Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6699897165
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6699897165.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Bobora a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v exekučnej veci
oprávneného: HENKEL SLOVENSKO, spol. s.r.o., so sídlom Záhradnícka č. 91, 821 09 Bratislava,
IČO: 42 174 716, proti povinnému: G. R. - JA + JA, s miestom podnikania Exnárova, 985 59 Vidiná,
IČO: 14 178 168, vedenej pod sp. zn. EX 693/98 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom,

Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 40.733,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 0Er/42/1999-136 zo dňa 07.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle ust. § 164 ods. 1/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) neschválil rozvrh výťažku z dražby
nehnuteľnosti uskutočnený súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom v exekučnom konaní
sp. zn. EX 693/1998 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. obec J., parcela č. XXX/XX, o
výmere 400 m2- zastavaná plocha a na nej stojaci rodinný dom- nezapísaný v katastri nehnuteľností vo
vlastníctve G. R. a manželky G. R., rod. W. v podiele 1/1.

2. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 0Er/42/99-60 zo dňa 10.02.2003
schválil príklep udelený súdnym exekútorom v exekúcii sp. zn. EX 693/1998 na dražbe vyššie uvedenej
nehnuteľnosti na najvyššie podanie vo výške 36.867 Eur (1.110.680,- Sk).

3. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 0Er/42/99-92 zo dňa 20.02.2006 súd neschválil rozvrh
výťažku uskutočnený dňa 16.11.2004, nakoľko súdny exekútor uspokojil v rámci rozvrhu aj pohľadávku

náhrady hotových výdavkov, ktorá bola neodôvodnene a nepodložene navýšená o sumu DPH.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2006 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE/30/2006 zo dňa 12.04.2006, ktorým bolo uznesenie
okresného súdu potvrdené. Súdny exekútor opätovne uskutočnil dňa 05.09.2014 rozvrh výťažku, pričom
v skupine a) pohľadávok podľa § 157 Exekučného poriadku uspokojil trovy exekúcie vo výške 25.237,92
Eur,pričomtietopozostávalizozákonnejodmenyzvymáhanejpohľadávky18.674,14Eur(20%zákonná

odmena 20.205,40 Eur - 1.531,36 Eur uspokojená časť odmeny z dražby hnuteľných vecí), 20% DPH zo
zákonnej odmeny- 3.734,83 Eur, odmena za zriadenie exekučného záložného práva 763,46 Eur, 20%
DPH z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva 152,69 Eur, ďalšie vzniknuté trovy 1.594 Eur
(poštovné 281,29 Eur, faktúry 770,82 Eur, kolky a overovanie 132,10 Eur, cestovné a náhrada za stratu
času 409,79 Eur) a 20% DPH z hotových výdavkov 318,80 Eur.

4. Okresný súd poukázal na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.12.1998 doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd postupoval podľa Exekučnéhoporiadku v znení účinnom do 31.08.2005. Po preskúmaní postupu súdneho exekútora súd konštatoval
jeho pochybenie v časti trov exekúcie. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj 20% DPH z
odmeny z vymáhanej pohľadávky v sume 3.734,83 Eur, 20% DPH z odmeny za zriadenie exekučného

záložného práva vo výške 763,46 Eur a 20% DPH z hotových výdavkov vo výške 318,80 Eur. Podľa
§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa názoru
súdu tak súdny exekútor nepostupoval správne, keď si odmenu a náhradu hotových výdavkov navýšil
o 20% DPH. Z uvedených dôvodov súd rozvrh výťažku neschválil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd vec
nesprávne právne posúdil, keď vychádzal iba z Exekučného poriadku bez toho, aby bol súčasne
dodržaný aj zákon o DPH. Súdny exekútor je registrovaný ako platiteľ dane od 17.01.2000, a to na
základe zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol nahradený zákonom č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Zo Zákona o DPH je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny

exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom
ekonomickou činnosťou sa podľa § 9 ods. 2 cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolenie podľa osobitných predpisov. V
danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná
osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ

súdny exekútor je jej platiteľom, t.j. držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň vydaného príslušným
daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení
sa ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. V zmysle uvedeného je preto podľa súdneho exekútora
potrebné vykladať ust. § 200 ods. 1/ Exekučného poriadku v znení platnom do 31.08.2005 tak, že trovy
zahŕňajú aj DPH, ktorú je súdny exekútor povinný zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti.

Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že Exekučný poriadok až do roku 2005 neobsahoval zákonné
ustanovenie reflektujúce faktický stav, t.j. že niektorým exekútorom v zmysle daňových predpisov z
hľadiska obratu vznikla povinnosť registrácie za platiteľa DPH, treba podľa neho považovať za medzeru
v zákone. S konečnou platnosťou bol tento problém vyriešený až opätovnou novelou ust. § 196
uskutočnenou zákonom č. 348/2011 Z. z., bez prechodných a záverečných ustanovení, v dôsledku

čoho sa vzťahuje na všetky doposiaľ neskončené konania. Pokiaľ ide o intertemporálne ustanovenia
aplikované exekučným súdom, exekútor poukázal na prechodné a záverečné ust. novely č. 32/2002
Z. z. (§ 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), čo znamená, že pri dôslednom použití právneho názoru
exekučného súdu je novela č. 341/2005 Z. z. pre konania začaté v roku 1998 absolútne irelevantná.
Ďalej uviedol, že daňové povinnosti exekútora ako platiteľa DPH boli kreované a komplexne upravené

príslušnými zákonmi o dani z pridanej hodnoty, a nie Exekučným poriadkom. V takomto prípade
povinnosť exekútorovi zaregistrovať sa ako platiteľ DPH vznikla už v roku 2000 a od tohto momentu
exekútor odvádzal DPH z príslušného základu (trov exekúcie) bez ohľadu na následné novely ust. § 196
Exekučného poriadku. Nakoľko súdnemu exekútorovi vznikne daňová povinnosť až po právoplatnosti
rozhodnutia súdu o trovách exekúcie trval na tom, že súdny exekútor má právo na náhradu trov exekúcie

vrátane DPH aj v konaniach začatých pred 01.09.2005. Na podporu svojich tvrdení exekútor poukázal
na nález Ústavného súdu II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004. Taktiež namietal zmätočnosť exekučného
súdu, nakoľko uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 30/2006 zo dňa 12.04.2006,
rozhodujúcim o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. Er 42/99-92 zo dňa 20.02.2006 o
neschválení predchádzajúceho rozvrhu odvolací súd dospel k záveru, že navýšenie odmeny o DPH bolo

v súlade so zákonom, nie však náhrady hotových výdavkov. Následne napadnutým uznesením však už
súd vyslovil, že súdny exekútor si nemôže o DPH navýšiť nielen náhradu hotových výdavkov, ale ani
odmenu, čím sa odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, a to navyše v čase účinnosti novely
ust. § 196 Exekučného poriadku uskutočnenou novelou z. č. 348/2011 Z. z. vzťahujúcou sa na všetky
neskončené konania. Vzhľadom na uvedené exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.

1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.8. Podľa § 243h veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

9. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.04.2017 došlo
k novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám
účinným od 1. apríla 2017 (§ 243h) sa predmetné exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných

do 31.03.2017, a teda v znení Exekučného poriadku do uvedeného dátumu.

10. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Súdny exekútor podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd

o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470
ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zachované.

14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 08.12.1998, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 05.01.1999 požiadal Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47

Cb 60/97-38 zo dňa 01.08.1997.

15. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 0Er/42/99-60 zo dňa 10.02.2003 schválil príklep udelený
súdnym exekútorom v exekúcii sp. zn. EX 693/1998 na dražbe nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
k.ú. obec J., parcela č. XXX/XX, o výmere 400 m2- zastavaná plocha a na nej stojaci rodinný dom-

nezapísaný v katastri nehnuteľností vo vlastníctve G. R. a manželky G. R., rod. W. v podiele 1/1 na
najvyššie podanie vo výške 36.867 Eur (1.110.680,- Sk).

16. Súdny exekútor dňa 05.09.2014 uskutočnil rozvrh výťažku (opätovne po predchádzajúcom
právoplatnomneschválenírozvrhuvýťažku).Vskupinea)pohľadávokpodľa§157Exekučnéhoporiadku

uspokojil trovy exekúcie vo výške 25.237,92 Eur, pričom tieto pozostávali zo zákonnej odmeny z
vymáhanej pohľadávky 18.674,14 Eur (20% zákonná odmena 20.205,40 Eur- 1.531,36 Eur uspokojená
časť odmeny z dražby hnuteľných vecí), 20% DPH zo zákonnej odmeny- 3.734,83 Eur, odmena za
zriadenie exekučného záložného práva 763,46 Eur, ďalšie vzniknuté trovy 1.594 Eur (poštovné 281,29
Eur, faktúry 770,82 Eur, kolky a overovanie 132,10 Eur, cestovné a náhrada za stratu času 409,79 Eur)

a 20% DPH z hotových výdavkov 471,49 Eur.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.19. Podľa § 200 ods. 1/ Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

20. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď rozvrh výťažku z dražby neschválil s poukazom na to, že súdny exekútor si nesprávne

navýšilodmenuanáhraduhotovýchvýdavkovo20%DPH.Naviacsúdprvejinštanciesaprirozhodovaní
odchýlilodsvojhopredchádzajúcehoprávoplatnéhorozhodnutiazodňa20.02.2006,vktoromuplatnenie
nároku súdneho exekútora na DPH z odmeny nespochybňoval, pričom zmenu právneho názoru v tomto
smere ani nezdôvodnil.

21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k novele ust. § 196

Exekučného poriadku zákonom č. 348/2011 Z. z. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo odstránenie
pretrvávajúcich výkladových nejasností Exekučného poriadku (§ 196) a ust. § 22 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len Zákon o DPH). Uvedené jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej
správy k bodu 3 zák. č. 348/2011 Z. z. K uvedenej novele došlo počas prebiehajúceho exekučného
konaniaaExekučnýporiadokneobsahuježiadneprechodnéustanoveniaúčinnéod01.01.2012,ktoréby

intertemporálneupravovalipostupvexekúciáchzačatýchpredjejúčinnosťou.Bezexistencieosobitného
zákonného zmocnenia (prechodných ustanovení) preto nie je možné na predmetnú vec aplikovať
ust. § 196 v znení účinnom do 31.08.2005, ale podľa štandardného normotvorného prístupu je pri
rozhodovaní potrebné aplikovať novelizované ust. § 196 Exekučného poriadku.

22. Zo spisového materiálu je zrejmé, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, v zmysle
novelizovaného ust. § 196 Exekučného poriadku tak má nárok na zvýšenie odmeny a náhrady o daň
z pridanej hodnoty.

23. Pre úplnosť však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že postup súdu prvej inštancie by nebol

správny ani vtedy, pokiaľ by k novele Exekučného poriadku vo vyššie naznačenom smere nedošlo.
Už Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 31/2004 zo dňa 17.12.2004 konštatoval, že pohľadávka
na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane
dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona
o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne

súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenia navzájom súvisiacich zákonov
(Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, Zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré
výklady a výsledky interpretácie.

24. Súdni exekútori boli s účinnosťou zákona č. 289/1995 Z. z. (t.č. nahradeného zák. č. 222/2004
Z. z.) podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 a jeho prílohy č. 2 zahrnutí medzi platiteľov DPH, ako osoby
poskytujúce právne služby núteného výkonu rozhodnutia. Takto je od 01.01.1996 povinný postupovať
každý súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH napriek tomu, že DPH nebola priamo upravená vo
vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č.288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Povinnosť pripočítavať DPH k „cene exekútorom poskytovanej právnej služby", je uložená priamo
zákonom o Dani z pridanej hodnoty, ako normou vyššej právnej sily. Práve Zákon o DPH tak zakotvuje
daňovú povinnosť dodaním služby, pričom základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby.

25.Základdanezpridanejhodnotypretotvoríodmenaexekútoraaajsúvisiacenáklady-hotovévýdavky,
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktoré exekútor, ktorý je platiteľom
DPH,tiežmusípripočítaťdozákladudane,keďžesújehopríjmomavzmysleZákonaoDPHpredstavujú
predmet dane zdaniteľnej osoby (dodanie služby). Z takto určeného základu dane exekútor potom
odvádza daň z pridanej hodnoty. Pre určenie základu dane by preto aj v prípade, pokiaľ by k novele

ust. § 196 Exekučného poriadku nedošlo, bola rozhodujúca právna úprava v ust. § 22 ods. 1, 2 písm.
b/ Zákona o DPH ako primárne záväzného predpisu upravujúceho daň z pridanej hodnoty bez ohľadu
na znenie ustanovenia upravujúceho odmenu súdneho exekútora. Následné novely ust. § 196 tak len
postupne odstránili rozličné možnosti výkladu ust. § 200, § 196 a § 22 Zákona o DPH s tým, že súdniexekútori mali tak pred 01. januárom 2012, ako aj pred 13.10.2008 povinnosť do základu dane z pridanej
hodnoty zahrnúť odmenu aj hotové výdavky (porovnaj závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
rozhodnutiach sp. zn. 6Sžf/40/2013 zo dňa 30.04.2014, sp. zn. 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.03.2012).

26. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej
inštancie nebol správny, pretože základ dane z pridanej hodnoty majú správne tvoriť okrem odmeny
súdneho exekútora aj súvisiace náklady- hotové výdavky, účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti. Nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté

uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1/ CSP mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd opätovne rozhodne o návrhu súdneho exekútora na
schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).