Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/473/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225248
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115225248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouMgr.LuciouMizerovouvprávnejvecižalobkyne:D.A.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom V. E. XX, C., proti žalovanému: MARINOL, s. r. o., IČO: 46 262 369, so sídlom Skladová č. 3,
Trnava, o vydanie vecí, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni komodu šuplíkovú bledo-hnedej farby a plastovú bielu lavicu
dvojmiestnu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2015 domáhala, aby súd žalovanému uložil
povinnosť vydať jej hnuteľné veci, a to komodu šuplíkovú bledo-hnedej farby a plastovú bielu lavicu

dvojmiestnu, ako i nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný je jej bývalým zamestnávateľom, u ktorého pracovala
do januára r. 2015, kedy ju zamestnávateľ bez udania dôvodu prepustil, resp. neumožnil jej vstup na
pracovisko. Na adrese Skladová 3 v Trnave v priestoroch skladu žalovaného, má žalobkyňa uskladnené
dva kusy nábytku, ktoré jej prokurista spoločnosti J. M. bezdôvodne odmieta vydať od januára 2015.
Ako dôvod uvádza oficiálne neukončený pracovný pomer, resp. žalobkyňou nepodpísaný jeho dôvod

ukončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa veci žiadala viackrát vydať, najprv telefonickou formou,
neskôr opakovane osobne a nakoniec aj oficiálne - žiadosťou o vydanie majetku. Žalovaný ani na jeden
spôsob nezareagoval. Ide o nábytok, ktorý je vlastníctvom žalobkyne, konkrétne 1 x komoda šuplíková
bledo-hnedej farby a 1 x plastová lavica dvojmiestna.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, nepredložil žiadne dôkazy na svoju obranu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a výpisom z obchodného registra žalovaného, keď
v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalovaného, keď žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, na
pojednávanie sa však nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani súdu neoznámil dôležité dôvody pre
odročenie pojednávania v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku.

5. Žalovaná v konaní uviedla, že v sídle žalovaného má uskladnený nábytok, a to komodu a plastovú

lavicu, ktoré si tam uskladnila iba prechodne. Keď u žalovaného pracovný pomer skončila, tento nábytok
jej odmietli vydať. Veci sú jej vlastníctvom, ona si ich tam doviezla v čase keď sa sťahovala. Tieto veci sú
staršie, boli z jej bytu. Bol to väčší sklad a bolo jej umožnené, aby si tam tieto veci uložila na určitú dobu.
Toto jej bolo umožnené v rámci toho, že tam bola zamestnaná, nemala za to platiť žiadnu odplatu. Do dnešného dňa žalovaná nemá oficiálne podpísanú žiadnu výpoveď. Žalovaný ju bezdôvodne vyhodil,
odhlásil z poisťovne. Výpoveď jej neposlal ani na adresu trvalého pobytu. Žalovaný žalobkyňu odhlásil
z evidencií, avšak žalovaná nemá žiadne ukončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa si tam bola veci

osobne prevziať. Keď sa tam dostavila, prokurista tam nebol prítomný, zamestnanci jej to odmietli vydať
a na písomnú výzvu žalovaný nereagoval. Žalobkyňa písala žalovanému a žiadala ho, aby jej veci vydal,
tento na výzvu nereagoval. Žalobkyňa sa domáhala vydania vecí osobne, telefonicky, písomnou výzvou
a teraz na súde. Prokurista žalovaného jej po iných ľuďoch odkazoval, že ak mu podpíše takú výpoveď,
ako chce on, tak si môže veci zobrať. Žalovaný vedel, že tieto veci sú tam uložené, ako aj ostatní

zamestnanci. Zamestnanec, ktorý bol v sklade, s uložením týchto vecí súhlasil, vedel o tom aj majiteľ.
Veci neboli zabalené, boli voľne položené v priestoroch skladu. Pokiaľ ide o komodu, je to troj, alebo
štvor-šuplíková komoda s priesvitnými šuplíkmi a ďalej ide o klasickú plastovú lavicu bielej farby.

6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

7. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

8. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

9.Žalobkyňasapodanoužalobouvočižalovanémudomáhavydaniahnuteľnýchvecí,konkrétnekomody

šuplíkovej bledo-hnedej farby a plastovej bielej lavice dvojmiestnej, keď tvrdí, že žalovaný jej tieto
dve hnuteľné veci bezdôvodne odmieta vydať. Žalobkyňa sa tak domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva k špecifikovaným hnuteľným veciam, proti žalovanému, ktorý jej tieto veci neprávom zadržiava,
ide o tzv. žalobu na vydanie veci - actio reivindicatio, ktorá predpokladá, že iná osoba neoprávnene,
t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívne

legitimovaný na podanie takejto žaloby je vlastník hnuteľnej veci, pasívna legitimácia prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod.

10. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým na základe výsluchu žalovanej, mal súd za preukázané,
že žalobkyňa je vlastníčkou hnuteľných vecí špecifikovaných v podanej žalobe ako - komoda šuplíková

bledo-hnedejfarbyaplastovábielalavicadvojmiestna,ktorédvehnuteľnévecisižalobkyňasosúhlasom
žalovaného dočasne bezodplatne uložila v priestoroch skladu žalovaného na Skladovej ul. č. 3 v Trnave.
Na základe konsenzu žalobkyne a žalovaného o tom, že žalovaná si môže dočasne bezodplatne uložiť
v sklade žalovaného svoje dve hnuteľné veci, vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným záväzkový vzťah
z nepomenovanej zmluvy. Túto možnosť dočasne uložiť hnuteľné veci u žalovaného, žalobkyňa využila

v čase, keď sa sťahovala a bola v pracovnom pomere u žalovaného. Pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného sa však skončil a žalovaný žalobkyni ani na jej opakované výzvy neumožnil zobrať si z
priestorov žalovaného svoje dve dočasne uložené hnuteľné veci.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne dospel súd

k záveru, že žalobkyňa podala svoju žalobu v celom rozsahu dôvodne. Pretože sa žalovaný k podanej
žalobe písomne nevyjadril, považujú sa skutkové tvrdenia žalobkyne v súlade s ustanovením § 151 ods.
1 Civilného sporového poriadku, za nesporné. Žalovaný v konaní nevyužil žiadne prostriedky procesnej
obrany, skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel, nedal žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, neuviedol
pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti

tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu v spore, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
nespornosti nepopretých skutkových tvrdení. Preto súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne
a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni komodu
šuplíkovú bledo-hnedej farby a plastovú bielu lavicu dvojmiestnu, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou opísaných hnuteľných vecí, ktoré jej

žalovaný bol povinný na jej požiadanie vydať bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to žalobkyňa
požiadala, čo však žalovaný napriek výzve žalovanej neurobil. V konaní pritom nebol preukázaný žiadny
právny titul, ktorý by žalovaného oprávňoval na zadržiavanie predmetných hnuteľných vecí. Žalobkyňa
v konaní uvádzala, že žalovaný jej veci zadržiava preto, že nedošlo k riadnemu ukončeniu pracovného pomeru. Avšak z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, takýto postup
žalovanému ako zamestnávateľovi žalobkyne neumožňuje. Zákonník práce totiž výslovne pripúšťa iba
tri spôsoby zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, a to dohodou o zrážkach zo

mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva (ust. § 20 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ
tak nie je oprávnený zadržiavať hnuteľné veci patriace zamestnancovi na zabezpečenie svojich práv,
takáto forma zabezpečenia práv zamestnávateľa, je podľa predpisov pracovného práva zakázaná. V
súlade s uvedeným súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 5. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.