
zaviazal platiť nájomné v polročných splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho
štvrťroka. V zmysle čl. 4 nájomnej zmluvy mohol byť nájom predĺžený len so súhlasom zmluvných strán.
Keďže k súhlasu zmluvných strán nedošlo, od 1.12.1998 užíva odporca v uvedenom podiele pozemok
navrhovateľa bez právneho titulu a za jeho užívanie neplatí. Navrhovateľ výzvou zo dňa 26.04.2010
vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy do 15.05.2010. Predmetnú výzvu si odporca prevzal dňa
18.05.2010,avšakdlžnúsumunavrhovateľovineuhradil. Privýpočteúhradyzajednotlivéobdobiapoužil

navrhovateľ cenu

- 2 -
za m2 a rok, za ktorú v rozhodnom období prenajímal obdobne pozemky. Spolu s dlžnou sumou žiadal
navrhovateľ priznať aj zákonný úrok z omeškania.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/907/2010 - 19 zo

dňa 08.02.2011 tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie pôvodnej pohľadávky v sume 2.906,56 € s
príslušným uplatneným úrokom. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v
ktorom uviedol, že považuje uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný.
Uviedol, že podľa predmetnej nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s ostatnými spoluvlastníkmi budovy,postavenej na pozemku navrhovateľa, odporca uhrádzať na neho pripadajúci podiel na nájomnom
vo výške 8.495,20 Sk t. j. 281,99 €, keď výška nájmu bola stanovená celkom pre všetkých
spoluvlastníkov budovy na sumu 229.600,- Sk. Podľa nájomnej zmluvy platí nájomné odporca

doposiaľ, nakoľko zastáva názor, že nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy naďalej trvá a to
v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Obč. zákonníka. Navrhovateľ v súlade s týmto ustanovením
doposiaľ nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti, a preto sa nájom obnovuje
vždy na jeden rok. Taktiež v liste navrhovateľa označeného ako pokus o zmier zo dňa 24.11.2004
navrhovateľ sám uvádza, že „uvedená nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.11.1997,

ale vzhľadom na to, že odporca je stále vlastníkom nebytového priestoru v predmetnom objekte
a užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, zmluva sa každým rokom podľa § 676 ods. 2 Obč.
zákonníka obnovuje. Vzhľadom nato, že odporca každý rok uhrádza nájomné podľa uzavretej nájomnej
zmluvy, neeviduje voči navrhovateľovi žiadne záväzky. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal, na základe
čohoodvodilcenuobvykléhonájomného,zktoréhovyvodzujebezdôvodnéobohatenie poodpočítaní
platieb odporcu. V závere odporca vzniesol námietku premlčania na nárok uplatnený navrhovateľom.

Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania navrhovateľ zobral svoj pôvodný návrh na úhradu sumy
2.906,56 € späť v časti istiny 2.239,44 € a to za obdobie od roku 1999 do 09.06.2008. Keďže
odporca uhradil v roku 2010 sumu 282,02 € a túto sumu započítal vo výške 136,15 € za obdobie od
1/2010 do 03/2010, zobral späť taktiež návrh v časti istiny 136,15 €. V konaní si uplatnil sumu 530,97

€ s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 19.05.2010 do zaplatenia za užívanie pozemku v
príslušnom podiele odporcom za obdobie od 08.07.2008 do 31.12.2009 (po upresnení na pojednávaní
dňa 12.02.2015 a 10.09.2015).

Súd preto samostatným uznesením č. k. 16Ro/907/2010-49 zo dňa 03.10.2011 zastavil konanie v

späťvzatej časti istiny 2.375,59 € a zároveň vrátil navrhovateľovi príslušnú časť súdneho poplatku.

Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenýmivspise,atonájomnouzmluvouč.X-XX-X-XXX-Xzodňa7.10.1993(č.1.6-7spisu),výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX , výpisom z listu vlastníctva č. XXX. spisu, výzvou na zaplatenie za užívanie

nehnuteľností zo dňa 23.04.2010, výzvou navrhovateľa zo dňa 24.11.2004, úplným znením Pravidiel
pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hl.m. SR Bratislavy vrátane
príslušných dodatkov, znaleckým posudkom č. 45/2013, dokladmi k stavbe budovy - domu služieb a k
nadobudnutí parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2 navrhovateľom a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav.

- 3 -
Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec L. m.č. G., k.ú. G. súd zistil, že odporca je spoluvlastník stavby -
domu služieb, súp. č. XXXX postavenej na pozemku navrhovateľa parc. č. XXXX/X, pričom veľkosť jeho

spoluvlastníckeho podielu je 37/1000 k celku. Z nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X súd zistil, že dňa
07.10.1993 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ a nájomcovia: 1. R. s.r.o., 2. XB+D. spol. s r.o., 3. H.
spol. s r.o., 4. A. - „H.“, 5. V. - pod obchodným menom TF- čistiarensky salón V., 6. E., pod obchodným
menom G., 7. R., pod obchodným menom R., 8. H. - Z., 9. A. a manž. Y., 10. A. (odporca), 11. Y. zmluvu,
na základe ktorej navrhovateľ prenechal do nájmu nehnuteľnosť zapísanú LV č. XXX pre kat. úz. G. ako

parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2, ktorej vlastníkom je navrhovateľ.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.02.1997. Výška nájomného bola dohodnutá
v sume 200,- Sk/m2/rok, teda 229.600,- Sk ročne, pričom nájomcovia preberajú do nájmu pozemok v
podieloch :

1. R. spol. s r.o. podiel 195/1000, t.j. 44.772 Sk ročne,
2. XB+D . spol. s r.o. podiel 111/1000, t.j. 25.485,60 Sk ročne,
3. H. spol. s r.o. podiel 132/1000, t.j. 30.307,20 Sk ročne,
4. A. podiel 61/1000, t.j. 14.005,60 Sk ročne,
5. V. podiel 99/1000, t.j.

22.730,40 Sk ročne,
6. E. podiel 100/1000, t.j. 22.960 Sk ročne,
7. R. podiel 84/1000, t.j. 19.286,40
Sk ročne,8. H. podiel 107/1000, t.j. 24.567,20 Sk ročne,
9. A. podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne,
10. A. podiel 37/1000, t.j. 8.495,20 Sk ročne (281,98 €)

11. Y. odiel 37/1000, t. j. 8.495,20 Sk ročne. Nájomné bolo splatné v polročných splátkach vždy do 15.07.
a 15.01. príslušného kalendárneho roka, za obdobie od 01.01.1993 do 30.06.1994 sa odporca zaviazal
zaplatiť nájomné do 15 dní od podpisu zmluvy. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so
súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí
dohodnutej doby nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe. Zo zhodného tvrdenia

účastníkov súd ustálil, že odporca navrhovateľovi zaplatil z titulu nájomného v žalovanom období dňa
10.01.2008 sumu 282,02 € a dňa 19.01.2009 sumu 282,02 €. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd
zistil, že odporca užíval predmet nájmu aj po skončení dohodnutej doby nájmu a navrhovateľ nepodal
po uplynutí dohodnutej doby nájmu návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti, ani na vydanie veci a k
zmluve nebol uzatvorený po uplynutí dohodnutej doby žiaden dodatok, prípadne iná zmena predmetnej
nájomnej zmluvy.

Odporca namietal v konaní aj pasívnu legitimáciu odporcu v konaní, keďže mal za to, že pri
spoluvlastníkoch predmetnej budovy ide o nerozlučné spoločenstvo, pričom každý zo spoluvlastníkov
má ideálny podiel na budove a k reálnemu vyčleneniu jednotlivých podielov nedošlo.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

- 4 -

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný platiť nájomné podľa
zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej
veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak

sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení
nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na
súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná

pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu
dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 678 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní
platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z. povahy právneho úkonu alebo z jeho
obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť
od ostatného obsahu.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej vecnej pasívnej legitimácie odporcu,
keď odporca tvrdil, že na strane odporcu by mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci stavby na
prenajatom pozemku. Predmetom konania je zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 530,97 €v rozsahu spoluvlastníckeho podielu odporcu na stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve
navrhovateľa. Z právneho vzťahu medzi účastníkmi nevyplýva spoločný a nedielny záväzok,
pôvodný záväzok založený nájomnou zmluvou a rozsah užívania nenamietal ani navrhovateľ ani

odporca. Nájomné podľa nájomnej zmluvy bolo medzi účastníkmi dojednané ako deliteľný záväzok,
podiely na nájomnom všetkých nájomcov vo vzájomnom pomere neboli rovnaké, ich pomer bol
dohodnutý a zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov na stavbe stojacej na prenajatom pozemku.
Z právneho vzťahu medzi účastníkmi (uplatnenie bezdôvodného obohatenia) nevyplýva, že by boli
zaviazaní spoločne a nerozdielne, naopak každý zo spoluvlastníkov (nájomcov pozemku) bol, resp. je

zaviazaný platiť len svoju časť vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe
na pozemku. Ani skutočnosť, že ide o nárok uplatnený z mimozmluvného plnenia, nie je prekážkou
uplatnenia nároku do výšky takéhoto podielu proti jednotlivým spoluvlastníkom osobitnou žalobou.
Uplatnenú žalobu preto súd považoval za prípustnú.
- 5 -

Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že odporca nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa užíva
v pomere zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku, sporná však
bola skutočnosť, či navrhovateľovi patrí za takého užívanie odplata, nakoľko odporca tvrdil, že
spoluvlastníkom stavby patrí podľa § 23 ods. 5 a § 24 zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov vecné bremeno ( právo stavby), ktoré vzniklo zo zákona, zápis takéhoto

vecného bremena do katastra nehnuteľností je deklaratórny. Súd sa právnym názorom odporcu
nestotožnil. Ustanovenie § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa
ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového
domu,niejemožnévykladaťextenzívnetak,ževprípadeakejkoľvekstavbynacudzompozemkuexlege
vznikne k pozemku vecné bremeno. Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.09.1993 a upravoval

podľa § 1 ods. 1 v čase nadobudnutia účinnosti spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a
povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Bytovým
domomsanaúčelytohtozákonarozumiedom, vktorombytyanebytovépriestorysúzapodmienok
ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov

a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( § 2 ods. 2 zákona). Zákon teda upravuje vlastníctvo bytov
a nebytových priestorov v obytnom dome, jeho nadobúdanie, práva a povinnosti vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v takomto dome. Stavba, ktorej spoluvlastníkom je odporca, je zapísaná na liste
vlastníctva ako „dom služieb". Zákon podľa legálnych definícií sa vzťahuje nepochybne predovšetkým

na vlastníkov bytov v bytových domoch určených na bývanie, alebo v prevažujúcej časti určených na
bývanie. Extenzívny výklad odporcu by znamenal, že
by sa potom pod citovanú právnu úpravu subsumoval vlastnícky režim všetkých stavieb - teda aj tých či
nemajú charakter obytných domov, bez minimálne prevažujúcej funkcie bývania a v takom prípade
by znamenal legalizáciu akýchkoľvek stavieb na cudzom pozemku v rozpore s č1. 20 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Medzi
účastníkmi ostala sporná právna otázka výšky protihodnoty, ktorá navrhovateľovi patrí za užívanie.
Navrhovateľ tvrdí, že nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 zanikla uplynutím dohodnutej
doby, nakoľko sa strany v č1. 4 dohodli, že po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky

predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe a nebol preto povinný podať návrh na súd na vypratanie
alebo vydanie veci. Preto navrhovateľovi patrí odplata titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie prijaté
odporcom bez právneho dôvodu) vo výške obvyklého nájomného, ktorá podľa navrhovateľa predstavuje
výšku nájomného určenú Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému
majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996 a ich dodatkov. Odporca tvrdí, že nájomná

zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993 nezanikla uplynutím dohodnutej doby, nakoľko navrhovateľ
nepodal v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka po skončení dohodnutej doby nájmu návrh
na súd na vypratanie alebo vydanie veci, uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným, a teda
prišlo k automatickému obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná
pôvodne, preto odporcu zaťažuje povinnosť platiť dohodnuté nájomné vo výške dohodnutej v zmluve

(8.495,20 Sk ročne ), ktorú povinnosť plní a neeviduje za žalované obdobie žiadne záväzky voči
navrhovateľovi. Zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci je otázka kogentného
alebodispozitívnehocharakteruustanovenia§676ods.2Občianskehozákonníka,tedaotázka,čistrany
môžu svojou dohodou vylúčiť účinnosť tejto- 6 -

právnej normy na ich vzájomný zmluvný vzťah. Zmluvná autonómia upravená v § 2 ods. 3 Občianskeho

zákonníka umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov upraviť vzájomné práva a povinnosti
upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení
zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V prípade režimu nájomnej zmluvy občiansky
zákonník hranice zmluvnej autonómie upravuje v § 678, ktorý dáva prednosť dohode strán ohľadom
výpovednej doby, vypratania a odovzdania predmetu nájmu pred úpravou v občianskom zákonníku

( tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy neustanovujú inak). Zo systematiky úpravy nepochybne
vyplýva zámer zákonodarcu nezahrnúť do možnosti odchylnej úpravy ustanovenia o automatickom
predĺžení nájmu, táto nastáva priamo zo zákona a prenajímateľ sa jej môže vyhnúť jedine spôsobom
upraveným v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka podaním návrhu na vypratanie alebo vydanie veci
na príslušný súd, zákon nepredkladá možnosť odlišnej úpravy v zmluve. Je potrebné tiež uviesť, že
ani z takto dohodnutého znenia ustanovenia : „ po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá

účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe" nevyplýva, že by sa na prenajímateľa nevzťahovala
povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania veci, pokiaľ by chcel obnoveniu
nájmu zabrániť. Výkladom by sme skôr mohli prísť k záveru, že nejde ani o dohodu strán o predĺžení
nájmu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle strán je preto neurčitý a nezrozumiteľný,
čo je dôvodom neplatnosti tejto časti zmluvy aj z dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd preto dospel k záveru, že ustanovenie čl. 4 zmluvy veta posledná nájomnej zmluvy č. X-XX-X-
XXX-X dňa 07.10.1993 v znení „Po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia
nájomného vzťahu samo o sebe a je v rozpore s kogentným
ustanovením § 676 ods. 2 a s § 678 Občianskeho zákonníka, preto ho súd vyhodnotil podľa §

39 Občianskeho zákonníka, ako neplatný právny úkon. Tiež znenie tejto časti zmluvy je v rozpore s
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité a nezrozumiteľné, čo je zároveň dôvodom jeho neplatnosti
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť
právneho úkonu, je neplatnou len citovaná časť, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X zo dňa 07.10.1993 bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.1997.

Keďže odporca užíva nehnuteľnosť i po skončení nájmu a navrhovateľ preukázateľne nepodal návrh na
príslušný súd vypratanie nehnuteľnosti alebo vydanie veci v kogentne stanovenej lehote 30 dní, a ani
doposiaľ, nájomná zmluva sa obnovila na každý ďalší rok, za tých istých podmienok, za akých bola
dojednaná pôvodne, a to zo zákona spôsobom predpokladaným § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Znenie dojednania čl. 4 zmluvy nie je možné považovať ani za dohodu strán o skončení nájmu uplynutím

dohodnutej doby podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pod takouto dohodou je možné chápať
len dohodu o skrátení alebo predĺžení dohodnutej doby nájmu, prípadne zmenu dohodnutej doby na
dobu neurčitú, uzatvorenú pred uplynutím pôvodne dohodnutej doby nájmu. S ohľadom na uvedené
preto súd dospel k záveru, že odporca v žalovanom období 08.07.2008 do 31.12.2009 užíval
predmet nájmu na základe nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993, v súlade s č1. 3 tejto

zmluvy zaplatil za užívanie dohodnuté nájomné vo výške 282,02 € ročne, čo zodpovedá dohodnutej
výške ročného nájomného v roku 2008 a 2009. Na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľa
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
- 7 -

Odporca mal vo veci plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Uplatnené trovy konania

odporcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 31,50 €
a trov právneho zastúpenia spolu vo výške 598,88 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za tieto úkony
právnej pomoci:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia 21.03.2012 v sume 34,86 € s režijným paušálom 7,63 € + DPH 8,50 €

2/ účasť na pojednávaní dňa 23.04.2013, ktoré bolo odročené vo výške jednej štvrtiny ceny úkonu v
sume 8,72 € (34,86: 4) + režijný paušál 7,81 € + DPH 3,31 €
3/ účasť na pojednávaní dňa 07.05.2014 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,04 € + DPH 8,58 €
4/ účasť na pojednávaní dňa 12.02.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 € + DPH 8,65 €5/ účasť na pojednávaní dňa 10.09.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 € + DPH 8,65 €
6/ súhrnné vyjadrenie na súd zo dňa 29.09.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 €+ DPH 8,65 €
7/ účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015 v sume 34,86 € + režijný paušál 8,39 € + DPH 8,65 €, spolu

v sume 330,54 €. Ďalej mu priynal náhradu za stratu času podľa § 15 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Malaciek a späť v rozsahu
10 začatých polhodín a to 2 x 13,01 dňa 23.04.2013, 2 x 13,40 € dňa 07.05.2014, 6 x 13,98 € dňa
12.02.2015, 10.09.2015 a 29.09.2015, s DPH v sume 27,33 €, spolu v sume 164,03 € a cestovné 104,94
€ za 5 ciest na pojednávania z Bratislavy do Malaciek a späť dňa 23.04.2013, 07.05.2014, 12.02.2015,

10.09.2015 a 29.09.2015.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia
a ostatné trovy. Podľa ustanovenia § 149 ods. l O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi. V zmysle citovaného ustanovenia je povinný navrhovateľ zaplatiť náhradu trov konania

odporcu na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- 8 -
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)